Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111219749
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111219749.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne : P.. P. F., bytom v Z., D. XX, zast. Advokátskou
kanceláriou MHS Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Nám. SNP 13, proti žalovanému : M. Č.B.,
bytom v E., S. XX, zast. JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v
konaní o 12.850,76 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 38C
333/2011-40 zo dňa 2.10.2012

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania zo sumy
12.850,76 eur vo výške 36,5 % ročne od 27.3.2009 do zaplatenia a úrok 4% ročne od 27.3.2009 do
zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni

12.850,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 36,5% ročne od 27.3.2009 až do zaplatenia, úrok
4% zo sumy 15.506,27 € za rok 2007, čo predstavuje sumu 620,26 €, úrok 4% zo sumy 13.182,70 €
za rok 2008, čo predstavuje sumu 527,31 € a úrok 4% ročne od 27.3.2009 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 771 € a
trovy právneho zastúpenia v sume 703,73 € na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária MHS
Legal, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie v zmysle ust. § 153a ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 153a ods. 4 O.s.p., keďže žalovaný písomným podaním zo dňa 12.4.2012,
doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.4.2012, uznal nárok žalobkyne a súhlasil s rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej žalobkyni
proti neúspešnému žalovanému.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania vo výške 36,5% ročne

od 27.3.2009 až do zaplatenia zo sumy 12.850,76 € a proti výroku o povinnosti zaplatiť úrok 4% ročne od
27.3.2009 do zaplatenia v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol rozsudok v napadnutých
výrokoch zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť. Žiadal tiež priznať náhradu trov odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že bol zaviazaný na zaplatenie úrokov z omeškania nad rámec
výšky úrokov z omeškania stanovený nariadením vlády 87/1995 Z.z. s poukazom na ust. § 517 ods. 2
Obč. zák. a v tomto smere namietal absolútnu neplatnosť dohody o pôžičke, na ktorú mal súd prihliadať

ex offo. Namietal ďalej, že písomným podaním zo dňa 13.4.2012 uznal istinu pohľadávky žalobkyne, ako
aj nárok na ňou uplatňované úroky v zmysle zmluvy, uznanie sa však netýkalo nezákonne uplatňovanýchnárokov. Nakoniec namietal duplicitné priznanie nároku žalobkyne za rovnaké obdobie, t.j. za obdobie
od 27.3.2000 do zaplatenia, a to jednak úroky z omeškania vo výške 36,5% a jednak zmluvné úroky
vo výške 4% ročne. Vzhľadom na omeškanie žalobkyňa má výlučne nárok na úroky z omeškania, nie

však aj na zmluvné úroky. Zároveň namietal, že v napadnutej časti z rozsudku nevyplýva, z akej sumy
sa majú platiť úroky z omeškania vo výške 36,5% ročne od 27.3.2009 do zaplatenia a úrok 4% ročne
za obdobie od 27.3.2009 do zaplatenia.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu namietala neurčitý charakter odvolania a zároveň nesúhlasila s
tvrdením žalovaného, že má nárok iba na úroky z omeškania a nie aj na zmluvné úroky. Úroky vo výške

4% ročne zo zostatkovej ceny z celkovej pôžičky predstavujú jej legitímny nárok, vyplývajúci z uzavretej
dohody o pôžičke. Ide o samostatné príslušenstvo istiny, a to úrok ako cena za zapožičanie finančných
prostriedkov, ktorá je nezávislá od úrokov z omeškania, ktoré predstavujú sankciu za omeškanie s
plnením dlhu. Zároveň požiadala o zmenu návrhu, keďže sankcia 0,1% za každý deň omeškania s
plnením má charakter zmluvnej pokuty a takýmto titulom si ju žalobkyňa uplatňuje. Zároveň upresnila
sumu, z ktorej žiada úrok vo výške 4% ročne od 27.3.2009 ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z

dlžnej sumy za každý deň omeškania, a touto sumou je 12.850,76 €. Zároveň rozšírila návrh o úroky z
omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania až do zaplatenia.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu rozsudku, zaoberal
saotázkou,čiodvolanieprotitomutorozsudkujeprípustné,t.j.čismerujeprotirozhodnutiu,protiktorému
zákon odvolanie pripúšťa.

Napadnutý rozsudok je rozsudkom pre uznanie vydaným podľa ust. § 153a ods. 1, 4 O.s.p.

Prípustnosť odvolania proti rozsudku vydanému na základe uznania upravuje ust. § 202 ods. 1 O.s.p.
tak, že odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa
nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, odvolanie proti rozsudku vydanému na
základe uznania je prípustné, ak neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.

