Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/357/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611205698
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611205698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a
členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľky: Q. Y., K..
XX.XX.XXXX, O. V. XXX, B.É. J., zastúpenej JUDr. Barborou Šrutekovou, advokátkou so sídlom Hlavná
44, Trnava, proti odporcom: 1. X. S., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. W. X, B.Ľ. J., 2. R.F. S., K.. XX.XX.XXXX, O.
T.. W. X, B. J., obom zastúpeným JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B,

Malacky, o zaplatenie 1.726,70 Eur s prísl., na odvolanie odporcov v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 24. októbra 2012, č.k. 4C/8/2012-64, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy
odvolacieho konania vo výške 89,14 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 24. októbra 2012, č.k. 4C/8/2012-64 uložil súd prvého stupňa odporcom v 1. a 2.
rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 1.726,70 Eur, ako aj náhradu trov

konania spolu vo výške 369,44 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom vydania
bezdôvodného obohatenia a vo zvyšnej časti; týkajúcej sa príslušenstva; návrh navrhovateľa zamietol,
keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka ako nájomca uzatvorila dňa 01.12.2005 s právnym
predchodcom odporcov v 1. a 2. rade ako prenajímateľom Zmluvu o nájme bytu (ďalej len „zmluva o
nájme“); predmetom ktorej bolo prenechanie 4-izbového bytu nachádzajúceho sa na poschodí budovy
zdravotného strediska súp. č. XX na T.. W. Č.. XX B. B. J. (ďalej len „byt“) do užívania navrhovateľke;
ktorá zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dohodnutým nájomným vo výške 4.000,- Sk mesačne.

Ďalej zistil, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu odporcami v 1. a v 2. rade, bol navrhovateľke
predloženýzostranyodporcovnávrhnovejnájomnejzmluvy;ktorousapôvodnýnájomuzavretýnadobu
neurčitú menil na nájom na dobu určitú, s dohodnutým nájomným vo výške 6.000,- Sk mesačne; ktorý
návrh navrhovateľka odmietla podpísať z dôvodu jeho nevýhodnosti, a preto jej bola dňa 14.08.2008
doručená výpoveď z nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. a/, d/ Obč. zák., ktorej neplatnosti sa
navrhovateľka úspešne domáhala na súde. Dňa 22.10.2008 neoprávnene vnikol do bytu navrhovateľky

syn odporcov I. S., ktorý ju po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach aj fyzicky napadol a spôsobil
jej zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní cca 6 dní, pričom tento bol rozsudkom Okresného
súdu Malacky zo dňa 21.09.2009 č.k. 2T/103/2009-154 uznaný vinným z prečinu porušovania domovej
slobody. Ďalej zistil, že dňa 14.11.2008 odporcovia v 1. a 2. rade vymenili zámok od vstupnej brány
do areálu bývalého zdravotného strediska, v ktorom sa nachádza predmetný byt, z ktorého dôvodu
navrhovateľka nemohla predmetný byt užívať, napriek tomu však riadne platila nájomné (júl 2009 -
november 2010) dúfajúc, že sa do predmetného bytu bude môcť opätovne vrátiť, k čomu

však nedošlo z dôvodu, že odporcovia navrhovateľke v užívaní predmetného bytu fakticky bránili anavrhovateľka mala i panický strach z odporcov v 1. a 2. rade a ich syna. Takto zistený skutkový stav
posúdil po právnej stránke podľa ust. § 3, § 451 ods. 1, 2 a § 675 Obč. zák. a dospel k záveru; keď za
prospech získaný z nepoctivých zdrojov sa považuje aj prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi;

že na strane odporcov v 1. a 2. rade vzniklo bezdôvodné obohatenie, a to titulom ich majetkového
prospechu (nájomné za predmetný byt) získaného z nepoctivých zdrojov. Dôvodil, že odporcovia v 1. a 2.
radeprijalinájomnézabytnapriekskutočnosti,ženavrhovateľkatentobytneužívala,ikeďsatakstalona
základe jej rozhodnutia, čo však malo svoj pôvod v správaní sa odporcov ako prenajímateľov a ich syna,
ktorí od nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti vyvíjali na navrhovateľku nátlak a vykonávali

