Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2013

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25Er/856/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311215308
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2013:2311215308.13

Uznesenie

Okresný súd v Galante v exekučnej veci oprávneného: B.. Š. Č., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XXX/XX, V.,
právne zastúpený advokátom: JUDr. Roman Cibulka, so sídlom Trnava, Hlavná 13, proti povinnému:
M. G., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. XXX/XX, C., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Dušan
Pohovej & partners, s. r. o., so sídlom Námestie slobody 10, Bratislava, IČO: 36 863 904, o návrhu
na zastavenie exekúcie a iné vedené u súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivana Ružičku, exekútorský úrad

Horné bašty 12, 917 01 Trnava, pod číslom EX 696/2011 takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje exekúciu vedenú pred Okresným súdom v Galante pod sp. zn. 25Er 856/2011 pred
exekútorom Ing. Mgr. Ivanom Ružičkom, exekútorský úrad Horné bašty 12, 917 01 Trnava, pod číslom
EX 696/2011 na vymoženie pohľadávky oprávneného 165.970 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania
od 16.05.2011 do zaplatenia a ďalších trov exekúcie voči povinnému v celom rozsahu.

Súd do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení predmetnej exekúcie, predmetnú exekúciu odkladá.

Oprávnený je povinný povinnému zaplatiť na náhrade trov konania 359,58 eur k rukám právneho
zástupcu povinného do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podaním doručeným dňa 14.06.2011 súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Ivanovi Ružičkovi so

sídlom exekútorského úradu Horné bašty 12, 917 01 Trnava žiadal vykonať exekúciu na vymoženie
pohľadávky 165.970 eur istiny s príslušenstvom, ďalej trovy za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi,
trovy právneho zastúpenia v exekúcii a trovy exekútora s odôvodnením, že notárskou zápisnicou č.
N43/2011, NZ 11244/2011, NCRls 11564/2011 zo dňa 29.03.2011 napísanou na Notárskom úrade v
Trnave, ul. Hviezdoslava č. 14 v Trnave pred notárkou JUDr. Annou Novákovou vznikla pohľadávka
oprávneného voči povinnému na úhradu prvej časti dlhu povinného vo výške 165.970 eur, ktorú mal

povinný uhradiť najneskôr do 15.05.2011. Povinný v tejto listine vyhlásil uznanie záväzku a súhlasil
s vykonateľnosťou a exekúciou záväzku v zmysle § 41, ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný
poriadok). Napriek splatnosti dlhu povinného a exekučného titulu, povinný predmetný dlh oprávnenému
nezaplatil.

Súdny exekútor dňa 01.07.2011 doručil Okresnému súdu v Galante žiadosť udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie na vyššie označenú pohľadávku oprávneného. K žiadosti doručil exekučný titul,
overený odpis predmetnej notárskej zápisnice. Na základe toho súd v konaní 25Er 856/2011 vydal pre
súdneho exekútora poverenie dňa 02.08.2011 na vykonanie exekúcie, na základe predmetnej notárskej
zápisnice na vymoženie pohľadávky oprávneného165. 970 eur s 9,25 % ročnými úrokmi z omeškania
od 16.05.2011 do zaplatenia a na ďalšie trovy exekúcie.

Povinnému súdny exekútor doručil upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.08.2011, č. k. EX
696/2011 vydané v zmysle § 47 zákona č. 233/1993 Z. z. exekučný poriadok. V upovedomení o začatíexekúcie súdny exekútor vyzval povinného, aby do 14 dní uspokojil pohľadávku oprávneného a jej
príslušenstvo v celkovej výške 170,135 eur (165,970 eur istina + 4.165 eur príslušenstvo), trovy exekúcie
vo výške 20.458 eur, trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní 925,06 eur, náhradu

hotových výdavkov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 16,50 eur. V ten istý deň povinnému
súdny exekútor doručil upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva, o
začatí exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností a o predajom nehnuteľností zo dňa
23.08.2011.

