Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/66/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111234327
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111234327.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v konkurze, so sídlom
Sládkovičovo, 925 21, Košútska 1342, IČO: 36 814 148, proti žalovanému: Q. W., nar. X. X. XXXX, bytom
M. M., XXX XX, V. B. XX, štátny občan SR, právne zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so
sídlom vo Svidníku, 089 01, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, o návrhu žalovaného na obnovu konania

vo veci sp. zn. 13Ro/48/2010, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k.
14C/276/2011 - 44 zo dňa 3.5.2013, zhodou hlasov členov senátu takto :

r o z h o d o l :

P o t v r d z u jeuznesenie súdu prvého stupňa s upresnením, že sa zamieta návrh žalovaného.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu (správne žalovaného) na povolenie

obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13Ro/48/2010 a na zrušenie
platobného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 6. 2010 sp. zn. 13Ro/48/2010. Taktiež bol
zamietnutý návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 6.
2010 sp. zn. 13Ro/48/2010.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca (správne žalovaný) svoj návrh odôvodnil ust. § 228 ods.
1 písm. e) O.s.p., avšak súdu neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že pôvodné rozhodnutie súdu je v
rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora ES alebo iného orgánu Eeurópskych spoločenstiev, pričom sa

absolútne nezmienil, s ktorým rozhodnutím má byť platobný rozkaz v rozpore, tieto rozhodnutia vôbec
neoznačil a ani neuviedol, z akých dôvodov by sa malo jednať o rozporné rozhodnutie. Ďalším dôvodom
na povolenie obnovy, na ktorý žalobca (správne žalovaný) poukázal, je § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetný platobný rozkaz bol vydaný 22.6.2010, pričom
rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/1/2011, ktorého dôvody a závery sú podľa
žalobcu (správne žalovaného) dôvodmi pre povolenie obnovy konania, bol vyhlásený až dňa 14.7.2011,

teda uvedené rozhodnutie neexistovalo v čase vydania platobného rozkazu. Preto žalobca nemôže
návrh na povolenie obnovy konania odôvodňovať tým, že v čase vydania platobného rozkazu existovalo
rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že spoločnosť SKP, k.s. nebola v spore aktívne legitimovaná z dôvodu,
že zmluva postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobudla svoje práva, je neplatná. Podľa názoru
súdu je možné pripustiť iba to, že v čase vydania platobného rozkazu existovala „skutočnosť“, že
pohľadávka, ktorú

má žalovaný voči žalobcovi, už bola na žalovaného postúpená, avšak v tomto ohľade nie je splnená
ďalšia podmienka povolania obnovy a to, že túto skutočnosť žalobca bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní. Aj keď by teoreticky táto skutočnosť mohla privodiť pre žalobcu priaznivejšierozhodnutie vo veci, nemožno tento argument akceptovať, keďže nie sú splnené všetky kumulatívne
podmienky ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., teda že skutočnosť namietania neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky nemohol žalobca (správne žalovaný) bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní,

keďže žalobca (správne žalovaný) toto mohol namietať, pretože mu v tom nič nebránilo. Skutočnosť,
že sa dozvedel o citovanom rozsudku Krajského súdu v Prešove až v lehote 2011, nie je relevantná.
Žalobcovi (správne žalovanému) bol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk, pričom žalobca
( správne žalovaný) voči nemu nepodal opravný prostriedok, v rámci ktorého by namietal skutočnosť,
že žalovaný (správne žalobca) nie je aktívne legitimovaný, resp. akékoľvek iné dôvody.

