Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207944
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113207944.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľov X. Z. Š., X.

Q. Š., X. V. Š., X. R. A., všetkých bývajúcich v A., S. N.. XXX/XX , zastúpených Mgr. Martinom Paškalom,
advokátom, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, proti odporcovi TERA TRADE, s.r.o., IČO: 35 868
023, so sídlom v Bratislave, Laurinská 18, zastúpenému Advokátskou kanceláriou slc partners s.r.o.,
IČO: 47 246 634, so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 16, o určenie neplatnosti výpovede
nájmu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď z nájmu bytu č. X, nachádzajúceho sa na prvom poschodí domu so súpisným
č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele registra "C" č. XXX, v katastrálnom území Staré mesto, na S.

N.. Č.. XX v Bratislave, uskutočnená listom odporcu zo dňa 10.12.2012, doručeným navrhovateľke v 1.
rade dňa 02.01.2013, je neplatná.

Súd určuje, že výpoveď z nájmu bytu č. X, nachádzajúceho sa na prvom poschodí domu so súpisným
č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele registra "C" č. XXX, v katastrálnom území Staré mesto, na S.
N.. Č.. XX v Bratislave, uskutočnená listom odporcu zo dňa 10.12.2012, doručeným navrhovateľovi v
2. rade dňa 02.01.2013, je neplatná.

Súd konanie o návrhu navrhovateľky v 3. rade a o návrhu navrhovateľky v 4. rade zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade náhradu trov konania v
sume 199 eur titulom súdneho poplatku a v sume 428,78 eur titulom trov právneho zastúpenia, k rukám
právneho zástupcu navrhovateľov v 1. a 2. rade, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka v 3. rade a navrhovateľka v 4. rade sú povinné zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
v sume 246,58 eur titulom trov právneho zastúpenia odporcu, k rukám právneho zástupcu odporcu, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. až 4. rade sa návrhom podaným na tunajší súd domáhali voči odporcovi určenia
neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. X, nachádzajúceho sa na 1. poschodí domu so súpisným číslom
XXX, nachádzajúceho sa na parcele registra "C" č. XXX, v kat. území Staré Mesto, na S. N. Č..
XX v Bratislave, uskutočnenej listom odporcu zo dňa 10.12.2012, doručeného navrhovateľom dňa
02.01.2013, ktorá im bola daná bez uvedenia dôvodu podľa § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení

a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a doplnení zákona č. 18/1996 Z.z. o
cenách (ďalej len "zákon č. 260/2011 Z.z."). Mali za to, že odporca mohol uplatniť výpoveď v zmysleustanovení citovaného zákona len do dňa 31.12.2012, pričom účinky dania výpovede z nájmu bytu u
nich nastali dňom 02.01.2013, kedy im bola predmetná výpoveď doručená. Navrhovatelia mali za to,
že odporca zmeškal lehotu, počas ktorej mohol pristúpiť k ukončeniu nájomného vzťahu bez udania

dôvodu. Zároveň, odporca v rozpore s § 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z. v texte výpovede nájmu bytu
navrhovateľov žiadal vypratať byt po uplynutí výpovednej doby, hoci navrhovatelia neboli povinní sa z
bytu vysťahovať, pokiaľ im bolo priznané právo na bytovú náhradu, resp. pokiaľ nebolo o ich nároku
na bytovú náhradu právoplatne rozhodnuté príslušným orgánom. Navrhovateľky v 3. a 4. rade , okrem
vyššie uvedených skutočností, namietali, že vo výpovedi nájmu bytu zo dňa 10.12.2012 boli nesprávne

identifikované a výpoveď daná navrhovateľke v 4. rade nebola odporcom podpísaná.

Odporca s návrhom navrhovateľov nesúhlasil majúc za to, že absentuje naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy vyhovel žiadosti navrhovateľov o
pridelenie bytovej náhrady, z dôvodu ktorého nie sú povinní sa z bytu vysťahovať do času pridelenia
bytovej náhrady. Odporca mal za to, že určením platnosti alebo neplatnosti výpovede nájmu bytu zo dňa
10.12.2012 sa na právnom postavení navrhovateľov nič nezmení, nakoľko naďalej ostatnú nájomcami

či už bytu č. X alebo iného im prideleného bytu. Z tohto dôvodu odporca žiadal návrh navrhovateľov v
celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

V priebehu konania, na upozornenie súdu, právny zástupca navrhovateľov opravil označenie parcely, na
ktorej sa nachádza dom so súpisným číslom XXX, ako parcela registra "C" č. XXX, ktorý stav zodpovedal
údajomzvýpisulistuvlastníctvač.XXXX,vedenéhoOkresnýmúradomBratislava,katastrálnyodbor,pre

katastrálne územie Staré Mesto. Súd pripustil zmenu návrhu v upravenom znení uznesením vyhláseným
v prítomnosti oboch účastníkov konania na pojednávaní dňa 16.07.2014.

