Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202943
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8314202943.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 35940875, Astrová 2/A,
Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., IČO: 35940875, Karpatská 18, Bratislava proti
žalovaným v 1. rade: U. E., bytom M. XXX, v 2. rade: Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, zast.
advokátkou JUDr. Martinou Gecákovou, Třebíčska 12, Humenné, v 3. rade: Y. E., bytom M. XXX a v 4.
rade R. E., bytom M. XXX, o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.

zn. 15C/9/2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné z 16.4.2014, č.k. 21C
36/2014-33 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením povolil obnovu konania
vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15C/9/2013. O trovách konania rozhodol

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 279,64 Eur na účet jeho právneho zástupcu a to v lehote 3 dní.

Rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. §§ 228 ods. 1, 2, 3, 230 ods. 1, 2, 232 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) cit.: „Z vykonaného dokazovania súdu jednoznačne
vyplynul záver o dôvodnosti návrhu žalobcu na podanie obnovy konania. Súd má v danom prípade za
to, že sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania a to podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p.

Súd sa v prvom rade zaoberal zachovaním lehoty na podanie obnovy konania a dospel k záveru, že
lehota je zachovaná v zmysle § 230 ods. 2 písm. e) O.s.p. Následne sa súd zaoberal dôvodmi podania
návrhu na obnovu konania. V tomto smere je potrebné konštatovať, že žalobcom podaný návrh na
obnovu konania je prípustný a zároveň má súd za to, že v pôvodnom konaní ide o spotrebiteľskú vec, v
ktorej vystupoval ako spotrebiteľ právny predchodca žalobcu ( otec žalobcu neb. R. E.) a následne teda
postavenie spotrebiteľa prináleží aj jeho právnemu nástupcovi - žalobcovi. Nakoľko v pôvodnom konaní

nebola vysporiadaná otázka aplikácie judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a európskeho práva
( vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora) s následnou aplikáciou ustanovení § 52 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, súd návrhu na obnovu konania vyhovel a povolil obnovu konania vo veci
vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15C/9/2013.

Z rozhodnutí Súdneho dvora - rozhodnutia č.C-240/98 až C-244/98 a zo smernice Rady EÚ o ochrane
spotrebiteľov č.91/13//EHS vyplýva, že súd v spotrebiteľských sporoch musí ex offo aj bez námietok
účastníkov posudzovať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda musí skúmať aj

výšku a opodstatnenosť výšky odplaty za úver, t.j. aj výšku úrokov z omeškania. Pritom je potrebné brať
do úvahy aj priemerné úrokové sadzby za obdobné úvery v danom čase a mieste a dohodu o úrokoch
posudzovať aj vzhľadom na ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach (§ 53 OZ), respektíve
jej súlad alebo nesúlad s dobrými mravmi (§ 3 OZ).Tieto skutočnosti v pôvodnom konaní skúmané neboli a preto sú splnené podmienky na povolenie
obnovy konania. V tomto konaní o povolení obnovy súd len skúma, či sú alebo nie splnené podmienky
na povolenie obnovy konania, no nemôže tu vykonávať dokazovanie podľa vyššie uvedeného.“

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že návrhom
na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných procesných pochybení pri právnom
posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy. Vecná nesprávnosť rozsudku nie je dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 2 O.s.p. a zistil,
že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade konania o obnovu konania je potrebné
označovať účastníkov tak, ako boli označení v konaní, o obnovu ktorého sa návrhom žiada. Nesprávne

označenie účastníkov konania však v žiadnom prípade nezakladá dôvod pre zrušenie napadnutého
uznesenia.

Podľa § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu
Európskych spoločenstiev,

Návrh na obnovu konania je koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby
mohla byť znovu prejednaná vec už právoplatne skončená, a to za zákonom stanovených podmienok.

Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená.
Zásadnemožnonávrhomnaobnovukonanianapadnúťkaždýprávoplatnýrozsudoksúdu,aksúsplnené
zákonné predpoklady.

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je
obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo
ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto

navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a)
O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1
písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku
podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom
konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy.

Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom
konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných
na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak ich v
pôvodnom konaní nepoužil.

Odvolacísúdvtomtosmerepoukazujenato,žerozsudokOkresnéhosúduHumennéč.k.15C9/2013-44

bol vydaný dňa 28.5.2013. Dňa 15.8.2013 nadobudol právoplatnosť. Vykonateľnosť nadobudol dňa
20.8.2013.Žalovaný v 2. rade v podanom návrhu na obnovu konania argumentuje tým, že Okresný súd Humenné
neposúdil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nezaoberal sa výškou úroku z úveru.
Priznaný bol úrok z úveru vo výške 23% p.a. a priemerná úroková miera v bankách v čase poskytnutia

úveru predstavovala 13,29 % p.a.

Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení
spotrebiteľských zmlúv. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa nevylúčia zo života
spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, na ktoré odporca v podanom
návrhu na obnovu konania poukazuje.

„Podľa ustálenej judikatúry, v prípade neexistencie právnej úpravy Spoločenstva pre príslušnú oblasť

je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu stanoviť procesné podmienky,
ktoré majú zabezpečiť ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Spoločenstva podľa
zásady procesnej autonómie členských štátov pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej
priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada rovnocennosti), a že
nespôsobujú faktickú nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv priznaných právnym poriadkom

Spoločenstva (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudky zo 16. mája 2000, Preston a i., C-78/98, Zb. s.
I-3201, bod 31, a z 19. septembra 2006, i-21Germany a Arcor, C-392/04 a C-422/04, Zb. s. I-8559, bod
57).“ (bod 24 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-165/08 Mostaza Claro)

„V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky

neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,

existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu.“ (bod 61 rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C- 429/05 Rampion Godard)

„Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex
offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania,
čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená. V
každom prípade zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval
v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore

a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne
procesnoprávne predpisy.“ (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-472/11 Banif Plus Bank).

„Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava
členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona
o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007

por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y
Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje
v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto
podmienky.“ (Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito

SA proti Joaquín Calderón Camino).

Cieľom povolenia obnovy konania je snaha o vylúčenie zo života bežných ľudí neprimerané podmienky,
ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplnenie cieľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby
spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Priemerný spotrebiteľ sa spravidla ťažko
orientuje v zložitých zmluvných vzťahoch a nedokáže poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky.Okresný súd Humenné v konaní, o obnovu ktorého sa žalovaný domáha, postupoval v rozpore
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, nakoľko ex offo nezbavil žalovaných ako spotrebiteľov
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v zmluve, z ktorej si žalobca svoj nárok uplatnil.

Existencia rozhodnutí SDEC vo veci C-240 až 244/98 predstavuje dôvod obnovy konania a zohľadnenie
takéhoto rozhodnutia môže privodiť pre spotrebiteľa priaznivejšie rozhodnutie (bez povinnosti plniť z
neprijateľných podmienok). Preto boli splnené podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 219 O.s.p.).

Okruh nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok nie je uzavretý. Zmyslom
a účelom úverovosti (ratio legis) je poskytnúť spotrebiteľovi úver bez neprimeraného finančného
zaťaženia.

Poplatky a uplatnené úroky budú podrobené súdnej kontrole podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co 109/2012), teda ide o stav indikujúci
možnosť priaznivejšieho rozhodnutia pre navrhovateľa obnovy konania. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Nestačí odkaz na Všeobecné obchodné

podmienky.

O trovách odvolacieho konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.