Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Vojteková Fejérová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 8P/110/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514205558
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vojteková-Fejérová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3514205558.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci
starostlivosti súdu o mal. E. S., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov matky: D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XX, a otca: Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zast. v konaní opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu matky na zmenu zverenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
„Maloletá E. S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať
a spravovať jej majetok.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. E. sumou 60,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.06.2014.
Otec sa zaväzuje zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2014 do 30.09.2014
vo výške 240,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“
II. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03.10.2012 č.k.
5P/81/2012-53.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudok bol na pojednávaní vyhlásený za prítomnosti všetkých účastníkov, títo sa vzdali odvolania,
preto odôvodnenie obsahuje iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol (§
157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Okrem pomerov účastníkov súd ďalej úplné odôvodnenie
rozsudku neuvádza.
Predmetom konania bola zmena zverenia mal. E. a určenie výživného zo strany otca.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Uzatvorená rodičovská dohoda je v záujme maloletej. Matka je zamestnaná, dosahuje príjem cca 450,-
Eur mesačne netto. Otec je zamestnaný s príjmom 368,- Eur netto.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci vzdali práva podať opravný
prostriedok.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v
exekúcii.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.