Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baran
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/226/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215314
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114215314.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdPrešovsudcomJUDr.MartinomBaranomvprávnejvecinavrhovateľa:EOSKSISlovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ A. C.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., R. XX, 2/ Z. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G., R. XX, 3/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. X, o zaplatenie 1.175,76
Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne s odporcom v 3. rade zaplatiť
navrhovateľovisumu562,32Euraúrokzomeškaniavovýške20,98Eur,súrokomzomeškaniavovýške
9 % ročne zo sumy 562,32 Eur za obdobie od 21.04.2012 do zaplatenia tak, že splnením povinnosti
jedného z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných odporcov, a to v mesačných
splátkach po 30 Eur splatných do 28. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku, do úplného zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.06.2014 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov v 1.
až 3. rade na zaplatenie sumy 1.175,76 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenia úveru, ktorý bol
navrhovateľovi postúpený.
Odporca v 1. rade uviedol, že k nesplácaniu úveru došlo z nedostatku finančných prostriedkov, pričom
jeho mesačný príjem v súčasnosti činí asi 450 Eur, náklady na bývanie činia asi 300 Eur a splátky
ostatných pôžičiek asi 250 až 300 Eur mesačne.
Odporkyňa v 2. rade poukázala na skutočnosť, že majú dve maloleté deti, pričom dohodu o uznaní
záväzku, ktorú predložil navrhovateľ, podpísala po návšteve jeho zástupcu s tým, že nemala vedomosť
o premlčaní dlhu napriek skutočnosti, že táto veta je uvedená v bode 2.1 dohody. Zo strany zástupcu
navrhovateľa na toto nebola upozornená, chcela, aby vec nebola exekučne riešená, preto túto dohodu
podpísala, ako aj listiny, ktoré jej boli predložené.
Odporca v 3. rade uviedol, že je ručiteľom záväzku odporcov v 1. a 2. rade, pričom za priamych dlžníkov
neuhradil doposiaľ nič.Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcov v 1. až 3. rade, oboznámením návrhu na
začatie konania, zmluvy o splátkovom úvere, ručiteľskej listiny, všeobecných obchodných podmienok,
oznámení o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávky, príloh k zmluve o postúpení
pohľadávky, dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach ako aj dotazníka a ostatného
spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Odporcovia v 1. a 2. rade uzavreli so Slovenskou sporiteľňou dňa 01.04.2004 zmluvu o splátkovom
úvere, na základe ktorej im Slovenská sporiteľňa poskytla úver vo výške 100.000,- Sk s dohodnutou
úrokovou sadzbou 9,3 % ročne. Predmetný úver mal byť splácaný v mesačných splátkach po 1.540,- Sk
vždyk20-temudňuvmesiaciod20.05.2004do20.04.2012.Odporcav3.radepodpísalručiteľskúlistinu,
kde prebral ručenie za záväzok Slovenskej sporiteľne z citovanej úverovej zmluvy. Odporcovia v 1. a 2.
