Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219545
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212219545.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865
141, proti povinnému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXX/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške
1.364,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
13Er/1480/2012-15 zo dňa 20. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 13Er/1480/2012-15 zo dňa 20.02.2013 zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, zo dňa 15.08.2012 o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 13Er/1480/2012, EX 16669/12. Svoje
rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 39, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa svojím návrhom na vykonanie exekúcie
spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 13.08.2012
domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 1.364,47 eura s príslušenstvom, trov konania

a trov exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený
podsp.zn.SR05092/11zodňa04.07.2011.Preskúmanímpredmetnéhorozhodcovskéhorozsudkubolo
zistené,žeprávomocStálehorozhodcovskéhosúdubolazaloženározhodcovskouzmluvou.Súdprvého
stupňa považoval za preukázané, že oprávnený poskytol povinnému na základe Zmluvy o úvere č.
409100064 zo dňa 23.06.2010 úver vo výške 500,-- eur, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému

spolu s poplatkom za jeho poskytnutie, celkovo vo výške 984,-- eur v 12 mesačných splátkach po 82,--
eur. Podľa Článku II predloženej rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.
408500145, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO:

35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde;
rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom
SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej

platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podanímžaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu. Podľa Článku III bod 1 rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 42 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vylučujú zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu
v rámci obnovy konania podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V tomto smere
súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu

a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Zdôraznil, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Keďže rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná (ide o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah
je daný vopred) a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľná.

Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej zmluvy,
pretože alternatíva riešenia sporov pred konkrétnym rozhodcovským súdom mu bola de facto vnútená.
Zároveň sa dá dôvodne predpokladať, že v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami, si
oprávnený zvolí riešenie sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil, čo je v podstate súdu
známe aj z jeho úradnej činnosti v obdobných prípadoch. Poukázal na to, že Rozhodcovská zmluva

umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa,
prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom. Zastal
názor, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR ( čl. 46 ods.

1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb., ako aj právo na spravodlivý súdny proces je zaručený čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou
dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania
sporu. Spotrebiteľ sa zároveň podpisom rozhodcovskej zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú

procesnú obranu vrátane možnosti zrušenia rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v rámci obnovy
konaniapodľaustanoveníOSP.Malzato,žerozhodcovskýrozsudokvydanývspotrebiteľskejvecijeako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec
uzavretáalebobolauzavretáneplatne.Akjerozhodcovskázmluvaneplatná,rozhodcovskýrozsudoknie

je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Vzhľadom na to, že rozhodcovská zmluva je v zmysle
vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je
materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že právne
posúdeniepredmetnejvecisúdomjenesprávne,aksúdposúdilvecpodľanormy,ktoránadanýskutkový
stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na
danýskutkovýstavnesprávneaplikoval(rozsudokNSSRsp.zn.3Cdo70/2003).Malzato,žeexekučný

súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej
veci okrem ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na zistený skutkový stav aplikoval aj ust. §
45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a preto na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní

síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie
súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd preskúmava a posudzuje exekučný titul z formálnej stránky
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje len na dodržiavanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak,

ako ich vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a rozpor s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci exekučného konania súd nemôže
zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku)a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných
dôvodov, t.j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Svoje závery oprel aj o nález
Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o

rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o
rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že súd sa vôbec nezaoberal splnením podmienok pre vznik
spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencie spotrebiteľa a dodávateľa. V tomto smere je potrebné, aby súd
mal jednoznačne ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na pretlačenom formulári je v

skutočnostispotrebiteľom.Boltohonázoru,žeexekučnýsúdposudzovalexekučnýtitulajzjehovecneja
právnej stránky - teda vykonával dokazovanie ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom, pričom
sa nezaoberal tým, do akej miery a akej časti je exekučný titul podľa jeho názoru súladný so zákonom
a v tomto zmysle mal aj vykonávať dokazovanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, a preto v zmysle § 219 ods. 1
OSP uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený svojím návrhom spísaným dňa 13.08.2012 pred

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
Bratislava, sa domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 1.364,47 eura
s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 05092/11, vydaný dňa 04.07.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.07.2011 a vykonateľnosť dňa 21.07.2011. Súd prvého stupňa

preskúmaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku z jeho odôvodnenia zistil, že jeho právomoc
bola založená rozhodcovskou zmluvou, v dôsledku čoho uznesením č.k. 13Er/1480/2012-11 zo dňa
31.01.2013 vyzval oprávneného k predloženiu predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 26.09.2012, o ktorej
súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím zamietol.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné

predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť
rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je
pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí
spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená

dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o
podaní riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či
účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu,
či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a či ide
o plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.
Materiálnym predpokladom každej civilnej exekúcie je existencia exekučného titulu. Vydanie poverenia

v prípade nedostatkov exekučného titulu by znamenalo iba to, že exekúcia sa síce začala, avšak musí
byť v každom štádiu konania aj tak zastavená. Uvedené má za následok, že exekučný súd je povinný už
v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a v
prípade ich zistenia súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 04.07.2011 sp. zn. SR 05092/11, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, je zmluva o úvere,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 23.06.2010 (č.l. 4 spisu). Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, keďže
veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy
vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa správne posúdil povinného
ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne

aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd dodáva, že normy obchodného
práva sú v takomto prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov
v Občianskom zákonníku, keďže normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanoveniami aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku, pričom platí zásada, že prednosť má špeciálna právna úprava pred
všeobecnou.

Súd prvého stupňa sa preto správne pred rozhodnutím o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi
prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal exekučný
titul. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň aj postupom
rozhodcovského súdu odňaté právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok

na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Odvolací súd preto
zhodne so súdom prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za preukázané, že
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov na základe rozhodcovskej zmluvy
(č.l. 13 spisu) Rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor
účastníkov, znemožňuje voľbu spotrebiteľa (povinného) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,v prípade ak návrh podá dodávateľ (oprávnený). Na jednej strane síce poskytuje spotrebiteľovi možnosť
obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ a spotrebiteľ sa
musí podrobiť rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľovi sa týmto spôsobom odníma právo brániť sa a

podať žalobu, ak už bola podaná oprávneným na rozhodcovskom súde. V danom prípade je nesporné,
že rozhodcovská zmluva má formu osobitnej zmluvy (nie rozhodcovskej doložky), t.j. bola uzavretá na
individuálnej listine, v dôsledku čoho sa môže javiť ako individuálne dojednaná. Je nepochybné, že
predmetná rozhodcovská zmluva bola vopred dodávateľom pripravená a formulovaná, vrátane určenia
dvoch možností rozhodcovských súdov a predložená spotrebiteľovi na podpis pri podpisovaní zmluvy

o úvere. V tomto smere je potrebné poukázať na to, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi
predložená na podpis práve v čase jeho zníženej bdelosti, kedy si nemohol dostatočne uvedomiť
dôsledky svojho podpisu a zároveň prijatia podmienok rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľ v tejto situácii
koná pod tlakom finančnej tiesne a stave núdze, a preto nie je schopný a často aj ochotný posúdiť
následky dojednaní, s ktorými vyjadruje súhlas pri podpise rozhodcovskej zmluvy. Ohľadom možnosti
alternatívne si vybrať medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, odvolací súd označuje túto

možnosť ako zjavne teoretickú bez možnosti praktického využitia spotrebiteľom.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako aj v samotnej

rozhodcovskej zmluve, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté jej právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Mal možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej

činnosti známe, že oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová,
tiež adhézna) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto
bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v rozhodcovskej zmluve iba
alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený,

ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v
tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených
hľadísk.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne

odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.