Súd po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 8. septembra 2014 v prítomnosti právnych zástupcov
účastníkov konania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 1. rade, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami

a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľov a právneho zástupcu odporcu, s listinnými
dôkazmi, najmä výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, pre katastrálne územie Staré Mesto, evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu
zo dňa 18.01.1991, listom bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I, bytový odbor zo dňa
07.11.1990, späťvzatím výpovede z nájmu bytu zo dňa 27.03.2012 a výpoveďou z nájmu bytu v

zmysle § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. zo dňa 10.12.2012, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 30.01.2013, č.k. 10C 128/2012-50, oboznámil sa i s obsahom spisového materiálu Okresného
úradu Bratislava I, katastrálny odbor, s obsahom spisového materiálu magistrátu Hlavného mesta SR
Bratislavy, ako aj ostatným obsahom spisu.

Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné

dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia
nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie
rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania
uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity
účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,

ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi
konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Skutkový stav je nasledovný:

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX. kat. územie Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, okres Bratislava I, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, je odporca
výlučným vlastníkom parcely registra "C" č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere
985 m2, na ktorej sa nachádza stavba so súpisným číslom XXX (ďalej len "nehnuteľnosť"), keď titulomnadobudnutia vlastníckeho práva bola kúpna zmluva zo dňa 16.10.2006 uzavretá medzi ním ako
kupujúcim a J.. V. A. ako predávajúcou. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. M. XXXX/XX dňa
05.05.2006. J.. V. A. sa stala vlastníkom nehnuteľnosti, resp. podielu o veľkosti 3/4 na nehnuteľnosti na

základe kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 03.02.2006 uzavretej s Hlavným mestom SR Bratislava,
mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako predávajúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený pod č. M. XXXX/XX dňa 15.03.2006. Predávajúci sa pritom stal vlastníkom podielu o veľkosti ?
v dôsledku prijatia zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a prechodu vlastníckeho práva z majetku
Slovenskejrepubliky,resp.Československéhoštátu,vsprávepodnikubytovéhohospodárstva.Pôvodne

bola totiž nehnuteľnosť zapísaná v PKV č. XXXX, a vlastnícke právo svedčilo v prospech D. K. P. W. A.,
pričom po smrti W. A. nadobudli podiel ? k nehnuteľnosti titulom dedenia V. D., T. D., K. D. V.., T. D. a V.
W., T.. D., každý v 1/8 a po smrti K.T. D. zdedili tí istí dedičia podiel o veľkosti 1/8, čím sa stali vlastníkmi
podielu o veľkosti ? k nehnuteľnosti každý. Na základe rozhodnutia bývalého finančného odboru
Mestského národného výboru zo dňa 20.02.1961, zn. 5358/1960-maj. bol dňa 08.07.1961 zaznamenaný
vklad vlastníckeho práva v prospech Československého štátu, v správe Obvodného podniku bytového

hospodárstva Bratislava - Staré Mesto, na podiel o veľkosti ?. Rozhodnutím finančno - plánovacieho
odborubývaléhoObvodnéhonárodnéhovýboruBratislava-StaréMestozodňa30.04.1970,zn.2668/69
Sv. real. nadobudol Československý štát v súlade s § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka do štátneho
socialistického vlastníctva nehnuteľnosť, predtým vlastnícky patriacu K. Ž. ml. v ?- ine, J.. T. Ž. v ?- ine,
V. W., T. Ž.P., v ?- ine a V.T. D., rodenej D.K. T.ovnako v podiele ?, keďže pôvodní vlastníci sa nachádzali

na neznámom mieste a o svoj majetok sa vôbec nestarali. Správou nehnuteľnosti bol poverený bývalý
Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava - Staré Mesto. Na základe Dohody o vydaní veci
zo dňa 30.05.1991 nadobudla J.. V. A., ako dedič po V. D., rodenej D., a osoba oprávnená podľa
zákonač.403/1990Zb.ozmiernenínásledkovniektorýchmajetkovýchkrívdvlastníckeprávokpodielu?
na nehnuteľnosti, zmena zaregistrovaná pod T. XXX/XX, s tým, že podiel o veľkosti ? naďalej ostal

vo vlastníctve Československého štátu, s právom hospodárenia Bytového podniku Bratislava I, š.p.
Bratislava.

