Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/212/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310213765
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8310213765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci žalobcu R. J., bytom L., R. XXXX/
XX, zastúpeného Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom, AK so sídlom v Humennom, Námestie Slobody
2, proti žalovanému mesto Snina, Strojárska 2060/95, IČO 00323560, o odstránenie následkov zásahu
do práv na ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Humennom, č.k.
15C 170/2010-241 z 16.4.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že každá fyzická osoba v zmysle Občianskeho zákonníka má právo na
ochranu osobnosti. Neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje
do práv chránených v ustanoveniach občianskeho zákonníka a je v rozpore s povinnosťami pôvodcu
zásahu stanoveného právnym poriadkom. Žalovaný ako správny orgán vydal rozhodnutie, na základe

ktorého žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností, obmedzil na svojich vlastníckych a užívacích právach,
čo ale nezasahuje do intímnej sféry fyzickej osoby a neodporuje ustanoveniam § 11 OZ. Poukázal
na § 127 ods. 3 OZ, podľa ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú
dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace. Pokiaľ to
nevyhnutne nevyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Za neoprávnený
zásahnemožnocharakterizovaťaniupovedomenieozačatíexekúcie,ktorýmsúdnyexekútornazáklade
poverenia udeleného súdom a na základe návrhu oprávnených osôb vyzval povinného žalobcu, aby

do 14 dní od doručenia tohto upovedomenia dobrovoľne plnil povinnosť uloženú v exekučnom titule a
strpelvykonanienevyhnutnýchudržiavacíchprácnastavberodinnéhodomususediacehosjehodomom
stavebníkom a vypomáhajúcim občanom z jeho pozemku. Zanedbateľná v danom prípade nie je ani tá
skutočnosť, že ak by žalobca opieral svoj návrh iba o tento dôvod, žalované Mesto Snina by nebolo ani
pasívne legitimované. Žalobca podal návrh na súd prvého stupňa, kde sa domáhal ochrany osobnosti.
Z použitého pojmu občianska česť a zo skutočnosti, že zákon chráni osobnosť občana vyplýva, že
zákon chce poskytnúť občiansko-právnu ochranu len v prípadoch porušenia cti vo sfére občiansko-

právnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer,
že predmetom ochrany cti podľa týchto ustanovení nemôžu byť rozhodnutia v správnych konaniach, či
uloženie povinnosti v súlade so zákonom. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou ochrany osobnosti je, aby
zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takúto ujmu osobnosti občana aj privodiť.Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti
občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a
ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Muselo byť preukázané, že česť, či dôstojnosť

žalobcu a určitej skupiny obyvateľstva utrpela najmä v prípade, ak sa dožaduje aj nemajetkovej ujmy.
Na základe vykonaného dokazovania vzhľadom na skôr uvedené skutočnosti súd prvého stupňa
konštatoval, že konanie žalovaného nebolo takej intenzity, aby bol dôvodný návrh žalobcu, a preto
tento zamietol. Žalovaný len ako správny orgán rozhodol v správnom konaní, pričom postupoval v
súlade správnymi predpismi a jeho rozhodnutie voči žalobcovi nebolo nijako dehonestujúce ani urážlivé

a plne rešpektovalo aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal právo rozhodnúť vo veci
správneho konania a v žiadnom prípade jeho rozhodnutie, ako ani vedenie exekučného konania proti
žalobcovi ako povinnému na základe rozhodnutia vydaného žalovaným nemohlo poručiť česť žalobcu, a
to ani z objektívneho pohľadu na vec. Rozhodnutie žalovaného bolo potvrdené nadriadeným orgánom,
bolo vydané žalovaným primerane a neumožňujúce vyvolať objektívne následky v zmysle nárokov na
ochranu osobnosti. Subjektívne emócie žalobcu nezakladajú zodpovednosť žalovaného za primeraný