Ďalším výrokom uznesenia súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Tento výrok súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 1 O.s.p. a odkazom na § 151 ods. 1 O.s.p. a tým, že
úspešný žalovaný (správne žalobca) náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a návrhu na obnovu konania vyhovieť. Ako dôvod uviedol, že sa mu nechce veriť, že
napriek konštatovaniu o nekalých podmienkach a porušeniu kogentných noriem určených na ochranu

spotrebiteľa, ktoré boli transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky na základe Smerníc
EÚ a pred ich transponovaním na základe Cieľov smerníc EÚ, súd nepovolí obnovu konania a
radšej zvolí prelomenie materiálnej právoplatnosti z podstatných dôvodov v exekučnom konaní alebo
náhradu škody spôsobenej súdom tým, že sa vymáha plnenie od spotrebiteľa zo zmluvy obsahujúcej
nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Odvolateľ nemal vedomosť o tom, že v zmluve a vo

Všeobecných obchodných podmienkach sa vyskytujú neprijateľné zmluvné podmienky. Súdy, dá sa
povedať automatickým spôsobom, vydávali platobné rozkazy bez ohľadu na existenciu či neexistenciu
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Jeho nevedomosť by mu nemala byť pričítaná
v jeho neprospech, keď neexistoval žiaden judikát alebo doktrína v spotrebiteľských veciach. On sa
až z podnetu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dozvedel o tom, že v zmluve sa

nachádzajú neprijateľné zmluvné podmienky. Už len samotná skutočnosť, že sa objavili pochybnosti o
kvalite spotrebiteľskej zmluvy vyvolávajúce pochybnosti, či nejde o neprijateľné zmluvné podmienky, je
relevantná z hľadiska povolenia obnovy konania. Túto skutočnosť nemohol v čase vydania platobného
rozkazu nijako použiť, pretože ani súd, ktorý v zmysle judikatúry Súdneho dvora ES mal ex offo zakročiť,
tak neučinil. V štádiu rozhodovania súdu o návrhu na povolenie obnovy konania by súd nemal s

konečnou platnosťou urobiť závery o základnej veci, ale postačuje, že nové zistenia môžu privodiť pre
neho priaznivejšie rozhodnutie po prelomení materiálnej právoplatnosti platobného rozkazu. Ak by sa
súd zaoberal pri vydávaní platobného rozkazu všetkými zmluvnými podmienkami, tento návrh by sa
nepodával. Aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z. z. zakázal súdom
vydávať platobné rozkazy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Na povolenie obnovy

konania by mali postačovať

tvrdenia o existencii neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a po povolení obnovy konania už
vo veci samej, by súd mal vyhodnotiť jednotlivé zmluvné podmienky so zreteľom na všetky relevantné
okolnosti podľa čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS. Platobný

rozkazjezoskôruvedenýchdôvodovvrozporesjudikatúrouSúdnehodvoraES,konkrétnesrozsudkom

Súdneho dvora vo veci OCÉANO GRUPO Editoriále: „Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských
štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol,
keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde
zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže
spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne

predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli
neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky
tohto druhu na svoj vlastný návrh“. Súd zamietol návrh aj z dôvodu, že som mal podať odpor. Odvolateľ
by nemusel uplatňovať v konaní o obnove práva, ak by bol podaný odpor, pretože platobný rozkaz

by bol ex offo zrušený. Takéto zdôvodnenie je nelogické k povahe inštitútu obnovy konania. Dôvodom
nepodania odporu bola neskúsenosť a neznalosť problematiky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súdpovažuje za dôležitú skutočnosť, ktorá musí existovať pred platobným rozkazom. Nie je pritom zrejmé,
prečo neprihliadal na uvedené rozsudky Súdneho dvora, ktoré vyhlásenie predchádzalo napadnutému
rozsudku (rozsudok Océano Grupo Editoriále SA a Rocío Murciano Quintero (C- 240/98) a medzi Salvat

Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98 zo dňa
27.6.2000. Ako navrhovateľ obnovy konania odvolateľ nedostal presvedčivé zdôvodnenie, prečo v jeho
prípade sa nepoužila tak dôležitá judikatúra Súdneho dvora.