Na základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 22.12.1970, č.j. Byt/254-419/1970, vydaného bývalým
Obvodným národným výborom Staré Mesto bola dojednaná Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu na S.
N. Č..W.. XX, podľa ktorej bývalý Obvodný podnik bytového hospodárstva I odovzdal P. Š. ako užívateľke

byt pozostávajúci z dvoch izieb a kuchyne. Po úmrtí P. Š. dňa 05.02.1989, na žiadosť navrhovateľky v
1. rade bývalý Obvodný národný výbor oznámil listom zo dňa 07.11.1990, č. byt. 254-7-5443/90-han,
že právo užívať byt č. X, II. kategórie, o výmere 42 m2, pozostávajúci z troch obytných miestností na
1. poschodí domu na S. N. XX v Bratislave, prešlo podľa § 179 až § 181 Občianskeho zákonníka na
navrhovateľku v 1. rade. Podľa evidenčného listu zo dňa 18.01.1991 spolu s navrhovateľkou v 1. rade

býval v byte č. X, navrhovateľ v 2. rade ako jej manžel a navrhovateľky v 3. a 4. rade ako jej dcéry.

Odporca listom zo dňa 10.12.2012 navrhovateľom v 1. až 4. rade oznámil, že z pozície prenajímateľa
nehnuteľnosti im dal výpoveď z nájmu bytu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. listom zo dňa
27.03.2012, ktorej platnosť bola predmetom konania na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 10C
128/2012. Keďže v predmetnej výpovedi zo dňa 27.03.2012 odporca nesprávne označil číslo bytu,

ktorého boli navrhovatelia nájomcami, zobral výpoveď v celom rozsahu späť. Z uznesenia Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 31.01.2013 pritom vyplýva, že súd zastavil konanie o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu zo dňa 27.03.2012, ktorej predmetom bola výpoveď z nájmu bytu č. X, na prvom
poschodí nehnuteľnosti, z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľmi v 1. až 4. rade.
Odporca v liste zo dňa 10.12.2012 ďalej s poukazom na § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. vypovedal nájom

bytu č. X, na prvom poschodí domu na S. N. XX v Bratislave, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele
č. XXX, s tým, že výpovedná doba je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Po jej uplynutí požiadal navrhovateľov o vypratanie bytu
a jeho protokolárne odovzdanie.

Podľa fotokópie doručeniek (nachádzajúcich sa v spisovom materiály magistrátu Hlavného mesta SR

Bratislavy- pozn. súdu) výpoveď z nájmu bytu zo dňa 10.12.2012 bola navrhovateľom v 1. až 4.
rade doručovaná poštou, doporučene, so službou do vlastných rúk, prvý krát dňa 31.12.2012, a to
bezúspešne a navrhovatelia v 1. až 4. rade ju osobne prevzali dňa 02.01.2013.Navrhovatelia v 1. a 2. rade požiadali žiadosťou doručenou Hlavnému mestu SR Bratislave
dňa 26.09.2012 o poskytnutie bytovej náhrady. Rozhodnutím zo dňa 11.02.2014, č. MAGS SNM
31317/2014-28018/930/Dol, Hlavné mesto SR Bratislava ako príslušné na konanie o nároku na

poskytnutie bytovej náhrady priznalo navrhovateľke v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade nárok na bytovú
náhradu - náhradný nájomný byt s tromi obytnými miestnosťami za trojizbový nájomný byt č. X, na 1.
poschodí domu na S. N. XX v Bratislave, stavba súp. č. XXX, na pozemku registra "C" parcely č. XXX,
katastrálne územie Staré Mesto, ktorého sú spoločnými nájomcami. Vychádzalo z toho, že prenajímateľ
bytu spoločnosť TERA TRADE, s.r.o., t.j. odporca, im dal výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27.03.2012,

pričom podaniami zo dňa 10.12.2012 vzal uvedenú výpoveď nájmu bytu späť a zároveň tým istým
úkonom podal novú výpoveď nájmu bytu. Hlavné mesto SR Bratislava po vykonaní dokazovania dospelo
k záveru, že v prípade navrhovateľov ide o byt, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť § 2 ods. 1 písm. a)
zákona č. 260/2011 Z.z. a navrhovatelia splnili podmienky materiálnej bytovej núdze podľa § 5 ods. 2
citovaného zákona.

