Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113213390
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113213390.7

Rozhodnutie

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: H.,
zastúpenej Y. p r o t i žalovaným: 1. H., 2. E., 3. C., na neznámom mieste, 4. H., na neznámom mieste,
5. H., na neznámom mieste, žalované v 3. až 5. rade zastúpené Slovenským pozemkovým fondom, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území L. zapísaných na

LV č. XXX, a to parcely KN-C XXX - záhrada o výmere 579 m2.

Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.05.2013 sa žalobkyňa proti žalovaným v 1. až
5. rade domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C XXX, k.ú. L. o výmere 579 m2 s
odôvodnením, že spolu so žalovanými v 1. a 2. rade je dedičkou po nebohej C. a jej manželovi E., ktorí

sú zároveň dedičmi po E.. Manželia L. okrem dcéry E. mali dcéru C., ktorej podiely nadobudli jej deti H.
a C., žijúce v USA. Obidve dedičky sú nezvestné. E. svoje nehnuteľnosti darovala žalobkyni darovacou
zmluvou zo dňa 22.07.1993, pričom predmetom daru bola aj záhrada v L., ktorej pôvodná výmera bola
trojnásobne väčšia. Ostatní spoluvlastníci si časť pozemkov vysporiadali formou osvedčenia a následne
previedlinatretiuosobu.Nazákladereálnejdeľbyžalobkyňazáhraduužívalaakovlastnúdobromyseľne,
doposiaľ užíva, platí dane z nehnuteľnosti, bez sporov 20 rokov, preto sa domnieva, že

nehnuteľnosti nadobudla vydržaním podľa ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná v 1. rade uviedla, že uznáva vlastnícke právo žalobkyne, vzhľadom k tomu, že tá predmetné
nehnuteľnosti užíva vyše 20 rokov ako vlastné.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že uznáva vlastnícke právo žalobkyne.

Zákonnýzástupcažalovaných,takzvanýchneznámychvlastníkov,ponechalrozhodnutienaúvahusúdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, výpisom LV č. XXX, k.ú. L., notárskou
zápisnicou N 207/93, listín predložených Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor a to kópiou PK

záp. č. XX, PK záp. č. XXX, pozemnoknižnej mapy k.ú. L., identifikáciou parciel mpč. na EN, úplným
výpisom z LV č. X spolu s položkami výkazov zmien, notárskou zápisnicou zo dňa 13.05.1965, N 287/65,
Nz 270/65, rozhodnutím Štátneho notárstva v Prešove zo dňa 11.04.1985, D 242/85, osvedčením o
dedičstve zo dňa 27.05.2002, D 697/02, Dnot 102/02, osvedčením o dedičstve zo dňa 14.03.2005,
26D/1035/2004, D not 150/04, notárskou zápisnicou zo dňa 27.05.2002, N 307/02, Nz263/02, kúpnou zmluvou zo dňa 20.07.2007, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise,
výsluchom účastníkov konania a svedkov a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňavosvojichústnychprednesochnapojednávaniachuviedla,žejejprávnipredchodcoviaužívali

pozemky KN-C XXX, XXX aj XXX, ktoré boli priľahlé. Na parcele XXX bol postavený rodinný dom,
parcela XXX predstavovala záhradu, kde boli vysadené ovocné stromy a stáli tam hospodárske stavby.
Užívateľkou týchto nehnuteľnosti od doby odkedy sa pamätá bola jej stará matka E., ktorá tam žila v
rodinnom dome spolu so svojou rodinou. Neskôr rodičovský dom darovala svojej staršej
dcére U., ktorá v ňom žila spolu so svojou rodinou. Následne jej dcéra P. previedla vlastnícke právo

k rodičovskému domu na svoju dcéru H.. E. žalobkyni v roku 1993 darovala parcelu KN-C XXX, ktorá
predstavovala záhradu. Žalobkyňa následne spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi túto nehnuteľnosť
užívala. Vlastníci okolitých pozemkov tento stav rešpektovali. Žalovaná v 1. rade približne pred dvoma
rokmipreviedlavlastníckeprávokparceleKN-CXXX natretiuosobu,ktorábezprávnehodôvoduzačala
žalobkyňu a jej rodinných príslušníkov rušiť v užívaní parcely KN-C XXX, preto sa z dôvodu
ochrany svojho vlastníckeho práva rozhodla pre podanie žaloby na súd.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobkyňa je jeho sestrou. V minulosti predmetný pozemok užívala ich
stará matka E., následne P. s rodinou. Po jej smrti časť pôvodnej nehnuteľnosti užívala H., žalovaná v 1.
rade až dokiaľ nepreviedla vlastnícke právo k tejto časti pôvodnej parcely na nového vlastníka. Odkedy
sa pamätá, predmetný pozemok užívali spolu s rodinnými príslušníkmi, často tam chodieval pomáhať
s obhospodarovaním pozemku.

