Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204434
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714204434.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci
navrhovateľa: Ľ. F., X.. XX.X.XXXX, L. L.dské, zast. JUDr. Mariánom
Alušicom, advokátom, AK so sídlom Bieloruská 7, Bratislava proti odporcom: 1. E.
V., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX/X, L., občan SR a 2. D.
V., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX/X, L., občianka SR, obaja zast.

advokátskou kanceláriou Beňová, s.r.o., Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366,
o návrhu na zriadenie ( alternatívne určenie) práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcom k rukám ich právnej zástupkyne náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 513,50 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu v zmysle doplneného petitu domáhala určenia
( alternatívne bezplatného zriadenia) vecného bremena v prospech navrhovateľky a to na
nehnuteľnostiach : rodinný dom č. s. XXX na pozemku p. č. XXXX/X o výmere XXX H. zapísaný na LV
č. XXXX nachádzajúci s v k. ú. L. a na tomto pozemku, a to: a) právo doživotného bývania a užívania
predzáhradky, smetnej nádoby, vstupu do domu, verandy na prízemí za vstupom, chodby, obývačky,
spálne, kuchyne, komory, kúpeľne s WC, ďalej tiež práčovne a komory v suteréne domu, garáže, kde

má uložené rôzne náradie. Záhradu za domom nebude navrhovateľka užívať; b) žiadala určiť povinnosť
odporcom umožniť jej parkovanie jedným osobným motorovým vozidlom vo dvore vpravo od domu
tak, že jej bude umožnené parkovať tesne pri dome hneď za bránou, aby popri nej mohli vpravo
prejsť motorové vozidlá odporcov hlbšie do dvora; c) uložiť odporcom povinnosť umožniť jej prístup k
dodávkam vody, kanalizácie, plynu a elektriny. V zime a prechodnom období budú povinní udržiavať
v dme teplotnú pohodu na úrovni minimálne 22 °C. Uložiť povinnosť odporcom umožniť jej montáž
televíznej antény alebo satelitného prijímača, resp. jej televízny signál zabezpečiť cez svoje zariadenie;

d) Uložiť povinnosť odporcom umožniť jej na úrovni chodby ku schodišťu do suterénu zamurovať
vstup do priestorov prízemia a osadiť vstupné dvere tak, aby priestory svojho bytu v prízemí ( chodba,
obývačka, spálňa, kuchyňa, komora a kúpeľňa s WC) mala uzamykateľné; e) Uložiť povinnosť odporcom
strpieť vo všetkých priestoroch, ku ktorým má navrhovateľka právo zodpovedajúce vecnému bremenu
( s výnimkou 1. poschodia a zadnej záhrady) jej návštevy, ktorým to umožní. Navrhovateľka si zároveň
uplatnila trovy konania, trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ona s manželom darovali darovacou zmluvou z 15.11.1991
svojim deťom ( odporkyni v 2. rade a jej bratovi J.) rodinný dom č. s. XXX bez pozemku , každémuv 1/2-ci. Dôvodom darovania bolo opustenie rodiny manželom navrhovateľky a takto vyriešili svoje
majetkové práva. Nikdy sa ale nerozviedli. Od darovania nehnuteľnosti platila navrhovateľka náklady
spojené s domom a si od roku 2005-2006 platí už len elektrickú energiu v celom dome. Podľa tvrdenia

navrhovateľka obsahom zmluvy malo byť aj vecné bremeno práva doživotného bývania a užívania
darovaného domu v jej prospech, ale nedopatrením a nepozornosťou zmluvných strán sa stalo, že vecné
bremeno nebolo obsahom zmluvy. Podľa navrhovateľky zmluvné strany o ňom vedeli, rešpektovali ho,
odporkyňa v 2. rade bola vtedy ešte maloletá, manžel navrhovateľky zomrel 14.2.2014. Po sobáši
odporkyne v2. rade s odporcom v 1. rade títo odkúpili 1/2-cu nehnuteľnosti od brata odporkyne v2. rade

kúpnou zmluvou z 9.10.2006. Podľa tvrdenia navrhovateľky nebola vyplatená bratovi odporkyne v2.
rade vyplatená polovica kúpnej ceny s tým, že mu bude vyplatená až po smrti navrhovateľky z dôvodu
doživotného bývania a užívania. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v poslednej dome sa vzťahy medzi
ňou a odporcami zhoršili, odporcovia jej od 3.6.2014 zrušili trvalý pobyt a podľa nej s jej snažia zbaviť
ako užívateľky domu. Ona nemá prostriedky zabezpečiť si bývanie. Odporcovia jej začali obmedzovať
parkovaniejejauta,súnepríjemníkjejnávštevám.Jejpriestorysúnevykúriteľné,sústavnepodchladené,

investovala nemalé prostriedky do zatepľovania. Navrhovateľka návrh ďalej odôvodnila tým, že dňa
24.5.2014 odporca v 1. rade fyzicky napadol jej priateľa ( pána F.), keď sa snažil otvoriť bránku. Následne
listom z 27.5.2014 požiadala odporcov o dobrovoľné zriadenie vecného bremena zápisom na LV a
odporcovia ju listom spätne vyzvali na vysťahovanie vecí nanosené pánom F.. Podľa navrhovateľky
nešlo o veci menovaného, len ich na jej žiadosť priviezol. Následne odporcovia zaslali navrhovateľke

druhú výzvy na vysťahovanie vecí s vyhrážkou priameho predaja domu. Navrhovateľka má za nesporné,
že od darovania v r. 1991 až do roku 2014 užívala nerušene vyššie uvádzané nehnuteľnosti s tým, že
tak bude až do jej smrti. preto žiada vyhovieť návrh v zmysle § 151o ods. 1 OZ a § 134 OZ.

