Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Tamara Sklenárová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sd/56/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201166
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201166.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou v právnej veci navrhovateľky: T. J.

H. O. T. Ľ. H. V. Á. , trvale bytom Q. Č.. XXX/XX, A., zastúpenej opatrovníčkou D.. M. O., trvale bytom B.
Č.. XXX/XX, U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava,
v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 19. júna 2013 č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 19. 06. 2013 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 70 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba "zákon") zamietla žiadosť
navrhovateľky o invalidný dôchodok.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka bola za invalidnú uznaná z dôvodu, že má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako to
vyplýva z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Prešov zo dňa 09. 05. 2013. Podľa ustanovenia § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na invalidný
dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia
podľa ustanovenia § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku
na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Potrebný počet rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 22 rokov

do 24 rokov je najmenej dva roky a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity,
pred 01. 01. 2004, navrhovateľka nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila
podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

Navrhovateľkasavčaspodanýmopravnýmprostriedkomdomáhalapreskúmaniazákonnosticitovaného
rozhodnutia odporkyne. Nenamietala medicínsku stránku nároku na invalidný dôchodok, avšak
nesúhlasila so spôsobom posúdenia jej nároku na invalidný dôchodok s poukazom na získanie
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti uviedla, že o priznanie
invalidného dôchodku žiadala až od 12. 09. 2012 a nie od dátumu vzniku invalidity, t. j. 01. 01.

2004, preto nesúhlasí s postupom odporkyne, ktorá jej nárok posudzovala podľa predpisov účinných k
tomuto dátumu. Tento označila za retroaktívny, pretože v žiadnom ustanovení zákona nie je upravené,
že požiadavka počtu rokov dôchodkového poistenia sa posudzuje podľa predpisov účinných ku dňu
vzniku invalidity. Z uvedeného vyplýva, že voči jej osobe pôsobí diskriminačne a neumožňuje jej užívaťzásadu rovnosti občanov pred zákonom. Zdôraznila, že predmetný zákon bol v časti o potrebnej
dobe dôchodkového poistenia pre vznik tohto nároku novelizovaný a zmenený, takže kritériá pre
posudzovanie splnenia podmienok pre tento nárok sú odlišné. Konštatovala, že odporkyňa mala

zisťovať , či v období pred vznikom invalidity mala najmenej jeden rok dôchodkového poistenia ako
poistenec, ktorý mal v čase vzniku invalidity nad 20 rokov a menej ako 24 rokov v súlade s platným
zákonom o sociálnom poistení. Zároveň namietala postup odporkyne, ktorá nezhodnotila obdobie od
19. 10. 1995 do 09. 12. 1996, kedy bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ako náhradnú
dobu s poukazom na to, že od 01. 08. 2006 sa pri hodnotení náhradnej doby nevyžaduje podmienka

najmenej jedného roka poistenia a ona požiadala o invalidný dôchodok v septembri 2012, takže pre
priznanie tohto nároku jej postačuje doba dôchodkového poistenia v trvaní 1 roka.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2013 navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť. Návrh navrhovateľky nepovažovala za dôvodný s tým, že navrhovateľka požiadala o
priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 07. 11. 2012 a tento žiadala priznať od 19. 09. 2012.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová

Ves zo dňa 07. 11. 2012 bola navrhovateľka od 19. 09. 2012 uznaná invalidnou podľa ustanovenia
§ 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. 11. 2012, proti ktorému podala
opravný prostriedok zo dňa 13. 12. 2012, bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietnutá
z dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.

Uvedené rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 6Sd/89/2012-27 zo dňa 02. 05.
2013 potvrdené a stalo sa právoplatným.

V rámci konania o opravnom prostriedku zo dňa 13. decembra 2012 bol posudzovaný zdravotný stav
navrhovateľky a podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie
zodňa09.05.2013bolanavrhovateľkaod01.01.2004uznanáinvalidnoupodľaustanovenia§71ods.1

zákonasmieroupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť60%vporovnanísozdravoufyzickou
osobou. Na základe uvedenej skutočnosti bol nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok opätovne
posúdený a bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto sporu.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona účinného k 01. 01. 2004, t. j. k vzniku invalidity, poistenec má
nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený

v § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu
nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľka sa stala invalidnou dňom 01. 01. 2004,
preto nárok na invalidný dôchodok v zmysle základných zásad práva sociálneho poistenia je potrebné
posudzovať podľa právnych predpisov platných v čase vzniku invalidity. Vznik invalidity je jednou z
dvoch podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok a je to dátum, od ktorého sa určuje obdobie,

ktoré je pred vznikom invalidity (časové obdobie pred vznikom invalidity), z ktorého sa následne zisťuje,
či v období pred vznikom invalidity poistenec získal dostatočný potrebný počet rokov dôchodkového
poistenia (druhá podmienka vzniku invalidity). Skutočnosť, že dátum vzniku invalidity je rozhodujúci
pre určenie obdobia, ktoré je pred vznikom invalidity, je nielen časovo logická, ale vychádza najmä z
ustanovenia § 72 ods. 2 zákona, podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na

invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Pokiaľ v tejto súvislosti navrhovateľka
poukazuje na retroaktivitu v použití právneho predpisu, táto námietka nie je opodstatnená z dôvodu, že
právna istota je dodržaná práve v tom, že spôsob posudzovania podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok je vykonaný ku dňu vzniku invalidity a nie k inému dátumu. Na doplnenie uviedla, že aj bez
právnického vzdelania je jasné, že ak zákon vyžaduje zisťovanie údajov pred vznikom invalidity (obdobie

dôchodkového poistenia), nemožno brať do úvahy obdobie po vzniku invalidity, t. j. po 01. 01. 2004.
zároveň poznamenala, že dátum vzniku invalidity je právnou skutočnosťou nezávislou na vôli poistenca,
je to okamih, kedy po medicínskej stránke poistenec má taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, kedy
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Preto ak navrhovateľka je názoru,
že ona žiada o priznanie od septembra 2012 a k tomuto dátumu je potrebné aj posudzovať jej nárok,

takáto požiadavka nie je opodstatnená a nemá oporu v právnych predpisoch ani v logickom uvážení.V tejto súvislosti odporkyňa dala súdu do pozornosti ustanovenie § 109 ods. 2 zákona, podľa ktorého,
nárok na dôchodkovú dávku vzniká ex lege zo zákona a je nezávislý na vôli poistenca. To znamená, že
ak 01. 01. 2004 navrhovateľka mala taký zhoršený stav, ktorý podľa zákonných kritérií zakladá invaliditu

a za predpokladu, že by získala pred týmto dňom aj dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia,
nárok naň by jej vznikol, hoc by o dôchodok nežiadala. Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 zákona nárok
na výplatu vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom na vznik nároku na dávku, splnením
podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Z uvedeného
vyplýva, že nárok na výplatu dôchodku vzniká až na základe poistencom (resp. žiadateľom) prejavenej

slobodnej vôle - podaním žiadosti a zvolením si dátumu, od ktorého žiada dôchodok priznať.

Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. b) zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vzniku nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky. Navrhovateľka
ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 01. 01. 2004 dovŕšila vek 23 rokov, preto je potrebné, aby pred vznikom
invalidity získala najmenej dva roky obdobia dôchodkového poistenia.

Zo zisteného skutkového a právneho stavu je preukázané, že navrhovateľka pred 01. 01. 2004, t.

j. pred vznikom invalidity, nezískala ani jeden deň dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 05. 11. 2012 navrhovateľka bola evidovaná
ako uchádzač o zamestnanie v období od 19. 10. 1995 do 09. 12. 1996 a od 28. 08. 2012,
pričom táto evidencia trvá. Iné záznamy Sociálna poisťovňa neeviduje, podľa žiadosti navrhovateľka
táto nikdy nepracovala, ani sama v opravnom prostriedku žiadne získané obdobia dôchodkového

poistenia neuvádza. Z uvedených dôvodov je posúdenie podmienky získania potrebného počtu rokov
dôchodkového poistenia správne, vychádza z dostatočne zisteného skutkového a právneho stavu.

Obdobie trvania evidencie uchádzačov o zamestnanie od 19. 10. 1995 do 09. 12. 1996, ktoré je
podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov náhradnou dobou, nemožno ako obdobie dôchodkového poistenia hodnotiť z dôvodu, že

u navrhovateľky netrvalo zamestnanie aspoň jeden rok. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak zamestnanie trvalo aspoň rok,
započítavajú sa doňho aj náhradné doby.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie
a náhradná doba získané pred 01. 01. 2004 podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ak zákon

neustanovuje inak. Citované prechodné ustanovenie bolo od 01. 08. 2006 doplnené tak, že na
hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 01. 01. 2006 sa nevyžaduje
splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Keďže invalidita u navrhovateľky
vznikla 01. 01. 2004, nárok na invalidný dôchodok je potrebné posudzovať podľa predpisov účinných
a platných v čase vzniku invalidity, nemožno prihliadať na doplnené prechodné ustanovenie, ale na

jeho znenie platné k 01. 01. 2004. Hodnotenie náhradnej doby ako doby zamestnania v prípade, ak
zamestnanie netrvalo aspoň jeden rok, je možné aplikovať až na nároky vzniknuté po 01. 08. 2006.

Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,
oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
nie je dôvodný.

Z obsahu spisu súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 07. 11. 2012 požiadala Sociálnu poisťovňu
o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 19. 09. 2012.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová
Ves zo dňa 07. 11. 2012 bola navrhovateľka od 19. 09. 2012 uznaná invalidnou podľa ustanovenia
§ 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. 11. 2012, proti ktorému podala
opravný prostriedok zo dňa 13. 12. 2012, bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietnutáz dôvodu, že ku dňu vzniku invalidity nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.
Uvedené rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 6Sd/89/2012-27 zo dňa 02. 05.
2013 potvrdené a stalo sa právoplatným.

V rámci konania o opravnom prostriedku podanom proti vyššie citovanému rozhodnutiu odporkyne bol
posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky a podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava so sídlom v Prešove zo dňa 09. 05. 2013 bola navrhovateľka
uznaná invalidnou podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 01. 01. 2004. Za rozhodujúce

zdravotné postihnutie tento posudkový lekár u navrhovateľky považoval mentálnu retardáciu, pričom
toto postihnutie je začlenené do kapitoly V, pol. 6, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár dospel k záveru, že posudzovaná ako 14-
ročná bola vyšetrená v psychologickej poradni so závermi ľahkej mentálnej retardácie ľahkého stupňa,
čo v tom čase znamenalo, že posudzovaná bola potenciálnou ZPS mladistvou s pomocou vo výbere

povolania. Je teda aj čiastočne invalidnou osobou pri splnení ostatných podmienok zákona č. 100/1988
Zb. Nie je však invalidná podľa ustanovenia § 29 ods. 3, nakoľko v tom čase bola len ľahká mentálna
retardácia. Podľa psychiatrického vyšetrenia z roku 2006 bola potvrdená ľahká mentálna retardácia
(F.. P.. C.), preto posudková lekárka je toho názoru, že posudzovaná bola invalidná s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % už od platnosti zákona č. 461/2003 Z. z., t. č. od 01. 01.

2004. Súčasné zhodnotenie aktuálneho zdravotného stavu naďalej zotrváva v pásme ľahkej mentálnej
retardácie (debility). Miera poklesu je preto určená správne. Týmto posudková lekárka zmenila dátum
vzniku invalidity, ktorý určila dňom 01. 01. 2004.

Navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 01. 01. 2004 dovŕšila vek 23 rokov.

Z obsahu administratívneho spisu, ako aj zo žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok vyplýva, že

táto povinnú školskú dochádzku ukončila v školskom roku 1994/1995, po jej ukončení nepracovala,
nebola povinne a ani dobrovoľne dôchodkovo poistená, t. j. že k tomuto dátumu nezískala ani jeden deň
obdobia dôchodkového poistenia.

V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola evidovaná v období od 19. 10. 1995 do 09. 12. 1996 a od
28. 02. 2012, pričom evidencia trvala aj ku dňu podania žiadosti.

V priebehu pojednávania dňa 30. 09. 2014 opatrovníčka navrhovateľky uviedla, že v celom rozsahu
zotrváva na pôvodnom návrhu tak, ako to uviedla už pred začatím pojednávania, a to zo skutkových aj
právnych dôvodov, ktoré sú obsiahnuté jednak v písomnom návrhu navrhovateľky a jednak v písomnom
podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 07. 10. 2013.

Zástupkyňa odporkyne s poukazom na písomné stanovisko, ktoré bolo súdu doručené, ako aj jeho

doplnenie, kde boli podrobne vysvetlené dôvody napadnutého rozhodnutia, navrhla, aby súd toto
rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na
invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok.

Podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení platnom ku dňu vzniku invalidity, počet rokov
dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 20 rokov do 24
rokov je najmenej dva roky.Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok
ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a
podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 cit. zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v čase evidovanej

nezamestnanosti navrhovateľky (obd. rokov 1995 - 1996), ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú
sa doňho tieto náhradné doby:

a) doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba
vojaka z povolania,

b) doba inej vojenskej služby,

c) doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových
dôvodov v čase neslobody, 2)

d) doba nezamestnanosti,

e) doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do troch rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne
postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu

starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takého deti s celoročným alebo týždenným
pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,

f) doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní
člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo

peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan
poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo,

g) doba odborného školenia,

h) doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný
dôchodok, 3)

i) doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,

j) doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením
do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,

k) doba osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola
umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to najskôr od

1. januára 1976,

l) doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom
čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr
od 1. októbra 1988.

Na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy

jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že i keď navrhovateľka splnila jednu
z podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, a síce stala sa invalidnou odo dňa01.01.2004, nesplnila podmienku druhú, pretože pred vznikom invalidity nezískala potrebný počet
rokov dôchodkového poistenia (2 roky) na nárok na tento dôchodok podľa §72 ods. 1 písm. b)
cit. zákona v znení platnom ku dňu vzniku invalidity. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, žeby

spĺňala podmienky pre priznanie invalidity od iného než posudkovým lekárom druhého stupňa určeného
dátumu a neuviedla ani žiadne okolnosti, ktoré by závery týkajúce sa určenia dátumu vzniku invalidity
spochybňovali. Posudkové orgány vzali do úvahy všetky odborné lekárske nálezy, nachádzajúce sa v
zdravotnej dokumentácii navrhovateľky v časovom slede a hodnotili aj vývoj rozhodujúceho zdravotného
postihnutia. Z ich záverov jednoznačne vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa

odôvodňuje priznanie invalidity odo dňa 01. 01. 2004, čo navrhovateľkou ani spochybňované nebolo.

Odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok postupovala v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami a správne konštatovala, že navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity,
t. j. k 01. 01. 2004 nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila podmienky
pre vznik nároku na tento dôchodok, ktoré musia byť splnené kumulatívne.

Námietku navrhovateľky týkajúcu sa retroaktivity v použití právneho predpisu nepovažoval súd za

opodstatnenú, pretože u hmotnoprávnych predpisov, o aký v tomto prípade ide, prichádza do úvahy
aplikácia v znení, účinnom v čase vzniku nároku. V danom prípade u navrhovateľky vznikol nárok na
predmetnú dávku splnením podmienky vzniku invalidity, t. j. dňa 01. 01. 2004, ako to vyplýva aj z
citovaného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne, preto bolo potrebné aj počet
rokov dôchodkového poistenia v zmysle § 72 potrebné zisťovať z obdobia pred vznikom invalidity podľa

právnej úpravy účinnej v čase vzniku invalidity.

Vychádzajúc z výkladu ustanovenia § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 9 ods. 1 zákona o
sociálnom zabezpečení za rovnako nedôvodnú považoval súd aj námietku navrhovateľky týkajúcu sa
nezapočítania doby jej evidencie na príslušnom úrade práce (19. 10. 1995 - 31. 12. 1995 a 01. 01.
1996 - 09. 12. 1996, t. j. 418 dní) ako doby dôchodkového poistenia, pretože túto by bolo možné do

obdobia dôchodkového poistenia započítať iba za predpokladu, žeby jej zamestnanie trvalo aspoň rok,
čo v danom prípade splnené nebolo.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.

Právonanáhradutrovkonaniasúdvsúladesustanovením§250kods.1O.s.p.aplikovanýmnazáklade

ustanovenia § 250l ods. 2 O. s. p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.