Povinný v súlade s § 50 Exekučného poriadku námietky proti exekúcii nepodal.
Dňa 10.11.2011 povinný doručil súdu návrh na zastavenie predmetnej exekúcie a návrh na odklad
exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že povinný je na základe zmluvy o pôžičke a na základe uznania dlhu
oprávneným zo dňa 23.11.1998 zároveň veriteľom oprávneného. Splatná pohľadávka povinného voči
oprávnenému predstavuje sumu 470.357,83 eur (pôvodne 14.170 000,-Sk), čo je istina pôžičky, ktorú
povinný ako veriteľ poskytol oprávnenému ako dlžníkovi. V súlade s § 558 Občianskeho zákonníka,

ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v
čase uznania trval. V danom prípade ide o písomné uznanie dlhu oprávneným ako dlžníkom, čo do
dôvodu, aj čo do výšky, ktoré sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa uznania plniť.
Povinný dňa 04.10.2011 zaslal oprávnenému oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok zo
dňa 04.10.2011, ktorým mu oznámil, že svoju vyššie uvedenú splatnú pohľadávku vo výške 470.357, 83

eur jednostranne započítava so splatnou pohľadávkou oprávneného vo či povinnému vo výške 165,970
eur podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Povinnému jednostranné započítanie pohľadávky zo dňa
04.10.2011 bolo zaslané ako doporučená listová zásielka s doručenkou na adresu bydliska oprávneného
a následne dňa 08.11.2011 Trnave prečítal povinný za prítomnosti svojho právneho zástupcu notárskeho
koncipienta oprávnenému obsah doručovanej listiny o jednostrannom započítaní splatnej pohľadávky.

Započítaním predmetnej pohľadávky v uplatnenom rozsahu pohľadávky oprávneného v tomto konaní
sa stretli navzájom vzájomné pohľadávky, a preto v tomto rozsahu zanikli ( vo výške 165,970 eur), tým
sa pohľadávka povinného voči oprávnenému znížila na sumu 304 387,83 eur. Zostatok pohľadávky
oprávneného voči povinnému vo výške 4.165 eur (príslušenstvo istiny)zanikol splnením zo strany
povinného ešte pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie dňa 30.06.2011, pretože povinný zaplatil

na bankový účet exekútora 17.000 eur pre oprávneného, dňa 26.07.2011 opäť 17.000 eur a následne
po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 13.09.2011 10.000 eur, čiže spolu oprávnenému splnil
dobrovoľne 44.000 eur. Takto došlo k splneniu celého dlhu povinného, ktoré sa v tomto konaní od neho
uplatňuje, jednak istiny jednostranným započítaním dlhu oprávneného, ďalej úrokov z omeškania, trovy
exekúcie, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní a náhrady hotových výdavkov v exekučnom

konaní dobrovoľným plnením. Povinný zároveň podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku žiadal povolenie
odkladu exekúcie s poukazom na to, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2011 na návrh na zastavenie exekúcie a odklad
exekúcie žiadal tieto návrhy zamietnuť a pokračovať v nariadenej exekúcii s odôvodnením, že tvrdenia

povinnéhoodlhuoprávnenéhosúlenúčelové,majúcesnahuvyhnúťsasplneniusvojejpovinnosti.Tvrdil
že povinný nie ej oprávnený si započítať „údajnú“ pohľadávku, keďže oprávnený nedlhuje povinného
žiadnu finančnú hotovosť a pohľadávka, na ktorú sa povinný odvoláva, je dávno vysporiadaná, o
čo svedčí skutočnosť, že povinný by žiadnym spôsobom nepodpisoval notárku zápisnicu, ktorá tvorí
exekučný titul, pokiaľ by oprávnený mal takýto dlh voči povinnému.

Právna zástupkyňa oprávneného dňa 10.02.2012 pred súdom uviedla, že pohľadávka, ktorú si mal
jednostranne povinný započítať z uznania práva dlžníka z 23.11.1998 bola v plnom rozsahu splatená
oprávneným, a preto žiadny dôvod nie je k tomu, aby si povinný túto pohľadávku jednostranne započítal.
Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.03.2012 súdu bolo oznámené oprávneným, že predmetná

pohľadávka povinného bola povinnému splatená a to formou vzájomného započítania v auguste 2008,
kedy medzi účastníkmi konania boli vzájomne vysporiadané práva a povinnosti týkajúce sa prevodu
obchodného podielu obchodnej spoločnosti AUTO_PELA, s. r. o.

Povinný na tieto tvrdenia oprávneného reagoval písomným podaním doručeným súdu 14.03.2012, v

ktorom okrem iného uviedol, že spomenuté vzájomné započítanie určitých pohľadávok v auguste 2008
sa medzi ním a oprávneným nikdy neuskutočnilo.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením notárskych zápisníc, listinou o uznaní práva dlžníka,
oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok, podacím listom, výpisom z účtu povinného,
zmluvou o prevode obchodného podielu, znaleckým posudkom, výpisom z obchodného registra a zistil

nasledovný skutkový stav:

Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 28.08.2008 v obchodnej spoločnosti AUTO_PELA,
s. r. o. so sídlom Nitrianska 23, 917 00 Trnava, IČO: 34 132 431 prevodca Ing. Štefan Čechovič na
nadobúdateľa Ladislava Mészárosa previedol svoj obchodný podiel predstavujúci 50 % -nú účasť na

spoločnosti zodpovedajúci splatenému peňažnému vkladu 100.000,-Sk na základnom imaní spoločnosti
za odplatu 15.000.000,-Sk (497.908,78 eur) s tým, že nadobúdateľ sa zaviazal časť dohodnutej kúpnej
ceny 5.000.000,-Sk zaplatiť do 31.12.2008 a zvyšnú časť 10.000.000,-Sk do 31.12.2009. K prevodu
obchodného podielu bol vyhotovený znalecký posudok Viliamom Lanák na stanovenie všeobecnej
hodnoty stavby „Opel autosalón“, súpisné č. 7152, vrátane príslušenstva a pozemkov, kat. územia
Trnava, podľa ktorého všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti k 18.01.2005 je 45.100.000,-Sk.

Na Notárskom úrade v Trnave, ul. Hviezdoslavovu č. 14 pred notárkou JUDr. Annou Novákovou dňa
29.03.2011 bola spísaná notárska zápisnica N 43/2011, NZ 11244/2011, NCRls 11564/2011 „vyhlásenie
o uznaní záväzku a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou podľa § 41 ods. 2 Zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení“. V

tomto vyhlásení sa okrem iných uvádza, že zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 28.08.2008
uzavretou medzi spoločníkmi obchodnej spoločnosti AUT-PELA, s. r. o., so sídlom 917 00 Trnava, ulica
Nitrianska 24 a to Ing. Čechovičom ako prevodcom a Ladislavom Mészárosom ako nadobúdateľom
došlo k prevodu obchodného podielu, ktorou Ing. Štefan čechovič ako prevodca celý svoj obchodný
podiel o výške zodpovedajúcej 50 %-nej účasti na citovanej obchodnej spoločnosti previedol na

nadobúdateľa Ladislava Mészárosa za dohodnutú sumu 15.000.000,-Sk (497.908,78 eur). Zmluvné
strany sa dohodli na zmene kúpnej ceny z pôvodným 15.000 000,-Sk (479.908,78 eur) na kúpnu
cenu 398.327 eur a na zmene pôvodne dohodnutého termínu splatnosti kúpnej ceny tak, že kúpna
cena má byť vyplatená na splátky. Prvá splátka vo výške 165.970 eur má sa zaplatiť Ladislavom
Mészárosom Ing. Štefanovi Čechovičovi do 15.05.2011, druhá splátka 165.970 eur do 31.12.2011

a posledná splátka 66.387 eur najneskôr do 30.06.2012. Povinná osoba (L. Mészáros) vyhlásil, že
súhlasí s tým, že oprávnená osoba exekučne vymáhala celú nesplatenú pohľadávku voči povinnej
osobe vo výške 398.327 eur alebo jej nesplatenú časť v súlade s § 41 ods. 2 Zákona č. 233/1995
Z. z.o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení. Súhlasí s
tým, že vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, ak dôjde z jeho strany k porušeniu akýchkoľvek

záväzkov uvedených v dohode, ako aj v notárskej zápisnici, táto notárska zápisnica je exekučným
titulom podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Podkladom tejto notárskej zápisnice bola
dohoda o vysporiadaní záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa
28.08.2011 medzi Ing. Štefanom Čechovičom a Ladislavom Mészárosom zo dňa 29.03.2011, v ktorej
dohode sa účastníci dohody dohodli o úhrade dlhu povinného oprávnenému tak, ako je to uvedené v

notárskej zápisnici. V článku II. bod 3 sa dohodli účastníci, že zaplatením celej dlžnej sumy 398,327 eur
budú všetky ich vzájomné nároky, ako nároky oboch zmluvných strán vyrovnané, resp. vysporiadané.
V článku 5 bod 1 a 2 predmetnej dohody sa uvádza, že dohoda nadobúda platnosť a účinnosť
dňom jej podpísania zmluvnými stranami a vzťahy neupravené touto dohodou sa riadia príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Dňa 23.11.1998 Ing. Štefan Čechovič a Kvetoslava Čechovičová vydali písomné uznanie práva dlžníka
podľa §110 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého uznali, že Ladislavovi Mészárosovi Ing.
Štefan Čechovič dlží sumu 14.170.000,-Sk, ktorú si od neho požičal bezúročne, aby sa spolupodieľal
na investíciách do majetku ich obchodnej spoločnosti AUTO-PELA, s. r. o. najmä na realizáciu stavby

Opel-autosalón, ktorý leží v katastrálnom území Trnava na parc. č. 10099/15 a 10099/18. Ing. Štefan
Čechovič sa zaviazal vrátiť Ladislavovi Mészárosovi do 5 rokov od podpísania tohto uznania, teda do
23.11.2004 formou splátok svoj dlh počnúc rokom 1999 tak, že v každom kalendárnom roku splatí
minimálne 2.000.000,-Sk ku koncu roka Ladislavovi Mészárosovi.