Odporcovia s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť ako nedôvodný. Poukázali na skutočnosť,

že navrhovateľka nepredložila žiadne relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení a nepreukázala
naliehavý právny záujem na žalobe. odporkyňa v 2. rade ani jej brat J. F. nemajú informácie, že by
súčasťou darovacej zmluvy malo byť vecné bremeno v prospech navrhovateľky, právo doživotného
bývania a užívania nehnuteľnosti. podľa ich vyjadrenia súhlas otca obdarovaných s darovaním bol
podmienený tým, že on ani navrhovateľka nebudú disponovať právom doživotného bývania a užívania

darovanej nehnuteľnosti. Navrhovateľka užíva dom výlučne na základe súhlasu odporcov, pritom do
úvahy podľa ich názoru nepripadá ani vydržanie vecného bremena, lebo nie sú splnené podmienok
odvolajúc sa na rozhodnutie Krajského súdu Ústí nad Labem sp. zn. 9Co 415/1995. Navrhovateľka
podľa odporcov nepreukázala, že by jej prináležalo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, t.j. nebola
v dobrej viere, že jej toto právo patrí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, darovacou zmluvou zo dňa 15.11.1991, LV č.
XXXX, predžalobnou výzvou zo dňa 27.5.2014, výzvou na vysťahovanie zo dňa 2.6.2014, vyjadrením zo
dňa 12.6.2014, potvrdením Obce L., výzvou na vysťahovanie vecí zo dňa 1.7.2014 a zo dňa 9.7.2014,
písomným vyjadrením právneho zástupcu odporcov, čestným vyhlásením S. J. zo dňa 19.9.2014,

zmluvou o poskytnutí úveru 8265/300048/2006/KSU85 zo dňa 10.8.2006, všeobecnými obchodnými
podmienkami k zmluve o poskytnutí úveru, výpisom z Obchodného registra SR na firmy: LUKONA s.r.o.,
SECRET WOMAN s.r.o., HALLEY s.r.o., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka s manželom ako bezpodieloví spoluvlastníci darovali darovacou zmluvou zo dňa

15.11.1991 svojim deťom ( odporkyni v 2. rade C. J. F.) nehnuteľnosti v k.ú. a obci L. zapísané na LV č.
XXXX a to dom so s. č. XXX stojaci na pozemku p. č. XXXX/X, každému v 1/2-ici. Z obsahu darovacej
zmluvysúduvyplýva,žetuniejedohodnutéžiadneprávozodpovedajúcevecnémubremenuv prospech
darcom.

Z obsahu aktuálneho LV č. XXXX súdu vyplýva, že odporcovia sú v súčasnosti vlastníkmi nehnuteľnosti
v k.ú. a obci L. zapísanej na LV č. XXXX a to domu so s. č. XXX stojacom na p.č. XXXX/X a parcely č.
XXXX/X o výmere XXX m2. Odporkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou 1/2-ice nehnuteľnosti titulom
darovania a obaja odporcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci druhej polovice nehnuteľnosti titulom kúpy.
V časti C „ťarchy“ listu vlastníctva je zapísané záložné právo v prospech ČSOB, a.s. s vkladovým číslom

Y..

Z obsahu predžalobnej výzvy navrhovateľky z 27.5.2014 súd zistil, že táto žiadala odporcov o zriadenie
vecného bremena - doživotného užívacieho práva z odôvodnením správania sa voči nej a na víkendovýincident. V rámci výzvy žiadnym spôsobom správanie sa odporcov voči nej nešpecifikovala. Listom z
2.6.2014 vyzvali odporcovia navrhovateľku na vysťahovanie vecí do 15.6.2014, ktoré na jeho adresu
nanosil p. F. Š. bez ich súhlasu, neželajú si ich tam mať a po uvedenom dátume budú vynesené. Na

predmetný list reagovala navrhovateľka listom z 12.6.2014 oznámiac, že v nehnuteľnosti sa nachádzajú
výlučne veci v jej vlastníctve, potrebné pre jej život. Odporcovia opätovne vyzvali navrhovateľku listom z
1.7.2014 na vysťahovanie vecí a v závere uviedli, že dom sa plánuje v blízkej budúcnosti predať, preto
si má navrhovateľka hľadať nové bývanie.

Navrhovateľka k veci uviedla, že darovaciu zmluvu z 15.11.1991 im vyhotovil právnik. Dôvodom
darovacejzmluvyadarovaniedomudeťombolomajetkovévyporiadaniesanavrhovateľkyjejmanželom,
ktorý opustil domácnosť, nebol rozvedený a mal s družkou dieťa. Podľa vyjadrenia navrhovateľky od
právnika chceli vyhotoviť darovaciu zmluvu pre deti a o ničom inom sa vtedy nerozprávali. V dome,
ktorý bol predmetom darovania v roku 1991, bývala od roku 1974 a doposiaľ tam reálne býva. V čase
po darovaní nehnuteľnosti užívala celú nehnuteľnosť, platila všetky poplatky s domom (napr. daň z

nehnuteľnosti, výdavky s bývaním). V súčasnosti užíva spodnú časť domu ( necelú polovicu domu) a
až keď išli odporcovia prerábať dom, platby si dohodli inak. Po darovaní nehnuteľnosti nerobila v dome
žiadne úpravy. Obdarovaný syn býval v dome pokiaľ sa neoženil a odporkyňa v 2. rade tam býva
doposiaľ a to aj s manželom. Od odporkyne v2. rade žiadala prispievať na poplatky s domom po tom, čo
sa vydala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že do smrti jej manžela (t.j. druhý darca; zomrel dňa 14.2.2014)

