Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. november 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/29/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208201322
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8208201322.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne Z. C., rod. F., bytom R. C. XX, zastúpenej JUDr. Jánom
Klimekom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8 proti žalovaným 1. H. J., rod. F., bytom R.
C. XX, zastúpenej S. J., bytom R. C. XX, 2. K. J., bytom R. C. XX, 3. K. J., rod. I., bytom R. C. XX, 4.
S. F., bytom H. XX, 5. F. F., bytom R. C. XX, 6. X.. S. F., bytom R. C. XX, adresa na doručovanie: D. R.
C., A. XX, 7. K. H., bytom Q. XX, 8. H. F., bytom R. C. XX, 9. T. J., bytom R. C. XX, v konaní o určenie

vecí patriacich do dedičstva, o odvolaní žalovaných v 1.,2., a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok z 29. 11. 2011, č.k 3C 130/2011-111, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom určil, že do dedičstva po
nebohom S. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, patrí podiel 1-iny, v súčasnosti zapísaný

na žalovanú v 1. rade, vedený na LV č. XXX pod B-1 na parcely č. 115/31 - orná pôda o výmere 478 m2,
č. 120/14 - trvalé trávnaté porasty o výmere 1690 m2, č. 120/15 - trvalé trávnaté porasty o výmere 6078
m2, č. 120/421 - trvalé trávnaté porasty o výmere 8850 m2, č. 135/7 - lesné pozemky o výmere 1798
m2, č. 135/75 - lesné pozemky o výmere 4530 m2, č. 136/14 - trvalé trávnaté porasty o výmere 539 m2,
č. 375/17 - lesné pozemky o výmere 2375 m2, č. 500/42 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3460 m2, č.
500/55 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2619 m2, č. 870/69 - trvalé trávnaté porasty o výmere 5431

m 2, ďalej podiel 1-iny vedený na LV č. XXX pod B-1 na parcelu č. 375/47 - lesné pozemky o výmere
3141 m2 a na podiel 1-iny, v súčasnosti zapísaný na žalovaných v 2. a 3. rade na LV č. XXX na parcelu
č. 870/33- trvalé trávnaté porasty o výmere 9179 m2 k. ú. R. C. (pôvodne parcely zapísané v pozemno-
knižnej zápisnici č. 78). Zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania 2.129,59,- Eur na účet JUDr. Jána Klimeka, advokáta Advokátskej kancelárie v
Prešove, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak v konaní o určenie veci patriacich do dedičstva po poručiteľovi S. F., zomrelom XX. XX.
XXXX (dedičské konanie bolo vedené pred bývalým Štátnym notárstvom v Bardejove pod sp. zn. D
543/1974). Podľa žaloby stav ohľadne výšky spoluvlastníckych podielov tak ako je teraz evidovaný na
LV č. XXX, XXX a XXX k. ú. R. C. nezodpovedá skutočnému právnemu stavu. Podľa tvrdenia pôvodného
žalobcu, pôvodne zapísaní spoluvlastníci v pozemnoknižnej zápisnici č. 78 k. ú. R. C. boli S. F. ml. a
manželka O., rod. Z.. Ešte za ich života došlo k rozdeleniu majetku, ktorý bol zapísaný v zápisnici č.

78 k. ú. R. C., ale aj v iných zápisniciach tak, že nehnuteľnosti boli rozdelené na polovicu medzi C. F.
(manželka O., rod. A.) po ktorej línii následne vstúpil žalobca S. F., nar. XX. XX. XXXX a O. F. (manželka
O., rod. F.), kde nastúpila v tejto línii žalovaná v 1. rade. Prvostupňový súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k názoru, že právny predchodca žalobkyne nebohý S. F. sa najneskôr ku dňu 31.
03. 1964 stal vlastníkom podielu, ktorý v návrhu na začatie konania, žiada žalobkyňa teda 1 k celku,
titulom reálnej deľby resp. titulom užívania. K tomuto názoru dospel súd predovšetkým zo zistenia, že

právni predchodcovia žalobkyne a žalovanej v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo užívali každýpo 1. Ide približne o obdobie od r. 1911 do r. 1957, kedy užívali spoločné lesy a do r. 1975, kedy
poľnohospodárska pôda prešla do založeného JRD. Uvedené skutočnosti sú potvrdené aj svedkom -
lesníkom P., ktorý potvrdil, že do istého obdobia, do obdobia po r. 1989 vyplácal právnym predchodcom

