Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/28/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912214768
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6912214768.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa F. proti

odporcovi X. o zaplatenie 3.020,65 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.020,65 eur 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 3.020,65 eur od 28. 02. 2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku na účet vedený v SLSP, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal na odporcovi zaplatenia vyšších úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty
vo výške 0,25 % za každý deň omeškania, súd návrh navrhovateľa v tejto časti z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.020,65
eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o pôžičke.

Odporca nepopieral, že podpísal zmluvu o pôžičke, avšak fyzicky obdržal od navrhovateľa asi len
37.000,- Sk a podľa jeho názoru do pôžičky navrhovateľ započítal aj manko za tovar, ktorý mu dal
navrhovateľ na odpredaj a taktiež si započítal doplatok kúpnej ceny za rodinný dom v R., ktorý
navrhovateľovi zabezpečil odporca. Na druhé pojednávanie vo veci sa odporca nedostavil, posledný
pracovný deň pred dňom pojednávania došlo na tunajší súd podanie odporcu, v ktorom žiadal buď
odročenie pojednávania, keďže sa mu podarilo získať trvalé zamestnanie v zahraničí, ktoré mu
neumožňuje zúčastniť sa pojednávania a pre prípad, že pojednávanie nebude odročené, odporca
ospravedlňuje svoju neúčasť. V danom prípade súd vychádzal z toho, že odporca bol riadne predvolaný

na pojednávanie s veľkým časovým predstihom, kedy prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 19.
08. 2014, a preto jeho žiadosť o odročenie pojednávania nemožno považovať o žiadosť podanú riadne
a včas, aby súd mohol prípadne oznámiť protistrane odročenie pojednávania, kde taktiež nemožno
konštatovať, že by malo dôjsť k odročeniu pojednávania z dôležitého dôvodu, keďže odporca žiadny
doklad o dôležitom dôvode o odročenie nepredložil, len oznámil, že kvôli novému zamestnaniu sa
nemôže dostaviť na pojednávanie, kde nie je možné zistiť, či skutočne dôvodne odporca nemohol
požiadať o odročenie pojednávania skôr, aby bolo možné pristúpiť k posúdeniu jeho žiadosti a k

prípadnému odročeniu pojednávania, a preto súd mal za to, že odporca, ktorý bol riadne predvolaný na
pojednávanie, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a vec súd prejednal a rozhodol
v neprítomnosti odporcu s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania, oboznámením
sa so zmluvou o pôžičke zo dňa 06. 12. 2008, príjmovým dokladom zo dňa 06. 12. 2008, upomienkou
zo dňa 20. 06. 2012, podaním navrhovateľa zo dňa 08. 12. 2013, príjmovým dokladom Exekútorského

úradu JUDr. Viery Uhríkovej zo dňa 10. 07. 2008, príjmovým dokladom zo dňa 10. 07. 2008
a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom
uzavretej zmluvy o pôžičke, kde tvrdil, že v priebehu roka 2008 na viackrát požičal odporcovi 91.000,- Sk
a následne uzavrel s odporcom písomnú zmluvu o pôžičke datovanú dňom 06. 12. 2008, ktorú zmluvu

podpísal odporca, na základe ktorej zmluvy navrhovateľ požičal odporcovi 91.000,- Sk, pôžička bola
splatnádo 28.02.2010anebolidohodnutéúrokyzpôžičky.VzmyslečlánkuIII.zmluvybolidohodnuté
úroky z omeškania za každý deň omeškania 0,5 % z dlžnej sumy a zároveň bola dohodnutá zmluvná
pokutazakaždýdeňomeškaniavovýške0,25%ododňaporušeniapovinnostiaždoriadnehosplatenia.
Ten istý deň, t.j. 06. 12. 2008, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke, odporca podpísal aj príjmový doklad,
ktorý svedčí o tom, že prevzal od navrhovateľa 91.000,- Sk. Navrhovateľ tvrdil, že jednoznačne došlo k

prevzatiu finančných prostriedkov odporcom v celkovej výške 91.000,- Sk v priebehu roka 2008 a pokiaľ
odporca uvádzal, že do výšky pôžičky započítal aj sumu nájomného za dom, v ktorom býval odporca a
ktorý odporca mal záujem odkúpiť, dohodnuté mesačné nájomné vo výške 6.000,- Sk si bude uplatňovať
v inom konaní. Poukázal zároveň na to, že nájomnú zmluvu v danom prípade neuzavrel on s odporcom,
ale jeho firma Girtop, s.r.o.

