Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200640
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200640.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ATLANTIS Holding, s.r.o.,
so sídlom Jilemnického 264/18, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 453 860 13, právne zastúpený: Mgr.
Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom AK Farská 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. 1100302/1/247752/2013/1042 zo dňa 24.05.2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 30.08.2013 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
9400402/5/702806/2013 zo dňa 21.02.2013, ktorým správca dane na základe daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie marec 2010 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v
sume 29.117,00 eur ako súhrn neuznaného odpočtu DPH - daň uvedená v daňovom priznaní v sume
- 298.993,57 eur a dane zistenej daňovým úradom v sume 123,43 eur. Dôvodom vyrubenia rozdielu
dane bolo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 51 - § 54 zák. č. 222/2004 Z.z.
(ďalej len zákona o DPH) z titulu faktúry č. 10/012 vystavenej spoločnosťou DAUNIUS, s.r.o., Bratislava
na sumu 1.884.500 eur, z toho DPH 294.500 eur, za predaj nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo

dňa 16.03.2010 vzhľadom na to, že daňový úrad nepovažoval za preukázané reálne uskutočnenie
zdaniteľného obchodu. Ďalším dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo neuznanie uplatneného práva na
odpočítanie dane podľa § 51 - § 54 zákona o DPH z titulu faktúry č. 2010006 vystavenej spoločnosťou
REMONT Pezinok na sumu 28.917,00 eur, z toho DPH 4.617 eur, za vykonané stavebné práce vo
Svätoplukove č. 573 vzhľadom na to, že daňový úrad nepovažoval za preukázané reálne uskutočnenie
zdaniteľného plnenia. Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a s
poukazom na judikatúru ESD a povinnosť eurokonformného výkladu právnych predpisov v nadväznosti

na právne predpisy Európskej únie skonštatoval, že v oboch uvedených prípadoch došlo ku konaniu
majúcemu za cieľ získanie daňovej výhody bez toho, aby bol preukázaný reálny vznik práva na
odpočítanie dane.

V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko napriek
splneniu podmienok pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH správca dane vychádzal z
dokladov poskytnutých vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Prezídia PZ SR,
pričomzaisteniedokladovdaňovéhosubjektusauskutočnilobezvykonaniasúpisuzadržanýchdokladovna mieste zaistenia, čo je v rozpore so základnými zásadami daňového konania v zmysle § 3 zák. č.
563/2009 Z.z.. Oprávnenosť dane bola spochybnená na základe výpovede z výsluchov obvinených v
trestnom konaní, čo nemôže mať dôveryhodný podklad a vyslovil záver, že dôkazy získané v rozpore

so Všeobecne záväznými právnymi predpismi (nemožnosť daňového subjektu byť pri ich získavaní ani
vykonaní súpisu) možnosť, že sa v spise nenachádzajú všetky potrebné doklady spôsobuje, že takéto
dôkazy nemôžu byť použité v daňovom konaní. Správca dane nemôže tvrdiť, že nedošlo k prevodu
nehnuteľností, ktorá je preukázateľne zapísaná na LV č. XXXX a kde preukázateľne došlo k zmene
vlastníka, spochybnený fakturovaný materiál a služby sú preukázateľne zabudované v nehnuteľnostiach

žalobcu. Zdôraznil, že daňovými kontrolami v roku 2010 bolo skonštatované, že účtovná evidencia je v
poriadku, v roku 2013 správca dane rozhodol o vydaní dodatočného platobného výmeru, čo je v rozpore
s princípom právnej istoty a spravodlivosti.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na priebeh daňovej kontroly začatej na základe žiadosti Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite Oznámením o výkone daňovej kontroly zo dňa 29.04.2011, v ktorom bola vypočúvaná Q. G..

Tá v súvislosti so žiadosťou o predloženie dokladov a dôkazov za kontrolované zdaňovacie obdobie
uviedla, že žiadne nemá. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie tak v súvislosti so sporným
nadobudnutímnehnuteľnostipodľafaktúryč.10/012zodňa16.03.2010askonštatoval,ženadobudnutie
na základe predmetnej faktúry bolo súčasťou a dôsledkom umelo vytvorených obchodných vzťahov
medzi subjektami WEBISTIX, s.r.o. Bratislava, DAUNIUS, s.r.o. Bratislava a žalobcom, vrátane ďalších

prevodov medzi týmito obchodnými spoločnosťami a subjektami B. J., EQUIPMENT, s.r.o., Q. G.
AUTODOPRAVA,ktorýmivkonečnomdôsledkubolanehnuteľnosťkúpnouzmluvouvcelkovejsume120
eur opäť prevedená na LV č. XXXX a vlastníkom je znovu žalobca. K právu na odpočítanie dane z faktúry
č. 2010006 za stavebné práce v celkovej sume 28.917 eur vykonané spoločnosťou REMONT Pezinok,
s.r.o., skonštatoval, že konateľ spoločnosti sa vyjadril, že nemá vedomosť o žiadnej podnikateľskej