žalobkyne a žalovaných podiely z výnosov z lesa, každému po 1. Súd sa ďalej oboznámil so snímkami
z Katastra nehnuteľností na ktorých boli vyznačené parcely tak, ako ich rodiny užívali, teda ako každá z
rodín svoju parcelu vždy užívala ako vlastnú. Vychádzal ďalej z toho, že v minulosti neboli zaznamenané
žiadne spory ohľadne užívania predmetných nehnuteľností, pričom spory vznikli až po smrti poručiteľa S.
F.. Je preto nesporné, že najneskôr k 31. 03. 1964 predmetné nehnuteľnosti vydržal podľa ustanovenia

§ 115 a § 116 stredného občianskeho zákonníka nebohý S. F., keď ich predtým užíval minimálne po
dobu 10 rokov, ku dňu smrti nehnuteľnosti užíval a cítil sa byť ich vlastníkom v 1. Z tohto dôvodu je preto
potrebné tento podiel v nehnuteľnostiach vysporiadať ešte v rámci dedičského konania po nebohom
S. F., zomrelom XX. XX. XXXX. Naliehavý právny záujem na vydaní určovacieho rozsudku súd zistil
v snahe žalobkyne zosúladiť stav právny so stavom užívacím. Bez takéhoto rozsudku by bolo právne
postavenie žalobkyne neurčité, nejasné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a podľa výsledku v konaní priznal právo na
náhradu trov úspešnej žalobkyni. Trovy boli uplatnené len voči žalovaným v 1. až 3. rade, voči žalovaným
v 4. až 7. rade trovy konania neboli uplatnené. Trovy konania boli priznané v celkovej výške 2.030,01,-
Eur + 99,58,- Eur súdny poplatok.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1.,2. a 3. rade. Uviedli,

že ma základe lustrácie výpisu z pozemno-knižnej vložky č. 78 k. ú. R. C. je jednoznačne preukázané,
že podiel pod B-4 vo výške 1-iny k celku vedený ešte na meno F. O. (C.) nemohol a nemôže patriť do
dedičstva po nebohom S. F.. Predmetný podiel totiž nadobudol starý otec žalovanej v 1. rade titulom
kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 08. 06. 1911 od predávajúceho S. F. ml., ktorý bol vedený vo vložke
č. 78 k. ú. R. C. ako vlastník pod B-1 v podiele 1. Druhú štvrtinu jeho podielu (1/2) tou istou kúpnou

zmluvou nadobudol F. C. (X.), ktorý bol vedený ako vlastník pod B-3 v podiele 1 k celku. S. F. ml. touto
kúpnou zmluvou neprevádzal majetok vedený vo vložke č. 78 v celosti, ale len svoj podiel 1. Druhá
polovica ostala vo vlastníctve manželky S. F., ml. O. Z. a tento podiel na základe kúpno-predajnej zmluvy
zo dňa 20. 05. 1914 prešiel do vlastníctva starého otca žalovanej v 1. rade O. F., ktorý bol vedený ako
vlastník pod B-5 pričom tento podiel v r. 1995 titulom osvedčenia o dedičstve (D 615/95) nadobudla do

svojho spoluvlastníctva žalovaná v 1. rade. Je preto preukázateľné, že do dedičstva po nebohom S. F.
(otec pôvodného žalobcu) patril len podiel 1-iny pod B-6 zápisnice č. 78, ktorý nebohý S. F. nadobudol
od F. C. (X.) vedeného v zápisnici č. 78, ako vlastníka pod B-3. Nie je pravdivé ani tvrdenie svedka
P., že do istého obdobia sa vyplácali podiely právnym predchodcom žalobkyne a žalovanej v 1. rade z
výnosov lesa každému po 1, lebo svedok nebol do r. 1989 odborným lesným hospodárom. Vyplácanie

