Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/191/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710211913
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6710211913.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána
Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanúskovej, v právnej veci navrhovateľa
E. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. L. č. XXXX/XX, XXX XX B., t.č. bytom F. X. XX, XXX XX B.,
zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jurajom Bodnárom, nar. XX. XX.. XXXX, trvale bytom
X. XX, XXX XX B., proti odporcovi E.. E. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX B., o

zaplatenie6.000,-Eursprísl.,nazákladeodvolanianavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduZvolen
č. k. 8C/119/2010-145 zo dňa 15. 05. 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/119/2010-157 zo
dňa 18. 06. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu č. k. 8C/119/2010-145 zo dňa 15. 05. 2012, v spojení s opravným uznesením
č. k. 8C/119/2010-157 zo dňa 18. 06. 2012, p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom č. k.
8C/119/2010-145 zo dňa 15. 05. 2012, v spojení s opravným uznesením č.
k. 8C/119/2010-157 zo dňa 18. 06. 2012 (ktoré sa týkalo len opravy zrejmej chyby v záhlaví rozsudku
v označení krstného mena splnomocneného zástupcu navrhovateľa) návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 6.000 Eur s príslušenstvom zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľ „svoj návrh odôvodnil tým, že dňa

25. 03. 2002 uzatvoril písomnú zmluvu so súkromnou firmou SEKIER, s. r. o., so sídlom Lučenecká
cesta 2266, Zvolen, v zastúpení JUDr. Katarínou Krasniakovou, riaditeľkou spoločnosti. Táto spoločnosť
ako správca bytového fondu SEKIER, s. r. o. v zmysle ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uzatvorila s ním ako občanom zmluvu na dobu neurčitú od 01. 04. 2002 na prenájom bytu č. X
nachádzajúceho sa na I. podlaží obytného domu na L. ulici č. XXXX/XX vo B. (ďalej aj
„predmetný byt“, resp. „byt“). Od vlastníka predmetného bytu mal písomný aj ústny súhlas, že môže byt
rekonštruovať a má predkupné právo na odkúpenie bytu. V tejto dobe ho v právnych veciach zastupoval

odporca (E.. Y.), ktorý v konečnom štádiu nechal byt vydražiť (...) a následne dňa 30. 06. 2009 mu
dal výpoveď z nájmu bytu a podvodným spôsobom sám sebe udelil generálnu plnú moc. Uvedený byt
nakoniec E.. Y. odkúpil ako majiteľ svojej firmy Fortena, s. r. o, so sídlom Jesenského 4707, Zvolen.
(...) Odporca mal vedomosť, že on tento byt zrekonštruoval a chcel si ho odkúpiť do svojho osobného
vlastníctva. Na základe tých skutočností, že on tento byt zrekonštruoval žiada, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie uplatňovanej istiny.“

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že „návrh navrhovateľa nie je
dôvodný a preto tento návrh zamietol.“ V tejto súvislosti uviedol, že „sa zaoberal tým,
čo navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil a to, že na rekonštrukciu predmetného bytu vynaložil určitéfinančnéprostriedky,ktorévyčíslilvsume6.000,-Eur.Samotnoupodstatousporuboloto,ženavrhovateľ
žaloval odporcu, pričom súdu nebol žiadnym spôsobom preukázaný vzťah odporcu ako fyzickej osoby k
predmetnému bytu. V uvedenom konaní si predovšetkým navrhovateľ správne nevyhodnotil otázku, voči

komu má smerovať uvedená žaloba a to z toho dôvodu, že žiadnym spôsobom nebol preukázaný vzťah
odporcu k predmetnému bytu predovšetkým v čase, keď on tieto rekonštrukčné práce prevádzal, ale
ani neskôr, nakoľko odporca nebol nikdy vlastníkom tohto bytu. Z predložených výpisov, pokladničných
bločkov, ako aj potvrdení o nákupe materiálu zrejme potrebného na uvedenú rekonštrukciu mal súd
preukázanú tú skutočnosť, že uvedený materiál bol kupovaný v roku 2001 až 2002“ a z vykonaného

dokazovania „mal súd jednoznačne preukázané, že v tomto čase bola vlastníkom uvedeného bytu
spoločnosť SEKIER, s. r. o. a neskôr sa stal vlastníkom tohto bytu E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.,
D.. R. XXXX/XX. Tento byt nadobudol E. F. na základe dražby a to v čase keď vlastníkom bytu bola
spoločnosť SEKIER, s. r. o. (...). Z týchto skutočností je preto jednoznačne dané, že odporca nemohol
byť v tomto spore pasívne legitimovaný z toho dôvodu, že v čase vykonávania uvedenej rekonštrukcie
on vlastníkom bytu nebol.“ Okrem toho poukázal „aj na tú skutočnosť, že ani nikdy po nadobudnutí

