Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211220188
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211220188.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Jakubovo námestie 19, IČO: 43 770 207, zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Vlárska 32, IČO: 36 866 881, proti povinnému: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.,
L. XX/X, o vymoženie sumy 58,25 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Er/1450/2011-20 zo dňa 20. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdnej exekútorky JUDr. Blanky Ružekovej, Exekútorský úrad Fajnorova 1547/13, Senica, zo dňa
03.11.2011oudeleniepoverenianavykonanieexekúcievedenejpodsp.zn.8Er/1450/2011,EX1154/11.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení
zákona č. 575/2009 Z. z., § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom na základe
čoho dospel k záveru, že žiadosť súdnej exekútorky nebola dôvodne podaná. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol,žeoprávnenýsanávrhomzodňa20.10.2011domáhalusúdnehoexekútoravykonaniaexekúcie
na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 58,25 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom

v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Najvyšší rozhodcovský súd a.s., sp. zn. NRS 104/2011 zo dňa 12.4.2011. Z predložených dokladov
mal súd prvého stupňa za preukázané, že podľa zmluvy o pôžičke sa oprávnený, ktorý koná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti sa zaviazal poskytnúť účastníkovi (povinnému), ktorý nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (zmluva bola uzavretá
s účastníkom ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom), pôžičku a účastník (povinný) sa zaviazal

pôžičku zvýšenú o náklady vrátiť. Na základe vyššie uvedeného súd posúdil predloženú zmluvu ako
spotrebiteľskú zmluvu, pretože v danej veci nebolo preukázané, že dlžník - povinný, je podnikateľským
subjektom, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať aj daný zmluvný vzťah medzi
dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom - povinným za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu tejto normy upravujúcej
problematiku spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Podstatná pre posúdenie spôsobilosti

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je rozhodcovská doložka. Súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel,
preskúmať ex offo povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi dodávateľom
a spotrebiteľom. Za týmto účelom súd preskúmal Zmluvné podmienky predložené oprávneným, kde
v bode 14. Postup pri riešení sporov je uvedené: 14.4. Rozhodcovská doložka: Všetky spory, ktoré

vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., ak žalujúcazmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. V tomto smere súd prvého stupňa
konštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú
rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Zdôraznil, že takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým,žeznemožňujespotrebiteľovizvoliťsispôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnena

vôlidodávateľa.Zhľadiskaochranyspotrebiteľaniejerozdielmedzivýhradnourozhodcovskoudoložkou
a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob
rozhodovania sporu. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom,
že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Poukázal na to, že kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Poukázal na skutočnosť, že

zmluva o pôžičke bola dojednaná prostredníctvom výmeny textových správ SMS a zmluvné podmienky
boli prístupné na webovej stránke. Rozhodcovskú doložku si teda spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto

formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a
preto je v zmysle občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že nešlo
o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený,
ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil
by svoj súhlas podpisom. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich

práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto
smere zastal súd prvého stupňa názor, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský

rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože
nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho, či je preložené
rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či bol predložený
rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S poukazom na

uvedené skutočnosti súd prvého stupňa zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že napadnuté uznesenie
je nesprávne, pretože súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový

stav, pričom súčasne konal nad rámec právomoci, ktorá mu bola pri prejednávaní predmetnej veci
zákonom zverená. Exekučný súd nie je z hľadiska preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom titule.
Zdôraznil, že exekučný súd skúma najmä, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či k
návrhu je priložený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti, či exekučný titul je materiálne

vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule. Zdôraznil, že o merite
veci už rozhodol rozhodcovský súd, preto mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený v zmysle
exekučného poriadku skúmať, či bola poskytnutá pôžička povinnému. Zmluva o pôžičke nebola súdu
doručená, a to z dôvodu, že oprávnený ako veriteľ uzatvoril s povinným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke
v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka a nasl., pričom poukázal na skutočnosť, že pre zmluvu

o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Zdôraznil, že v rámci uzatvárania zmluvy výslovne žiadal
povinného, aby sa oboznámil s VZP a po ich preštudovaní vyjadril či s VZP súhlasí. Zdôraznil, že
povinný vyjadril súhlas formou sms správy a je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy prostredníctvomprostriedkov diaľkovej komunikácie, odoslanie sms správy so súhlasom, nahrádza podpis povinného.
Záverom dodal, že exekučný súd nie je z hľadiska preskúmavania exekučného titulu po materiálnej
stránke oprávnený posudzovať právny vzťah, ktorý bol základom pre nárok priznaný v exekučnom

titule, v exekučnom konaní súd prvého stupňa podľa názoru oprávneného, nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nemá exekučný súd zmocnenie preskúmať správnosť záverov rozhodcovského rozhodnutia,
pretože takýmto postupom by odopieral možnosť navrhovateľa ( oprávneného) prístupu k právu, teda k
exekučnému konaniu. Skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozhodnutia alebo správnosti

záverov takéhoto rozhodnutia, hoci s odvolaním sa na ratio legis, jednoznačne odníma oprávnenému
prístup k súdu a odmieta možnosť v spravodlivom exekučnom konaní domáhať sa núteného výkonu
rozhodnutia.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa svojím návrhom spísaným vo forme zápisnice
dňa 20.10.2011 pre súdnou exekútorkou JUDr. Blankou Ružekovou domáhal vykonania exekúcie voči

povinnému na vymoženie pohľadávky 58,25 eura s príslušenstvom. Súdna exekútorka JUDr. Blanka
Ružeková, Exekútorský úrad so sídlom Senica, Fajnorova 1547/13 požiadala dňa 07.11.2011 súd o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýmtitulomvtomtokonaníjerozhodcovskýrozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Najvyšší súd a.s., so sídlom Bratislava,
Žabotova 2/B, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.06.2011 a vykonateľnosť dňa 11.06.2011. Súd

prvého stupňa výzvou zo dňa 13.06.2012 požiadal oprávneného, aby v predmetnej exekučnej veci
predložil zmluvu o pôžičke spolu so zmluvnými podmienkami poskytnutia pôžičky. Následne oprávnený
doručil dňa 23.07.2012 na výzvu súdu potrebné doklady.

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny

záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení
účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o pôžičke č.

10021991 uzavretá účastníkmi konania formou sms správy je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi
oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd dospel k záveru,
že vyššie uvedená zmluva, ktorou bol založený právny vzťah medzi účastníkmi konania, vykazuje znaky
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase
jej uzavretia, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ - oprávnený

ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskejčinnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na základe
uvedeného súd prvého stupňa na vzťah účastníkov konania správne aplikoval príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že akákoľvek rozhodcovská

doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému
ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne

akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými Zmluvnými podmienkami navrhovateľa. Mal možnosť

zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Povinného súhlas vyjadrený pomocou
sms správy nie je možné automaticky posudzovať za súhlas s rozhodcovskou doložkou, ktorá bola
súčasťou zmluvných podmienok, preto ju povinný v postavení spotrebiteľa nemohol nijako ovplyvniť.

Rozhodcovská doložka uvedená v zmluve umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňala záujem na ochrane spotrebiteľa, pretože z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi
výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka nebola platná ani z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská

doložka nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti)
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej

činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto
bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv spotrebiteľa.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona

o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na
podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Súdprvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.