Navrhovateľka v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že od počiatku býva v byte č. X, na S. N. XX v

Bratislave, keď v predmetnom byte bývala spolu s babkou, ktorá ju vychovávala a neskôr prerobila byt
z kategórie IV na byt kategórie II. Byt bol označený číslom X na vstupných dverách bytu. Na prvom
poschodí domu sa pritom iný byt ako ten, ktorého je nájomníčkou nenachádza, pričom z druhej strany
domu, smerom od W. ulice býva na inom schodisku, resp. poschodí pán K. B., ktorý rovnako obdržal od
odporcu výpoveď nájmu bytu. V byte spolu s ňou býva od roku 1983 aj navrhovateľ v 2. rade.

Právna zástupkyňa odporcu vo svojich ústnych prednesoch považovala návrh navrhovateľov za
nedôvodný pre absenciu naliehavého právneho záujmu, pretože navrhovateľom bolo priznané právo
na bytovú náhradu. Nerozporovala charakter bytu, ktorý spadá pod režim § 2 ods. 1 písm. a) zákona
č. 260/2011 Z.z., ani to, že navrhovateľom v 1. a 2. rade vznikol k bytu nájom podľa § 871 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Okolnosti neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 10.12.2012 uvádzané

navrhovateľmi považovala za nedôvodné, keďže pre odporcu bol rozhodujúci dátum dania výpovede
na poštovú prepravu, k čomu došlo pred dátumom 31.12.2012, a nie dátum faktického doručenia
výpovede navrhovateľom. Pokiaľ išlo o uvedenie informácií ohľadne vypratania bytu, tieto odporca
nebol povinný zakomponovať do textu výpovede a táto okolnosť nemala vplyv na platnosť výpovede. V
priebehu konania právna zástupkyňa odporcu doplnila, že účinky jednostranného adresného právneho

úkonu, ktorým je i výpoveď nájmu bytu, nastávajú dôjdením do sféry dispozície adresáta, za ktorú
treba považovať takú situáciu, keď tento má objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom doručovanej
zásielky. Podľa právnej zástupkyne odporcu navrhovatelia v 1. a 2. rade nadobudli už dňa 31.12.2012
reálnu možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou, ktorej obsahom bola výpoveď nájmu bytu zo
dňa 10.12.2012, a nič im nebránilo si túto osobne prevziať.

Právny zástupca navrhovateľov v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti návrhu na určenie
neplatnosti výpovede nájmu bytu zo dňa 10.12.2012 primárne z dôvodu, že odporca nedodržal lehotu
na doručenie výpovede podľa § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. do 31.12.2012, keď účinky výpovede nájmu
ako jednostranného hmotno-právneho úkonu nastávajú dňom jej doručenia. Keďže navrhovatelia v 1.
až 4. rade prevzali fyzicky výpoveď nájmu bytu dňa 02.01.2013, odporca nedodržal hmotnoprávnu

lehotu na ukončenie nájomného vzťahu s navrhovateľmi. Odporca mal pritom dostatok času odovzdať
navrhovateľom výpoveď nájmu bytu skôr ako 31.12.2012. Právny zástupca navrhovateľov považoval
výpoveď nájmu bytu za neplatnú aj z dôvodu, že obchádza zákona, nakoľko odporca uložil
navrhovateľom povinnosť vysťahovať sa z bytu po uplynutí výpovednej doby, hoci títo neboli povinní
sa z neho vysťahovať až do času, kým im nebude pridelený náhradný byt. Pokiaľ išlo o námietku

nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení mal za to, že táto neobstojí, keďže
navrhovatelia prejavili vôľu ostať naďalej bývať v byte č. X, na 1. poschodí domu na S. N. XX v Bratislave,
a na tejto okolnosti nič nemení to, že si zabezpečili určitú možnosť náhradného bývania pre prípad
vyslovenia platnosti výpovede nájmu bytu súdom. Byt, ktorého nájomcami sú navrhovatelia pritom
spadalpodrežim §2ods.1písm.a)zákonač.260/2011Z.z.,keďnavrhovateliasplnilipodmienkuvzniku

