Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/459/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211214661
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211214661.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994,
Praha 4, IČO: 25117483, zastúpený advokátskou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36613843, proti odporcovi: B. I., nar. X. G. XXXX, U. H. XXXX/X, zast. opatrovníkom:
M. E., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o 355,11 eur a príslušenstvo, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/212/2011-36 zo dňa 10.

novembra 2011 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov
konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi250,58eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,5%ročneod11.1.2008dozaplatenia,

II. vo zvyšku návrh zamietol a III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 115a ods. 2, § 156 ods. 3, § 200ea ods. 1 O. s. p., § 1, § 2, § 3 ods.
1, 2, § 4 ods. 1 až 8 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy vecne odôvodnil tým, že zmluva o osobnom úvere, ktorá má nepochybne charakter
spotrebiteľskej zmluvy bola uzavretá medzi postupcom (veriteľom) a odporcom dňa 21.12.2007 na
sumu 30.000 Sk, ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 26,52 % a RPMN predstavovala 29,98 %.

Predmetnázmluvavšakneobsahovalažiadnepoplatkyaanisankcieazobsahuobchodnýchpodmienok
súd prvého stupňa zistil, že ide o veľmi zle čitateľnú predtlač, na ktorej sa nenachádza dátum platnosti
a ani podpisy účastníkov konania, preto neprihliadol na uvedené obchodné podmienky, pretože boli
nezrozumiteľné a hlavne nečitateľné. Preto priznal žalobný nárok čo do nezaplatenej istiny 250,58 eur a
úrokov vo výške 42,82 eur, teda spolu 293,40 eur a úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 250,58
eur od 11.1.2008 do zaplatenia. V ostatnej časti t. j. zaplatenia istiny 61,71 eur a úrokov z omeškania

z uvedenej sumy vo výške 8,5 % p. a. od 11.1.2008 do zaplatenia návrh ako nedôvodný zamietol. O
náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. navrhovateľ mal v konaní iba čiastočný
úspech, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do
zamietajúcej časti. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolateľ
podal odvolanie z dôvodu, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vec právne

posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na §
544ods.2Občianskehozákonníkastým,žezmluvnápokutaboladohodnutáobchodnýmipodmienkami,
ktorévzmyslezmluvy ospotrebiteľskomúverezodňa13.7.2007tvorianeoddeliteľnúsúčasťzmluvy.
Podľa článku 2 písm. f/ bod ii odporca súhlasil s tým, že zaplatí navrhovateľovi, ktorý bude oprávnenýpripísať na ťarchu jeho účtu sumu akýchkoľvek nákladov, ktoré vzniknú navrhovateľovi pri vymáhaní
sumy úveru alebo akejkoľvek inej sumy v prospech navrhovateľa podľa zmluvy a to konkrétne
„zmluvnú pokutu vo výške 250 Sk v prípade, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť nebude

zaplatená k dátumu splatnosti, pričom táto zmluvná pokuta je splatná do 15 dní odo dňa splatnosti
takejto mesačnej splátky alebo jej časti“. Obchodné podmienky boli pre zmluvné strany záväzné, zákon
vyžaduje, aby boli priložené k návrhu zmluvy, pričom táto podmienka bola splnená. Bola dodržaná aj
písomná forma dojednania zmluvnej pokuty a výška zmluvnej pokuty vyplýva z článku 2 písm.
f) bod ii Obchodných podmienok a teda dojednanie o zmluvnej pokuty spĺňa všetky náležitosti uvedené

v § 544 Občianskeho zákonníka.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania, teda
pri posudzovaní podania podľa jeho v napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k zamietnutiu žaloby
a v časti trov konania, v ktorej malo rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na hoc aj len čiastočne
napadnutom rozhodnutí vo veci samej a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu

síce šlo o vec samu, avšak so zreteľom k vadám konania nebolo možné rozhodnúť vo veci s konečnou
platnosťou.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v § 221 ods.1 písm. f/ O. s. p. (a inak aj ďalšia vada z písmena

g/ rovnakého paragrafu, spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces. Ide o jedno zo základných práv, ktoré v podmienkach tuzemského právneho poriadku zaručujú
okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (tu por. oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Podľa judikatúry ESĽP (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), ÚS SR (nález z 12.
mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03), ale tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla
2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba pritom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať

aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky
vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s
tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov

rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho
skutkovými zisteniami, ďalej prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú (pokiaľ vôbec takéto právne závery urobené boli) a napokon i len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.