sa realizovalo podľa listov vlastníctva a to iba pri ťažbe dreva na dvoch parcelách v lese „Koreň“.
Nikdy predtým sa ťažba nerobila. V konaní žalobkyňa ani pôvodný žalobca nepreukázali vydržanie
predmetných nehnuteľností. Hodnoverne neuviedli na základe čoho ich právny predchodca sa cítil byť
vlastníkom, kedy vstúpil do držby, či držba bola oprávnená, či bol pri držbe dobromyseľný. Navrhli
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne žiadali rozsudok

zmeniť a žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa k odvolaniu žalovaných v 1. až 3. rade navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať
žalovanýchv1.až3.radenanáhradutrovodvolaciehokonania.Prvostupňovýsúdvykonaldokazovanie,
ktoré účastníci konania navrhli a odvolatelia v odvolaní neuvádzajú ďalšie nové skutočnosti a ide
teda o posúdenie právnych záverov z dokazovania, ktoré bolo vykonané pred súdom prvého stupňa.

Rozhodnutie súdu považuje žalobkyňa za vecne správne a v celom rozsahu odkazuje na jeho dôvody.
Skutočnosť, že právni predchodcovia účastníkov konania rešpektovali spoluvlastnícke podiely po 1-ici,
potvrdil aj svedok P.. Na listinách ohľadne ťažby lesný správca uvádza oboch spoluvlastníkov (J. + F.)
a na kúpnej zmluve zo dňa 12. 03. 2004 tento svedok vyznačil podiely v 1. Zdôraznila, že svoju žalobu
zakladá na tom, že ešte za života jej právnych predchodcov došlo k takým právnym skutočnostiam, ktoré

vytvorili iný právny stav, ako je formálne zapísaný v pozemkovej knihe č. 78 k. ú. R. C.. K tomu došlo
na základe ústnych dohôd, ktoré sa nepremietli do zápisov v pozemkovej knihe, pričom takéto praktiky
v čase právnych predchodcov účastníkov neboli ničím výnimočné a skôr bolo pravidlo, že zapísaníspoluvlastníci rešpektovali ústne dohody. Často tento postup bol motivovaný tým, že si takéto osoby
nechceli robiť náklady spojené s vyhotovením zmlúv do pozemkovej knihy.

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovených v § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaných v 1. až 3. rade je opodstatnené.

V prejednávanej veci prvostupňový súd uzavrel, že právny predchodca žalobkyne poručiteľ S. F. (zomrel
XX. XX. XXXX) užíval nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. 78 k. ú. R. C. v podiele
1 až do svojej smrti. Keďže išlo o dlhodobé užívanie (ide približne o obdobie od roku 1911 do roku
1957), najneskôr k 31 .3. 1964 sa poručiteľ stal vlastníkom k nehnuteľnostiam v podiele 1. V odôvodnení

rozsudku sa nenachádza žiadne vyhodnotenie, ako prvostupňový súd dospel k záveru, že nebohý
S. F., právny predchodca žalobkyne nadobudol k sporným nehnuteľnostiam spoluvlastnícke právo v
rozsahu 1 vydržaním. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pre nadobudnutie vlastníckeho právo
vydržaním nepostačuje iba užívanie nehnuteľnosti, ale aj oprávnenosť držby a v konečnom dôsledku
obidve podmienky stanovené v súdom citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.

účinného od 1. 1. 1951, musia byť splnené súčasne. Ohľadom tzv. titulu - právneho dôvodu, o ktorý sa
opiera oprávnená držba, odvolací súd zdôrazňuje, že posudzovanie toho, či držiteľ je so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdení
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i okolnostiam, za ktorých mohlo
vôbec vecné právo vzniknúť, teda i k právnym dôvodom (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik

práva. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno ustáliť, že toto
presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčia o poctivosti
nadobudnutia. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží, alebo
subjektom práva, ktoré vykonáva, príp., že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik

vykonávaného práva.