zásah do jeho užívacích práv. Žalobca nepreukázal vplyv rozhodnutia žalovaného do jeho osobnostných
práv a súdu neboli takéto známe. Občiansky zákonník neposkytuje ochranu takým konaniam, ktoré sa
dotýkajú osobnosti občana tým, že neznižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu
k spoluobčanom, resp. ak neohrozujú postavenie dotknutej osoby v spoločnosti. Nebolo preukázané,
žeby žalovaný voči žalobcovi negatívne vystupoval, neodôvodnil ani dôvod pre vyplatenie nemajetkovej

ujmy. Preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol,

že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa sa venovalo výlučne rozhodnutiu mesta Snina č.
SE-2007/2643/05GA zo 4.5.2007 a exekučným konaniam vedeným proti žalobcovi pod sp. zn. 6Er
799/2007 a 5Er 1050/2008. Tieto problematiky sú len zlomkov problémov žalobcu s mestom Snina,
a to aj z iných dôvodov ako je uvedené v rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, žalobca
videl problém najmä v tom, že napriek viacerým upozorneniam vykonaným prostredníctvom oznámení,

či sťažností na postup jeho susedy, pani V., pri vykonávaní nevyhnutných bežných udržiavacích prác
na rodinnom dome nijako nezakročil a umožnil tak vykonať susede V. práce nad rozsah povolený
rozhodnutím,spôsobomvrozporesrozhodnutímatakistozanedodržaniepodmienokvňomuvedených.
Okrem toho robili sa tieto práve v priebehu času, kedy žalobca bol vo svojom zamestnaní a nemohol
tak v priebehu prác nijako zasiahnuť. Postup žalovaného pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie, kde

ako oprávnený vystupuje sám žalovaný, bol iba ďalším príkladom na postup voči žalobcovi, pretože ak
vedúci oddelenia výstavby územného plánovania životného prostredia a stavebného poriadku postúpi
právoplatne rozhodnutie, ktoré sa netýka žalovaného k ďalšiemu konaniu právnikovi mestského úradu,
pokyny na podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom a takýto návrh pod hlavičkou
mesta Snina v konečnom dôsledku bol aj naozaj podaný. Tvrdenie žalovaného, že sa jednalo iba o omyl

jeprinajmenšomnepresvedčivé.Tietovyššiedvauvedenépríkladynapostupžalovanéhoprotižalobcovi
sú len dva z mnohých, ktoré žalobca súdu predostrel v jednotlivých jeho podaniach, alebo podaniach
jeho právneho zástupcu s množstvom príloh, či už listinných alebo fotografií a ktoré sa snažil pred súdom
opakovane vysvetliť v rámci svojich výpovedi na pojednávaniach, čo mu však nebolo umožnené, pretože
nehovoril k veci. Táto problematika je však taká rozsiahla a spory z nej vyplývajúce trvajú už desaťročia,

preto takmer všetko, čo žalobca v konaní prezentoval, či už písomne alebo ústne má súvis s podanou
žalobou. Súd prvého stupňa v závere svojho rozhodnutia konštatuje, že konanie žalovaného neoblo
takej intenzity, aby bol dôvodný návrh žalobcu, keďže konanie neoblo nijakým spôsobom dehonestujúce,
či urážlivé a nemohlo tak porušiť česť žalobcu z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Podľa žalobcu konanie žalovaného malo takú značnú intenzitu, aby mohlo

spôsobiť a aj ju spôsobilo, a to žalobcovi na jeho osobnostných a majetkových právach. Žalobca je
toho názoru, že žalobný návrh bol plne dôvodný, že v konaní predložil a prezentoval množstvo dôkazov
na postup žalovaného proti jeho osobách v početných správnych konaniach, v ktorých bol žalobca
účastník. Všetky tieto dôkazy sú súčasťou súdneho spisu. Pokiaľ išlo o celý spor z pohľadu žalobcu,
bol zosumarizovaný podaním z 21.3.2013 spolu s pripojenými dôkazmi. Žalobca považoval postup