nájmu podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko byt bol pridelený navrhovateľke v 1. rade
rozhodnutím bývalého Obvodného národného výboru zo dňa 07.11.1990 v čase, keď boli navrhovatelia
v 1. a 2. rade manželmi, manželstvo uzavreli dňa 11.06.1983. Keďže navrhovateľkám v 3. a 4. rade
vzniklo právo užívať byt a bývať v ňom ako právo odvodené od navrhovateľov v 1. a 2. rade právnyzástupca navrhovateľov zobral na pojednávaní dňa 08.09.2014 návrh navrhovateliek v 3. a 4. rade v
celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo

celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods.3 veta prvá O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd prihliadal na dispozitívny úkon navrhovateliek v 3. a 4. rade, ktoré zobrali návrh na začatie konania
v celom rozsahu späť prostredníctvom právneho zástupcu, s ktorým úkonom súhlasil odporca, nakoľko
k späťvzatiu došlo po otvorení pojednávania. Súd preto s poukazom na § 96 ods. 1 veta druhá O.s.p.
konanie o návrhu navrhovateľky v 3. a rade a o návrhu navrhovateľky v 4. rade zastavil.

Predmetom konania tak ostal návrh navrhovateľov v 1. a 2. rade na určenie neplatnosti výpovede nájmu
bytu zo dňa 10.12.2012.

Podľa § 154 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase rozhodnutia
o pridelení bytu, (ďalej len "Občiansky zákonník") rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym
národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými

skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela
dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Podľa § 155 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí
bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich

nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.

Podľa § 868 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.01.1992) pokiaľ nie je uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. januárom 1992; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. januárom 1992 sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov.

Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania bytu a právo užívania iných
obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.
Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde

do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z.z. zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných
oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 403/1991 Zb.) alebo v domoch, kde časťdomu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v
spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto bytu od nich alebo od ich
právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka

a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. na účely zákona sa za nájom, ktorý vznikol podľa § 871 ods.
1 a 4 Občianskeho zákonníka, považuje aj nájom bytu, ktorý vznkol na základe práva prechodu nájmu
bytu alebo výmeny bytu.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z. výpoveď nájmu bytu prenajímateľ doručí nájomcovi do
vlastných rúk a kópiu výpovede nájmu bytu obci príslušnej na konanie o nároku na poskytnutie bytovej

náhrady. Prílohou kópie výpovede nájmu bytu je doklad o tom, že ide o byt podľa § 2 ods. 1. Obec vedie
zoznam doručených kópií výpovedí podľa jednotlivých prenajímateľov a podľa bytov uvedených podľa
§ 2 ods. 1.

Podľa § 3a ods. zákona č. 260/2011 Z.z. prenajímateľ bytu, ktorý nepodal výpoveď nájmu bytu podľa
§ 3 ods. 1 alebo nájomca bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez

uvedenia dôvodu do 31. decembra 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a) ustanovenie § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi alebo prenajímateľovi doručená výpoveď.
Práva a povinnosti prenajímateľa upravené v tomto zákone, súvisiace s výpoveďou nájmu bytu, platia
aj pre nájomcu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov je dôvodný.

Súd posudzoval návrh navrhovateľov v intenciách zákona č. 260/2011 Z.z., ako špeciálneho právneho
predpisu, ako aj v intenciách príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje
primerane na daný prípad ako všeobecný právny predpis.

V konaní nebolo sporné, že navrhovatelia v 1. a 2. rade obdržali výpoveď odporcu z nájmu bytu č. X,
nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúceho
sa na parcele registra "C" č. XXX, v katastrálnom území Staré Mesto, na S. N. Č.. XX v Bratislave,
zo dňa 10.12.2012, ktorá im bola daná podľa § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. bez uvedenia dôvodu.
Táto výpoveď spĺňala všetky náležitosti právneho úkonu, keď bola určitá, zrozumiteľná, bol v nej jasne

označený byt, ktorého sa výpoveď nájmu týkala, i dôvody dania výpovede. Výpoveď im bola doručovaná
prostredníctvom poštového orgánu, so službou do vlastných rúk a navrhovatelia ju preukázateľne
prevzali dňa 02.01.2013. Navrhovatelia uplatnili návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu na
súde dňa 01.03.2013, t.j. v zákonom stanovenej lehote (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý sa
aplikuje primerane).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a potvrdila to i navrhovateľka v 1. rade, že bola nájomcom bytu
označeného na dverách ako byt číslo X, tento sa nachádzal na prvom poschodí domu situovaného na
S. N. Č.. XX v Bratislave, pričom iný byt sa na tomto poschodí a v tejto časti domu nenachádzal. Súd
mal za preukázané, že navrhovatelia v 1.a 2. rade neužívali byt označený ako byt číslo X, v súvislosti
s ktorým odporca sprvu listom zo dňa 27.03.2012 mienil ukončiť nájomný vzťah, avšak ako uviedol v

