Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613206764
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613206764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. X. nar.
XX.X.XXXX a mal. Z. X. nar. 28.5.2006 zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Spišská Nová Ves pracovisko Krompachy deti rodičov M. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v E. na S.
Xt.č.vKrízovomstrediskuDorkan.o.KošiceHemerková18zast.advokátkouJUDr.MiriamJachymovou
so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Pražskej 2 a Z. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. na
S. X v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 28.1.2014 č.k. 13P/117/2013-53 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletú Miriam Ondášovú nar.
11.7.2003 a mal. Miroslava Ondáša nar. 28.5.2006.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 28.1.2014 č.k. 13P/117/2013-53 schválil dohodu rodičov
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z. X. nar. XX.X.XXXX a Z. X. nar.
XX.X.XXXX tak, že maloleté deti Z. a Z. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať
na výživu maloletej Z. 83 € mesačne a maloletého Z. 83 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť k rukám
matky vždy do 20. dňa v mesiaci dopredu od právoplatnosti rozsudku. Súčasťou výroku rozhodnutia
je dohoda rodičov o styku otca s maloletými deťmi, ktorý je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. a

maloletýmZ.neobmedzenetak,žesasmatkouvždy48hodínpredstykomdohodnúnamiestearozsahu
pobytu a otec si deti prevezme a odovzdá ich matke v mieste bydliska matky.

Proti výroku rozsudku o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné pre každé dieťa 40 € mesačne.
Zdôraznil, že zo svojho príjmu 743 € má výdavky 654 € a na chod domácnosti mu zostáva pre dvoch
dospelých členov 99 € mesačne, kým príjem matky je 508 € a výška deklarovaných výdavkov je 356
€, preto navrhovanou sumou výživného by sa zvýšil matkin príjem na 674 € a jeho príjem by sa znížil
na 577 €. Súdom určené výživné 83 € mesačne pre každé dieťa je pre neho likvidačné a spôsobí

neschopnosť niesť predovšetkým náklady na domácnosť, čo by spôsobilo stratu bývania nielen pre
neho, ale aj pre všetky deti, ktoré tam majú trvalý pobyt. Má vedomosť o tom, že matka má trvalý pobyt v
Košiciach u svojej kamarátky a je zrejmé, že v dohľadnej dobe bude potrebné riešiť aj reálny trvalý pobyt
maloletých detí. Tento nezískajú nielen v krízovom centre, ale ani u matkinej kamarátky. Jednoznačne
chce zachovať byt pre všetky deti pochádzajúce z ich manželstva. Na adrese jeho terajšieho pobytu
sú prihlásené jeho dve dospelé deti C. X., ktorá v súčasnosti žije v zahraničí, ale mieni sa vrátiť a M.
X., ktorý je nezamestnaný, má diagnózu diabetes melitus 1. stupňa a rovnako na trvalom pobyte sú

prihlásení aj mal. Z. a mal. Z..Matka vo vyjadrení označila odvolanie otca za nedôvodné a neopodstatnené a žiadala, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že samotné
odvolanie otca je potvrdením dôvodov, pre ktoré odišla zo spoločnej domácnosti, a to, že otec v prvom

rade berie ohľad na seba a uspokojenie svojich potrieb a až v 2. rade prichádza na rad výživa a
starostlivosť o maloleté deti, ktoré sú v jej sústavnej každodennej starostlivosti.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol odvolanie otca zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového
súdu v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne.

Výrok rozsudku o zverení maloletých detí Z. a Z. do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania odvolacieho súdu (§ 206

ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v

súlade s § 132 O.s.p., vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní,
ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní

neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací
súd posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že
výživné 83 € mesačne pre maloletú Z. a 83 € mesačne pre maloletého Z. je, vzhľadom na zákonné
ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané
reálnym príjmovým pomerom otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje odôvodnené

potreby maloletých detí. Odvolací súd poznamenáva, že výživné 83 € mesačne, ktoré predstavuje
výživné 2,8 € na jeden deň zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ale
vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa
nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť
aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia,

resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa a práve
pomery otca, na ktoré sa odvoláva boli zohľadnené určením výživného len 83 € mesačne pre každé
dieťa napriek tomu, že potreby maloletých detí by rozhodne odôvodňovali určenie vyššieho výživného.
K námietkam otca, že jeho príjem vzhľadom na výdavky, ktoré dokladoval, mu neumožňuje platiť výživné
v súdom určenej výške, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods.
5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli
nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, pretože
súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy

potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací
súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu výživného schválením dohody rodičov. Z týchto dôvodovodvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.