Pokiaľ prvostupňový súd uzavrel, že právny predchodcovia účastníkov konania sporné nehnuteľnosti
dlhodobo užívali každý po 1 (ide približne o obdobie od roku 1911 do roku 1957, kedy užívali spoločné
lesy a do roku 1975, kedy poľnohospodárska pôda prešla do založeného JRD), tieto skutočnosti neboli
v konaní preukázané. V konaní vypočutý svedok O. P., vzhľadom na dátum narodenia XX. X. XXXX,

nemôže mať žiadne vedomosti o prípadnom rozdelení sporných nehnuteľností. Uvedený svedok síce
tvrdil, že sa vyplácali podiely právnym predchodcom žalobkyne a žalovanej v 1. rade z výnosov z
lesa každému po 1, pričom v tejto súvislosti treba prihliadať aj na tvrdenia žalovanej v 1. rade, že
uvedený svedok nebol do roku 1989 odborným lesným hospodárom a do roku „1989 sa ťažba dreva
nerobila“. Žiaden z účastníkov konania ani vypočutý svedok nepotvrdili v konaní titul (právny dôvod),

na základe ktorého právny predchodca žalobkyne vstúpil do držby. Bez objasnenia týchto okolností
majúcich vplyv na možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, záver prvostupňového súdu
je neopodstatnený. Naviac žalobca netvrdil, aby jeho právny predchodca nadobudol podiel (1/2) v
nehnuteľnostiach pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. 78 vydržaním. Žalobca tvrdil,
že nehnuteľnosti pôvodne zapísané v zápisnici č. 78 boli právnymi predchodcami účastníkov konania

podelené v roku 1911 čo do užívania tak, že všetky nehnuteľnosti tam uvedené boli užívané v podiele
každý po 1, že jednu 1 užíval C. F. spolu so svojou manželkou O., rod. A. a druhú 1 O. F. so svojou
manželkou O., rod. F., pričom rozdelenie, resp. užívanie bolo rešpektované až do času, kedy bolo
založené JRD, resp. až kým pozemky neboli združené do družstva. Uvedené tvrdenia v konaní neboli
nijako preukázané.

Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdí, že medzi účastníkmi konania, resp. ich právnymi predchodcami došlo k
ústnym dohodám, na základe ktorých si v prírode podelili jednotlivé parcely z pozemnoknižnej zápisnice
č. 78, že zapísaní vlastníci rešpektovali ústne dohody, ktoré sa nepremietli do zápisov pozemkovej knihe,
k týmto tvrdenia prvostupňový súd nevykonal žiadne dokazovanie. Ak by aj došlo medzi spoluvlastníkmi
k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné časti a tieto v takomto rozdelenom stave boli

dlhodobo užívané, takáto dohoda strán o deľbe nehnuteľnosti musí zodpovedať až žalobnému petitu.Z doposiaľ vykonaného dokazovania, predovšetkým vychádzajúc z listinných dôkazov, z rovnopisu
pozemnoknižnej zápisnice č. 78 k. ú. R. C. bolo nepochybne preukázané, že v časti B vlastníctvo boli
k tam uvedeným nehnuteľnostiam zapísaní pod B - 1, B - 2, ako vlastníci S. F., ml. a jeho manželka

O., rod. Z., každý v podiele 1. S. F., ml. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 8. 6. 1911 previedol
na právneho predchodcu žalobkyne C. F. (B - 3) podiel v rozsahu 1. Druhú 1 podielu tou istou kúpnou
zmluvou previedol S. F., ml. na právneho predchodcu žalovanej v 1. rade O. F. (C.), ktorý je zapísaný
ako spoluvlastník pod B - 4. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že S. F., ml. kúpnou zmluvou zo
dňa 8. 6. 1911 neprevádzal majetok zapísaný v pozemnoknižnej zápisnici č. 78 v celosti, ale prevádzal

len svoj podiel v rozsahu jednej 1. Druhá polovica nehnuteľnosti zo zápisnice č. 78 zostala vo vlastníctve
jeho manželky O. F., rod. Z.. N. O. F., rod. Z., v rozsahu 1 bol na základe kúpno-predajnej zmluvy zo
dňa 20. 5. 1914 prevedený do vlastníctva starého otca žalovanej v 1. rade O. F. - C., vedeného ako
spoluvlastníka pod B - 5. Podľa kúpno-predajnej zmluvy z 2. 6. 1938 podielový spoluvlastník C. F. pod
B - 3, previedol svoj podiel (1/4) S. F., nar. XX. X. XXXX pod B - 6, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX.