Ladislav Mészáros dňa 04.10.2011písomne oznámil, že Ing. Štefanovi Čechovičovi jednostranné
započítanie pohľadávok a to tak, že na základe zmluvy o pôžičke a písomného uznania dlhu zo dňa
23.11.1998 je veriteľom oprávneného vo výške sumy 470.357,83 eur (14.170.000,-Sk) na základe
dohody o vysporiadaní záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o prevode obchodného podielu a vyhlásenia ouznaní záväzku a súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou vo forme notárskej zápisnice
zo dňa 29.03.2011 je dlžníkom oprávneného vo výške 398.000.327 eur. Ku dňu jednostranného
započítania pohľadávok pohľadávka oprávneného predstavuje 165.975 eur, a preto oznamuje povinný

oprávnenému, že svoju splatnú pohľadávku 470.357,83 eur jednostranne započítava so splatnou
pohľadávkou oprávneného 165.970 eur podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Započítaním predmetnej
pohľadávky vo výške, v ktorej sa pohľadávky vzájomne kryjú, zanikajú, pričom zánik nastáva okamihom,
kedy sa pohľadávky stretli. Toto oznámenie bolo doporučene zaslané dňa 04.10.2011 oprávnenému.

Dňa 10.11.2011 bola spísaná notárska zápisnica na Notárskom úrade, Klobučnícka 4 v Bratislave Mgr.
Martinou Šmidovou, notárskou kandidátkou na základe poverenia notárky JUDr. Jany Mikušovej. Táto
notárska zápisnica pod č. N101/2011, NZ44061/2011, NCRls45140/2011 obsahuje osvedčenie, ktorým
sa osvedčuje, že dňa 08.11.2011 notársky kandidát sa zúčastnil stretnutia o 14:45 hod. v priestoroch
T&Z Restaurant CORRAL, na Pekárskej ulici 11 v Trnave. Na tomto stretnutí boli prítomní Ladislav
Mészáros, jeho právny zástupca JUDr. Michal Pohovej a Ing. Štefan Čechovič. Účelom tohto stretnutia

bolo, aby Ladislav Mészáros odovzdal Ing. Štefanovi Čechovičovi list, obsahom ktorého je oznámenie
o jednostrannom započítaní pohľadávok z dôvodu, že Ing. Štefan Čechovič listové zásielky zasielané
Ladislavom Mészárosom už dlhí čas nepreberá, čo potvrdil i samotný Ing. Štefan Čechovič. Na tomto
stretnutí L. Mészáros predložil Ing. Štefanovi Čechovičovi list zo dňa 07.11.2011, ktorý nahlas pred
všetkými zúčastnenými prečítal. Zdôraznil skutočnosť, že pohľadávku vo výške 470.357,83 eur z titulu

zmluvy o pôžičke a na základe uznania dlhu zo dňa 23.11.1998, ktorú má voči Ing. Štefanovi Čechovičovi
si jednostranne započítava s pohľadávkou, ktorú má Ing. Štefan Čechovič voči nemu z titulu dohody
o vysporiadaní záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28.08.2008
uzavretej dňa 29.03.2011 a vyhlásenia o uznaní záväzku a súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou a
exekúciou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 29.03.2011 vo výške 165.970 eur. Ing. Štefan Čechovič

si následne list pozrel a odmietol ho prevziať a miestnosť opustil.

Z výpisov z účtu povinného bolo zistené, že povinný dňa 30.06.2011 zaplatil oprávnenému na
bankový účet exekútora sumu 17.000 eur, dňa 26.07.2011 sumu 17.000 eur a dňa 13.09.2011 zaplatil
oprávnenému na bankový účet oprávneného 10.000 eur, čiže spolu 44.000 eur.