Splneniepodmienokprevydanierozsudkunazákladeuznaniaustanovuje§153aods.1O.s.p.,vzmysle
ktorého ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo

ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo
vzdania sa nároku.

Rozsudkynazákladeuznaniaavzdaniasanárokusúzaloženénahmotnoprávnychúkonoch,ktorémajú
funkciu zabezpečenia záväzku alebo význam dôvodu jeho zániku (§ 558, § 574 Obč. zák., § 323 Obch.
zák.). Uskutočnenie týchto úkonov počas konania umožňuje súdu redukovať činnosť na preskúmanie

platnosti úkonov z hľadiska hmotného práva a v prípade kladného záveru na ich základe spor meritórne
rozhodnúťt.j.vprípadeuznanianárokužalobevyhovieťavprípadevzdaniasanárokužalobuzamietnuť.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že predpokladom pre rozhodnutie rozsudkom na základe uznania je
hmotnoprávny úkon žalovaného v zmysle ust. § 558 Obč. zák., t.j. uznanie dlhu.

Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase

uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní (§ 558 Obč. zák.).Uznanie dlhu zákon vymedzuje ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým
dlžník dáva veriteľovi najavo, že svoj záväzok uznáva. Tento právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre

právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť.

V prejednávanej veci písomné podanie žalovaného zo dňa 12.4.2012, doručené súdu prvého stupňa
dňa 13.4.2012, nemožno považovať za písomné uznanie nároku uplatneného žalobou, keďže nemá

náležitosti v zmysle vyššie citovaného ust. § 558 Obč. zák.

Uvedeným písomným podaním žalovaný reagoval na uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 29.11.2011,
ktorýmmubolouloženévyjadriťsakžalobeapreprípad,žeuplatnenýnárokneuzná,uviesťrozhodujúce
skutočnostinasvojuobranu,pripojiťlistiny,naktorésaodvolávaaoznačiťdôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení a ktorým bol zároveň vyzvaný na vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania.

V tomto vyjadrení žalovaný uviedol : Uznávam rozhodnutie Okresného súdu v Košiciach č.k. 38C
333/2011 zo dňa 29.11.2011 v právnej veci navrhovateľa Ing. Ivety Lániovej, bytom Malacky v plnom
rozsahu a súhlasím s rozhodnutím veci bez súdneho pojednávania“.

Z vyššie uvedeného písomného vyjadrenia je zrejmé, že v ňom absentujú esenciálne náležitosti uznania
dlhu v zmysle ust. § 558 Obč. zák., t.j. uvedenie dôvodu dlhu, jeho výšky a vyjadrenie prísľubu dlh

zaplatiť.

Tento písomný prejav nemožno preto považovať za uznanie nároku uplatneného žalobou a takto neboli
splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie, čo zakladá prípustnosť odvolania proti vyššie
uvedenému rozsudku.

Aj keď z odvolania žalovaného vyplýva, že vyššie uvedeným písomným podaním zo dňa 12.4.2012

prejavil vôľu uznať nárok uplatnený žalobou v časti istiny pohľadávky a úrokov v zmysle zmluvy, takýto
určitý prejav vôle žalovaného z vyššie uvedeného písomného podania nevyplýva. Prejav vôle uznať dlh
čo do dôvodu a výšky musí byť určitý a zrozumiteľný, a teda nesmie vzbudzovať pochybnosti o jeho
obsahu. Táto podmienka v prejednávanej veci splnená nebola, pretože z vyššie uvedeného písomného
podania nie je zrejmá výška dlhu, ktorý žalovaný uznáva a chýba v ňom aj vyjadrenie prísľubu dlh

zaplatiť.

Vzhľadom na chýbajúci uznávací prejav žalovaného neboli splnené podmienky pre rozhodnutie
rozsudkom na základe uznania, čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktorá je dôvodom zrušenia rozsudku v zmysle
ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože takýmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá

možnosť konať pred súdom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni 36,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 12.850,76 € od 27.3.2009 až do zaplatenia
a úrok 4% ročne od 27.3.2009 do zaplatenia ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

V ostatnej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, keďže žalovaný ako oprávnená osoba proti nemu
nepodal odvolanie, a teda nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu.Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne vo veci rozhodnúť v zrušenej časti, rozhodnúť aj o návrhu
žalobkyne na zmenu návrhu na začatie konania a v konečnom rozhodnutí opätovne rozhodnúť o trovách
celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.