ju ani jej manžela deti a ani odporca v 1. rade nevyzvali na opustenie domu.
Časť návrhu na udržiavanie teploty 22 °C v dome zdôvodnila tým, že v dome je ústredné kúrenie s
radiátormi, nedá sa korigovať kúrenie v každej miestnosti a odporcovia kúria tak, že buď to vyženú
z teplotou alebo je tam zima. V obývačke má 18°C. Keďže chcela mať v časti ňou užívaného domu
teplejšie, zateplila dve miestnosti v pivnici v strope so súhlasom odporkyne v 2. rade. Podľa jej slov

jej dcéra vravela dať si priečku, aby mala teplejšie. Návrh v časti, aby odporcovia strpeli jej návštevy
odôvodnila tým, že dostala od odporcov list, že do ich domu nemôže nikto vstúpiť bez ich súhlasu, lebo
inak ho vyvedie polícia. Návrh na úpravu s parkovaním auta odôvodnila tým, že v súčasnosti parkuje
pred domom a stalo sa jej, že mala poškrabané auto či defekt. Je toho názoru, že ak nie je odporca v
1. rade doma, mohla by parkovať vo dvore. Navrhovateľka uviedla, že neoslovila odporcov s tým, či jej

otvoria bránku a môže u nich parkovať.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky boli vzťahy medzi ňou a odporkyňou v 2. rade dobré až do jej svadby
a narušili sa asi 1 rok naspäť. Myslí si že odporkyňa v 2. rade je pod vplyvom svojho manžela. J. F. je
jej priateľom, býva v L. a je dôchodca. Do ich vzťahov zasiahol pán F. tak, že jej raz o polnoci priviezol

nejaké veci a nasledujúci deň pri rozhovore medzi ňou a odporkyňou v 2. rade do rozhovoru zasiahol
pán F. so slovami, aby sa odporkyňa v2. rade k nej správala slušne. Pri tom rozhovore nebol prítomný
odporca v 1. rade, teda nevidel pána F.. Dňa 24.5.2014 išiel pán F. opraviť bránku a odporca v 1. rade ho
napadol. Navrhovateľka uviedla, že zatiaľ sa nestalo, že by jej bolo bránené v užívaní jej polovice domu
dodajúc že až do incidentu dňa 24.5.2014 odporcu v 1. rade s jej priateľom. Okrem tohto incidentu sa

ale nestalo niečo, z čoho by vyplývalo, že nemôžete užívať nehnuteľnosť.

Navrhovateľka sa vyjadrila aj okolnostiam v roku 2006, ktoré predchádzali odpredaju polovice domu jej
synom odporcom. Podľa jej slov syn ( jeden z obdarovaných) prišiel s myšlienkou riešiť dom. Stretli
sa oni dvaja a odporcovia a zvažovalo sa, či sa dom predá alebo či si ho prerobia odporcovia. Syn jej

navrhol kúpiť byt z peňazí, ktoré by mu odporcovia vyplatili. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa dohodlo,
že odporcovia si dom prerobia a ona tam ostane doživotne bývať. Nebola osobne prítomná pri finančnom
vyporiadaní sa jej detí, ale odporkyňa v 2. rade jej povedala, že brat dostal 250.000 Sk a druhú polovicu
kúpnej ceny mu vyplatia až po jej smrti.
Navrhovateľka k svojim pomerom uviedla, že je starobnou dôchodkyňou, poberá mesačne starobný a

vdovský dôchodok spolu 405 eur. Z tejto sumy sú jej realizované exekučné zrážky a preto mesačne
dostáva k rukám cca 284 eur. Mesačne platí rozhlas a TV 4 eur, elektrinu na celý dom v sume 42 eur.
Nedoplatky za elektrinu platí len ona, prípadné preplatky jej ostávajú. Odporcovia platia plyn na celý
dom a s preplatkom a nedoplatkom to majú ako navrhovateľka. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, žiadne
hnuteľné veci väčšej hodnoty, či pôdu ktorá by sa dala predať.

Právny zástupca navrhovateľky špecifikoval naliehavý právny záujem na žalobe tak, že navrhovateľka
nemá právnu istotu, či v tom dome dožije.Odporkyňa v 2. rade v čase darovania jej domu študovala na strednej škole vo B.. Jej bolo pri darovaní
povedané, že rodičia idú jej a bratovi darovať polovicu domu, lebo navrhovateľka nechcela, aby z
toho domu malo niečo aj ďalšie otcovo dieťa. Podľa jej vyjadrenia navrhovateľka dlhé roky každému

vravela, že otec nikdy nesúhlasil so zriadením vecného bremena a inak by darovaciu zmluvu nepodpísal.
Potvrdila, že do svojho sobáša v roku 1995 ona ani jej brat poplatky s domom neplatili, platila to
navrhovateľka. V čase darovania domu bola v spodnej časti obývačka a v hornej časti domu spálňa. Tak
ako užíva navrhovateľka v súčasnosti časti domu, tak ich užíva asi od roku 2006, čo majú odporcovia
na dom hypotéku čerpanú v sume 1.450.000 Sk. Odporcovia zvažovali bývanie a to že do domu treba

investovať, stretli sa aj s bratom a navrhovateľkou. Riešilo sa či sa dom predá a každý pôjdu sami
alebo či si dom nechajú, aby sa mal brat kam vracať. Podľa jej slov pri zvažovaní predaja navrhovateľka
chcela tiež svoj podiel z domu. V čase kupovania polovice domu od brata mal brat odporkyne v 2.
rade postavený svoj dom. Výšku kúpnej ceny si určil sám brat odporkyne v 2. rade. Po kúpe polovice
domu zrealizovali na dome i úpravy ako pr. výmena okien, zateplenie, nový kotol, nové trubky na
kúrenie. V súvislosti s časťou navrhnutého petitu ohľadom kúrenia odporkyňa v 2. rade uviedla, že majú