Oprávnený pred súdom okrem iného uviedol, že keď spolu s povinným zariaďovali spoločnosť
AUTO_PELLA, boli na zariaďovanie tejto firmy pomerne vysoké investície a uznáva, že tieto investície
do zariadenia spoločnosti vo výške 14.170 000,-Sk vložil do firmy povinný. On fyzicky tieto peniaze
nemal k dispozícii. Tieto peniaze boli investované do spoločnej firmy povinným z jeho oddeleného

majetku. Vzhľadom k tomu, že išlo v skutočnosti o reálne investície do ich spoločného podnikania zo
strany povinného, nemal žiadny problém s tým on, ani jeho manželka, aby podpísali uznanie práva
dlžníka dňa 23.11.1998. Vzhľadom k tomu, že sa vyskytla možnosť následne rozšíriť firmu aj s predajňou
v Dunajskej Strede, on nemal možnosť splácať predmetný svoj dlh, pretože investície išli práve do
rozšírenej firmy v Dunajskej Strede. Budovu predajne V Dunajskej Strede vybudoval samotný povinný a

firma AUTO-PELLA, s. r. o. bola tu v prenájme v týchto priestoroch. V auguste 2008 sa rozhodol vystúpiť
z predmetnej firmy a začali spolu s povinným uvažovať nad tým, ako ukončiť ich spoločnú činnosť. V
tom čase už bol vypracovaný znalecký posudok na ohodnotenie budovy a pozemku v Trnave. Vtedy
sa dohodli na vyplatení výšky jeho obchodného podielu z firmy 15.000 000,-Sk, a preto do zápisnice
o predaji obchodného podielu uviedli, že všetky vzájomné záväzky sú usporiadané. Firma však mala

kontokorentný úver 20.000 000,-Sk z čoho on si vzal 10.000 000,-Sk.

Povinný pred súdom uviedol, že dlh oprávneného vo výške 14.170 000,-Sk vznikol z toho, že pri začiatku
spoločného podnikania s oprávneným túto sumu mu požičal tak, že o túto sumu viac investoval do
spoločného podniku, ako oprávnený vzhľadom k tomu, že oprávnený chcel, aby boli spoločníkmi v

podnikaní v rovnakej miere 50 na 50 %. Práve preto oprávnený uznal, že dlží v tejto výške z titulu pôžičky
jemu a zaviazal sa tento dlh mu splácať. V čase, kedy došlo k ohodnoteniu nehnuteľného majetku firmy,
ešteneboliznámedlhyspoločnosti.Keďsarozhodoloprávnený,ževystúpizfirmy,pretožeužfirmanešla
tak, ako si to predstavovali, oprávnený sústavne uvažoval nad tým, že aby došlo k predaju firmy, čo však
si sústavne rozmyslel, až napokon im hrozilo, že im odoberú licenciu. Až vtedy sa rozhodol oprávnený

previesť svoj obchodný podiel. Obchodný podiel oprávneného pri prevode bol určovaný vzájomnou
dohodou a vchádzalo sa z toho, že iné dealerské spoločnosti približne asi za koľko by boli schopné
predať svoj podnik, na čo samotný oprávnený povedal sumu 30.000 000,-Sk za celý podnik, čo sa malo
rozdeliť50na50%,čižesvojobchodnýpodielsisámohodnotilna15.000000,-Sk.Čosatýkapasívfirmypo odchode oprávneného z firmy, musel ešte on doplatiť 10.000 000,-Sk na DPH, splatiť kontokorentný
úver a ostatné dlhy, na čom sa oprávnený žiadnym spôsobom na ich úhrade nepodieľal. Do ozdravenia
podniku musel vložiť 29.000 000,-Sk, na čo si musel požičať peniaze. Pri prevode obchodného podielu,

t. j. pri vyporiadaní sa so spoločného podnikania na súkromný dlh oprávneného sa neprihliadlo, preto sa
toto vôbec neobjavilo ani v notárskych zápisniciach. Tento dlh oprávneného nebolo potrebné opätovne
zapracovávať do notárskych zápisní, pretože existovala listina o uznaní dlhu oprávneného, a preto
nebolo potrebné druhýkrát, aby sa tento dlh ešte raz uznával. Napokon k zníženiu ceny za prevod
obchodného podielu na sumu 10.000 000,-Sk došlo z dôvodu, že samotný oprávnený uznal, že za

predtým dohodnutú sumu (30.000 000,-Sk) by neboli predať podnik a tým pádom obchodný podiel
oprávneného nemôže byť určený v takej výške, ako to bolo vopred dohodnuté. Vyhlásenie uvedené
v článku 2, bod 3 dohody o vysporiadaní záväzku pred notárkou JUDr. Novákovou sa nevzťahuje na
prípadné všetky záväzky a pohľadávky, ale len konkrétne na prevod obchodného podielu.

