Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/210/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713208574
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713208574.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
M.É. O. nar. XX.X.XXXX B. nar. XX.X.XXXX a Q. C.. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce odbor sociálnych vecí a rodiny Saleziánov 1,
Michalovce detí rodičov: B. M. nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. X v súčasnosti v B. na A. XX a B. M. nar.
X.XX.XXXX bývajúceho v N. X v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 4.10.2013 č.k. 15P 149/2013-28 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloleté deti M. O. nar. XX.X.XXXX, B. nar.
XX.X.XXXX a Q. nar. XX.X.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 4.10.2013 č.k. 15P 149/2013-28 zveril maloleté deti M.
O. nar. XX.X.XXXX, B. nar. XX.X.XXXX a Q. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej O. 50 €
mesačne, maloletej B. 40 € mesačne a maloletej Q. 30 € mesačne od 1.5.2003 vždy do dvadsiateho dňa
toho ktorého mesiaca dopredu k rukám matky. Nedoplatok dlžného výživného od 1.5.2013 do 30.9.2013
na maloletú O. 216,67 €, na maloletú B. 166,67 € a na maloletú Q. 116,67 € povolil otcovi splácať
v 10 € mesačných splátkach na každé dieťa splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 20. dňom počnúc právoplatnosťou rozsudku. Upravil
styk otca s maloletými deťmi neobmedzene. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že je povinný prispievať
na výživu maloletých detí sumou 30 % zo sumy životného minima pre každé dieťa vždy do 20. dňa toho
ktorého mesiaca vopred. Uviedol, že s manželkou mali nízke príjmy a preto boli nútení si spoločne zobrať
úvery, ktoré použili na vedenie domácnosti a na bežné potreby pre nich a deti. Z uvedených úverov
financoval manželkin opatrovateľský kurz, ktorým si zvyšovala vzdelanie a kvalifikáciu. Uvedené úvery
refinancoval a v súčasnosti spláca jeden úver 96,80 € mesačne. Tiež uviedol, že spláca pôžičky, ktoré
boli použité na to, aby ako rodina mohli fungovať. K rozpadu ich manželstva, ako sa neskôr dozvedel,
neprispelo to, že on mal požívať alkoholické nápoje ale to, že manželka si našla priateľa. Keď od neho
odchádzala aj s deťmi, celý čas ju prosil, aby ostali spolu, pričom jej navrhol aj tú alternatívu, aby aspoň
ostali spolu bývať a nemali zbytočne vysoké náklady na bývanie a nemíňali peniaze, ktoré by mohli mať
pre deti. Manželka túto alternatívu odmietla. Nie je teda pravdou, že bola nútená nájsť si nájom, ktorý
teraz musí platiť. Konštatoval, že jeho priemerný mesačný zárobok je 456,75 € a z neho platí inkaso
210 €, ostatne mu 246, 75 € a keď zaplatí pôžičku, ktorú spláca za celú rodinu a cestovné do práce

40 €, ostane mu 109,94 €. Súd ho zaviazal platiť výživné na tri deti v celkovej sume 120 € mesačne,
teda reálne nie je schopný platiť takéto výživné, nehovoriac o tom, že mu neostane ani jedno euro pre
živobytie. Za takýchto podmienok nebude schopný splácať výživné alebo pôžičku. Odvolanie nepodal
z toho dôvodu, že by nechcel platiť na deti. Čo sa týka O., tak je aj taká možnosť, že by požiadal o
zrušenie osvojenia, avšak už len z ľudského a psychologického hľadiska k takémuto kroku pristúpiť
nechce, nakoľko ju má rád, vychováva ju a berie ju ako svoje dieťa. Deťom sa snaží sporadicky aspoň
niečo kúpiť. Naposledy im kúpil čižmy spolu za 50 €. Taktiež od decembra minulého roku do decembra
toho roku splácal deťom mobilné telefóny. Snaží sa brať v práci nadčasy, aby zarobil viac peňazí, aby
mohol výživné splácať. Je ochotný, keď zarobí viac peňazí, platiť na deti aj viac, avšak v prípade, že
bude rozsudkom zaviazaný platiť na deti výživné 120 € mesačne, toto nie je schopný reálne utiahnuť a
bojí sa, že by v tom prípade nielen nemal peniaze na prežitie pre seba, ale mohol by prísť aj o prácu
a nebol by schopný platiť na deti nič.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu konštatovala, že možnosť zostať bývať spoločne v
rodinnom dome nebola možné pre alkoholizmus otca maloletých detí a každodenné hádky. Niekoľkokrát
mu odpustila, skúšali spolu žiť, ale nešlo to. Opätovne začal požívať alkoholické nápoje, začali hádky
a spolu s deťmi to zle psychicky znášali. Odsťahovať sa do podnájmu bolo jediné možné riešenie pre
zdravý rast a vývin ich maloletých detí. Na súdom určenej výšky výživného trvá, pretože je aj otcova
povinnosť postarať sa o spoločné deti.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v napadnutej časti
ako vecne správne a dôvodné, pretože potreby maloletých detí sú stále vyššie vzhľadom na plnenie
povinnej školskej dochádzky, ako aj ich voľnočasové aktivity, ktoré sa úmerne veku maloletých detí stále
zvyšujú a ich zabezpečovanie si vyžaduje zvýšené náklady na strane matky, ktoré však matka zo svojho
príjmu nedokáže pokryť.

Podľa § 219 O.s.p. ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132
O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd posúdil
pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 50 €
mesačne pre maloletú O., 40 € mesačne pre maloletú B. a 30 € mesačne pre maloletú Q. je, vzhľadom
na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady,
primerané reálnym príjmovým pomerom otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje len
základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre
určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo
vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, a práve pomery otca, na ktoré sa odvoláva,
boli zohľadnené určením výživného len 120 € mesačne spolu na tri maloleté deti napriek tomu, že
ich potreby by rozhodne odôvodňovali určenie vyššieho výživného. K námietkam otca, že jeho príjem
vzhľadom na výdavky, ktoré dokladoval, mu neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške, odvolací
súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je
výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. odvolací súd dospel k záveru,
že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti

podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade
s § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o
výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozsahu výživného určeného
súdom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.