Pretože podané odvolanie smerovalo proti uzneseniu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, preskúmal
odvolací súd napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Na úvod považuje odvolací súd za nevyhnutné poukázať na nesprávne označenie účastníkov konania

v záhlaví preskúmavaného uznesenia. Účastníkmi konania o návrhu na obnovu konania sú tí istí
účastníci, ktorými boli v preskúmavanom konaní a prípadne právni nástupcovia, avšak v tom istom
procesnom postavení v akom sa nachádzali v čase konania, ktoré sa navrhuje obnoviť. Pochybil preto
prvostupňový súd, keď napriek správnemu označeniu účastníkov v podanom návrhu, bez zmeny tohto
návrhuoprávnenouosobou,označilvzáhlavísvojhorozhodnutiazažalobcuQ.W.,ktorýbolvpôvodnom

konaní sp. zn. 13Ro/48/2010 v procesnom postavení žalovaného účastníka, kým spoločnosť SKP, k.s.
Banská Bystrica označil v rozpore s návrhom za žalovaného účastníka. Pritom tento subjekt bol v konaní
sp. zn. 13Ro/48/2010 v procesnom postavení žalobcu. Keďže odvolací súd týmto rozhodnutím túto vadu
preskúmavaného uznesenia napravil a prvostupňový súd tak môže urobiť kedykoľvek formou opravného
uznesenia (§ 164 O.s.p.), nie je táto vada preskúmavaného uznesenia dôvodom pre jeho zrušenie.

Žalovaný v preskúmavanej veci podal návrh na obnovu konania z jediného dôvodu, a to že sa oboznámil
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 7. 2011 sp. zn. 6Co/1/2011, podľa ktorého žalobca
nemá aktívnu legitimáciu, a to pre porušenie spotrebiteľského práva spočívajúceho najmä v nekalej
obchodnej praktike. Naviac dodal, že sa mu jedná „o naplnenie cieľov Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2005/29/ES“, ktoré má súd napĺňať takým výkladom vnútroštátnych procesných pravidiel, aby

sa umožnilo prejednanie veci a aby bol spotrebiteľ zbavený dôsledkov plynúcich z nekalej obchodnej
praktiky. Tieto dôvody návrhu na povolenie obnovy konania neboli rozšírené ani v ďalšom priebehu
konania. Za tohto stavu je možné konštatovať, že žalovaný podal návrh na obnovu konania z jediného
dôvodu upraveného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., a to že sú tu rozhodnutia, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z

odôvodnenia návrhu nie je možné vyvodiť, že by bol podaný tento návrh aj z dôvodu uvedeného v §
228 ods. 1 písm. e) O.s.p., t.j. že právoplatný rozsudok je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora ES
alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

Rozsudok Krajského súdu v Prešov č. k. 6Co/1/2011 zo dňa 14.7.2011 obsahuje viacero dôvodov
zdôvodňujúcich záver o nekalosti obchodnej praktiky, včítane citácie Smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2005/29/ES zo dňa 11.5.2005, ktorej zásady boli zapracované do Zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 250/2007 Z. z.. Ani tento rozsudok Krajského súdu v Prešove však neobsahuje čo i len púhy odkaz
na rozhodnutie Súdneho dvora ES.

Návrh na obnovu konania je koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má slúžiť k tomu,
aby mohla byť znova prejednávaná vec už právoplatne skončená, avšak len za zákonom stanovených

podmienok.

Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je zo zákona vylúčená.
Zásadne možno návrhom na obnovu konania napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu. Návrhom naobnovu konania možno napadnúť aj právoplatný platobný rozkaz, ak možno dôvody obnovy vzťahovať
i na predpoklady, za ktorých bol tento platobný rozkaz vydaný (§ 228 ods. 2 O.s.p.).

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich, v ktorej sa vec v súčasnosti nachádza, súd

skúma, či je obnova konania procesne prístupná. Skúma splnenie procesných podmienok uvedených
v zákone, pričom návrhu na obnovu konania v tejto fáze buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza
predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci, pričom až v druhej fáze konania sa skúma
skutočná opodstatnenosť tvrdeného dôvodu návrhu na obnovu.

Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktorý sa zameriava súd
v prvej fáze, je tvrdenie o existencii skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje

obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Procesná prípustnosť návrhu je
podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom
konaní nemohli použiť takéto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak
určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje
obnovu konania o ich

existencii vedel, resp. mal možnosť vedieť a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na
splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak ich v pôvodnom konaní nepoužil.

Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu,
ktorého obnova sa navrhuje. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre
účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci stačí, ak sa javí byť pravdepodobným, že môžu pre účastníka

privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo/57/2009).

Vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú
prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (zo Súdnej praxi 2/2000).

Platobný rozkaz možno napadnúť návrhom na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy konania
vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol vydaný. V skrátenom konaní podľa § 172 - § 174 O.s.p. sa

nevykonáva dokazovanie, a preto neprichádza do úvahy aplikácia dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1
písm. b) O.s.p., ale ani poukaz na nové dôkazy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Vzhľadom k tomu,
že návrhom na obnovu konania môže navrhovateľ uplatňovať len také skutočnosti alebo rozhodnutia,
ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní, a pretože o nedostatku tohto procesného
zavinenia nemožno hovoriť tam, kde nebol podaný odpor, je možné povoliť obnovu konania z dôvodu

uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. len vtedy, ak sú tu nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ obnovy
nemohol použiť do uplynutia lehoty k podaniu odporu alebo námietok (napr. pretože o nich nevedel)
alebo ak neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu, o ktorom sa navrhovateľ dozvedel po uplynutí lehoty
k podaniu odporu, rieši inak predbežne otázku vo veci, v ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného
orgánu (§ 135 ods. 1 O.s.p.) alebo v ktorej bol povinný z rozhodnutia iného orgánu vychádzať (§ 135

ods. 2 O.s.p.). (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpj/67/82). Obdobne ten istý Najvyšší súd
ČR v rozhodnutí sp. zn. 20Cdo/322/98 uviedol, že okolnosť, že odôvodnenie nálezu Ústavného súdu
zahrňuje posúdenie právnej otázky, ktorú odvolací súd posúdil v inej veci skôr inak, nerobí z nálezu
rozhodnutie, ktoré by bolo dôvodom obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Za dôvod pre povolenie návrhu na obnovu konania je možné považovať len také nové rozhodnutie iného

súdu alebo ďalšieho príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v čase pôvodného konania a ktoré nemohol
účastník bez svojej viny použiť. Môže sa jednať aj o rozhodnutie, ktoré bolo vydané až po skončení
pôvodného konania, keď takéto rozhodnutie rieši skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predmetom pôvodného
konania (rieši predbežnú otázku, ktorej zodpovedanie bolo rozhodné pre výsledok pôvodného konania).
Musí sa však jednať o rozhodnutie, ktoré rieši skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predmetom pôvodného

konania. Nemôže sa jednať teda o rozhodnutie týkajúce sa iných účastníkov, či iného predmetu konania,
ktoré skutkovo nesúvisia s konaním, ktorého obnova sa navrhuje.V preskúmavanej veci sa v návrhu na obnovu konania odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove,
v ktorom je žalobcom ten istý subjekt a ktorým domáha zaplatenia úrokov z omeškania postúpeného
žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa. Žalovanými účastníkmi v oboch

veciach sú však rôzne subjekty. Rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/1/2011 nerieši teda predbežnú otázku konkrétne sa týkajúcu
veci sp. zn. 13Ro/48/2010. Tvrdenie žalovaného v podanom návrhu o vecnej nesprávnosti platobného
rozkazu sp. zn. 13Ro/48/2010 nie je dôvodom zakladajúcom procesnú prípustnosť obnovy konania
podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Konanie na obnovu je konaním smerujúcim k odstráneniu nedostatkov v zistení skutkového stavu.

V danom prípade však ide o namietané právne pochybenie, čo je ďalší dôvod pre nevyhovenie
podanému návrhu na obnovu. V súdnej praxi sa totiž ustálil názor, že nie je dôvodom na obnovu
konania, ak iný orgán verejnej veci posúdi právnu otázku riešenú v súdnom konaní inak (R-105/1998).
Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 21. 8. 1997 vyslovil názor, že právny názor na výklad
zákona vyslovený iným orgánom (Ústavným súdom, ministerstvom a pod.) než procesným súdom, ktorý

prejednal vec v rámci právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.