ústredné kúrenie, v časti nimi užívanej je spínač a keď teplota klesne pod 20 °C, tak sa kúrenie zapne.
Navrhovateľka má veľké liatinové radiátory, ktoré udržujú teplotu.
Kvyplateniukúpnejcenyuviedla,žesumu250.000Skvyplatilibratoviprevodomnaúčetazvyšokkúpnej
ceny sa dohodli vyplatiť do 10 rokov. Podľa jej slov sám brat to takto navrhol a to aj s lehotou. Odporkyňa
v 2. rade nesúhlasila vyplatiť zvyšok kúpnej ceny do 10 rokov z dôvodu, že vtedy matka užívala polovicu

domu a vtedy neskôr povedala, že zvyšok kúpnej ceny mu vyplatí po smrti matky. Bolo dohodnuté, že
dolu sa prerobí matke obývačka, tak ako ju teraz užíva. Navrhovateľke nebránia v užívaní nehnuteľnosti,
má prístupu k dodávkam vody a elektriny.
K pánovi F. spomínanému navrhovateľkou uviedla, že jej nebol predstavený a má vedomosť, že sa dosť
často zdržiaval v časti domu užívanej navrhovateľkou. Do smrti ich otca vzťahy medzi účastníkmi boli

normálne, pán F. chodil k navrhovateľke len cez víkendy. Po smrti otca začal menovaný sťahovať veci a
zdržiaval sa v ich dome častejšie ako jej manžel. Podľa jej vyjadrenia sa jej pán F. vyhrážal, že ju pobije,
vyliská, nadával jej. Odporkyňa v 2. rade poukázala na to, že pred pánom F. u navrhovateľky bývala viac
ako dva mesiace nejaká pani a jej s tým vznikali náklady.
Potvrdila, že navrhovateľka parkuje so svojim autom pred domom, pred záhradkou. Odporcovia vlastnia

dve autá, parkujú s nimi vo dvore, podľa jej slov tretie auto by sa vo dvore už nevošlo

Odporca v 2. rade sa do domu nasťahoval až po sobáši majúc vedomosť od jeho manželky o darovacej
zmluve a o tom, že nebohý manžel navrhovateľky nesúhlasil zriadiť záložné právo. Vtedy navrhovateľka
užívala celý dom. S manželkou zvažovali otázku bývania, či sa dom predá a prišli s tým, že si odkúpia

časť domu od jej brata, ktorý sám určil kúpnu cenu 500.000 Sk. Podľa jeho tvrdenia mu reálne vyplatili
sme sumu 250.000 Sk. Podľa dohody mali zvyšnú časť vyplatiť do 10 rokov, ale neskôr sa dohodli, že
pokiaľ navrhovateľka bude užívať polovicu domu, tak zvyšok kúpnej ceny mu vyplatíme až keď odíde
alebo keď zomrie. Po vyplatení časti kúpnej ceny začala navrhovateľka užívať časť dom, ktorú užíva
doposiaľ ( asi 7 rokov dozadu ). Podľa jeho vyjadrenia ho navrhovateľka nikdy neoslovila, aby uvoľnil

priestor vo dvore na zaparkovanie jej auta. Podľa jeho slov on nemá konflikt s navrhovateľkou, on sa
s ňou nestýka. V dome majú centrálne ústredné kúrenie, kotol je v sklepe a na radiátoroch sú termo
hlavice, teplota je nastavená na 20C. Navrhovateľke nikdy nebránil v užívaní jej časti nehnuteľnosti a
ani jej nevypínal kúrenie. Potvrdil, že mal raz konflikt s pánom F. v súvislosti s bránkou.

Zhodným tvrdením odporcov mal súd preukázané, že odporcovia zrušili navrhovateľke trvalý pobyt s
tým, že k tomu došlo až po incidente pána F. a manželom odporkyne v2. rade. Zrušenie zvažovali dlho,
ale ďalšími dôvodmi bolo to, že ich kontaktovali exekútori ohľadom navrhovateľky ako dlžníčky, taktiež
finančná polícia z Banskej Bystrice, raz priamo doma ich navštívila kriminálna polícia z Bratislavy. Báli
sa, že prídu exekútori a zabavia im majetok dodajúc, že navrhovateľka vlastní spoločnosti s ručením

obmedzeným.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava mal súd preukázané, že navrhovateľka
vystupuje ako jediná konateľka a spoločníčka s adresou: Krátka 565/1, Brodské v týchto firmách:
HALLEY s.r.o. , SECRET WOMAN s.r.o., LUKONA s.r.o. Samotná navrhovateľka potvrdila, že je

konateľkou v troch spoločnostiach, ale nemá z toho žiadny príjem.

Z potvrdenia Obce L. z 26.6.2014 mal súd preukázané, že navrhovateľka má od 3.6.2014 trvalý pobyt
na obci L..Právna zástupkyňa odporcov nemá za preukázaný právny záujem na podanej žalobe. Nedochádza
k bráneniu v užívaní zo strany odporcov, k nedorozumeniu došlo iba raz a týkalo sa pána F.. Súdu

preukázala, že na nehnuteľnosti obývanej účastníkmi konania je zriadené záložné právo v prospech
banky.Dalasúdudopozornosti,ževzmyslezmluvnýchpodmienok,akbybolozriadenévecnébremeno,
došlo by k predčasnej splatnosti úveru, bolo by ohrozené bývanie navrhovateľky, pritom odporcovia
nemajú peniaze na splatenie celého úveru.