Odporca na pojednávaní uviedol, že fyzicky si požičal od navrhovateľa nejakých 37.000,- Sk, podľa
neho navrhovateľ započítal do pôžičky aj manko za tovar, ktorý pre navrhovateľa mal odpredať, ktorý
tovar potom zmizol a ďalej odporca uviedol, že podpis zmluvy neriešil aj preto, že s navrhovateľom
bol dohodnutý, že mu odpredá dom v R. H. za 10.000,- eur, ktorý navrhovateľ kúpil zhruba za 4.000,-
eur, ktorú kúpu domu mu on zabezpečil. Na základe tejto vzájomnej dohody by bola pôžička vyrovnaná

tým, že navrhovateľ mu odpredá dom za 10.000,- eur. Tieto okolnosti majú potvrdiť svedkovia, ktorých
navrhol.

Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V danej veci jednoznačne možno vychádzať len z predložených dokladov, ktoré mal súd k dispozícii

na pojednávaní, a to zmluvy o pôžičke, ktorú podpísal odporca, v zmysle ktorej zmluvy si požičal od
navrhovateľa 91.000,- Sk, po prepočte 3.020,65 eur s tým, že uvedenú pôžičku sa odporca zaviazal
vrátiť do 28. 02. 2010. Toho istého dňa zároveň odporca podpísal pre navrhovateľa príjmový doklad o
prevzatí sumy 91.000,- Sk. Navrhovateľ tvrdil, že jednoznačne došlo k požičaniu finančných prostriedkov
na viackrát v roku 2008 a následne došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k podpisu príjmové dokladu

odporcom. Z týchto skutočností treba vychádzať v tom smere, že navrhovateľ osvedčil predložením
zmluvy o pôžičke a príjmového dokladu, že skutočne došlo k požičaniu finančných prostriedkov v
žalovanej výške odporcovi, kde odporca doposiaľ finančné prostriedky nevrátil ani čiastočne. Pokiaľ
odporcanapojednávaníuvádzal,ževskutočnostidošlokprevzatiufinančnýchprostriedkovlenvovýške
37.000,- Sk a do sumy pôžičky bolo započítané aj manko za tovar, ktorý mal pre navrhovateľa odpredať,

a nájomné za rodinný dom, tieto skutočnosti musí odporca preukázať. Na druhé pojednávanie vo veci
odporca navrhol predvolanie svedkov, a to L. M., bytom R. a W. U. z adresy odporcu v M.. Svedok M. sa
na pojednávanie nedostavil a taktiež na pojednávanie sa nedostavila ani svedkyňa z M., kde súd spolu
s predvolaním vyzval odporcu na oznámenie, vzhľadom na štátnu príslušnosť svedkyne, či je potrebné
zabezpečiť tlmočníka na pojednávanie z jazyka francúzskeho, prípadne bol odporca vyzvaný, aby zaslal

súdu písomné vyjadrenie svedkyne s overeným prekladom do jazyka slovenského. Na túto výzvu súdu
odporca žiadnym spôsobom nereagoval, prítomnosť svedkyne na pojednávaní nezabezpečil, neoznámil
potrebu tlmočníka, prípadne nezaslal písomné vyjadrenie svedkyne s overeným prekladom do jazyka
slovenského, a preto súd mal za to, že odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností
spochybňujúcich predloženú zmluvu o pôžičke a príjmový doklad, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že

