Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Er/487/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205255
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Servická
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513205255.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava 851 02, IČO: 35 724 803, pr. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava 851 02,
IČO: 36 613 843, proti povinnému: Y. C., nar. X. XX. XXXX, bytom R. XXX/XXX, XXX XX L. M., štátny
občan SR, v konaní o vymoženie 781,93 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, EX 20625/13 zo dňa 17. 9. 2013 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 1. 10. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12.
9. 2013, spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom, a exekučného titulu - právoplatného

a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej
len „rozhodcovský súd“), spisová značka SR 02028/13 zo dňa 16. 4. 2013 (ďalej len ,,rozhodcovský
rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 6. 5. 2013 a vykonateľnosť dňa 9. 5. 2013.
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške
781,93 EUR spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 766,10

EUR od 19. 5. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 88,97 EUR, súdnym poplatkom
za vydanie poverenia 16,50 EUR, trovami právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní
120,72 EUR (prevzatie a príprava právneho zastúpenia 40,24 EUR, predexekučná upomienka 40,24
EUR, návrh na vykonanie exekúcie 40,24 EUR), trovami predchádzajúceho konania 393,09 EUR (trovy
konania 272,80 EUR, inkasné náklady 120,29 EUR). Oprávnený po výzve súdu zo dňa 20. 1. 2014 k
návrhu na vykonanie exekúcie doložil aj ,,Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb

flexiúčtu“ zo dňa 10. 4. 2007 (ďalej len ,,Zmluva“), ,,Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku č. XXXXXXX“ zo dňa 25. 4. 2012 (ďalej len ,,Dohoda“) a ,,Všeobecné obchodné podmienky
VÚB, a.s. ne depozitné produkty (ďalej len ,,Všeobecné obchodné podmienky“)“.

Exekučným titulom - rozhodcovský rozsudok, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 781,93 EUR spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 88,97, úrokom z

omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 766,10 EUR od 19. 5. 2012 do zaplatenia, poplatok za
rozhodcovské konanie vo výške 59,47 EUR, náklady inkasného konania vo výške 120,29 EUR a trovy
právneho zastúpenia vo výške 213,33 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

.
Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere označenej

ako ,,Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“ zo dňa 10. 4. 2007. Na
základe predmetnej Zmluvy boli veriteľom Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s.,Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155 (ďalej len ,,VÚB, a.s.“) povinnému ako žalovanému
poskytnuté finančné prostriedky. Oprávnený ako žalobca uzatvoril s veriteľom VÚB, a.s. dňa 14. 2.
2011 ,,Zmluvu o postúpení pohľadávok“, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky v sume 801,93

EUR, vyčíslenej ku dňu postúpenia. Dňa 25. 4. 2012 došlo medzi oprávneným ako žalobcom a povinným
ako žalovaným k uzatvoreniu ,,Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 1916175“,
v ktorej povinný ako žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, a to
istinu vo výške 786,10 EUR a náklady na inkasné konanie v sume 120,29 EUR. Ďalej z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Stály rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať

vo veci a priznať žalobcovi v jeho návrhu požadované plnenia z bodu 4. uzatvorenej Dohody zo dňa
25. 4. 2012, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným

podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri
Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01 Košice jediným rozhodcom ustanoveným
predsedom Rozhodcovského súdu, a to v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom Rozhodcovského
súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z predmetnej Dohody, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
doložky. Ustanovenie tejto vety sa však nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s

vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2013
(ďalej len ,,EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do

15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného

.podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej
len ,,ObZ“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo

zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
(§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o
tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§23azákonaFZČSFRč.634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčaseuzatvorenia

Zmluvy (ďalej len ,,z. o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.Podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych

predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych

predpisov, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú
aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,,z. o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

.
Podľa § 3 ods. 1 z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia Zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§879jOZúčinnéhovčaseuzatvoreniaDohody,ustanoveniamitohtozákonasaspravujúajprávne

vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

.
Podľa § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne

obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
.mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o
priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku

stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom
jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. Podľa

znenia ustanovenia § 52 ods. 1 OZ účinné účinného v čase uzatvorenia Zmluvy
.bola táto upravená v Obchodnom zákonníku a pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa predmetného
ustanovenia Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že Zmluva však v tom čase bola
spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovenia § 23a z. o ochrane spotrebiteľa, keďže išlo o zmluvu
upravenú v Obchodnom zákonníku a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých

prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Uzatvorená
Zmluva je preto v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže
z ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy nie je možné vyvodiť, že 5.
hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje výhradne na spotrebiteľské zmluvy tak, ako sú definované
v § 52 ods. 1 OZ, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. OZ je

nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy, ako sú definované v ustanovení § 23a z. o ochrane
spotrebiteľa. Keďže v zmysle citovaných ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch je VÚB, a.s. ako
veriteľ právnickou osobou, ktorá, okrem iného, poskytuje spotrebiteľský úver z vlastných zdrojov v rámci
svojej podnikateľskej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a súčasne vystupuje v
pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy a povinnému

ako dlžníkovi bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, je potrebné ho v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia Zmluvy
považovaťzaspotrebiteľaazároveňjespotrebiteľomipodľaustanovenia§3ods.2z.ospotrebiteľských
úveroch.Vzhľadomnato,žeuzatvorenouZmluvousapodnikateľskýsubjektzaviazaldočasneposkytnúťpeňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebnom úvere formou úveru a povinný ako spotrebiteľ
sa zaviazal tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, Zmluva rovnako
spĺňa fundamentálne náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. a/ a písm. b/ z. o

spotrebiteľských úveroch, keď sa zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 nejedná o prípad, kedy by
táto bola spod jurisdikcie zákona vylúčená. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné
posudzovať v intenciách z. o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzatvorenia Zmluvy. Vychádzajúc
zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení z. o
spotrebiteľskýchúverochaustanovení§52anasl.OZúčinnéhovčaseuzatvoreniaZmluvymáprednosť

pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
príslušných citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a z. o spotrebiteľských zmluvách.

Je však potrebné zdôrazniť ešte jednu okolnosť, a teda že ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru, je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú
na spotrebiteľskú zmluvu, t.j. aj na právny úkon uznania dlhu zo dňa 25. 4. 2012. Nakoľko sa v čase

uzatvorenia predmetnej Dohody jednalo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy vzniknutý po 1. januári 2008,
súd v zmysle prechodného ustanovenia § 879j OZ aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Dohody medzi oprávneným a povinným.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský

súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný
záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z bodu 4. Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 25. 4. 2012.
.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného,
zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený doložkou

vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je
z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj
materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného
titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť exekučného
titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd rovnako nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie,

ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže ani naprávať jeho chyby a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd v duchu
príslušných ustanovení Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento nie je v
rozpore so zákonom, a teda prioritne sa vysporiadať s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe v súlade s právnym poriadkom platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej

doložky.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci
občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje
vsúladespravidlamirozhodcovskéhokonania.Ideodohodumedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne
dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť
v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej

zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch
s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k
uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ v znení účinnom v čase uzavretia Dohody je uvedená generálna klauzula
s povahou kogentnej právnej normy. Tá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských
zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri
uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a to najmä pri tvorbe svojich zmluvných formulárov, ktoré predkladajú
potenciálnym spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako oferty na ich uzavretie. V §

53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia Dohody je obsiahnutý exemplifikatívny výpočet
možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľských zmlúv. Výpočet je zo
strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 1. 1. 2008 je medzi neprijateľnými
podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne

.v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od 1. 1. 2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne
dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť
nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými
podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti, pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho
ex lege, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských
zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálny štandard ochrany,

aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj
niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína ani inštitút rozhodcovskej doložky. Je
nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o nútenom výkone práva priznaného
rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné
informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky,

na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru,
že sa jedná o doložku neprijateľnú, prislúcha mu podľa vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z
uvedeného je zrejmé, že ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň
pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na základe ktorej
rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, je vo forme samostatného formuláru,
ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd

rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky pri
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods.
5 OZ neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia
ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným

spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha
Dohody je teda adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol v Dohode oprávneným vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda v
predmetnej Dohode vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred

samotným vznikom tej ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva,
že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a
zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
.zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s rozhodcovskou
doložkou, treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia Dohody,
podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny

súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.
6. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle

smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V
rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená
v Dohode oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v zmysle rozhodcovskej
doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

vopredpaušálnestanovenýchrozhodcov,bránitomu,abynazákladenejvydanýrozhodcovskýrozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. To
je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa v prípade porušenia zmluvných
podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul. Súd dodáva, že v samotnej Dohode niet
o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym a rozhodcovským súdnym procesom ani

zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok
teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj pre prípady ustanovením § 53
ods. 4 OZ neupravené.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka

v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25. 4. 2012 je neprijateľnou
podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech povinného a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj
Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými
mravmi. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v čase

uzatvorenia Dohody neplatná.

.
Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská zmluva alebo doložka pri spotrebiteľskej
zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie

vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi
boli poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov rozhodcovskom konaní a
spotrebiteľ bude mať možnosť výberu prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky,
čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže
rezignovaťzpozíciestrážcuvyváženostiustanoveníspotrebiteľskýchzmlúv,atoaniprinezodpovednom

spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov
nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide
o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a

v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom
súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

V Starej Ľubovni, dňa 22. júla 2014