žalovaného voči jeho osobe za vedomé porušovanie ľudských, občianskych a majetkových práv, ktoré
sú v rozpore so zákonmi a Ústavou SR. Preto požadoval vyvodiť v rámci zákona zodpovednosť voči
žalovanémuzajehovedoméporušovaniezákonaapoškodzovaniaprávprostredníctvom právepodanej
žaloby. Toto konanie žalovaného malo na žalobcu aj neblahý vplyv na jeho zdravotný stav o čomsvedčilo aj potvrdenie MUDr. U., všeobecnej lekárky. Je nepochybné, že konaním žalovaného došlo
k zásahu do práv na ochranu osobnosti, ktorý sa prostredníctvom podanej žaloby žalobca domáha, a
to ospravedlnením a primeraným zadosťučinením. Z týchto dôvodov považuje rozsudok súdu prvého

stupňa v celom rozsahu za nesprávny tým, že nebol zistený dostatočne skutkový stav a súd prvého
stupňa nevykonal navrhované dôkazy, ktoré boli potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností, lebo
tieto bez bližšieho preskúmania iba zhrnul do spisového materiálu a takto dospel aj k nesprávnemu
posúdeniu veci. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie.

Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný.Tenuviedol,ženasvojichpísomnýchvyjadreniachatvrdeniach
v priebehu konania trvá v celom rozsahu. Ďalej trvá na tom, že žaloba podaná len na základe
subjektívnych pocitov žalobcu, ktoré neboli ničím odôvodnené a príčinou je hlboko a trvalo narušený
susedský vzťah so susedmi v celom doterajšom priebehu pojednávania. V tomto spore bola preukázaná
iba jediná skutočnosť a to to, že žalobca je už 20 rokov spolu so svojimi susedmi a práve aj susedom

s pani V.. Žalovaný pri riešení vzťahov medzi žalobcom a jeho susedmi nikdy nezačal správne alebo
iné konanie z vlastného podnetu. Všetky konania boli začaté na základe návrhov iných osôb, resp.
samotného žalobcu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, 5Cdo 274/2007, nie je neoprávneným
zásahom vydanie zákonného rozhodnutia príslušného orgánu v súlade so zákonnými podmienkami,
a to ani v prípade ak sa po jeho vydaní preukáže, že nebolo vydané dôvodne. Navrhol teda potvrdiť

rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z
účastníkov.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie veci a konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením §
212 ods. 1, 2, O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového
stavu aj správne vec právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania.

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný dňa 14.5.2007 vydal rozhodnutie o
uložení opatrenia na susedných pozemkoch, ktoré zaväzovalo žalobcu umožniť prístup cez pozemky,
ktoré patria do jeho vlastníctva stavebníkom Y. a V. V. za účelom realizácie nevyhnutných bežných
udržiavacích prác na rodinnom dome, súpisne č. XXXX. Stavebníci túto okolnosť mali oznámiť najneskôr

tri dni pred započatím stavebných prác. V dôsledku odvolania žalobcu rozhodnutie žalovaného bolo
preskúmané Krajským stavebným úradom v Prešove pod číslom konania 2007-727/2443-2/SP-KAM,
ktorý potvrdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. V dôsledku potvrdené rozhodnutia nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie žalovaného dňa 3.8.2007. Na žalovaného sa obrátili listom z 22.8.2007
stavebníci s oznámením, že žalobca bráni vykonať udržiavacie práce v lehote na to určenej. Žalovaný

požiadal o výkon rozhodnutia súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, ktorý bol poverený
Okresným súdom v Humennom na vykonanie exekúcie na základe právoplatného, vykonateľného
rozhodnutia. V dôsledku námietok povinného bolo konanie o výkone exekúcie zastavené uznesením
Okresného súdu v Humennom, 6Er 799/2007-26 dňa 5.8.2010 a následne bola priznaná náhrada trov
exekúcie tak povinnému ako aj súdnemu exekútorovi dňa 15.12.2010.

Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Žalobca sa domáhal ochrany osobnosti a vyplatenie majetkovej ujmy voči žalovanému z dôvodu, že
žalovaný podal návrh na začatie exekúcie ako neoprávnená osoba a v dôsledku toho bola jeho česť a

jeho meno a ľudská dôstojnosť zneužité a ponížené s tým, že žiadal ospravedlnenie prostredníctvom
káblovej televízie a týždenníku Sninské noviny pre nekompetentné rozhodnutie žalovaného, pre
neoprávnene začatie exekučného konania. Zároveň žiadal titulom nemajetkovej ujmy zaplatiť 80.000
eur. Námietky žalobcu k odvolaniu uvádzali okolnosti, ktoré sa týkajú susedských sporov, ktoréboli riešené prostredníctvom správnych konaní. Konanie prebiehajúce pred žalovaným žalobcu ho
traumatizuje,vyústilotoažvzlýzdravotnýstav,očompredložildôkaz,vyjadrenieošetrujúcejvšeobecnej
lekárky.

Základným predpokladom pre úspech v konaní o ochranu osobnosti je preukázať zásah do
osobnostných práv fyzickej osoby, v danom prípade žalobcu, konaním žalovaného. Zo žaloby, vyjadrení
žalobcu a listinných dôkazov bolo zrejme, že prebehlo správne konanie, ktoré realizoval stavebný
úrad mesta Snina, ktorý riešil otázku sprístupnenia pozemkov patriacich do vlastníctva žalobcu pre

stavebníkov susediacich vlastníkov rodinného domu. Nepôvodnosť zásahu žalovaného žalobca videl
v tom, že bolo vydané nekompetentné rozhodnutie a na základe tohto žalovaný ako oprávnený podal
aj návrh na vykonanie exekúcie voči jeho osobe. Z listinných dôkazov vyplynulo, že rozhodnutie
žalovaného ako správneho orgánu v prvom stupni bolo podrobené prieskumu odvolacieho orgánu,
konkrétne Krajského stavebného úradu v Prešove a rozhodnutie bolo potvrdené ako vecne správne ako
rozhodnutie v súlade so zákonom.

V danom prípade nebolo zo strany žalobcu preukázané, že toto rozhodnutie bolo nezákonné, resp. bolo
vydané žalovaným, ako nie kompetentným orgánom štátnej moci. Je možné konštatovať, že existujú
aj závery Najvyššieho súdu SR v tomto smere, na ktoré aj poukázal vyjadrenie odvolania žalovaný,
že neoprávneným zásahom nie je vydanie zákonného rozhodnutia príslušným orgánom v súlade so

zákonom. To znamená, že pokiaľ základ tohto nároku žalobca odvíjal nesporne z tohto konania pred
žalovaným, ako konanie nezákonné a nekompetentné, ktoré spôsobuje následne jeho problémy aj
na zdraví neobstojí, pretože takýto záver za danej situácie, po predložení týchto listinných dôkazov,
nie je možné konštatovať. Pokiaľ ide o ďalší argument týkajúci sa toho, že žalovaný podal návrh na
vykonanie exekúcie ako neoprávnená osoba, táto okolnosť bola konštatovaná v konaní, ktoré prebiehalo

pred exekučným súdom. Okresný súd v Humennom, na základe tejto skutočnosti zastavil exekučného
konanie a bolo rozhodnuté aj o vzniknutých trovách exekúcie v prospech žalobcu. Z vykonaného
dokazovania pred súdom prvého stupňa však nevyplynulo, že tento postup žalovaného zasiahol do
osobnostných práv žalobcu v takej intenzite, do tej miery, aby bolo potrebné požadovať ospravedlnenie
na úrovni regionálnych médií. Možno konštatovať, že návrh žalovaného na vykonanie exekúcie nebol