Z výpovede svedka J. vyplynulo, že celý život prežil v obci L. a veľmi dobre pozná miestne pomery.
Osobne poznal E., ktorá v obci žila a užívala pozemok, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalobkyňa
spolu so svojou rodinou pozemok, ktorý predstavuje ovocný sad chodili obhospodarovať, zbierali tam
plodiny a kosili trávu. Pozemok je oplotený, oplotenie postavili ešte právni predchodcovia E.. Potom, ako
žalovaná v 1. rade previedla vlastnícke právo na tretiu osobu, nový vlastník začal žalobkyňu v užívaní

rušiť. Svedok uviedol, že parcely KN-C XXX, XXX a XXX sa v minulosti užívali ako jeden celok,
pričom parcela KN-C XXX tvorila tzv. predzáhradku.

Z výpovede svedka E. vyplynulo, že v minulosti býval v susedstve, v ktorom sa nachádza
sporný pozemok. Pozemok užívala E., ktorá tam bývala spolu s dcérou a jej rodinou v rodinnom dome,
ktorý spolu so záhradou tvorili jeden celok, ktorý bol oplotený.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k pozemku - parcele KN-C XXX záhrady o výmere
579 m2, zapísaná na LV č. XXX, k.ú. L., ktorá bola vytvorená z pôvodnej mpč. XXX
zapísanej v záp. č. XX, k.ú. L.. Z výpisu z PK záp. XX vyplýva, že v tejto zápisnici boli vedené
parcely - mpč. XXX, XXX, XXX. Parcely XXX a XXX boli odpísané do PKV č. XXX,
k.ú. L. a týmto parcelám podľa identifikácie parciel zodpovedajú v súčasnosti parcely KN-C XXX a KN-

C XXX, k.ú. L.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z kópie pozemnoknižnej a katastrálnej mapy
(č.l. 122-123). Z predmetnej PK záp. XX vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne bola vedená ako
spoluvlastníčka všetkých troch parciel. Okrem žalobkyne na LV sú vedení ďalší spoluvlastníci, a to: C.,
E., H., C., H.. V prípade žalovaných v 3. až 5. rade sa jedná o nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje
v konaní Slovenský pozemkový fond.

E. na základe notárskej zápisnice zo dňa 13.05.1965 (č.l. 127) previedla na svoju dcéru U. a jej manžela
E. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným v PKV č. XXX, k.ú. L., mpč. XXX, XXX darovaním.
Súčasťou notárskej zápisnice je prehlásenie obdarovaných o tom, že predmetné nehnuteľnosti užívajú
ako aj celý intravilán.

Notárskou zápisnicou zo dňa 27.05.2002 si P. (dcéra U.) osvedčila vydržanie vlastníckeho práva k

parcele KN-C XXX a XXX, ktoré zodpovedajú parcelám mpč. XXX, XXX. Z bodu V. osvedčenia vyplýva,
že spoluvlastnícky podiel C. a H. v podiele po 1/8 k celku je formálny, obidve menované sa v minulostipred viac ako 60 rokmi vysťahovali z obce L. do USA a ich pobyt nie je známy. Parcely v celosti v dobrej
viere užíval nebohý E. ako vlastné a po jeho smrti aj P..

E. na základe notárskej zápisnice zo dňa 22.07.1993 (č.l. 7) previedla na svoju vnučku H. svoj

spoluvlastnícky podiel k parcele pôvodne zapísanej v PK záp. č. XX, mpč. XXX.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Návrhom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Navrhovatelia musia v konaní preukázať, že
na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu, majú naliehavý právny záujem.
Tento bude spravidla daný v prípade, ak právne postavenie navrhovateľov by bez takého určenia bolo

neisté, t.j. ak by bez tohto určenia bolo ohrozené ich právo alebo ak by sa bez tohto určenia ich právne
postavenie stalo neistým.

Podľa názoru súdu žalobkyňa preukázala v konaní naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p., keďže chce, aby stav užívací sa dal do súladu so stavom právnym, chce
byť zapísaná v katastri ako vlastníčka sporného pozemku, ktorý užívajú ako záhradu. V zmysle ustálenej

judikatúry pri určovacích žalobách o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na preukázanie
naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva postačuje, ak navrhovatelia chcú byť
zapísaní v katastri ako vlastníci nehnuteľnosti a chcú, aby sa stav užívací dal do súladu so stavom
právnym. Rozhodnutím súdu sa odstráni stav právnej neistoty navrhovateľov a zlepší sa ich právne
postavenie.