Na Okresnom súde v Trnave v konaní pod sp. zn. 16C 178/2011 sa vedie konanie, v ktorom Ladislav

Mészáros žaluje Ing. Štefana Čechoviča o zaplatenie 470.357,83,-eur istiny s príslušenstvom z titulu
nevrátenia pôžičky a následného uznania dlhu. Toto konanie bolo uznesením súdu zo dňa 06.júla 2012
prerušené do právoplatného rozhodnutia o návrhoch na zastavenie exekúcie v konaniach vedených na
Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 25Er 856/2011 a 17Er 51/2012.

Oprávnený v podaní zo dňa 30.05.2013 na Okresný súd v Galante tvrdí, že povinný si nemôže voči
nemu platne započítať časť svojej pohľadávky vo výške 165.970 eur, pretože táto zanikla ešte v r. 2008
a v prípade, ak by nezanikla, tak by bola táto premlčaná. Ak by súd napriek jeho výpovedi nepovažoval
túto pohľadávku povinného za zaniknutú, tak vznáša z opatrnosti námietku jeho premlčania. Tvrdil
ďalej, že predmetný dlh nevznikol, resp. nemohol vzniknúť z dôvodu pôžičky, ale z úplne iného dôvodu.

Z istej nepomenovanej zmluvy, pretože bolo preukázané, že povinný o túto sumu investoval viac do
spoločnej firmy od oprávneného, pritom zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, ktorým veriteľ
prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu predovšetkým peniaze a dlžník sa ich zaväzuje vrátiť
po uplynutí dohodnutej doby. Vznik pôžičky teda predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej čiastky

aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. V danom prípade však nedošlo a ani k fyzickému
odovzdaniu peňazí zo strany povinného a ani k poukázaniu peňazí na jeho účet. Záväzkový vzťah, na
základe ktorého mal povinnému vyplatiť 14.170 000,-Sk, preto nevznikol zo zmluvy o pôžičke, ale z
nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 O. z. a to ešte v r. 1998. Ak by potom nedošlo k jeho zániku, toto
právo z tohto záväzku by už bolo dávno premlčané. Ak by dlh nebol premlčaný, i tak uznanie v zmysle §

110 ods. 1 O. z. v podstate uznanie podľa § 558 O. z. sa týka neexistujúceho dlhu vzniknutého z dôvodu
zmluvy o pôžičke, nakoľko k požičaniu v uznaní požičanej čiastky vôbec nedošlo.

Povinný k týmto tvrdeniam sa vyjadril písomne dňa 29.11.2013. V tomto písomnom tvrdení poukazuje
na to, že pôžička je reálny právny úkon, a teda podľa jeho názoru poskytnutie finančných prostriedkov

povinným oprávnenému bolo v súlade s ustan. § 657 Občianskeho zákonníka, v ktorom zákonnom
ustanovení sa vymedzuje zmluva o pôžičke tak, že ňu veriteľ prenecháva veci určené podľa druhu. V
zmysle ustálenej judikatúry súdov pojem „prenechať“ nemožno interpretovať len ako fyzické odovzdanie
vecí určených podľa druhu, ale odovzdanie môže mať rôzne podoby. Napríklad keď veriteľ sa dohodne
s dlžníkom, že dlh dlžníka tretej osobe uhradí zaňho. Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená

aj vtedy, ak veriteľ zo zmluvy o pôžičke poukáže podľa zmluvného dojednania s dlžníkom peňažnú
sumu na účet dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú sumu v dohodnutej
lehote vrátiť. V danom prípade oprávnený potrenými finančnými prostriedkami pre spoločné podnikanie
s povinným nedisponoval, preto sa dohodol povinný s oprávneným, že namiesto oprávneného splní
tento investičný záväzok a oprávnený zaviazal sa mu takto vynaložené prostriedky vrátiť. Na základe

toho aj v súlade so stanoviskom Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33CcDO 3912/2010 došlo k vzniku zmluvy
o pôžičke medzi oprávneným a povinným. Ak potom oprávnený v uznaní zo dňa 23.11.1998 tento svoj
dlh uznal, ide o uznanie existujúceho dlhu, ktorý spĺňa všetky náležitosti. Tento záväzok oprávneného
nezanikol ani prípadnou nováciou záväzku v zmysle § 570 Občianskeho zákonníka, pretože strany
tento svoj záväzok nemienili zmeniť, ani ho nahradiť iným záväzkom. Napokon bol toho názoru, že dlh

oprávneného premlčaný nie je.

Po takto prevedenom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu názoru:Súd sa vyporiadaval s nasledovnými okruhmi právnych skutočností:

1.) z čoho vznikol dlh oprávneného v r. 1998 v súvislosti s písomným uznaním dlhu s prihliadnutím aj

na prípadné premlčanie nároku povinného ,
2.) či došlo k zániku tohto dlhu pri prevode obchodného podielu oprávneného na povinného pri
vzájomnom vyporiadaní sa zo spoločného podnikania,
3.) či došlo k platnému jednostrannému započítaniu dlhu oprávneného s dlhom povinného,
4.) či sú dôvody na zastavenie exekúcie a odklad predmetnej exekúcie.

Ad 1.) Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Zmluvou pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi an voľné nakladanie veci určené podľa druhu, čiže veci
zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
(toho istého) druhu. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný.
Subjektmi tejto zmluvy sú veriteľ a dlžník pritom môžu byť fyzické i právnického osoby. Pre platnosť

zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť ústne, konkludentným prejavom i
písomne.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že oprávnený i povinný sa rozhodli spoločne podnikať,
pritom ich obchodný podiel z podnikania mal by byť rovnaký, hoci oprávnený nemal k tomu dostatok

finančnýchprostriedkovprizaloženíspoločnéhopodnikania.Nietpochýbotom,žesadohodli,žezvyšnú
časť finančných prostriedkov s ktorou nedisponoval oprávnený namiesto neho uhradí povinný, a preto
mu poskytol za účelom investovania do spoločného podnikania predmetnú sumu 14.170 000,-Sk. Toto
napokon ani jeden z účastníkov tohto konania nepopiera. Pokiaľ oprávnený namieta, že fyzicky mu
peniaze neboli odovzdané, táto námietka však pôžičku nerobí za neplatnú, pretože preukázateľne tieto

financie na základe vôle dlžníka boli dané s miestnom splatnosti do spoločného podnikania. O tom,
že v skutočnosti ide o pôžičku svedčí i samotné uznanie dlhu z 23.11.1998, v ktorom sa oprávnený
ako veriteľ okrem iného zaviazal splatiť svoj dlh v pravidelných ročných splátkach po 2.000 000,-Sk. Je
možné súhlasiť s tvrdením povinného, že pojem „prenechať“ uvedený v 657 Občianskeho zákonníka
nemožno interpretovať len ako fyzické odovzdanie vecí určených podľa druhu, ale môže to mať rôzne

podoby, napr. tak ako sa to stalo aj v danom prípade. Požičanie financií na investovanie do spoločného
podnikania. Pokiaľ tomu tak nemalo by byť, tak by z dôvodu vyššej investície povinného do spoločného
podnikania by pravdepodobne sa oprávnený s povinným dohodnúť na inom pomere, ako 50 na 50 % v
spoločnom podnikaní, pretože v tom prípade by povinný mal väčší podiel v spoločnej firme. K takejto
dohode však medzi oprávneným a povinným nedošlo, súd preto konštatuje, že dlh oprávneného vo

vzťahu k povinnému vznikol a základe platnej zmluvy o pôžičke.

Podľa ustanovenia § 558 prvá veta Občianskeho zákonníka ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh
určený čo do dôvodu, aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Podľa §110 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo,
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Písomnéuznaniedlhuz23.11.1998oprávneného,ktorýmuznal,žedlžípovinnémuistinu14.170000,-Sk
je platným úkonom. Vzhľadom k tomu, že sa zaviazal oprávnený povinnému svoj dlh uhradiť v splátkach
vždy ku koncu roka počnúc rokom 1999 po 2.000 000,-Sk jednotlivé splátky vzhľadom na desať ročnú
premlčaciu lehotu sa premlčujú po uplynutí desiatich rokov od splatnosti jednotlivých splátok. Takto
napríklad splátka 2.000 000,-Sk by sa premlčala od 01.01.2012, splátka za rok 2002 2.000 000,-Sk od

01.01.2013, splátka za rok 2003 od 01.01.2014 a splátka za r. 2004 od 01.01.2015, preto jednotlivé
splátky vyššie uvedené z dlhu oprávneného vo vzťahu k povinnému premlčané nie sú.Ad 2.) Podľa názoru súdu prevodom obchodného podielu oprávneného na povinného sa vyporiadavali
vzájomné vzťahy oprávneného a povinného z ich spoločného podnikania. Nebola tu žiadna zmienka
o tom, že by si vyporiadali aj iné vzájomné záväzky a pohľadávky vyplývajúce z iných ako ich

podnikateľských vzťahov. Prevodom obchodného podielu nebola dotknutá pohľadávka povinného vo
vzťahu k oprávnenému vyplývajúca z ich individuálneho záväzku. O tomto žiadna dohoda medzi
nimi preukázateľne nebola. Tento záväzok oprávneného nezanikol na základe písomnej dohody o
zrušení záväzku, na základe prípadnej dohody, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,
resp. že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok, resp. že by došlo k zániku

záväzku z dôvodu započítania alebo jednostranného plnenia. V tomto smere žiadne dôkazy relevantne
preukazujúce zánik záväzku oprávneného v vzťahu k povinnému súdu predložené neboli.

Ad 3.) Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zanikajú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky

spôsobilé na započítanie.

Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a
dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze). Vzájomné pohľadávky rovnakého
druhu zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Účinky nastanú kompenzačným prejavom „ex tunce“ ku dňu stretu pohľadávok,
čiže nie započítacím prejavom, ale v dobe stretu započítať sa majúcej pohľadávky. Takýto započítací
prejav možno urobiť aj v priebehu exekúcie, pritom nie je rozhodujúce, kedy došlo k vzniku pohľadávky.
Započítací prejav sa musí dostať do sféry dispozície druhej strany, voči ktorej smeruje započítací prejav.

Niet pochybností o tom, že povinný takýto započítací prejav vo vzťahu k uplatnenej istine v tomto
exekučnom konaní v priebehu tejto exekúcie listom zo dňa 04.10.2011 na svoju splatnú pohľadávku
voči oprávnenému uplatnil. Tento list - započítací prejav - sa dostal do sféry dispozície oprávneného
jednak na základe toho, že mu bol doručovaný na adresu pobytu, na ktorej sa oprávnený zdržiaval, ale
bol mu i odovzdaný na stretnutí dňa 08.11.2011. Na základe toho vzájomné pohľadávky oprávneného a

povinného, ktoré sú rovnakého druhu a ktoré sa vzájomne kryli, jednostranným započítaním povinného
zanikli.

Ad 4.) Podľa § 57 ods. 1 písm. f) a písm. g) Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení exekúciu súd zastaví ak po vydaní rozhodnutia zaniklo

právo ním priznané, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.

Výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany v zmysle
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, inak záruky, ktoré toto ustanovenie ustanovuje a ktoré

v spojení s ostatnými článkami siedmeho oddielu drhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky vyjadrujú
záujem na ochrane práva a spravodlivý proces, by stratili svoj dôvod na existenciu v Ústave Slovenskej
republiky(pozri aj Nález Ústavného súdu IV ÚS 5/2000).

Dôvody, pre ktoré okrem iných je potrebné, aby súd z úradnej povinnosti exekúciu zastavil, sú splnenie

dlhu (solúcia) § 550 O. z., dohoda (privatívna novácia) § 570 O. z., nemožnosť plnenia § 575 O. z.,
uplynutie doby § 578 O. z., smrť dlžníka alebo veriteľa v niektorých prípadoch § 579 O. z., započítanie
(kompenzácia) § 580 O. z. V týchto prípadoch zaniká dlh vo vzťahoch, na ktoré sa aplikujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

V súdenom prípade k zániku uplatnenej pohľadávky oprávneného v tomto exekučnom konaní došlo
v plnom rozsahu jednak platným započítaním (kompenzáciou) zo strany povinného na uplatnenú a
vymáhanú istinu oprávnený, ako i splnením ostatných častí dlhu a to úrokov z omeškania, trov právneho
zastúpenia a exekúcie vzhľadom na jednostranné plnenie povinného oprávnenému vo výške 44.000 eur.
Preto sú tu dôvody, pre ktoré bolo potrebné exekúciu zastaviť, pretože zanikol predmetný dlh povinného,

ktorý v tomto exekučnom konaní sa vymáha v celom rozsahu.

Podľa § 56 odsek 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).Vzhľadom k tomu, že je možné očakávať zastavenie exekúcie právoplatnosťou tohto rozhodnutia, súd
rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia o povolenie odkladu exekúcie.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. s prihliadnutím na plný
procesný úspech oprávneného v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd priznal povinnému náhradu
trov právneho zastúpenia za 10 úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na odklad exekúcie, 4
x písomné vyjadrenie na písomné podanie oprávneného, účasť na súdnych pojednávaniach právneho
zástupcu 10.02.2012, 11.05.2012, 10.06.2013, 02.12.2013) a to odmenu advokáta 2 x 57 eur + 7,41 eur

režijný paušál + 20% DPH, 3 x 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20% DPH a 5 x 60,07 eur + 7,81
eur režijný paušál + 20% DPH spolu trovy 719, 16 eur, ktoré v súlade s § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č.
655/2004 Z. z. v platnom znení sa zredukuje na 50%, čiže na sumu 359,58 eur. Tieto trovy boli priznané
povinnému, ktoré je povinný oprávnený zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinného do troch dní po
právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho doručenia, písomne dvojmo alebo ústne do zápisnice.