Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112215067
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4112215067.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36
865 141, proti povinnému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom: Jozef Pospišil,
s miestom podnikania Jelšovce 76, IČO: 44402244, o vymoženie 1.438,97 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/546/2012-11 zo dňa 14. mája 2012,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.03.2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov, ustanoveniami § 1 ods. 2, § 2 písm. a), § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, § 53

ods. 1, 2, 5 a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00595/10 zo dňa 26.09.2011,
vydaného na základe porušenia Zmluvy o úvere zo dňa 02.03.2008, ktorým bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.438,97 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne zo sumy 1.438,97 Eur od 17.10.2009 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 %

ročne zo sumy 1.438,97 Eur od 16.12.2009 do zaplatenia, ako i povinnosť nahradiť trovy súdneho
konania v sume 320,58 Eur. Tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere.
Súd prvého stupňa po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného
titulu a priloženej zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 02.03.2009 zmluvu o
úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 800 Eur. Povinný sa zaviazal
vrátiť túto čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 707 Eur v 11-ich mesačných

splátkach po 137 Eur počnúc dňom 02.04.2009. Oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah
neúplnou zmenkou (blankozmenoku). Keďže povinný bol v omeškaní s plnením záväzku, oprávnený
sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
v Bratislave s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie predmetnej istiny s príslušenstvom.
Stály rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel, pričom z jeho odôvodnenia
vyplýva, že žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 1.233 Eur, poplatku za upomienku vo výške 10

Eur, trovy mediačného konania vo výške 195,97 Eur a z príslušenstva pohľadávky. Ďalej uviedol, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na poklade zabezpečovacej zmenky, ktorá nemala byť vystavenáa následne prijatá veriteľom, nakoľko podľa § 4 ods. 6 druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch
príslušenstvo pohľadávky vrátane pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
smie tvoriť maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom zo zmluvy o úvere jasne

vyplýva, že už samotná výška poplatku za poskytnutie úveru vo výške 707 Eur presahuje zákonom
stanovenú hranicu 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, nehovoriac o ďalšom príslušenstve
istiny. Súd prvého stupňa mal za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle OZ
a zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený vystupuje ako dodávateľ aj s ohľadom na predmet
jeho činnosti z OR. Súdu je tiež známe z rozhodovacej činnosti, že oprávnený vystupuje v obdobných

prípadoch opätovne. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že dlžník žiadal o poskytnutie úveru
označený ako podnikateľ. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že dlžníkom je fyzická osoba, ktorá
je duplicitne označovaná v tej istej zmluve aj obchodným menom. Mal za to, že takto koncipované
označenie účastníka zmluvy je spôsobilé mätúco charakterizovať uvedený vzťah ako vzťah obchodno
- právny, pričom však z obsahu úverovej zmluvy nevyplýva, že by uvedené finančné prostriedky mali
byť použité na iný ako spotrebiteľský vzťah. Ďalej uviedol, že základom pre vykonávanie exekúcie je

existencia riadneho exekučného titulu, rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné. S poukazom
na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie
rozhodcovského rozsudku je neplatná, nemohlo v rámci rozhodcovského konania dôjsť k vydaniu
rozsudku, ktorý zaväzuje na plnenie, ktoré bolo priznané v rozpore so zákonom § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Teda exekučný titul nemohol nadobudnúť materiálnu vykonateľnosť.

Protitomutouzneseniupodaloprávnenývčasodvolanieatozdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal postup súdu na základe akej skutočnosti dospel k záveru, že v danej veci je možné
aplikovať OZ a zákona o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že v danej veci povinný je podnikateľom

podľa § 2 ObchZ v spojení so zákonom o živnostenskom podnikaní. Uviedol, že spotrebiteľom je podľa
citovaných ustanovení právneho predpisu len ten subjekt, ktorý koná za účelom svojej osobnej spotreby
alebo spotreby iných osôb, napr. manželky, detí a pod. (ESD, C-269/95 Benincasa proti Dentalkit Srl).
V prípade, ak povinný koná ako podnikateľ - živnostník a takto sa aj prejavuje v procese uzatvárania
zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver použije na podnikateľské účely a nie na

vlastnú spotrebu, mal za to, že podmienky stanovené v hypotéze právnej normy ust. § 52 OZ alebo
ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neboli splnené a posudzovaný právny vzťah nie je vzťahom
spotrebiteľským (ESD, C - 464/01 vo veci Johan Gruber proti Bay Wa AG). Ďalej mal za to, že povinný
pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako živnostník t.j. mal postavenie podnikateľa, z toho dôvodu
mu bol poskytnutý úver na účel podnikania, pričom celý rozsah poskytnutého úveru na svoje podnikanie

mienil aj použiť. Hlavný účel právneho vzťahu, samo o sebe odôvodňuje záver o tom, že povinný
nie je spotrebiteľom a nejedná sa o spotrebiteľský vzťah. Z uvedeného mal za to, že posudzovaný
právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským a preto nemôže byť logicky ani spotrebiteľským úverom.
Namietal, že v danom prípade nie je možné hovoriť o neprijateľnej podmienke, nakoľko nie je vôbec
splnený jej obligatórny znak, ktorým je spôsobenie značnej nerovnováhy v posudzovanom právnom

vzťahu. Druhý účastník rozhodcovského konania, ktorý nemá povahu spotrebiteľa nakoľko koná
v rozsahu svojho podnikateľského oprávnenia si samostatne dohodol rozhodcovskú zmluvu. Teda
účastníci rozhodcovského konania sa slobodne a po zvážení všetkých náležitostí rozhodcovského
konania rozhodli založiť právomoc zvoleného rozhodcovského konania vec prejednať a rozhodnúť
v prípade existencie sporu. K posúdeniu zmenkového právneho vzťahu uviedol, že je abstraktným

právnym vzťahom. Zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení
dlžníkom a tento úrok nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá
opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza
v zmenke samotnej ako samostatnom, t. j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vyplnená
zmenka je teda platná i v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, teda v

prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky. Rozdiel spočíva v tom, že v prípade jej
excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník (povinný v exekučnom konaní) právo brániť sa plneniu zo
zmenky uplatnením námietok. Oprávnený poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní
pod sp. zn. 1ObdoV 43/2006. Ďalej uviedol, že súd pri vydávaní poverenia na vykonávanie exekúcie
nemôže z úradnej povinnosti (ex officio) sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky,

nakoľko zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Z judikatúry Európskeho súdneho
dvora vyplýva pre súd prvého stupňa povinnosť prihliadať na existenciu neprijateľnej podmienky a v
prípade jej zistenia ju vyhlásiť za neplatnú, nečakajúc na námietku spotrebiteľa, len v prípade ochrany
spotrebiteľa.Vrozhodcovskomkonanívšaktakátonámietkazostranyodporcu(povinnéhovexekučnomkonaní) vznesená nebola, pričom odporca bol o podanom návrhu a jeho obsahu riadne upovedomený
a súd nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky a teda nemal
dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 20.03.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom - spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00595/10 zo dňa 26.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
17.10.2011 a vykonateľnosť dňa 20.10.2011. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa

23.03.2012, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 07.05.2012 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Následne súd prvého stupňa
obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie. Oprávnený proti tomuto uzneseniu
podal odvolanie, ktorému zákonný sudca nemienil vyhovieť.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom
rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v

tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP, týmto svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť

konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre čiastočnú absenciu dôvodov a to z
dôvodov nižšie uvedených.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskejnárodnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekcii vzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Je tomu tak z dôvodu, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje dostatok dôvodov v tom smere, či povinný v skutočnosti
uzatvoril predmetnú zmluvu o úvere ako fyzická osoba - spotrebiteľ alebo ako fyzická osoba - podnikateľ.
Teda súd prvého stupňa s poukazom na obsah predmetnej zmluvy o úvere a ním prijaté nedostatočné

skutkové a právne závery v tomto vyššie naznačenom smere, potom nedostatočne zistil skutkový stav
veci a následne vec aj predčasne rozhodol.Odvolacísúdzobsahuspisuzistil,žepovinnýakodlžníkje podľaobsahuzmluvyoúveredňa02.03.2009
(č.l. 4 spisu) označený ako fyzická osoba - podnikateľ s uvedením svojho identifikačného čísla a aj ako
fyzickáosobasuvedenímrodnéhočísla,pričomvkolónkenaakývýkonmubolitietofinančnéprostriedky

poskytnuté uviedol podnikanie. Odvolací súd má za to, že právny záver súdu prvého stupňa je predčasný
z dôvodu, že súd prvého stupňa sa skutkovo nevysporiadal a ani nevykonával ďalšie dokazovanie v
tom smere, či povinný v skutočnosti uzatvoril zmluvu o úvere ako fyzická osoba - spotrebiteľ alebo ako
fyzická osoba - podnikateľ.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa zistí skutkový stav veci v naznačenom smere a následne v danej
právnej veci opätovne rozhodne.

Zároveň sa súd prvého stupňa musí vyporiadať aj so skutočnosťou ako sa povinnému doručujú súdne
písomnosti určené do vlastných rúk, či ako fyzickej osobe - podnikateľovi alebo len fyzickej osobe -
spotrebiteľovi.

Vzhľadom k osobe súdneho exekútora sa súd taktiež vyporiada i s Nálezom Ústavného súdu SR č.
k. III.ÚS 322/2010, zo dňa 13.4.2011, keďže na nedostatok nestrannosti súdneho exekútora podľa § 3
Exekučného poriadku musí prihliadať.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.
Zároveň svoje uznesenie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.