podaní nazvanom Späťvzatie výpovede z nájmu bytu zo dňa 27.03.2012 a výpoveď z nájmu bytu v
zmysle § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. zo dňa 10.12.2012, dopustil sa zrejmej pisárskej chyby pri uvedení
čísla bytu, ktorá skutočnosť bola dôvodom späťvzatia návrhu na určenie neplatnosti výpovede nájmu
bytu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 128/2012. Okolnosť, že navrhovatelia boli
nájomcami bytu č. X (a nie č. X) napokon vyplýva i z evidenčného listu k bytu zo dňa 18.01.1991 (č.l.

9), v časti týkajúcej sa označenia užívateľa bytu, ako i z oznámenia bývalého Obvodného národného
výboru Bratislava I, bytový odbor, zo dňa 07.11.1990 (č.l. 11), na ktorých je byt označený jednoznačneako byt č. X, na 1. poschodí domu na S. N. Č.. XX v Bratislave. V súvislosti s oboma listinnými dokladmi
a vyjadrením samotného odporcu vo výpovedi z nájmu bytu zo dňa 10.12.2012 neobstojí odporcom
predložený evidenčný list zo dňa 18.01.1991 (č.l. 68) a jeho poukaz na označenie čísla bytu v jeho hornej

časti ako číslo bytu 2, keďže jednoznačná identifikácia bytu vyplýva z iných listinných dôkazov v spise.
Súd mal preto za dostatočne preukázané, že nájomný vzťah, ako i výpoveď nájmu bytu sa vzťahovala
k bytu č. X, na 1. poschodí domu na S. N.Í. Č.. XX v Bratislave.

Predmetný byt pritom spĺňal charakter bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z.z. (ktorá
okolnosť nebola medzi účastníkmi sporná - pozn. súdu), keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že na základe rozhodnutia finančno - plánovacieho odboru bývalého Obvodného národného výboru
Bratislava - Staré Mesto č. 2668/69 Sv. real. zo dňa 30.04.1970, nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, a to domu so súpisným číslo pôvodne XX, v súčasnosti č. XXX, na parcele XXX, na S. N.,
pôvodne č. XX, v súčasnosti č. XX, v Bratislave, Československý štát podľa § 453 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ako k opustenej veci, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech Československého štátu,
v správe bývalého Obvodného podniku bytového hospodárstva Bratislava - Staré Mesto vo vzťahu

k podielu o veľkosti ? V. D. bol vykonaný už na základe rozhodnutia finančného odboru bývalého
Mestského národného výboru v Bratislave zo dňa 20.02.1961, zn. 5358/1960-maj (poznámka č. 10 na
W. XXXX). Dedička a univerzálna právna nástupkyňa nebohej V. D. - J.. V. A. požiadala ako osoba
oprávnená v súlade s ustanoveniami zákona č. 403/1991 Z.z. o vydanie podielu o veľkosti ? patriaceho
dovtedy Československému štátu, a na základe Dohody o vydaní veci zo dňa 30.05.1991 uzavretej

s bývalým Bytovým podnikom I, š.p. Bratislava sa stala vlastníčkou podielu ? k nehnuteľnosti, kým
podiel o veľkosti ? ostal naďalej vo vlastníctve Československého štátu, v správe bytového podniku. V
dôsledku prijatia zákona č. 138/1991 Zb. prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v podiele ? na Hlavné
mesto SR Bratislavu, pričom J.. V. A. kúpnou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 03.02.2006 odkúpila
predmetný podiel do svojho výlučného vlastníctva a následne kúpnou zmluvou uzavretou s odporcom

dňa 29.03.2006 previedla vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti na odporcu.