Ak potom povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka, resp. so špecifikami konkrétnej veci); porušením príslušného práva účastníka konania najednej strane a zodpovedajúcej povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma tiež možnosť náležite
skutkovo, ale aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci

využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Pretože nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť
rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

Práve priblíženou vadou bol postihnutý aj napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

napadnutej odvolaním, ako aj v časti závislého výroku - trov konania z prejednávanej veci.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia istiny vo
výške 355,11 eur pozostávajúcej zo sumy 250,58 eur, úrokov vo výške vo výške 42,82 eur a zmluvnej
pokuty 61,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 312,29 eur od 11.1.2008 do
zaplatenia. Prvostupňový súd rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 250,58
eur s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 250,58 eur od 11.1.2008 do zaplatenia, pričom z

odôvodnenia vyplýva, že žalobný nárok navrhovateľa bol dôvodný nie len čo do nezaplatenej istiny
250,58 eur a k tomu prislúchajúcemu úroku z omeškania vo výške 8,5 % od 11.1.2008 do zaplatenia,
ale aj paušalizovanému úroku 42,82 eur, čo sa však vo výroku takto neprejavilo, ale prakticky aj tento
paušalizovaný úrok 42,82 eur bol zamietnutý spolu s nepriznanou zmluvnou pokutou 61,71 eur a úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 61,71 eur od 11.1.2008 do zaplatenia. Uvedená nezrozumiteľnosť

spôsobila nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v spojení s neodôvodnením zamietnutia
tak paušalizovaného úroku 42,82 eur ako aj zmluvnej pokuty a úroku z omeškania.

K procesnej stránke veci je treba uviesť, že z úpravy ustanoveniami § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. už k času
rozhodovania rozsudkom súdu prvého stupňa (v novembri 2011) a i k času rozhodovania odvolacieho
súdu týmto uznesením vyplýva, že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku, týkajúcom sa sporu

zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra 2008, tu por.
tiež čl. I bod 72 a čl. IX zákona č. 384/2008 Z. z.) bola nahradená povinnosťou vydať takéto
rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a súčasne nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil
povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1. marca 2010, tu por. tiež čl. II bod 1 a čl. IV zákona č.
575/2009 Z. z.).

Takáto úprava je procesným vyjadrením obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca

2010 v ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve, tu do tretice por. aj čl. I bod 3 ostatného
spomínaného zákona, novelizujúceho okrem O. s. p. aj O. z.), pričom jej špecifikom je, že na jej
základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom,
kde má základná požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet
(konania) tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe

alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je
rozhodné, či žalobu v takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie, ale len to,
že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v
prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa

za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti na
porušenie noriem spotrebiteľského práva reagovať aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere
eliminovania rizika výskytu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (v tejto súv. por.
najmä povinnosť dodávateľa zdržať sa používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch
s ostatnými spotrebiteľmi podľa § 53a ods. 1 O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa

takýmto určením dotknutého (ako ustanovením možnosti brojiť aj proti výroku o určení neprijateľnosti
a neplatnosti podmienky, ktorý by tu nebyť úpravy z ust. § 153 ods. 4 O. s. p. byť nemusel, tak iustanovenímprípustnostidovolaniavtakýchtoprípadochaumožnenímtakosoberozhodnutímdotknutej
toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho opravného prostriedku).

So zreteľom k existencii vady praktickej nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozsudku bude

potrebné vykonanie nového dokazovania v prvom stupni, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, než
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako celok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a de facto i h/ O. s. p.
(nielen pre odňatie účastníkom konania postupom súdu možnosti konať pred súdom, ale i pre vadné - v
skutočnosti čo do posúdenia žalobných nárokov absentujúce posúdenie veci samej, ako aj trov konania
tak po právnej ako aj vecnej stránke ) zrušiť a podľa odseku 2 cit. ust. vec vrátiť prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa§ 226 O. s.p.viazaný, v naznačenom smere doplniť dokazovanie i so zodpovedaním si všetkých
pre rozhodnutie relevantných otázok, výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť
a až potom rozhodnúť opätovne o veci a podľa § 224 ods. 3 O. s. p. tiež o trovách tohto odvolacieho
konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.