Z vyjadrenia odporcov a nimi doloženej Zmluvy o poskytnutí Úveru reg. č. 8265/300048/2006/KSU85
z 10.8.2006 mal súd preukázané, že odporcovia čerpali úver 1.250.000 Sk na kúpu, rekonštrukciu a
neúčel ( z toho 790.000 Sk bolo určených na kúpu a rekonštrukciu) vyššie uvádzanej nehnuteľnosti. V
bode IV., článok 5 písm. c) obchodných podmienok k zmluve je uvedené, že banka môže požadovať
okamžité jednorázové splatenie istiny Úveru a príslušenstva alebo odstúpiť od Zmluvy, najmä pokiaľ
dlžník nedoplní banke zabezpečenie úveru v lehote a vo výške stanovenej bankou, pokiaľ dôjde ku

zníženiu hodnoty zabezpečenia alebo k jeho zániku.

Svedok H. S. je švagrom navrhovateľky. K veci uviedol, že určitý čas robil v tej istej firme ako manžel
navrhovateľky, stretávali sa len ako zamestnanci počas pracovnej doby na pracovisku ( nie ako
kamaráti). Podľa jeho slov sa stretli v roku 1992 ( resp. 1993) , keď už nerobili v tej istej firme, v Trnave.

Podľa tvrdení svedka mu manžel navrhovateľky povedal , že do L. nechodí, deti nenavštevuje, dom
previedli na deti. Ďalej mu povedal, že jeho manželka tam ostala bývať ale musí si to dať s deťmi do
poriadku, keď tam chce ostať bývať.
Svedok S. J. je otcom navrhovateľky, ale sa s ňou nestretáva. Podľa jeho slov má vedomosť o tom, že
jehodcérasmanželomprevádzalidomnadeti,aleužtoneviepresnekonkretizovať.Podpojmom„vecné

bremeno“ chápe to, že rodičia chceli dať dom deťom. Svedok súdu potvrdil, že čestné prehlásenie zo
dňa 19.9.2014 sám nepísal, ale súhlasil s napísaným textom a preto ho aj podpísal. Čestné prehlásenie
mu priniesla odporkyňa v 2. rade ( vnučka) s otázkou , či si na to pamätá.

V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľky zotrval na svojom návrhu. Pokiaľ by súd

nemal za preukázané, že vecné bremeno vzniklo spolu s darovacou zmluvou, tak má za to, že vzniklo
konkludentne - fakticky vydržaním odvolávajúc sa na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/260/2008 zo dňa
10.12.2008. Je toho názoru, že navrhovateľka svoje právo fakticky vykonáva k dnešnému dňu viac ako
20rokov,podarovanínehnuteľnostideťomplatilavšetkypoplatkysbývanímvdome,daňznehnuteľnosti
a to až do okamihu, keď odporcovia začali prerábať dom. Dal súdu do pozornosti, že vyplatenie zvyšku

kúpnej ceny 250.000 Sk bolo podmienené smrťou navrhovateľky, t.j. už vtedy sa uvažovalo, že o jej
dožití v dome.
Právna zástupkyňa odporcom nemá za preukázaný naliehavý právny záujme na žalobe zo strany
navrhovateľky. V priebehu konania bolo preukázané, že jej nebolo v užívaní nehnuteľnosti bránené.
Poukázala na fakt, že jednou z podmienok vydržania je, že vykonávateľ je v dobrej viere, že mu

takéto právo patrí, ale z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka nebola dobromyseľná. Je
toho názoru, že nie sú splnené podmienky ani na zriadenie vecného bremena súdom pre nesplnenie
podmienok plynúcich z § 135c ods. 3 OZ, § 142 ods. 3 OZ. Taktiež banka má zriadené záložné
právo v prospech nehnuteľnosti a pokiaľ by bolo zriadené vecné bremeno, banka by v zmysle svojich
obchodných podmienok požadovala jednorazové splatenie istiny, nakoľko došlo k zníženiu hodnoty

nehnuteľnosti, čím by bolo ohrozené aj užívacie právo navrhovateľky. Z týchto dôvodov žiadala návrh
zamietnuť.
V závere si uplatnili obaja náhradu trov konania.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa §124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vo všeobecnosti platí, že určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má spravidla preventívny charakter
- jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či

podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o
takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak navrhovateľ
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení (zriadení vecného bremena), ide o
samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ dospeje k záveru,
že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, obligatórne zamietne návrh bez toho,
aby sa zaoberal meritom veci.

Predmetom sporu je určenia ( alternatívne bezplatného zriadenia) vecného bremena v prospech
navrhovateľky na nehnuteľnostiach , konkrétne a to: a) právo doživotného bývania a užívania

predzáhradky, smetnej nádoby, vstupu do domu, verandy na prízemí za vstupom, chodby, obývačky,
spálne, kuchyne, komory, kúpeľne s WC, ďalej tiež práčovne a komory v suteréne domu, garáže, kde má
uložené rôzne náradie. Záhradu za domom nebude navrhovateľka užívať; b) určiť povinnosť odporcom
umožniť jej parkovanie jedným osobným motorovým vozidlom vo dvore vpravo od domu tak, že jej
bude umožnené parkovať tesne pri dome hneď za bránou, aby popri nej mohli vpravo prejsť motorové

vozidlá odporcov hlbšie do dvora; c) uložiť odporcom povinnosť umožniť jej prístup k dodávkam vody,
kanalizácie, plynu a elektriny. V zime a prechodnom období budú povinní udržiavať v dome teplotnú
pohodu na úrovni minimálne 22 °C. Uložiť povinnosť odporcom umožniť jej montáž televíznej antény
alebo satelitného prijímača, resp. jej televízny signál zabezpečiť cez svoje zariadenie; d) uložiť povinnosť
odporcom umožniť jej na úrovni chodby ku schodišťu do suterénu zamurovať vstup do priestorov

prízemia a osadiť vstupné dvere tak, aby priestory svojho bytu v prízemí ( chodba, obývačka, spálňa,
kuchyňa,komoraakúpeľňasWC)malauzamykateľné;e)uložiťpovinnosťodporcomstrpieť vovšetkých
priestoroch, ku ktorým má navrhovateľka právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( s výnimkou 1.
poschodia a zadnej záhrady) jej návštevy, ktorým to umožní. Nárok opiera o to, že nemá právnu istotu,
či v tom dome dožije.

Nakoľko sa navrhovateľka domáhala v zmysle § 151o ods. 1 OZ zriadenia vecného bremena zo zákona
a alternatívne aj určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním), súd
sa musel obligatórne vyporiadať s oboma dôvodmi uplatneného nároku.

Pri návrhu na zriadenie vecného bremena ( súdom zo zákona) je vo všeobecnosti jednou zo základných

hmotnoprávnych podmienok úspechu v súdnom konaní preukázanie vlastníckeho práva k objektu,
ku ktorému si snaží zabezpečiť prístup cez pozemok vo vlastníctve odporcu. Vo všeobecnosti je
možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati,
facere, non facere). Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej

nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). V tomto
konkrétnom prípade sa navrhovateľka domáha práva zodpovedajúce vecnému bremenu určitej fyzickej
osoby ( servitutes personarum).Ide o osobné vecné bremeno vzťahujúce sa konkrétne na navrhovateľku
a jeho trvanie sa viaže na dobu jej života. Toto oprávnenie neprechádza na jej právneho nástupcu.Vzhľadom na to, že návrh ( žaloba) na zriadenie vecného bremena je v podstate druhom určovacej
žaloby, navrhovateľ musí preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu. Túto skutočnosť súd

skúma ako predbežnú otázku ešte skôr, než sa začne zaoberať samotným meritom veci. Naliehavým
právnym záujmom by mal byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva. Právny záujem,
ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba
je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľky, či sa ňou môže

dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieťajtaknasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebokonania.Naliehavýprávnyzáujemjespravidla
daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľky ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolený treba považovať
návrh na zriadenie vecného bremena, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah

účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (navrhovateľka). Pokiaľ chce
teda osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi, na druhej strane vysvetliť, že práve podaný návrh
je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania
alebovytvárapevnýzákladprejehousporiadanie).(rozsudokNSSRsp.zn.5Cdo31/2011z6.12.2012).

Súd mal preukázané, že navrhovateľka s manželom darovali darovacou zmluvou zo dňa 15.11.1991

svojim deťom ( odporkyni v 2. rade a J. F.) nehnuteľnosti v k. ú. a obci L.É. zapísané na LV č. XXXX
a to dom so s. č. XXX stojaci na pozemku p. č. XXXX/X ( ďalej len „nehnuteľnosti“), každému v 1/2-
ici. Z obsahu darovacej zmluvy súdu vyplýva, že tu nie je dohodnuté žiadne právo zodpovedajúce
vecnému bremenu v prospech darcov. Odporcovia nadobudli v roku 2006 kúpnou zmluvou druhú
polovicu nehnuteľnosti od brata odporkyne v 2. rade, pričom ani v tejto zmluve nebolo zriadené vecné

bremeno v prospech navrhovateľky vo forme práva dožitia a ani nebolo viazané vyplatenie druhej
polovice kúpnej ceny na smrť či odsťahovanie sa navrhovateľky. Vyjadrením navrhovateľky mal súd
preukázané, že odporcovia jej nikdy nebránili v užívaní jej časti užívanej nehnuteľnosti, neobmedzovali
ju v kúrení, prístupe dodávkam vody, kanalizácie, plynu a elektriny, vykonávaní nejakých prác ( pr. robila
si zateplenie). Taktiež mal súd preukázané, že navrhovateľka nikdy nežiadala odporcov o možnosť

parkovať autom vo dvore , kde pakujú oni a parkovala vždy pred domom. Taktiež mal súd preukázané,
že jej nebránili vo vstupe jej návštev do jej častí domu okrem vstupu jej priateľa F.. Pritom určovacou
žalobou sa navrhovateľka domáhala autoritatívneho výroku súdu, že sa zriaďuje právo zodpovedajúce
vecnému bremenu v prospech navrhovateľky a to tak ako je už vyššie špecifikované v bodoch a) až
e). Ak však ani k porušeniu práva nedošlo nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/

O.s.p. žiadny zmysel a význam. Pri rozhodovaní súd mimoriadne starostlivo zisťoval, čoho sa vlastne
navrhovateľka domáha a či jej niekto vôbec bráni v tom, čoho sa domáha touto žalobou. Z vykonaného
dokazovania, porovnávajúc výpovede účastníkov a prihliadajúc na vyjadrenie samotnej navrhovateľky
súd je toho názoru, že samotnej navrhovateľke ani jeden z odporcov nebráni v užívaní časti domu,
ktorú aj reálne užíva. V časti návrhu ohľadom požiadavky udržiavať odporcami teplotnú pohodu 22 °C

súd hodnotí návrh za nedôvodný porovnávajúc samotné vyjadrenia navrhovateľky, lebo táto na jednej
strane žiadala teplotnú pohodu aspoň 22 °C a na druhej strane sama uvádza, že ústredné kúrenie sa
nedá korigovať a že niekedy to odporcovia preženú s kúrením. Slovné spojenie „preženú s kúrením“
súd vyhodnotil tak, že odporcovia príliš kúria. Súd má za to, že jediný problém vznikol v prípade jej
priateľaF.,ktorýsaposmrtimanželanavrhovateľkyzačalčastejšiezdržiavaťvdomeodporcov,začaltam

voziť rôzne veci ( odporcovia si mysleli, že sú jeho veci), prišiel k navrhovateľke i v neskorých nočných
hodinách, dostal sa do osobného sporového kontaktu s odporcom v 1. rade a to bolo aj spúšťacím
mechanizmom podania si tejto žaloby.

Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľkou uplatnený nárok na

zriadenie vecného bremena súdom nemá oporu v hmotnom práve a na požadovanom zriadení vecného
bremena nie je naliehavý právny záujem v čase rozhodovania súdu. Navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno, že má skutočný naliehavý právny záujem na tejto žalobe.Pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena súdom sa súd vyporiadal i s dôvodmi, pre ktoré odporcovia
zrušili navrhovateľke trvalý pobyt v ich dome, keďže túto skutočnosť tiež navrhovateľka uvádzala ako
jeden z dôvodov jej návrhu. Súd vyhodnotil dôvody, ktoré viedli odporcov k zrušeniu trvalého pobytu

odporkyni a je toho názoru, že ich dôvody boli objektívne. K tomuto názoru dospel súd preto, lebo
odporkyňa je jedinou konateľkou a vlastníčkou vo viacerých firmách s uvádzaným jej trvalého bydliska,
odporcovtelefonickyiosobnekontaktovalakriminálnapolíciaohľadomodporkyne,taktiežimtelefonovali
exekútori. Samotná navrhovateľka potvrdila, že má dlhy a sú jej realizované zrážky z dôchodku. preto
súdu z toho aj logicky vyplýva, že odporcovia ako vlastníci majúci právo zo svojou nehnuteľnosťou

nakladať chránili svoj majetok práve zrušením trvalého bydliska navrhovateľke. Samotné zrušenie
trvalého bydliska neznamená pre navrhovateľku povinnosť odsťahovať sa z domu. V konečnom
dôsledku pokiaľ by odporcovia od nej takéto niečo žiadali, za istých okolností by sa mohla právne brániť
inštitútom vrátenia daru. Tieto vyššie uvádzané dôvody sú prvým dôvodom zamietnutia návrhu.

Navrhovateľka sa alternatívne domáhala určenia existencie vecného bremena titulom vydržania a to tak
ako je už vyššie špecifikované v bodoch a) až e).

Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Treba si
uvedomiť, že vlastníctvo v platnom právnom poriadku je na rozdiel od držby chápané ako najvyššia

právna moc nad vecou. Jeho obsahom je právo vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou. Podľa
vzťahu k predmetu vlastníctva Občiansky zákonník v ustanovení § 130 ods. 1 definuje len držiteľa
oprávneného. Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ
domnieva, že bol napr. urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti,
ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Samotná

skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu vecného bremena užívať dom alebo
jeho časť nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že v
darovanej nehnuteľnosti je možné bývať na základe rôznych právnych titulov.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu

rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia
byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci (práva)
po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby,
c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec ( právo) patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť navrhovateľky súd posudzoval aj z hľadiska, či pri
zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mala alebo mohla mať pochybnosti práva bývať v dome do konca svojho života.

Súd prihliadal i na to, že oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby
súd vychádzal zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie navrhovateľky, že nekoná bezprávne,
ak si určitú vec ( právo) prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa

prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za oprávnenú doživotne v
dome bývať. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť,
ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit navrhovateľky
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Vydržanie odvíja navrhovateľka od toho, že darovacou zmluvou zo dňa 15.11.1991 darovali s manželom
každému z detí 1-cu domu bez pozemku. V samotnej darovacej zmluve nie je dohodnuté žiadne
právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech navrhovateľky. Podľa tvrdenia navrhovateľky len
nedopatrením a nepozornosťou zmluvných strán nebolo vecné bremeno jej dožitia v dome uvedené. V

tom čase odporkyňa v 2. rade ešte študovala a ona platila všetky poplatky s bývaním v dome, celý dom
užívala a podľa nej mala právo v dome dožiť. S týmito tvrdeniami porovnal vyjadrenie navrhovateľky na
pojednávaní, keď uviedla, že od právnika chceli vyhotoviť darovaciu zmluvu pre deti a o ničom inom savtedy nerozprávali . Z toho si súd ustálil, že v roku 1991 sa pri darovaní domu nebavili ( navrhovateľka
s manželom) o tom, že v dome bude navrhovateľka bývať do konca svojho života.
Svoju dobromyseľnosť v doživotnom bývaní od roku 1991 nepreukázala ani svedeckou výpoveďou

svedka S.. Tvrdenie tohto svedka, že manžel navrhovateľky mu pri náhodnom stretnutí povedal, „že
jeho manželka tam ostala bývať ale musí si to dať s deťmi do poriadku, keď tam chce ostať bývať“ si
súd vyhodnotil tak, že manžel navrhovateľky nehovoril o vecnom bremene práva doživotného bývania
navrhovateľkou v dome. Z týchto dôkazov súdu vyplýva, že navrhovateľka ani nemohla byť v dobrej
viere, že jej patrí právo vecného bremena doživotného bývania v dome a tobôž ďalších práv, ktorých

určenia sa domáha v návrhu, bodoch a) až e).