oprávnený, táto okolnosť sa však riešila v súdnom konaní, kde zainteresovaný boli pracovníci súdu,
rovnako pracovníci príslušného exekútorského úradu, nie však občania mesta Snina a okolia. V tomto
smere by bolo možné uplatniť nárok na ospravedlnenie zo strany žalobcu v rámci orgánov mesta,
teda orgánov žalovaného, ktorí boli zainteresovaní do konania, napr. aj ospravedlňujúcim sa listom
primátora mesta, ktorý je vrcholným predstaviteľom samosprávy. Vzhľadom k tomu, že ide o návrhové

konanie a žalobca požadoval ospravedlnenie v podanej žalobe iným spôsobom, ktorého procesný nárok
je vymedzený petitom žaloby a základom, t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit
založený, nebolo možné odvolacím súdom, ale ani súdom prvého stupňa meniť. Z toho dôvodu súd
vychádzajúc z nároku žalobcu, ktorý považoval za neprimeraný vzhľadom k výsledkom vykonanému
dokazovaniu. Nesporne je potrebné prihliadnuť aj k tomu, že rozhodnutie žalovaného bolo zákonné,

a ako právoplatné a vykonateľné sa stalo exekučným titulom a oprávnení boli práve fyzické osoby
- vlastníčky susedného domu, ktoré tento svoj titul aj pri návrhu na vykonanie exekúcie pripojili a
takéto exekučné konania, ako vyplývajú z listinných dôkazov, prebieha pred súdom prvého stupňa.
Okolnosť, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané, stalo sa právoplatným, vykonateľným napriek tomu
ho žalobca nerešpektoval, je potrebné vyhodnotiť aj pri hodnotení primeranosti žalobného nároku

žalobcu. Znamená to, že povinnosť žalobca na základe rozhodnutia žalovaného, dobrovoľne nesplnil
rovnako aj odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom súdu prvého
stupňa.

Pokiaľ išlo o nárok na nemajetkovú ujmu, ktorú vyčíslil žalobca po späťvzatí časti žaloby na sumu 80.000

eur, je nutné konštatovať, že takýto nárok nijakým spôsobom žalobca neodôvodnil ani v podanej žalobe,
anivpriebehukonaniaanepredložilanižiadnyrelevantnýdôkaz.Jetrebazdôrazniť,žetentonároknieje
automatickyspätýsnárokomnaochranuosobnosti,ktorúvdanomprípadeprestavovaloospravedlnenie
žalovaného bez ďalších dôkazov. Otázka nemajetkovej ujmy je otázkou predloženia dôkazov, riadneho
odôvodnenia takéhoto nároku v jeho základe a v jeho výške a z toho dôvodu správne rozhodol súd

prvého stupňa o tom, že takýto nárok žalobcu zamietol.

Pokiaľ ide o zadosťučinenie zákon presne nevymedzuje, čo sa presne rozumie pod zadosťučinením ani
čo sa rozumie pod primeraným zadosťučinením a vždy sa vychádza z konkrétnych okolností, ktoré súzistené v skutkovom stave veci a z takto zisteného skutkového stavu sa potom súd, ktorý je s takýmto
skutkovým stavom viazaný, vyhodnotí takéto dokazovanie a použije príslušné ustanovenie zákona. Z
týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že nárok žalobcu v zmysle podanej žaloby nebol preukázaný,

bol nedôvodný, neboli predložené dôkazy.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že v odvolaní uvádzané okolnosti týkajúce sa sporov medzi
žalobcom a ďalšími fyzickými osoba, či už vlastníkmi susediacich nehnuteľností alebo inými, ktoré
prebiehali v rámci správnych konaní pred žalovaným, ako orgánom, ktorý je zo zákona oprávnený

rozhodovať, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci, ani v širších súvislostiach, keďže žalobca
uplatňoval nárok na základe nesprávneho postupu žalovaného vo veci exekučného konania. Žalovaný
totiž okrem obsiahleho písomného vyjadrenia, ktoré obsahovalo jeho subjektívny pohľad na postup
žalovaného v správnom konaní, nepredložil žiaden dôkaz o nezákonnosti takého konania.

Preto odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa §219 ods.

1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s
ohľadom na to, že žalovaný, ktorý mal v konaní náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.