činnosti firmy. Poukázal na výsledky dokazovania výsluchom osôb, ktoré viedli účtovníctvo, personálne
prepojených na konateľku spoločnosti (Mgr. P. P. a K. S.), ktoré nepotvrdili skutočnosť, že by zdaniteľné
obchody deklarované na predmetných faktúrach boli reálne dodané.

Vzhľadom na dodržanie všetkých procesných náležitostí zák. č. 511/1992 Zb. boli zistené skutočnosti
vyhodnotené tak, že prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami nezakladá podmienku možnosti

uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr ak tieto nesporne nepreukazujú zákonom
vyžadované podmienky pre odpočítanie dane. Zdôraznil, že výklad zákona o DPH zohľadňoval závery
rozsudkov Súdneho dvora ES obsahujúceho výklad Šiestej Smernice o DPH a aj napriek formálnemu
dodržaniu podmienok pri stanovených v príslušných ustanoveniach skonštatoval, že preukázaný postup
viedol len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie bolo v rozpore so sledovanými cieľmi. V tejto

súvislosti poukázal na rozsudok C-255/02 a C-110/99, v zmysle ktorého Šiesta Smernica DPH bráni
právu platiteľa dane na odpočet tejto dane zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto
práva predstavujú zneužitie právnych predpisov.

K poukazu na porušenie princípu právnej istoty zdôraznil, že kontrola bola začatá na základe žiadosti
OČTK, na základe ktorého boli zistené nové skutočnosti súvisiace s daňovými subjektami, ktoré boli

personálne a materiálne prepojené s kontrolovaným daňovým subjektom. Zdôraznil, že bola vykonaná
obhliadka prevádzkových priestorov a pracovníci žalobcu boli vyzvaní na ukázanie všetkých objektov
zapísaných na LV č. XXXX, napriek tomu sa nepreukázala existencia fakturovaných položiek za
vykonanie prác. Zdôraznil, že v daňovom konaní nesie daňovník daňové bremeno, súčasťou ktorého
je preukázanie zdaniteľného plnenia tak, ako bolo deklarované v sporných faktúrach. Vyhodnotil

zistené skutočnosti v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, zohľadnil judikatúru týkajúcu sa
definície zneužitia práva (C-255/02 Halifax), ako aj judikatúru týkajúcu sa preukazovania podmienky
bezprostrednej súvislosti plnenia na vstupe a na výstupe pre vznik práva na odpočítanie dane (C-37/95,
C-268/83, C-98/98, C-169/04, C-16/00) a s prihliadnutím na hodnotenie právnych úkonov podľa
skutočného obsahu, t.j. dodržanie zásady ekonomického dosahu právneho úkonu na daň skonštatoval,

že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane.Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené
rozhodnutie bez jej prejednania na pojednávaní. Vyhlásenie rozhodnutia bolo zákonom stanoveným
spôsobom oznámené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave, ako aj na

internetovej stránke MS SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba

tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní

plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto
smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste,kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom
daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu
na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,

ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo
kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b)

(2) Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto
oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a
kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú
kontroluvdeňuvedenývoznámeníovýkonedaňovejkontroly,daňovýsubjektjepovinnýtútoskutočnosť
do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so
správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40

dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom
a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.
Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane
a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení
dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v

takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane
správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť
ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane
podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).

(3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak

ustanovuje osobitný zákon 1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom
konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V
týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí
daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť
uvedený deň začatia, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet

daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou
protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"),
má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia

zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti

s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,
aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(6) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v
písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia
najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a

umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového
subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

(8) Kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane
námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje

zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento
nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému
subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie
je prípustné odvolanie.