Od roku 2006, keď si odporkyňa v 2. rade s manželom zobrali úver a kúpili druhú polovicu domu,
užívala už len spodnú časť domu. Ani v tejto kúpnej zmluve nebolo zriadené vecné bremeno v prospech
navrhovateľky vo forme práva dožitia a ani nebolo viazané vyplatenie druhej polovice kúpnej ceny
na smrť či odsťahovanie sa navrhovateľky. Vyplýva to aj z toho, že pokiaľ by bolo vecné bremeno v

časti ťarchy na LV zapísané, banka by odporcom neposkytol úver. Podľa navrhovateľky jej odporkyňa
v 2. rade povedala , že druhú časť kúpnej ceny vyplatí bratovi až po jej smrti. Z tohto si navrhovateľka
odvodila, že má právo vecného bremena užívania a dožiť v dome, lebo odporkyňa v 2. rade. Tu súd
porovnával tvrdenia oboch odporcov týkajúcich sa dôvodu nevyplatenia druhej časti kúpnej ceny a zistil,
že obaja odporcovia zhodne uvádzali dohodu vyplatiť druhú polovicu kúpnej ceny až po smrti odporkyne,

podľa odporcu v 1. rade to bolo s alternatívou odchodu navrhovateľky. Súd si z tohto vyvodil, že v roku
2006 si navrhovateľka naozaj mohla aj začať myslieť, že odporcovia počítajú s tým, že v dome bude
bývať do svojej smrti. V konečnom dôsledku jej v bývaní a užívaní časti domu nebránili, dovolili jej
priestory zatepliť, nebránili jej prístup k dodávkam vody, kanalizácie, plynu a elektriny, trpeli jej návštevy.
Odporcovia netrpeli až jej priateľa F., s ktorým sa v roku 2014 dostal do konfliktu jej zať ( odporca

v1. rade). V rámci konania navrhovateľka nepreukázala, že by jej niektorí z odporcov osobne povedal,
že u nich bude bývať do konca svojho života a preto si súd myšlienky navrhovateľky na jej doživotné
bývanie vyhodnotil len ako jej subjektívny postoj. Samotnú dohodu o vyplatení zvyšku kúpnej ceny súd
považuje skôr za odkladaciu podmienku ku kúpnej zmluve. Čiže nebola v oprávnenej držbe, čím nebola
splnená podmienka vydržania. Súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ sa navrhovateľka

uspokojila v roku 2006 iba s ústnym oznámením odporkyne v 2. rade o vyplatení zvyšku kúpnej ceny
bratovi až po jej smrti, pričom táto okolnosť vo forme vecného bremena nie je uvedená v žiadnej zmluve
a navrhovateľka sa o existencii takéhoto práva doživotného bývania v dome nepresvedčí, nemôže
byť navrhovateľka so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že jej toto právo prislúcha. Pri
normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, by si totiž existenciu tohto práva overila.

Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd vyporiadal aj s tým, či je splnená ďalšia podmienka vydržania a
to uplynutie vydržacej doby 10 rokov. Ak by aj súd pripustil, že by bola navrhovateľka dobromyseľná a v
oprávnenej držbe práva vecného bremena v jej prospech v forme doživotného bývania v dome počítajúc
to od roku 2006, do doby podania žaloby na súd neuplatnila doba 10 rokov. Teda nebola by splnená
ďalšia zákonná podmienka vydržania a to nie len v časti práva doživotného bývania v dome odporcov

ale ani v časti ostatných práv uvádzaných v návrhu pod bodmi a) až e). Súd z vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že navrhovateľke nevzniklo právo doživotného bývania v dome odporcov ( ani ďalšie
práva, ktoré žiada v návrhu určiť v bodoch a) až e)) zodpovedajúce vecnému bremenu, lebo nesplnila
podmienky vydržania.
Tieto vyššie uvádzané dôvody sú druhým dôvodom zamietnutia návrhu v celom rozsahu.

V závere súd ešte vyhodnotil ako nedôvodný argument právnej zástupkyne odporcov, že banka bude
požadovať jednorázové splatenie istiny úveru a príslušenstva a odstúpi od zmluvy pri zriadení (určení)
vecného bremena z dôvodu, že v obsahu bodu IV., článok 5 písm. c) obchodných podmienok k zmluve
o poskytnutí úveru je uvedené, že banka „môže“ požadovať okamžité splatenie a odstúpiť, a nie že k

tomu automaticky dôjde.
Na čestné vyhlásenie S. J. z 19.9.2014 súd neprihliadal, lebo výsluchom tohto svedka mal preukázané,
že on ho nepísal, ale len podpísal. Síce tvrdil, že mu bol obsah vyhlásenia prečítaný, ale jeho vyjadrenia
dospel súd k záveru, že obsahu vyjadrenia ( tak ako bolo zoštylizované) nerozumel. Teda súd si neustálil,
že obsah textu by bol výsledkom myšlienok svedka J..

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Uložil povinnosť navrhovateľke nahradiť právnej zástupkyni odporcov trovy právneho zastúpenia.
Správnesivsúlades§11ods.1písm.a)vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z. vzneníneskoršíchpredpisov
účtovala základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 1/13-iny výpočtového
základu, t.j. 61,87 eur za úkony robené v roku 2014.
Trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 513,50 eur ( numerický súčet položiek) pozostávajú z: 1/
úkonov právnej služby: 4 x 61,87 eur ( prevzatie a príprava veci, vyjadrenie k návrhu z 22.6.2014, účasť

na pojednávaní dňa 23.9.2014 a 14.10.2014); 2/ režijný paušál: 4 x 8,04 eur; 3/ z náhrady za stratu času
pricestenapojednávaniedňa23.9.2014a14.10.2014:5polhodínx13,40eur=67eurx2pojednávania;
4/ náhrada cestovného v celkovej sume 2 x 32,94 eur: pri ceste vozidlom zn. Š. S. na pojednávanie na
trase L. - R. a späť dňa 23.9.2014 a 14.10.2014, t.j. 180 km x 2: 2 x 180 km x 0,183 eur + spotreba
pohonných hmôt dňa 23.9.2014: 6,4 l/100 km x 1,469 eur=16,92 eur + dňa 14.10.2014: 6,4l/100 km

x 1,481 eur = 17,06 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.