Súd mal za preukázanú i existenciu nájmu podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
navrhovateľkev1.radevznikloprávoužívaťbytzdôvodu,žepôvodnánájomníčkabytuP.Š.zomreladňa
05.02.1989, na navrhovateľku v 1. rade prešlo užívacie právo k bytu v zmysle § 179 až 181 Občianskeho
zákonníka a táto následne pristúpila k uzavretiu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu (č.l. 1). Podľa

evidenčného listu zo dňa 18.01.1991 sa tak navrhovateľka v 1. rade stala užívateľom bytu, pričom spolu
s ňou v byte bývali aj jej manžel - navrhovateľ v 2. rade a deti - navrhovateľky v 3. a 4. rade. Súd má
za to, že navrhovateľom v 1. a 2. rade vzniklo k bytu právo spoločného užívania manželov v zmysle
§ 175 Občianskeho zákonníka (účinného v danom čase), nakoľko oprávnenie navrhovateľky v 1. rade
užívať byt vzniklo za trvania manželstva s navrhovateľom v 2. rade. Toto právo sa v zmysle prechodných

ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne v zmysle § 871 ods. 1 pretransformovalo na spoločný
nájom bytu. Táto okolnosť rovnako nebola medzi účastníkmi konania sporná.

Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania ostala otázka včasnosti dania výpovede nájmu bytu.
Navrhovatelia zastávali názor, že odporca zmeškal zákonom stanovenú lehotu, v ktorej mohol pristúpiť
k ukončeniu nájomného vzťahu, keďže výpoveď im bola doručená dňa 02.01.2013, kým odporca mal

za to, že výpoveď nájmu bytu podal včas.

V zmysle ustálenej súdnej judikatúry sa výpoveď z nájmu bytu považuje za jednostranný hmotnoprávny
úkon, ktorého obsahom je prejav vôle prenajímateľa smerujúci k zániku nájomného vzťahu s nájomcom.
Ide o právny úkon adresovaný, čo znamená, že výpoveď nájmu bytu je daná v okamžiku, keď dôjde
nájomcovi ako druhému subjektu nájomného vzťahu, teda keď sa dostane do sféry jeho dispozície (k

tomu rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 2Cdo 3/94, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.
zn. 26Cdo 78/2008). Účinnosť adresných jednostranných hmotnoprávnych úkonov totiž predpokladá,
že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, tak , že sa dostane do sféry jeho dispozície, čo treba
chápať tak, že bude mať konkrétnu možnosť zoznámiť sa s obsahom tohto úkonu (k tomu rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26Cdo 3524/2009).V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné,
že výpoveď nájmu bytu datovanú 10.12.2012 doručoval odporca tak navrhovateľke v 1. rade, ako aj
navrhovateľovi v 2. rade prostredníctvom poštového orgánu, so službou do vlastných rúk, tak ako

predpokladá § 3 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z., a táto bola nimi prevzatá dňa 02.01.2013, keď
prvý pokus o jej doručenie dňa 31.12.2012 bol neúspešný a ku doručeniu zásielky došlo fakticky dňa
02.01.2013 (deň 01.01.2013 bol štátnym sviatkom- pozn. súdu). Je teda zrejmé, že do sféry dispozície
navrhovateľov v 1. a 2. rade sa zásielka odporcu dostala až dňa 02.01.2013, a teda účinky dania
výpovede nastali až dňa 02.01.2013, a to bez ohľadu na to, že výpoveď nájmu bytu bola datovaná

dňom 10.12.2012, a bez ohľadu na to, že bola daná na poštovú prepravu pred dňom 31.12.2012, ktorá
okolnosťnemávplyvnaúčinnosťdoručeniavýpovede,akosanesprávnedomnievalaprávnazástupkyňa
odporcu. Navrhovatelia ešte vo fáze doručovania zásielky odporcu do vlastných rúk, ktoré doručovanie
predpokladá : prvý neúspešný pokus o doručenie písomnosti so súčasným upovedomením o opätovnom
doručenízásielkysuvedenímkonkrétnehodňaahodiny(vdanomprípade31.12.2012)anáslednýdruhý
pokus o doručenie, prevzali osobne písomnosť odporcu dňa 02.01.2013, bez toho, aby sa druhý pokus

o doručenie vôbec realizoval, ktorá okolnosť vyplýva z údajov na doručenke. Do sféry ich dispozície sa
teda zásielka s výpoveďou nájmu bytu zo dňa 10.12.2012 dostala až dňa 02.01.2013 (nie 31.12.2012
ako namietala právna zástupkyňa odporcu).