došlo k požičaniu finančných prostriedkov v celkovej výške 3.020,65 eur s lehotou splatnosti pôžičky
dňa 28. 02. 2010. V tejto súvislosti súd ešte uvádza, že pokiaľ navrhnutý svedkovia by sa mali vyjadriť
len k otázke dohody medzi účastníkmi konania len ohľadom kúpy rodinného domu v súvislosti s kúpnou
cenou za rodinný dom, tieto skutočnosti sami o sebe by nemali vplyv na uzavretú zmluvu o pôžičke,
keďže svedkovia by sa museli vyjadriť aj k tomu, akú súvislosť táto dohoda o kúpe rodinného domu

mala s uzavretou zmluvou o pôžičke, kde takéto súvislosti odporca na pojednávaní ani netvrdil aneuvádzal ich ani vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08. 12. 2013, v ktorom stále uvádzal len
okolnosti kúpy rodinného domu navrhovateľom a jeho povinnosti vysťahovať sa z tohto rodinného domu
na základe stanoviska navrhovateľa, s čím mu vznikla škoda. Keďže teda odporca neosvedčil žiadne

okolnosti spochybňujúce uzavretie zmluvy o pôžičke a prevzatie finančných prostriedkov odporcom, súd
vychádzal z toho, že došlo k požičaniu finančných prostriedkov a k ich prevzatiu odporcom v žalovanej
výške, kde nedošlo k vráteniu týchto finančných prostriedkov v dohodnutej lehote, a preto súd zaviazal
odporcu na zaplatenie žalovanej sumy pôžičky v plnom rozsahu.

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal ďalej na odporcovi zaplatenia úrokov z omeškania vo výške

0,5 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 28. 02. 2010. Svoj nárok opieral o článok III. bod 2
Zmluvy o pôžičke, takéto zmluvné dojednanie však je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 3 ods.
1 Obč. zákonníka s dobrými mravmi. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje v ročnom vyjadrení 182,5
% a predstavuje neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči odporcovi a takéto zmluvné dojednanie
je tiež v rozpore s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., kde výška úrokov z omeškania je
stanovená o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. V čase prvého dňa omeškania, t.j. 28.
10. 2010 bola výška úroku stanovená na 1 % + 8 percentuálnych bodov, to znamená, že navrhovateľ má
právo len na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške 9 % ročne, keďže odporca je v omeškaní
so zaplatením dlžnej sumy a je s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka povinný
uhradiť úroky z omeškania, avšak len v zákonom stanovenej výške.

Čo sa týka ďalšieho nároku navrhovateľa, a to na zmluvnú pokutu, ktorú si uplatňoval navrhovateľ vo
výške 0,25 % denne od 28. 02. 2010 s poukazom na článok III. bod 3 Zmluvy o pôžičke. Táto zmluvná
pokuta predstavuje v ročnom vyjadrení 91,25 %, čo predstavuje taktiež neprimeranú výhodu na strane
navrhovateľa a ide o neplatné dojednanie pre jeho rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie
§ 39 Obč. zákonníka, keďže popri plnení - pôžičke podľa uzavretej zmluvy o pôžičke by navrhovateľ mal

právo v prípade riadneho nevrátenia pôžičky na takmer 3-násobok ročného plnenia (počítajúc úroky z
omeškania a zmluvnú pokutu), čo jednoznačne predstavuje zmluvné dojednanie, ktoré sa prieči dobrým
mravom a napĺňa skutkovú podstatu trestného činu úžery. Vzhľadom na to súd navrhovateľovi právo na
zmluvnú pokutu nepriznal pre jej neplatné dojednanie.

Čo sa týka trov konania, v danom prípade je potrebné posúdiť, že predmetom konania bolo zaplatenie

samotnej pôžičky, ako aj úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, kde samotné úroky z omeškania a
zmluvná pokuta predstavujú takmer 3-násobok ročného plnenia pôžičky, kde v tejto časti súd návrh
navrhovateľa zamietol, a preto pri započítaní úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty do nároku
navrhovateľa mal navrhovateľ neúspech v prevažnej časti a vzniklo by teda odporcovi právo na náhradu
trov konania, ktorý však si trovy konania neuplatňoval, a preto mu súd právo na náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.