(10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec

správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie

lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového
subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane

je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu
podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania
protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania
protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa

začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou
zistí,žedaňovémusubjektu,ktorýnemápovinnosťpodávaťdaňovépriznaniepodľaosobitnýchzákonov,
1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa
odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie

orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.Podľa § 29 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o

daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa odseku
5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému

predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa
§ 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k
dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť
najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky
a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych

orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého
daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

(7) Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.

(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

(9) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo

službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71

Podľa § 71 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH

(1) Na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek

elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,

e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača

s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

Z predloženého administratívneho spisu správcu dane pripojeného k súdnemu spisu 14 S/95/2013
vyplynulo, že predmetná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie január - december 2010, ktorej
oznámenie pod č. 827/320/23244/2011/MAT4 zo dňa 29.04.2011 bolo doručené žalobcovi dňa
03.05.2011, bola začatá na základe žiadosti Prezídia PZ SR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,

Odbor Západ č. ČVS:PPZ-327/BOK-Z-2010 zo dňa 11.04.2011. Žiadosť bola odôvodnená tým, že
konateľka spoločnosti Q. G. bola obvinená z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1,2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, pričom
je dôvodný predpoklad, že uvedenú trestnú činnosť páchala i prostredníctvom uvedeného daňového
subjektu. S podaním žiadosti súhlasil krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra.

V priebehu dokazovania správca dane v prvom rade vyzval Q. G. ako štatutárnu zástupkyňu na
predloženie relevantných dokladov, pričom táto sa dostavila na príslušný daňový úrad a oznámila, že
nemá k dispozícii žiadne relevantné doklady. Správcovi dane boli poskytnuté účtovné doklady zaistené
príslušnými policajnými orgánmi. V ďalšom konaní vykonával správca dane dokazovanie ohľadne
dôvodnosti vystavenia predmetných faktúr, ich preukaznosti vo vzťahu k reálnemu vzniku nároku na

uplatnené odpočítanie dane.

Výsledky daňovej kontroly boli obsiahnuté v Protokole č. 9400402/5/117480/2013 zo dňa 10.01.2013,
ktorý bol zákonom predvídaným spôsobom zaslaný žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
Protokolu a stanovením termínu prerokovania Protokolu na 15.02.2013. Protokol bol žalobcom prevzatý
dňa 16.01.2013. Na určenom termínu prerokovania Protokolu sa žalobca nezúčastnil, ani nezaslal

vyjadrenie k obsahu Protokolu.

Prvostupňovým rozhodnutím, Dodatočným Platobným výmerom č. 9400402/5/702806/2013 zo dňa
21.02.2013 Daňový úrad Nitra ako správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly platenia DPH
za zdaňovacie obdobie marec 2010 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 29.117,00 eur ako súhrn
neuznaného odpočtu DPH - daň uvedená v daňovom priznaní v sume - 298.993,57 eur a dane zistenej

daňovým úradom v sume 123,43 eur.Dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa § 51 a
nasl. - § 54 zákona o DPH z titulu faktúry č. 10/012 vystavenej spoločnosťou DAUNIUS, s.r.o. Bratislava
na sumu 1.884.500 eur, z toho DPH 294.500 eur, za predaj nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo dňa

16.03.2010, ktorou boli prevádzané nehnuteľnosti v k.ú. W. zapísané na LV č. XXXX. Predmetnou
zmluvou predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľností parc. č. 751/1 zastavané plochy a nádvoria,
751/4 záhrady, 772/1 záhrady, 772/2 vinice, 772/8 zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXX
na parcele 772/8, súp. č. XXX na parcele 777/4, súp. č. XXX na parcele 777/3, súp.č. XXX na parcele
777/6 previedol na kupujúceho stavby súp.č. XXX na parcele 777/4 garáže - dielne, súp.č. XXX na

parcele 777/5 maštaľ HD, súp č. XXX na parcele 777/3 vrátnica a bez súp. č. na parcele 777/6 čerpacia
stanica PHM. Na základe zmluvy bol riadne vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu
ako kupujúceho do katastra nehnuteľností. Správca dane neuznal súvisiaci nárok na uplatnené právo
na odpočet dane, nakoľko nepovažoval za preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu.
Na základe predložených listinných dôkazov posudzoval celý komplex obchodov, ktorými predmetná
nehnuteľnosť identifikovaná v kúpnej zmluve zo dňa 16.03.2010 bola prevádzaná nasledovne:

25.02.2010 boli nehnuteľnosti v k.ú. K. za celkovú kúpnu cenu 23.800 eur, prevedené od MZ
REALL na DAUNIUS, s.r.o., následne boli na ATLANTIS Holding, s.r.o. prevedené nehnuteľnosti v
k.ú. W. na cenu 1.844.500 eur a 476.000 eur a nehnuteľnosti v k.ú. K. za kúpnu cenu 714.000 eur
(MZ REALL neodviedla daň), spoločnosť WEBISTIX, s.r.o., ktorá dňa 05.03.2010 formálne previedla
nehnuteľnosť na DAUNIUS, s.r.o., nikdy nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, ani nevlastnila

predmetnú nehnuteľnosť, spoločnosť DAUNIUS, s.r.o., nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, len
formálne deklarovala nadobudnutie nehnuteľnosti a jej následný predaj žalobcovi. V priebehu roka
2010 si žalobca v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami uplatnil odpočítanie v mesiaci marec
2010 v sume 249.500 eur a máj v sume 190.000 eur, napriek tomu, že 03.09.2010 uzavrela kúpnu
zmluvu s B. J. na odpredaj nehnuteľnosti v k.ú. W. na LV č. XXXX (parc. č. 751/1 zastavané plochy

a nádvoria, 751/4 záhrady, 772/1 záhrady, 772/2 vinice, 772/19 zastavané plochy a nádvoria, 777/20
zastavaná plochy a nádvoria, č. 805/11 orná pôda a stavby súp. č. 570, 571, 573, stavba bez označenia
súpisným číslom čerpacia stanica na celkovú sumu 1.660.000 eur, z čoho žalobca daň 266.000 eur
neuviedol, následne boli tieto nehnuteľnosti prevedené na EQUIPMET company, s.r.o., Bratislava, Q. G.
AUTODOPRAVA a späť na žalobcu kúpnou zmluvou v celkovej sume 120 eur, čím došlo k opätovnému

zápisu vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX. Správca dane skonštatoval
nesplnenie podmienok v zmysle § 51 zákona o DPH vzhľadom na skutkový stav veci a realitu plnenia
a vyhodnotil, že samotné prijatie faktúr s formálne plnenými náležitosťami bez preukázania reálnosti
plnenia nezakladá vznik nároku na odpočítanie DPH.

Ďalším dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane podľa

§ 51 - § 54 zák. č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákona o DPH) z titulu faktúry č. 2010006 vystavenej
spoločnosťou REMONT Pezinok na sumu 28.917,00 eur, z toho DPH 4.617 eur za vykonané stavebné
práce vo Svätoplukove č. 573 vzhľadom na to, že daňový úrad nepovažoval za preukázané reálne
uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Vychádzal z vyjadrenia konateľa spoločnosti REMONT Pezinok,
ktorý uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by firma riešila nejakú podnikateľskú činnosť, on osobne

žiadnu podnikateľskú činnosť nevykonával, nevie sa vyjadriť k tomu, či jeho firmy (aj WEBISTIX, s.r.o.)
boli platiteľmi DPH. Správca dane vyhodnotil splnenie podmienok vzhľadom na skutkový stav veci
a realitu plnenia a vyslovil záver, že samotné prijatie faktúr s formálne plnenými náležitosťami bez
preukázania reálnosti plnenia nezakladá vznik nároku na odpočítanie DPH.

Správca dane podrobne odôvodnil ako pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a

s poukazom na konkretizovanú judikatúru ESD a povinnosť eurokonformného výkladu vnútroštátnych
právnych predpisov. Skonštatoval, že v oboch uvedených prípadoch došlo ku konaniu majúcemu za cieľ
získaniedaňovejvýhodybeztoho,abybolpreukázanýreálnyvznikprávanaodpočítaniedane.Zdôraznil
význam svedeckých výpovedí Mgr. P. a K. S., ktoré ako osoby poverené vedením účtovníctva ozrejmili
okolnosti vystavovania faktúr v spoločnosti žalobcu, ako aj v prepojených obchodných spoločnostiach

na základe pokynov Q. G., Q. G. alebo ďalších osôb bez toho, aby bolo skúmané, či reálne došlo
k zdaniteľnému plneniu. Zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že nebol preukázaný vznik práva na
odpočítanie dane.V odvolaní zo dňa 13.03.2013 podanému proti Dodatočnému platobnému výmeru žalobca uviedol
dôvody zhodné so žalobnými dôvodmi a spochybnil správnosť použitého výkladu judikatúry ESD s tým,
že vytkol správcovi dane, že si privlastnil právo odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ktoré v

zmyslerozsudkuC-440/04RecoltaRecyclingprináležíibavnútroštátnemusúduazdôraznilrozpormedzi
výsledkami predchádzajúcej daňovej kontroly z roku 2010, kedy boli predložené doklady vyhodnotené
ako dostatočné.

Napadnutým rozhodnutím č. 1100302/1/247752/2013/1042 zo dňa 24.05.2013 žalovaný potvrdil
rozhodnutie správcu dane ako vecne správne s poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej

únie, vyslovené závery správcu dane vyhodnotil ako zodpovedajúce zásadám správneho uváženia,
vychádzajúce zo skutočností, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, keď sa právne
relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných na
faktúrach, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Pri dodržaní zásady
ekonomického dosahu právneho úkonu na daň boli jednotlivé právne úkony hodnotené podľa
skutočného obsahu, ktorým bolo iba profitovať na odpočítaní DPH za zdaniteľné obchody s cieľom

získať daňovú výhodu. Napadnuté rozhodnutie považuje za dostatočne odôvodnené, nakoľko správca
dane sa vysporiadal so všetkými skutkovými, aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie
rozporných zdaniteľných obchodov.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd skonštatoval, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú,
nakoľko nedošlo k preukázaniu splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane v stanovenom

rozsahu.

Postup, v rámci ktorého orgány činné v trestnom konaní zabezpečili v súvislosti s trestným konaním
účtovné doklady žalovaného a tieto následne boli odovzdané správcovi dane, nie je možné považovať
za porušenie povinnosti správcu dane rozhodovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a použiť
najvhodnejšie prostriedky vedúce k určeniu a vyrubeniu dane. Ak žalobca tvrdí, že správca dane

nemal k dispozícii všetky potrebné doklady, treba pripomenúť, že v priebehu riadne vedeného konania
bolo tak štatutárnej zástupkyni, neskoršiemu štatutárnemu zástupcovi, ako aj pracovníkom žalobcu
na základe výzvy umožnené predkladať všetky relevantné podklady. Rovnako bol žalobcovi riadne
doručený Protokol o výsledku daňovej kontroly s výzvou na podanie námietok, preukázateľne žiadne
nepodal, ani sa nedostavil na prejednanie Protokolu. Zákon nevylučuje použitie výpovede z výsluchov

získaných v rámci trestného konania ako dôkazu v zmysle § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. (ale ani
zákona 511/1992 Zb., ktorým sa riadilo predmetné konanie). Vo vzťahu k akceptácii dôkazu v daňovom
konaní je irelevantné, že daňový subjekt vzhľadom na charakter trestného konania nemal možnosť byť
pri získavaní, ani vykonávaní súpisu zaistenej účtovnej dokumentácie.

Súd nespochybňuje, že žalobca je preukázaným vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných na LV

č. XXXX, dôvodom neuznania spornej faktúry bol však celý komplex obchodných vzťahov, na základe
ktorých boli tieto opakovane prevádzané a vyhodnotenie týchto obchodných vzťahov ako účelových,
smerujúcich iba k splneniu podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane, ako aj žalovaný podrobne
a správne vyhodnotili všetky okolnosti prevodov predmetnej nehnuteľnosti. Za dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia nie je možné považovať ani tvrdený zásah do princípu právnej istoty ako

základného princípu právneho štátu. Zákon, ani Ústava nevylučujú, aby na základe novozistených
skutočností, vrátane tých, ktoré boli zistené v neskoršom trestnom stíhaní osôb zúčastnených na
podnikaní žalobcu boli na základe týchto skutočností vyslovené závery odlišné od záverov vo veci
predchádzajúcej daňovej kontroly.

Obsahom predloženého administratívneho spisu je preukázané, že daňová kontrola, aj následné

vyrubovacie konanie boli vedené spôsobom rešpektujúcim základné zásady daňového konania
formulované v ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb., bola rešpektovaná úprava dokazovania v zmysle §
28 zák.č. 511/1992 Zb. a pri svojom rozhodovaní sa daňové orgány správne sústredili na skúmanie
ekonomických dosahov vykonaných právnych úkonov na daň. V súlade s rozsiahlou a ustálenou
judikatúrou súdov je treba rešpektovať zákonné oprávnenie tak vnútroštátnych orgánov, ako aj súdovnepriznať právo na uplatnený odpočet dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že
toto právo sa uplatňuje spôsobom a postupom vychádzajúcim zo zneužitia právnych predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší

súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.