Ustanovenie § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. viaže oprávnenie prenajímateľa dať výpoveď nájmu bytu
bez udania dôvodu na lehotu do 31.12.2012. V danom prípade odporca dal výpoveď nájmu bytu

navrhovateľom v 1. a 2. rade po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, ktorú nemožno v nijakom prípade
predlžovať,čímnesplnilpredpokladystanovenézákonomč.260/2011Z.z.Ztohtodôvodupovažovalsúd
výpoveď nájmu bytu danú odporcom za neplatnú. Vzhľadom na to, že odporca vo výpovedi neuplatnil iný
dôvod výpovede podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa použije podporne ako všeobecný
právnypredpis,súdvyhodnotilnávrhnavrhovateľovv1.a2.radenaurčenieneplatnostivýpovedenájmu

bytu zo dňa 10.12.2012 za dôvodný a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na platnosť výpovede pritom nemá vplyv žiadosť odporcu v texte výpovede, v zmysle ktorej sa mali
navrhovatelia v 1. a 2. rade z bytu vysťahovať po uplynutí výpovednej lehoty a byt protokolárne odporcovi
odovzdať, keďže nie je náležitosťou výpovede nájmu bytu.

Pokiaľ ide o námietku odporcu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,

tu súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri žalobách o neplatnosť výpovede nájmu bytu
danej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka netreba preukazovať existenciu naliehavého právneho
záujmu (k tomu R 54/2006). Súd má za to, že zákon č. 260/2011 Z.z. je lex specialis k Občianskemu
zákonníku ako lex generalis, a teda sa aplikuje primerane i na tie prípady, ktoré výslovne neupravuje
zákon č. 260/2011 Z.z. Z tohto dôvodu súd nemal za potrebné skúmať existenciu naliehavého právneho

záujmu na určení neplatnosti výpovede nájmu bytu u navrhovateľov v 1. a 2. rade. Preto túto námietku
odporcu vyhodnotil súd za nedôvodnú.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania v súvislosti s konaním o návrhu navrhovateľov v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p., keď navrhovatelia mali vo veci plný úspech voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal,
a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania. Tá spočívala
v náhrade trov za súdny poplatok v sume 199 eur (99,50 x 2) a v náhrade trov právneho zastúpenia
navrhovateľov v sume celkom 428,78 eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľov pozostávajú z 2
úkonov právnej služby á 60,07 eur (podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška")), a to za prevzatie a
prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 28.02.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
písomné podanie na súd vo veci samej dňa 01.03.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) a z 2 úkonov
právnej služby á 61,68 eur za účasť na pojednávaní súdu dňa 16.07.2014 a 08.09.2014 (§13a ods. 1
písm. d) vyhlášky), ktoré boli znížené o 50% (§ 13 ods. 2 vyhlášky), potom 1 úkon právnej služby za

zastupovanie navrhovateľov predstavuje á 90,10 eur (rok 2013) a á 92,80 eur (rok 2014) + 4x režijnýpaušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) á 7,81 eur (rok 2013) a 4x režijný paušál á 8,04 eur (rok 2014), spolu
429,20 eur. Právny zástupca navrhovateľov žiadal len zaplatenie sumy 428,78 eur, ktorý návrh súd
nemohol prekročiť.

Právny zástupca navrhovateľov v 1. a 2. rade požiadal o zaplatenie trov na účet právneho zástupcu
navrhovateľov vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

O trovách konania v súvislosti s konaním o návrhu navrhovateliek v 3. a 4. rade súd rozhodol

podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď mal za to, že z procesného hľadiska navrhovateľky zavinili
zastavenie konania, keď po otvorení pojednávania zobrali návrh na začatie konania späť bez súčasného
preukázania, že k tomuto úkonu došlo pre správanie sa odporcu po podaní návrhu na súd. Vzhľadom
na to sú navrhovateľky v 3. a 4. rade povinné zaplatiť náhradu trov konania odporcovi, ktorá spočíva v
náhrade trov právneho zastúpenia odporcu.

Právny zástupca odporcu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia písomným podaním zo dňa 10.09.2014
sumou 247,19 eur. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia odporcu v sume 246,58 eur, ktoré
pozostávajú z 2 úkonov právnej služby á 60,07 eur (podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, a to za prevzatie
a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 30.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky),
písomné podanie na súd vo veci samej dňa 30.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) a z 1 úkonu

právnejslužbyá61,68eurzaúčasťnapojednávanísúdudňa16.07.2014(§13aods.1písm.d)vyhlášky)
+ 2x režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) á 7,81 eur (rok 2013) a 1x režijný paušál á 8,04 (rok 2014),
spolu v sume 205,48 eur + 20% DPH v sume 41,096 eur, celkovo 246,58 eur.

Právny zástupca odporcu požiadal o zaplatenie trov právneho zastúpenia odporcu na účet právneho
zástupcu odporcu vedený v Tatra banka, a.s., číslo XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 8. septembra 2014 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: