Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714203998
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714203998.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa:

TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. advokátom: JUDr. Vratislav
Šteffek, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti odporcovi: I. J., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. XXX/
XXX, L., občan SR, o zaplatenie 670,40 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na starne
odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42326923,
zast. advokátom: Mgr. Peter Masarovič, AK so sídlom Park Angelinum 2, Košice takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 461,40 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo
sumy 461,40 eur od 22.2.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3. Obchodných podmienok, ktorá
určuje: ,, Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku
II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu
za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1% z

istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej
čiastky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu
účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo
rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- eur, ktorá nepodlieha
vyúčtovaniu“, za neprijateľnú.

Odporca je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 22 eur a náhradu iných trov konania v sume 9 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Súd nepriznáva vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2014 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť
mu 670,40 eur s úrokom z omeškania 8.75 % ročne z 670,40 eur od 22.2.2013 do zaplatenia, zmluvnú
pokutu 108,90 eur z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 12.7.2012 a náhrady trov konania. Dlžná suma 670,40 eur predstavuje

rozdiel medzi poskytnutým úverom navýšeným o poplatok za správu úveru 759 eur a sumou uhradenou
odporcom 88,60 eur. K tomu žiada 108,90 eur ( 18,15 eur x 6 mesiacov), lebo odporca sa zaviazal
uhradiť mesačne zmluvnú pokutu 3,30 % z 550 eur ( 18,15 eur) za každý mesiac omeškania a to až
do zaplatenie celkovej dlžnej sumy.Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. (§ 115a ods. 2 O.s.p.)
Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

( Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.)

Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný
spor, a z zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120121841 zo dňa 12.7.2012, obchodných podmienok k
zmluve, predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade z 25.3.2013, oznámením o zosplatnení záväzku z

15.10.2013, ako i z ostatného obsahom spisu zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ s odporcom ako fyzickou osobou uzavrel dňa 12.7.2012 v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu navrhovateľ poskytol úver vo výške 550 eur
za odplatu 209 eur. Dlžník sa celkovú čiastku 759 eur zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach,
prvé tri splátky po 2,75 eur a zvyšných desať splátok po 75,08 eur mesačne. Splatnosť prvej splátky

bola určená na 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná v 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačne splátky nie
je presne špecifikovaná výškou istiny, úrokov a iných poplatkov; počtom istiny, úrokov a iných poplatkov
a termínmi splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.
Odporca celkovo uhradil 88,60 eur. Nakoľko neplnil riadne a včas, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody

splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa
15.10.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že celý dlh sa stal splatným 21.2.2013. Po tomto dátume
navrhovateľ neeviduje žiadnu úhradu. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú
aj obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
18,15 eur za 6 mesiacov omeškania počnúc mesiacom február 2013 až august 2013.

Z obsahu zmluvy o úvere mal súd preukázané, že v zmluve na prvej strane je uvedená výška RPMN
46,52 % a na druhej strane zmluvy v obchodných podmienkach je v rámci textu uvádzaná RPMN
pri 7 mesiacoch 66,19 % a pri 13 mesiacoch 67,70 %. Tieto sumy nie sú individuálne dohodnuté
( nie sú osobitne vpisované, ale sú súčasťou hutného textu písaného drobnými písmenami). Odporca

bol predžalobnou upomienkou z 25.3.2013 vyzvaný na vrátanie dlžnej sumy, ktorá podľa poštového
podacieho hárku odoslaná na adresu odporcu dňa 26.3.2013.
Z obsahu Obchodných podmienok zmluvy mal súd preukázané, že sú napísané na predtlačenom
formulári malými písmenami, ktoré sú voľným okom ťažko čitateľné. V podmienkach nie je nič
individuálne dojednané medzi zmluvnými stranami. Konkrétne v bode 3. Obchodných podmienok je

uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku
II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu
za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1% z
istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej
čiastky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu

účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo
rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- eur, ktorá nepodlieha
vyúčtovaniu.

Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA oznámil dňa 9.8.2014 súdu svoj vstup do konania na

stranu odporcu. Na jeho žiadosť mu súd zaslal návrh s prílohami, ktoré právny zástupca vedľajšieho
účastníkaprevzal6.10.2014,aledodňavyhláseniarozsudkunedoručilsúdužiadnepísomnévyjadrenie.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 12.7.2012),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, (1)Tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovanímspotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzavretiazmluvy,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,aka)zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je

uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v súčasnosti, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. (ods. 1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(ods. 2) Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané. (ods. 3) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. (ods. 5) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. (ods. 11)

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Ustanovenia zákona č.126/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných
náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

Predmetom sporu je zaplatenie sumy 670,40 eur s úrokom z omeškania 8.75 % ročne z 670,40 eur
od 22.2.2013 do zaplatenia z titulu neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím úveru a
zmluvnej pokuty 108,90 eur

Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh bol
podaný dôvodne len sčasti. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere navrhovateľ poskytol

odporcovi úver vo výške 550 eur. Zároveň v zmluve bol definovaný záväzok odporcu uhradiť odplatu
vo výške 209 eur a celý dlh mal predstavovať 759 eur. Za záväzkom veriteľa poskytnúť úver 550 eur
bolo v bode I. zmluvy uvedené, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny ( pri úvere
na 13 mesiacov). Ďalej že si veriteľ za poskytnutie úveru účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 13 mesiacov. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky a to

prvé tri po 2,75 eur a ďalších desať po 75,08 eur mesačne. Odporca zaplatil celkovo 88,60 eur, neplatil
riadne a včas, dostal sa do omeškania. Z týchto dôvodom navrhovateľ zosplatnil celý dlh k 21.2.2013.

Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere si súd ustálil, že v nej nebola jasne a určite vymedzená
sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Bola len uvedená výška úroku 20%, pričom

celá suma budúcich úrokov ako výnosov bola zahrnutá v čiastke 209 eur, ktorá bola označená ako
odplata. Numerickým výpočtom súd zistil, že 20% z 550 predstavuje sumu 110 eur. Takýmto postupom
sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené
v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok

úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,
na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú
splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je
úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do odplaty za úver, a to aj keď by suma odplaty

nedosiahla maximálnu výšku. V danom prípade však maximálna výška odplaty určená podľa nar. vl. č.
87/1995 Z.z. bola presiahnutá, nakoľko ku dňu uzavretia zmluvy dňa 2.7.2012 bola pri úveroch od 1- 5
rokoch bola určená vo výške 15,54 %, pričom skutočná výška odplaty dosiahla 41,8% ( výpočet: 209
deleno 550 x 110).

Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný
podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Súd preto odčítaním sumy splátok 88,60 eur od poskytnutej
istiny 550 eur zistil, že odporca neuhradil z reálne poskytnutej sumy celkovo 461,40 eur. Nakoľko sa

odporca dostal do omeškania , došlo k zosplatneniu úveru k 21.2.2013, súd priznal navrhovateľovi
uplatnený správny zákonných úrok z omeškania 8,75 % ročne od 22.2.2013 z priznanej sumy 461,40
eur. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,

aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primeranéfinančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Nakoľko neprijateľnosť podmienky nie individuálne dohodnutej zmluvnej pokuty 3,3 % z istiny boli
dôvodom zamietnutia časti návrhu, súd rozhodol aj o vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd
má za to, že je neprijateľné, aby zmluvná pokuta hoci len vo výške 3,3% z istiny nebola individuálne
dohodnutá a poňatá len bez akéhokoľvek zvýraznenia na predtlačenom formulári obchodných
podmienok.Vkonečnomdôsledkudohodaozmluvnejpokutemusíbyťobligatórnedojednanápísomnea

v tomto prípade bola uvedená len na zadnej strane zmluvy ako súčasť husto písaného textu obchodných
podmienok a nebola opatrená podpismi zmluvných strán. preto súd zamietol návrh v časti zmluvnej
pokuty aj z dôvodu, že v tejto časti ( dohoda o zmluvnej pokute 3,3% z istiny ) je absolútne neplatnou
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže je v rozpor aj s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov vychádzajúc z čistého úspechu navrhovateľa v sume 18,40 % (Výpočet čistého úspechu
navrhovateľa: /461,40 x 100/ deleno 779,30 (670,40+108,90) = 59,20 % ako úspech navrhovateľa;

100-59,20 = 40,79 % ako úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa je 59,20 % -40,79%=18,41,
zaokrúhlene 18,40%). Súd navrhovateľovi v konaní priznal náhradu iných trov konania v sume 9 eur
( 18,40% z zaplateného súdneho poplatku za návrh 46,50 eur=8,556, zaokrúhlene 9 eur) a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 22 eur ( 18,40 % z správne vyčíslených trov právneho zastúpenia 118,98
eur=21,89, zaokrúhlene 22 eur). Právny zástupca navrhovateľa si správne vyčíslil odmenu za jeden

úkon právnej služby v sume 51,45 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa: 1/ odmenu za
úkony právnej služby 2 x 51,45 eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na súd ; 2/ režijný
paušál za r. 2014: 2 x 8,04 eur. Právny zástupca žiadal poslať trovy konania na účet vedený v V. Y. N.,
pobočka zahraničnej banky, č. účtu M.: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Y.: Z..

Právny zástupca vedľajšieho účastníka konania si v ozname o vstupe do konania neuplatnil trovy
právneho zastúpenia, do vyhlásenia rozsudku si ich taktiež neuplatnil, ale sdú sa s tým i tak vyporiadal.

Podľa §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa §93 ods. 4, veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba.

V tomto prípade má súd na mysli konkrétne otázku náhrady trov konania pre vedľajšieho účastníka. Súd

vychádzal z čl.47 ods.2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku , ako aj z ustanovení §
93 ods.2 OSP, §18 OSP, §24 OSP, §25 OSP vyplýva rovnaké právo pre každého účastníka, teda aj
vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.
Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým v §

142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy
so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené
trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené advokátom je združenie podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. Súd prihliadal už aj na zaužívanú súdnu prax pri rozhodovaní v obdobných sporoch,
kde je odporcom spotrebiteľ a navrhovateľom je TELERVIS PLUS a.s. Rozhodovanie o trovách konania

je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva
účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil
ajEurópskysúdpreľudsképráva(ďalejlenESĽP)vrozhodnutízodňa6.2.1954voveciB.protiR.,resp.
v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B. proti R. (č. 30428/96, resp. 7689/01). Základnou zásadou,ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je zásada úspechu vo veci
vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval
alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu

trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry
bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu
úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú : a) plný úspech
vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, c) čiastočný úspech

vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov
nemáprávonanáhradutrovkonania,pričomnároknačiastočnúnáhradutrovkonaniasavypočítatak,že
úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov konania, sa odpočíta od úspechu
účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu
trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva a d) neúspech v pomerne nepatrnej
časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva,

pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo v časti uplatneného nároku,
ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada
úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu
všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej
veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada

nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným
súdu dňa 9.8.2014, pričom odporcu v oznámení označil len ako „žalovaný spotrebiteľ“ a uviedol

spisovú značku a žiadal zaslať návrh s prílohami. V tej to súvislosti súd zastáva názor, že účastníci
konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom, avšak majú právo len na náhradu trov konania
proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom nároku na náhradu trov konania individuálne
rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Súd má z obsahu spisu za preukázané, že vedľajší účastník na

strane odporcu dobrovoľne vstúpil do konania, pričom odporcu nekontaktoval. Na základe žiadosti
vedľajšieho účastníka, súd prvého stupňa mu zaslal návrh na začatie konania. Vedľajší účastník
sa následne vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom
na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné predpokladať, že
tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je spôsobilým

samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho zastúpenia vedľajší
účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd má za to, že
takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie všeobecnej plnej
moci advokátovi na svoje zastupovanie v neznámom počte vecí nemôže byť prejavom naplnenia jeho
cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže

byť ani prejavom hospodárnosti jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav,
že spotrebiteľské združenie neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v
paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti o danom konaní ( súd má namysli napríklad to, že ani
raz nebol v kontakte s odporcom, v prospech ktorého chce vystupovať a hájiť jeho záujmy) do ktorého
vstupuje automaticky vyčísľuje aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy a skutočnosť, že vedľajší účastník si ani neuplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia súd dospel k záveru. že mu ani nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia.

V závere súd už len konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov

garantovaného čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy neboli účelne vynaložené, t. j.
nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Súd
ďalej vychádzal z toho, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov osoby, ktoré

majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú
možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne názory zaujali vo svojich rozhodnutiach
pr.: Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob/259/2011, Krajský súdv Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012, Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn.
17Co/91/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.