Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/706/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204767
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5114204767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa:
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, proti odporcovi: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, J., o zaplatenie
362,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
17C/110/2014-26 zo dňa 9. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu o zaplatenie istiny
362,05 Eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525
% ročne zo sumy špecifikovanej v návrhu a obdobia do zaplatenia a náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že revolvingová zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom dňa
03.09.2010 neobsahovala náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ Zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) a z
tohto dôvodu sa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona považuje úver za bezúročný
a bez poplatkov a sankcií. Zmluva neobsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov podľa podmienok v § 9 ods. 2 a je len príkladmo uvádzaná. V zmluve sa nikde
nenachádza údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pri danej forme spotrebiteľského úveru
spotrebiteľ už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií musí presne vedieť, kedy dôjde
ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru. V zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba
úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola uvedená len výška úroku úveru 70,02 % ročne.
Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia ZoSÚ. Už na prvý pohľad je zrejmé, že úver
poskytnutý vo výške 840 Eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (1.716,84 Eur), odporca nemá

možnosť ovplyvniť a má inú predstavu o výške úveru. Úroková sadzba 70,02 % zjavne vybočuje z rámca
akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a niet dôvod na iné,
ako úžerné označenie takýchto úrokov. Nakoľko teda úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 840 Eur a nebolo sporné, že odporca uhradil
celkom sumu 1.354,79 Eur, teda istinu pôžičky v celom rozsahu odporca uhradil.

Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená
to však, že by mohla byť v každom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.Zmluvná pokuta nebola dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere, ale táto bola stanovená v čl. 14
„ZmluvnédojednaniazmluvyorevolvingovomúverespoločnostiPROFICREDITSlovakia,s.r.o.“.Obsah
všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho

obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny
úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý, a to v predpísanej písomnej forme. Preto nie je možné
pripustiť výklad, podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne
vzťahy, o ktoré druhy účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Navrhovateľ žiadnym dôkazným
prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute, alebo že by s

takýmto návrhom súhlasil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazoval na
to, že neboli splnené podmienky § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, ktorý vyžaduje, aby boli splnené
súčasne podmienky a to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ, nakoľko súd nekonštatoval, že zmluva nemala
písomnú formu. Teda podmienky pre aplikáciu uvedeného ustanovenia neboli splnené. Poukázal

nato, že z článku 7.1 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky,
počtu a termínov splatnosti splátok úrokov, istiny je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický
význam a reálnu využiteľnosť daných údajov. ZoSÚ v čase uzatvorenia zmluvy nevyžadoval, aby boli
sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Význam

osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva, resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku. Ak
sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady
na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie, potom v zmysle
zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. Namieta predčasné
a právne nepodložené závery súdu o úrokoch, o vybočenie z rámca akéhokoľvek úverovania, rozpore

výšky odplaty s dobrými mravmi. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani len to, či sa súd vôbec
zaoberal právnymi predpismi upravujúcimi výšku odplaty. Takéto automatické posúdenie rozporu s
dobrými mravmi, iba na základe poukázania na rozhodnutie iného súdu, pričom sa vôbec nezohľadňuje
možná a reálna subjektívna stránka každej úverovej zmluvy s určitým úročením, právne ani skutkové
okolnosti, ale iba výslovné poukazovanie na výšku úrokov bez ďalšieho, je neprípustné. Poukázal na

ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Rovnako sú aj nesprávne a arbitrárne závery súdu a
celkove posúdenie zmluvnej pokuty. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere nepredstavujú
samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy vyplýva, že zmluvné
dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického
vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere riadnym vyplnením a

následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom
zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Dojednaná
zmluvná pokuta je preto plne v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu
navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie,
alternatívne napadnutý rozsudok zruší a v celom rozsahu vec vráti súdu prvého stupňa. Zároveň si

uplatnil trovy odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozhodnutie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. ) napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

Hoci okresný súd uvádza viacero dôvodov, pre ktoré návrh navrhovateľa v časti zaplatenia istiny
považoval za nedôvodný, základným a prvotným dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa bola
skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje povinné náležitosti stanovené v ust. § 9 ods.

2 písm. f/ a k/ ZoSÚ, a preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.V tomto smere sa odvolací súd v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil (zopakoval) niektoré podstatné

skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere, na ktorý sa aplikujú ustanovenia Zák. č.
129/2010 Z. z. a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu

podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11
ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne
o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba

niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma
musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy.
Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu Zákona č. 129/2010 Z. z.. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 ZoSÚ, kde je

vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou

formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho

štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý Zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej

nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a

týmspotrebiteľavystavujenerovnémupostaveniu.Medzitakétoustanovenianepochybnepatríuvedenie
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ) a uvedenie výšky a počtu termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Nato, aby bol považovaný spotrebiteľský úver zabezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ stačí, že chýba jeden z údajov
vymedzených v tomto ustanovení.

Účelom náležitostí ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť aká časť

splátkybudepoužitánaistinu,úrokaďalšiepoplatky,čomutiežumožňujezorientovaťsavdanejsituácii,
pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú
časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. V tomto prípade nie je možné
akceptovať odvolaciu námietku navrhovateľa, že v prípade ak by uskutočnená úhrada nepostačovala
na ich úplné splatenie, potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny

a následne na úrok. Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka
na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má
zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky.
Práve i z tohto dôvodu zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, bez ktorého uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uvedené údaje
zmluva uzatvorená medzi účastníkmi, ako správne konštatoval okresný súd, neobsahuje, nemožno

potom konštatovať splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k týmto podstatným náležitostiam
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto poskytnutý úver navrhovateľom odporcovi je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd mal nepochybne preukázané a táto skutočnosť medzi
účastníkmi ani nebola sporná, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 840 Eur a odporca uhradil
navrhovateľovi sumu vo výške 1.354,79 Eur. Teda odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 840

Eur a jeho plnenie v čase vyhlásenia rozsudku prevyšovalo jeho povinnosť vyššie uvedenú. Dôsledkom
uvedeného je nedôvodnosť návrhu navrhovateľa na zaplatenie istiny a úroku z omeškania tejto istiny, a
preto rozsudok okresného súdu je z tohto hľadiska vecne správny.

Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky navrhovateľa, vzhľadom na konštatovanie, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov, sú tieto námietky z hľadiska predmetu konania právne irelevantné a odvolací

súd sa nimi bližšie nezaoberal.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil i s dôvodmi okresného súdu, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu
a nepriznanie zmluvnej pokuty. Ako už bolo vyššie konštatované, v predmetnej veci sa jednalo
o spotrebiteľský úver. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré
odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.
Zmluvné dojednania tvorili síce súčasť formulárovej úverovej zmluvy, ktorú navrhovateľ v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého

počtu. Podľa názoru súdu však dojednanie zmluvnej pokuty v takýchto zmluvných dojednaniach
k spotrebiteľskej zmluve nemožno považovať za uzavretú zmluvu o zmluvnej pokute. Ust. § 544
Občianskeho zákonníka vyžaduje písomnú zmluvu o uzavretí zmluvnej pokuty. Oboznámením sa so
zmluvou o revolvingovom úvere, ako aj zmluvných dojednaní mal odvolací súd preukázané, že tieto
zmluvné dojednania, v ktorých bola upravená aj zmluvná pokuta, neboli podpísané odporcom. Na

uvedené nie je možné prihliadať ani s odkazom na bod 13. zmluvy o revolvingovom úvere, kde sa
konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú zmluvné dojednania (na
zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Navyše zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere neboli
uvedené na zadnej strane žiadosti alebo zmluvy, ale boli uvedené na samostatnom liste.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver je vecne správny rozsudok okresného súdu vo veci samej, ako

aj v časti rozhodnutia o trovách konania, keď okresný súd konštatoval neúspech navrhovateľa. Preto
odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 244 ods. 1 aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a zároveň mu vznik trov
konania z obsahu spisu nevyplýva, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.