tohto bytu pánom E. F. sa odporca nestal vlastníkom bytu, pretože z predložených dôkazných materiálov
je dané, že neskôr vlastníkom bytu sa stala spoločnosť Fortena, s. r. o., so sídlom Jesenského 4707,
Zvolen a v súčasnosti je vlastníkom bytu E. Y., nar. XX. XX. XXXX, t.j. taktiež nie odporca, avšak ide o
syna odporcu, čo nie je tá istá osoba.“
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal okresný súd z ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Keďže

odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania žiadne
trovy konania nevznikli, náhradu trov prvostupňového konania mu nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil a jeho návrhu vyhovel. V odôvodnení odvolania de facto zopakoval argumenty a
tvrdenia, ktoré uvádzal v samotnom návrhu a v priebehu prvostupňového konania. Namietal napr. to, že
„súd neskúmal a absolútne sa nezaoberal podvodným spôsobom získania a odkúpenia bytu, respektíve
pred kúpou vykonanou podvodnou dražbou prostredníctvom nastrčeného E. F. (...), ktorý v celej tejto
kauze hral rolu tzv, bieleho koňa prostredníctvom odporcu, v podstate dražba prebehla v dvoch fázach

a táto bola protiprávna (...). Nový akože majiteľ E. F., nastrčený biely kôň v podstate ani deň v byte
nebýval (...) a byt následne odkúpil odporca.“ V závere odôvodnenia odvolania uviedol, že „súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy /t.j. nepripustil ani
na pojednávanie - svedkov E. F., pani Y. - v tejto kauze existuje aj videokazeta - odvysielaná aj v TV.“

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa priamo nevyjadril. Predložil len kópiu listu zo dňa 06.
07. 2012 adresovaného splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa (formálne označeného ako „Výzva“
- č.l. 160 -162 spisu), v ktorom konkrétnou argumentáciou spochybňuje tvrdenia navrhovateľa, ktoré
prezentoval k jeho osobe v priebehu konania a v odvolaní.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O. s. p.“), vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods. 3 O. s. p., a rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. (v znení zákona č. 384/2008, účinného od 15. 10. 2008) odvolací súd
rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,

že rozhodnutie okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol je vecne správne. Odvolací súd
(v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s
odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je jednak dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné a
presvedčivé, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p.Odvolacísúdnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiakonštatuje,že pooboznámení
sa s obsahom spisu a prvostupňovým súdom vykonaným dokazovaním dospel k rovnakému právnemu

záveru ako okresný súd, a to, že navrhovateľom označený odporca (E.. E. Y., nar. XX. XX. XXXX)
nie je v tomto spore vecne pasívne legitimovaný. Inak povedané, navrhovateľ v konaní žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, že by medzi ním a odporcom ako fyzickou osobou vznikol
akýkoľvek záväzkovoprávny vzťah (a to či už z titulu právneho úkonu - napr. zmluvy, alebo z titulu
zodpovednosti za škodu, prípadne z titulu bezdôvodného obohatenia), z ktorého by odporcovi vznikla

subjektívnapovinnosťzaplatiťnavrhovateľovinímuplatňovanýnárok(resp.akékoľvekfinančnéplnenie).
Odporca ako fyzická osoba nie je a ako z chronológie prevodu vlastníckeho práva k predmetnému
bytu (ktorú prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia dostatočne podrobne a správne analyzoval)
vyplýva, ani nikdy nebol priamym vlastníkom predmetného bytu a teda v žiadnom prípade mu nemohla
vzniknúť ani povinnosť nahradiť navrhovateľovi eventuálnu investíciu do predmetného bytu napr. z titulu
bezdôvodného obohatenia (čo bol pravdepodobne právny dôvod uplatňovaného nároku).

Ak za uvedeného skutkového a právneho stavu okresný súd napadnutým rozsudkom návrh
navrhovateľa zamietol, ide o rozhodnutie, ktoré je vecne správne a preto ho odvolací súd podľa
ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Len pre úplnosť odvolací súd záverom uvádza, že argumenty navrhovateľa uvedené v odvolaní, že „súd
neskúmal a absolútne sa nezaoberal podvodným spôsobom získania a odkúpenia bytu
(...)“, že „dražba bytu bola protiprávna“ atď., sú z hľadiska uplatňovaného nároku a teda predmetu sporu
skutkovo a právne nedôvodné a neopodstatnené. Z hľadiska navrhovateľom vymedzeného skutkového
a právneho dôvodu uplatňovaného nároku nebol žiadny dôvod ani na to, aby v konaní boli vypočúvaní

svedkovia, ktorých špecifikoval v odvolaní.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa vyššie
citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže si však žiadne trovy

odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.), odvolací súd mu trovy odvolacieho konania
nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.