úkonysmerujúcektomu,abysazpredmetnéhobytuvysťahovala,atobezposkytnutianáhradnéhobytu,
pričom konfliktné vzťahy medzi účastníkmi konania vyvrcholili fyzickým útokom syna odporcov v 1. a 2.
rade na navrhovateľku, ktorý útok v spojení s predchádzajúcim konaním odporcov v 1. a 2. rade
vyvolal v navrhovateľke dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Prekážkou užívania bytu v danej veci preto
nebola fyzická - objektívna nemožnosť navrhovateľky užívať byt, ale prekážka mentálna, t.j. dôvodný
strach navrhovateľky z opakovaného útoku na jej osobu v prípade, ak nepristúpi na návrhy odporcov

v 1. a 2. rade. Mal za to, že prijatie plnenia - nájomného odporcami v 1. a 2. rade, a to za obdobie
nasledujúce po útoku ich syna na navrhovateľku, v dôsledku ktorého útoku navrhovateľka zo strachu o
svoj život a zdravie predmetný byt prestala užívať, bolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda na strane
odporcov v 1. a 2. rade ako prenajímateľov vzniklo bezdôvodné obohatenie. O úrokoch z omeškania
rozhodol tak, že návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol dôvodiac, že navrhovateľka nepreukázala, že

pred podaním návrhu vyzvala odporcov v 1. a 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia. O trovách
konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľke priznal ich plnú náhradu vo výške
369,94 Eur, keď neúspech navrhovateľky vo veci bol len v pomerne nepatrnej časti.

Proti tomuto rozsudku; do jeho vyhovujúcej časti; podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporcovia v 1. a 2. rade domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh navrhovateľky v celom rozsahu

zamietnutý. Namietali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniam(§205ods.2písm.d/O.s.p.)arozhodnutiesúduspočívainanesprávnomprávnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Dôvodili, že predmetný byt nebol v dôsledku ich konania
alebo konania ich syna znehodnotený a bol v stave, v akom ho navrhovateľka užívala, pričom ani
vstupná brána nebránila navrhovateľke v užívaní bytu, a teda stav bytu nebol faktickou prekážkou, ktorá

by bránila navrhovateľke ho užívať. Uviedli, že navrhovateľka ich nikdy neupozornila na nemožnosť
užívania predmetného bytu, a to či už z dôvodu fyzickej prekážky (poškodený byt, vymenený zámok
na vstupnej bráne) alebo psychickej - mentálnej prekážky (obavy o zdravie) a nikdy od nich nežiadala
ani zľavu z nájomného z dôvodu jej nemožnosti užívať predmetný byt. Navrhovateľka mala údajne
obavy o svoje zdravie i život, napriek tomu sa však domáhala neplatnosti výpovede z predmetného

nájmu a riadne platila nájomné, čím podľa ich názoru deklarovala vôľu predmetný byt naďalej užívať.
Pokiaľ navrhovateľka nemala záujem predmetný byt naďalej užívať, mala možnosť dohodnúť sa s nimi
na predčasnom ukončení nájmu, resp. mala možnosť ich upozorniť na prekážky v užívaní predmetnej
nehnuteľnosti, táto sa však dožadovala ďalšieho užívania bytu, čo jej aj bolo umožnené, napriek tomu
však byt riadne neužívala, a preto mali za to, že práve z jej strany ide o konanie, ktoré je v rozpore s

dobrými mravmi.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcov v 1. a 2. rade navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že brutalita útoku syna odporcov v 1.
a 2. rade; za ktorý bol tento právoplatne odsúdený; viedla k jej pretrvávajúcemu panickému strachu
z toho, aby sa do predmetného bytu vrátila a riadne ho užívala, pričom zo strany odporcu v 1. rade

dochádzalo k urážlivému správaniu voči nej a k jej osočovaniu aj vtedy, kedy si bola len vyzdvihnúť
poštu. Taktiež bola zamknutá i vstupná brána do areálu, a teda jej bolo fakticky znemožnené zo
strany odporcov v 1. a 2. rade užívať predmetný byt, a preto považuje argumentáciu odporcov v 1. a 2.
rade uvedenú v odvolaní za účelovú a nepodloženú, keď navyše títo mali vedomosť o tom, že predmetný
byt dlhodobou neužívala, a preto i prijímanie nájomného a ponechávanie si týchto platieb bolo v rozpore

s dobrými mravmi, čím dochádzalo k vzniku bezdôvodného obohatenia odporcov v 1. a 2. rade na jej
úkor. Záverom si uplatnila trovy odvolacieho konania.Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcov v 1. a 2. rade nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pokiaľ odporcovia v 1. a 2. rade namietali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode

podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové
zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. §

132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v
priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli najavo počas konania inak. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli

najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie
dôvodnosti návrhu navrhovateľky (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov

vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich
základe následne vyvodil aj správne právne závery o dôvodnosti návrhu navrhovateľky - v časti ňou
uplatnenej istiny (platby nájomného zaplatené za obdobie od septembra 2009 do novembra 2010); keď
nastraneodporcovv1.a2.radevzniklonajejúkorbezdôvodnéobohatenie,atotitulomichmajetkového
prospechu získaného z nepoctivých zdrojov, ktorým je i prospech získaný v rozpore s dobrými

mravmi; keď na vec aplikoval i zodpovedajúce ust. § 3, § 451 ods. 1, 2 a § 675 Obč. zák., ktoré aj správne
vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k uloženiu povinnosti
odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 1.726,70 Eur, titulom
bezdôvodného obohatenia, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne
vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal

na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé.

Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakovali a podrobnejšie
rozviedli svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v
odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na

všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok; v napadnutej vyhovujúcej časti; možno považovať
v tomto ohľade za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými vodôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje
v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania odporcov v 1. a 2. rade nie je
spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil

svoje rozhodnutie, z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne
posúdenie veci.

V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého

rozhodnutia,trpelotakouvadou,ktorábymalazanásledokjehovecnúnesprávnosť(§212ods.3O.s.p.).

Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré
významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok odporcov v 1. a 2. rade.

V preskúmavanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha proti odporcom
v 1. a 2. rade; spoločne a nerozdielne; zaplatenia sumy 1.726,70 Eur ako aj náhrady trov konania, a to
titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že
navrhovateľka ako nájomca uzatvorila dňa 01.12.2005 s právnym predchodcom odporcov v 1. a 2.
rade ako prenajímateľom zmluvu o nájme bytu; predmetom ktorej bolo prenechanie predmetného bytu
do užívania navrhovateľke; ktorá zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dohodnutým nájomným vo
výške 4.000,- Sk mesačne. Ďalej bolo v konaní nesporné, že navrhovateľke bola dňa 14.08.2008; po

tom, čo neprijala návrh novej nájomnej zmluvy; doručená výpoveď z nájmu bytu, ktorej neplatnosti
sa navrhovateľka úspešne domáhala na súde, pričom následne dňa 22.10.2008 neoprávnene vnikol
do bytu navrhovateľky syn odporcov I. S., ktorý ju po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach aj
fyzicky napadol a spôsobil jej zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní približne 6 dní. Spornou
ostala otázka, či prijatie platieb nájomného odporcami v 1. a 2. rade; ktoré platby im navrhovateľka

naďalej poukazovala; je možné považovať za prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi; keď platby
nájomného prijali napriek tomu, že navrhovateľka byt neužívala z dôvodu obavy o svoje zdravie i život,
ktorúpociťovalavzhľadomnanátlakvyvíjanýnaňuodporcamiv1.a2.radeafyzickýútoksynaodporcov
v 1. a 2. rade; a teda či sa odporcovia v 1. a 2. rade bezdôvodne obohatili na úkor navrhovateľky.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

Účelom úpravy inštitútu bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku ako základnom predpise
súkromného práva je predovšetkým snaha zákonodarcu zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na

úkor iného, tzn., že zákon označuje za neprípustný každý taký majetkový nárast určitého subjektu, ktorý
bol získaný v rozpore so zákonom a inak než niektorým právom uznaným spôsobom nadobudnutia
majetku. V prípade, ak už k bezdôvodnému obohateniu došlo, uvedená právna úprava zabezpečuje
povinnosť jeho vydania, pričom povinným (zodpovednostným) subjektom na vydanie bezdôvodného
obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa

vydanie takýchto obohatení má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo, pričom
tak povinným ako aj oprávneným subjektom môžu byť tak fyzické osoby, ako aj osoby právnické.
Osobitnou skutkovou podstatou vzniku bezdôvodného obohatenia je aj plnenie, ktorého právny dôvod
dodatočne odpadol.Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Obč.
zák.).

Jedným z prípadov bezdôvodného obohatenia je teda bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých
zdrojov upravené v ustanovení § 451 ods. 2 Obč. zák. (condictio ob turpem causam). V skutkovej
podstate bezdôvodného obohatenia získaného z nepoctivých zdrojov sa premieta jedna z významných
historických zásad, akou bola zásada, aby sa ani jeden subjekt nepoctivým spôsobom neobohacoval
na úkor spoločnosti alebo spoluobčanov. Súdna prax a súdna teória kvalifikujú nepoctivý zdroj ako

každý majetkový prospech, ktorý nie je právnym poriadkom dovolený, t.j. získaný trestnou činnosťou
proti majetku, činnosťou, ktorá nedosahuje intenzitu trestnej činnosti, alebo činnosťou, ktorá na základe
rôznych dôvodov nie je trestne postihnuteľná, ale je v rozpore s dobrými mravmi.

Aby mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia získaného z nepoctivých zdrojov musia byť
naplnené dva predpoklady:

- nastalo plnenie, t. j. došlo k presunu majetkových hodnôt z majetkovej sféry jedného

subjektu do majetkovej sféry druhého subjektu,

- získané plnenie, ktoré definujeme, ako nepoctivý zdroj.

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods.1 Obč. zák.).

Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva a bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.
Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom; a teda majú funkciu normotvornú; nie sú zákonom definované.
Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich
rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu

konajúcemu súdu.

Vo všeobecnosti možno vymedziť dobré mravy ako súhrn etických, všeobecne zachovávaných a
uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami
tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Súlad alebo nesúlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu v danom

čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu, pričom hodnotenie súladu
či nesúladu s dobrými mravmi patrí výhradne do kompetencie všeobecných súdov.

Vzhľadom na uvedené, správne konštatoval súd prvého stupňa, že prijatie platieb nájomného od
navrhovateľky ako nájomcu odporcami v 1. a 2. rade ako prenajímateľmi; napriek skutočnosti, že
navrhovateľka predmetný byt neužívala z dôvodu obavy o svoj život i zdravie, ktorú obavu v nej dôvodne

vyvolalo predchádzajúce nátlakové správanie odporcov v 1. a 2. rade v spojení s fyzickým útokom zo
strany syna odporcov v 1. a 2. rade; bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ teda navrhovateľka za
daného stavu veci poukazovala odporcom v 1. a 2. rade nájom za užívanie predmetného bytu; čo bolo
v konaní nesporné; a tento byt neužívala z dôvodu obavy o svoj život a zdravie; vyvolanej správaním
odporcov v 1. a 2. rade a ich syna; vzniklo na strane odporcov v 1. a 2. rade ako prenajímateľov

bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľky ako nájomcu, a to titulom ich majetkového prospechu
(nájomné za predmetný byt) získaného z nepoctivých zdrojov; keď za prospech získaný z nepoctivých
zdrojov sa považuje aj prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi; a preto rozhodol súd prvého
stupňa o predmete sporu vecne správne.Odporcovia v 1. a 2. rade vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedli ani nepreukázali také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie otázky dôvodnosti navrhovateľkou
uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. otázky ohľadne vzniku ich

bezdôvodného obohatenia na úrok navrhovateľky a závery súdu prvého stupňa sú v tomto smere
dostatočne odôvodnené výsledkami vykonaného dokazovania.

Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd ďalším posudzovaním
odvolacích námietok odporcov v 1. a 2. rade už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého
stupňa, ktorý z ich hľadiska vo veci rozhodol spravodlivo a v súlade so zákonnou úpravou.

Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami

dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že odporcovia
v 1. a 2. rade nedôvodne vytýkajú súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti; stotožňujúc sa s vykonaným
dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom aj právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako

aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa
§ 157 ods. 2 O.s.p.; ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré jej vznikli
v odvolacom konaní právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcov

v 1. a 2. rade zo dňa 02.04.2013 - 81,33 Eur + režijný paušál 7,81 Eur), t.j. spolu v sume 89,14 Eur,
vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovania navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.