V konaní nebolo sporné, že podiel na spornej nehnuteľnosti žalobkyňa dostala darom od jej starej
matky, ktorá nehnuteľnosť nadobudla dedením po svojich rodičoch C. a E.. Spornou ostala skutočnosť,
či žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k celému spornému pozemku vydržaním, teda na základe
oprávnenej, pokojnej, nerušenej a dobromyseľnej držby a či splnila podmienku 10 ročnej vydržacej
lehoty.

Spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním upravuje § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka
účinného v čase vyhlásenia rozsudku.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal

vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) po splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov:

1/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania - môže ním byť každá vec v právnom zmysle, ktorá môže
byť predmetom vlastníctva

2/ držba musí byť oprávnená

3/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Do plynutia doby sa započítava aj
doba oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa.

Subjektom vydržania môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, prípadne štát.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako
so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe
musia byť teda splnené nasledovné náležitosti:

a/ faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva. Nevylučuje sa ani spoločná držba veci alebo
vykonávanie práva viacerými subjektmi, napr. aj manželmi, ak sú splnené podmienky oprávnenej držby,

b/ vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi. To znamená správa sa k veci tak, akoby

držiteľovi vlastnícky patrila, obdobne to platí pri vykonávaní práva,

c/ dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria, tú treba vždy hodnotiť objektívne. Je potrebné
mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej
usudzovať z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje.

Základným rozlišujúcim kritériom pri posudzovaní dobromyseľnosti držby je to, či držiteľ veci alebo

vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať, alebo nemal, prípadne nemohol mať
pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda alebo právo, ktoré vykonáva, patria (K.). Okolnosti,
z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp.
vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatný napr. kúpna zmluva alebo darovacia zmluva). Takže

subjekt, ktorý sa bude dovolávať súdnej ochrany, bude musieť preukázať okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu
nadobudnutia veci, resp. práva, nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav.
Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom

dokazovania.

Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobromyseľnosti, že mu vec patrí (K.). Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako
s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie

držiteľa bolo dôvodné. V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú, sa predpokladá -
platí vyvrátiteľná právna domienka - že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera napr.
dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Oprávnenému
držiteľovi, ktorým môže byť fyzická i právnická osoba alebo štát, prislúchajú zásadne rovnaké práva, aké
má vlastník. Význam oprávnenej držby okrem toho, že poskytuje ochranu tzv. nedoloženým právnym

vzťahom, spočíva aj v zákonnej možnosti jej premeny na vlastnícke právo. Táto premena sa uskutočňuje
zo zákona prostredníctvom vydržania (§ 134).

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že návrh je dôvodný, preto mu vyhovel a určil, že žalobkyňa je vlastníčkou spornej parcely.
Vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudla vydržaním, teda originálnym spôsobom zo zákona.

Žalobkyňa preukázala, že splnila podmienku oprávnenej, trvalej a dobromyseľnej držby a podmienku 10
ročnej vydržacej lehoty a súd týmto rozsudkom túto skutočnosť len osvedčuje.

Žalobkyňa preukázala oprávnenosť držby tým, že nehnuteľnosť fakticky ovládala a užívala od
roku 1993, kedy jej ho darovala stará matka. S týmto pozemkom nakladala ako so svojím vlastníctvom,
teda správala sa k nemu tak, ako keby jej vlastnícky patril, t.j. preukázala aj vôľu nakladať s ním ako

so svojím vlastníctvom. Sporný pozemok susedí s pozemkom, ktorý v súčasnosti vlastnícky patrí tretej
osobe, pričom v čase, keď bol vo vlastníctve P. (vnučky E.), táto si nechala osvedčiť vydržanie
vlastníckeho právo k parcelám KN-C XXX, XXX, kde ako spoluvlastníci figurovali tí istí nezistení vlastníciako v prípade parcely KN-C XXX, ktorá je predmetom tohto sporu. Ostatní spoluvlastníci vlastníctvo
žalobkyne uznávajú a doposiaľ medzi sebou nemali žiadne spory ohľadom užívania tejto nehnuteľnosti.
Z vyššie uvedených skutkových okolností je možné odôvodniť záver, že držba u žalobkyne bola pokojná,

oprávnená a dobromyseľná, žalobkyňa nakladala so sporným pozemkom ako s vlastným v dobrej viere
a s presvedčením, že jej pozemok vlastnícky patrí. Žalobkyňa rešpektovala stav, ktorý bol v prírode
arešpektovalaužívacieprávoajdržiteľov,resp.vlastníkovsusediacichpozemkov.Zuvedenýchdôvodov
súd dospel k záveru o dôvodnosti určovacej žaloby a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal, keďže si ich náhradu
neuplatnila.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.