rade po počiatočnom splácaní dlhu tento prestali uhrádzať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov,
pričom v roku 2011 už nebola uhradená žiadna splátka úveru. Slovenská sporiteľňa na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky postúpila nárok z predmetnej zmluvy navrhovateľovi, ktorý vyzval odporcov na
splateniedlhu.Zároveňodporkyňav2.radepodpísaladohoduouznanízáväzkuponávštevepracovníka
navrhovateľa bez toho, aby bola informovaná o tom, že časť splátok je premlčaná, napriek skutočnosti,
že táto veta je uvedená v bode 2.1 dohody.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Po oboznámení sa obsahom spisu a jednotlivými listinnými dôkazmi súd mal za preukázané, že jedná
sa o spotrebiteľský vzťah, kde došlo k uzavretiu zmluvy o úvere medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
pričom na tento režim sa vzťahu zákon o spotrebiteľských úveroch. Predložená zmluva o úvere spĺňanáležitosti vtedy platnej právnej úpravy, pričom pokiaľ je nutné aplikovať režim spotrebiteľského práva
na uvedený vzťah medzi účastníkmi konania, súd prihliadol na premlčanie nároku navrhovateľa aj bez
námietky odporcov. V danom prípade bola podaná žaloba na tunajšom súde dňa 02.06.2014, čo značí,
že nepremlčané sú splátky úveru, ktoré boli splatné po 02.06.2011. Z predloženej úverovej zmluvy
vyplýva, že sa jedná o 7 splátok v roku 2011 od mesiaca jún po mesiac december a 4 splátky v roku
2012, teda 11 splátok nepodlieha trojročnej premlčacej dobe, v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka aplikoval na tento vzťah režim občianskeho práva, nakoľko
sa jedná o spotrebiteľskú vec, napriek skutočnosti, že úver je absolútnym obchodom upraveným v
Obchodnom zákonníku. Výška každej splátky činila 1.540,- Sk, teda 51,12 Eur, pri počte 11 splátok činí
nepremlčaná výška nezaplatených splátok sumu 562,32 Eur (11 x 51,12 Eur). Splátky, ktoré boli splatné
pred 02.06.2011 sú premlčané, a preto súd ex offo prihliadol na oslabenie práva jeho premlčaním v
zmysle platnej právnej úpravy.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. súd
považovalzaprávnedôvodnépriznaťnavrhovateľovitaktiežprávonazaplatenieúrokuzomeškania,ato
vovýške9%zjednotlivýchsplátoksplatnýchpo02.06.2011,ktoréspolupredstavujúsumu20,98Eur,tak
ako to vyplýva zo špecifikácie žalobného návrhu a zároveň z dlžnej sumy 562,32 Eur právo na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 9 % za obdobie od 21.04.2012. Týmto dňom sa dostali odporcovia do
omeškania s plnením svojho dlžného peňažného záväzku, pričom výška priznaného úroku z omeškania
je v súlade s citovaným nariadením vlády SR.
S poukazom na citovaného zákonné ustanovenia súd preto považoval za právne dôvodné zaviazať
odporcu na zaplatenie nesplatenej časti úrokov, ktoré nepodliehajú premlčaniu.
Pokiaľ sa týka podpísanej dohody o uznaní dlhu, súd na túto neprihliadol, považoval túto za neplatnú,
nakoľko ju konajúca osoba uzavrela v omyle. Nakoľko súdu je aj z iných konaní známe, že týmto
spôsobom postupoval navrhovateľ, ktorý, napriek skutočnosti vpísania vety, že sú dlžníkovi známe
okolnosti o premlčaní dlhu a jeho dôsledkoch, dával takéto dohody podpisovať dlžníkom, súd vyhodnotil
takúto dohodu ako neplatný právny úkon, podľa § 49a Občianskeho zákonníka. V takomto prípade sa
jedná o relatívne neplatný právny úkon, na čo súd prihliadol vzhľadom na vyjadrenie odporkyne v 2.
rade, ktorá uviedla, že nebola informovaná o tejto skutočnosti, ktorá bola rozhodujúca pre dohodu o
uznanie dlhu. Podľa názoru súdu aj osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl, aj keď ho sama
nevyvolala, musela o ňom vedieť, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu v čase jeho vykonania, pokiaľ
teda navštívil zástupca navrhovateľa odporkyňu v 2. rade v čase, keď už bola časť dlhu premlčaná,
nepochybne vzhľadom na charakter spoločnosti, ktorá skupuje pohľadávky, musela vedieť o tom, že
takýto inštitút tu už nastal a nepochybne neinformovala o tom dlžníka. Na základe takéhoto neplatného
právneho úkon, teda nemohli nastať jeho účinky, a preto súd pri posudzovaní premlčania neprihliadol
na túto neplatnú dohodu.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil splácanie dlhu v mesačných splátkach po 30 Eur, vzhľadom na
sociálnu situáciu odporcov v 1. a 2. rade, ktorí majú príjem len o niečo nižší než je minimálna mzda a sú
zaťažení viacerými exekúciami. Zároveň majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Súd má
za to, že takéto rozhodnutie nemôže negatívnym spôsobom ovplyvniť majetkovú situáciu navrhovateľa,
vzhľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti.
Z týchto dôvodov bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p., keď súd prihliadol aj na to, že úspech účastníkov
konania bol približne rovnaký.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní ododňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.