Zvyššieuvedenéhojepretopreukázateľné,žedodedičstvaponebohomS.F.,zomrelomXX.XX.XXXX,

patril len podiel 1 pod B - 6. Uvedenému korešponduje aj rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v
Bardejove z 20. 12. 1974 sp. zn. D 543/74, z ktorého vyplýva, že syn poručiteľa S. F., nar. XX. XX.
XXXX (pôvodný žalobca) zdedil po svojom otcovi nehnuteľnosti v pozemnoknižnej zápisnici č. 78 pod
B -6 v podiele 1.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na princíp dvojfázovosti nadobudnutia

vlastníctva podľa Občianskeho zákonníka z roku 1811, ktorý platil aj pre územie Slovenska v čase
realizovaných prevodov (ide o kúpne zmluvy zo dňa 8. 6. 1911, zo dňa 20. 5. 2014 a zo dňa 20.
7. 1938), ktorými sa prevádzali nehnuteľnosti v pozemnoknižnej zápisnici č. 78, vyžadovalo sa pre
zmluvné nadobudnutie vlastníctva okrem platného právneho titulu - kúpnej zmluvy, aj pozemnoknižné
odovzdanie, tzv. intabulácia. V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa sa nenachádza žiadne

vyhodnotenie kúpnych zmlúv z roku 1938, na základe ktorých právny predchodca žalobkyne S. F.,
nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. 42 a č. 156 k. ú. R. C. nadobudol kúpnou zmluvou
zo dňa 20. 7. 1938, pričom uvedenou kúpnou zmluvou nadobúdal v nehnuteľnostiach podiel v rozsahu
1. V nehnuteľnostiach zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. 78 k. ú. R. C., právny predchodca
žalobkyne S. F. na základe kúpnej zmluvy z 2. 6. 1938 nadobudol k sporným nehnuteľnostiam len podiel

1.Tedavroku1938boliuzatvárané2kúpnezmluvy,pričomnazákladekúpnejzmluvyz2.6.1938právny
predchodca žalobkyne S. F. nadobudol k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej zápisnici č. 78
len podiel 1 a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. 7. 1938 nadobudol k nehnuteľnostiam zapísaným v
pozemnoknižných zápisniciach č. 42 a 156 k. ú. R. C. podiel v 1 (viď výpisy z pozemnoknižných zápisníc
č. 42, 78, 156 k. ú. R. C.). Uvedenému teda svedčí, že ak by sporné nehnuteľnosti boli podľa žaloby

podelené už v roku 1911, čo do užívania tak, že nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici
č. 78 boli podelené na 1 pre C. F. (vetva žalobkyne) a na 1 pre O. F. (vetva žalovanej v 1. rade), toto
rozdelenie by sa určite premietlo aj pozemnoknižnej zápisnici č. 78 k. ú. R. C.. Z pozemnoknižných
zápisníc, ktoré sa nachádzajú v spise (ide o zápisnice č. 78, 156 a 42 k. ú. R. C.) totiž vyplýva, že právny
predchodca žalobkyne S. F. mal do pozemkovej knihy povolený zápis uznesením súdu č. d. 2041, a

to k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej zápisnici č. 78 v podiele 1 titulom kúpnej zmluvy
zo dňa 2. 6. 1938 a k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej zápisnici č. 156 a č. 42 v podiele
1, titulom kúpnej zmluvy z 20. 7. 1938, pričom zápis prevodu vlastníctva až do roku 1950 mal povahu
(charakter) konštitutívnu.

Žalobca v konaní netvrdil, aby jeho právny predchodca nadobudol podiel 1 v nehnuteľnostiach pôvodne

zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. 78 vydržaním, preto je nepochopiteľné ako súd prvého stupňa
dospel k záveru, že nebohý S. F. sporné podiely najneskôr k 31. 03. 1964 nadobudol vydržaním.

V súvislosti s rozhodnutím prvostupňového súdu odvolací súd zdôrazňuje, že obsahové náležitosti
rozsudku určuje ustanovenie § 157 O. s. p. Ich správnosť a úplnosť je podkladom vykonateľnosti a
preskúmaniarozhodnutia.Čijerozhodnutiepreskúmateľnéaleboniesadázistiťlenzjehoodôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrilodporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočností
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom ktorý záväzne
určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na

súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovania všeobecných súdov sa
uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinností
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť
ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom
rozhodovaní o veci samej.

Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkom konania odňala možnosť riadne brániť
svoje záujmy v odvolacom konaní, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1
písm. f) a ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.