Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/63/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713010961
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713010961.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich Márie

Huťkovej a Boženy Donovalovej na hlavnom pojednávaní konanom 22. 07. 2014 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
K.. C.. T. Š., G.., L.. XX.XX.XXXX E. C., trvale bytom C.,
A.. I. XXXX/X,

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

od začiatku roku 2009 do 6.8.2010 v mieste svojho vtedajšieho bydliska v Martine na A.. X. Č.. XXXX/
XX opakovane pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré požívala v dôsledku chorobnej závislosti na
alkohole vulgárne nadávala svojej maloletej dcére T. Š., L.. XX. XX. XXXX, hovorila jej, že je žalobaba,
bonzáčka, najmä vtedy keď volala starej mame, že je obžalovaná opitá, hovorila jej, že je neschopná, v
podnapitom stave chodila z izby do izby, chcela stále komunikovať, dožadovala sa dcérinej pozornosti,
pričom vyhľadávala slovné konflikty, T. sa kvôli tomu zatvárala vo svojej izbe a sedávala chrbtom k
dverám, pretože nechcela počuť hádky a konflikty, opakovane v prítomnosti dcéry T. slovne aj fyzicky

napádala jej otca a svojho manžela W.. I. Š., L.. XX. XX. XXXX, najmä kvôli tomu, že jej vytýkal
požívanie alkoholu, pričom následne sa obaja pred T. slovne aj fyzicky napádali, sácali, obžalovaná v
takomto stave vyhadzovala veci - mobil, kabelku von oknom z bytu, dcéra T. z dôvodu, že obžalovaná
bola opitá odchádzala opakovane k starým rodičom D., k obžalovanej viackrát, keď bola pod vplyvom
alkoholických nápojov privolávali rýchlu zdravotnícku pomoc, čo videla maloletá T., obžalovaná týmto
konaním spôsobovala, že dcéra T. často plakávala, bola smutná, cítila bolesť, úzkosť, bezmocnosť a
strach o seba aj o obžalovanú, pričom zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvia
klinická psychológia detí, klinická psychologická dospelých z 29. 12. 2011, č. 19/2011 a následných

výpovedí pred súdom znalkyne Mgr. Zuzany Tomáškovej vyplýva, že v prežívaní a správaní mal. T.
Š.W. boli zistiteľné stopy po psychickej traumatizácii spôsobené konaním jej matky T. Š., psychická
traumatizácia spočívala v prejavoch ako nevnímanie reality, únik zo situácie, v neochote dospievať, v
prežívaní „naučenej bezmocnosti“, negatívnom pohľade na seba, na svet a na budúcnosť,

t e d a

týrala blízku osobu spôsobujúc jej psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyvolávaním strachu a stresu, ako aj iným správaním, ktorým ohrozovala jej psychické zdravie a čin
spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., v

spojení s § 138 písm. b/ Tr. zák.z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon tohto trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovanej
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva)
roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. ako súčasť probačného dohľadu ukladá obžalovanej
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák., účinného od 01. 08. 2013 obžalovanej ukladá ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 03.05.2013 obžalobu na K.. C.. T. Š., G.. pre skutok právne

kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm.
d/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku
podanej obžaloby.

Obžalovaná K.. C.. T. Š., G.. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku,

ktorý sa jej kladie za vinu v podanej obžalobe. Obžalovaná vypovedala, že skutočnosti uvedené v
obžalobe sa nezakladajú na pravde a svoje deti fyzicky ani psychicky netýrala, má ich rada a nikdy
by im nedokázala ublížiť. Situácia v rodine sa zlepšila, pretože bolo skončené rozvodové konanie a
ambulantne sa lieči zo svojej závislosti na alkoholických nápojov. Obžalovaná ďalej vypovedala, že v
minulosti mala problémy s alkoholom. Pod jeho vplyvom mohla niekedy zvýšiť hlas, prípadne jej unikli

nejaké nadávky, svojej dcére sa však nikdy nevyhrážala zabitím, ani niečím podobným. Po opakovaných
návštevách psychiatrov a psychológov sa rozhodla pre ústavnú liečbu, ktorú absolvovala v roku 2012 v
dĺžke desiatich týždňov v Centre pre drogové závislosti v Považskom Chlmci. Z liečby sa vrátila 02. 11.
2012 a odvtedy navštevuje ambulanciu MUDr. Eriky Fedákovej a okrem toho navštevuje psychológa
Mgr. Ladislava Semka v Považskom Chlmci. Po návrate z liečby sa rozhodla vziať hypotéku, zakúpiť

byt pre zachovanie pokoja v rodine a minimalizáciu stresov, oddeliť bývanie s bývalým manželom. Jej
nový byt je v blízkosti ich pôvodného bytu. Každú druhú nedeľu si berie deti, ktoré z bytu dochádzajú
do školy. Mladšiu dcéru P. vodí na krúžky. Po návrate z liečby sa jej vzťah so staršou dcérou T.
zlepšil. Vedú spolu rozhovory, rozoberajú problémy zo školy aj mimo nej. Chodia spolu športovať,
lyžovať, plávať a vozí ju na jazdenie na koni a spoločne navštevujú starú matku v Turčianskych

Tepliciach, kde väčšinou spolu trávia víkendy. Opakovane uviedla, že T. fyzicky nenapádala a o nejakom
napadnutí neexistuje žiaden zdravotnícky záznam. T. nikdy neponižovala, nešikanovala ani verbálne
neprovokovala. Odmietla akékoľvek chovanie, ktoré by spôsobovalo jej deptanie. Deťom sa naplno
venovala, pretože jej exmanžel pracuje v Prahe. Vodila ich na krúžky a napriek ťažkej a vyčerpávajúcej
práci sa snažila stíhať domáce práce. Hysterické záchvaty v nej väčšinou vyvolával jej manžel neustálym

podozrievaním,prehľadávanímjejosobnýchvecí,osočovaním,ponižovaním,urážanímaznevažovaním
v očiach T.. Jej exmanžel a rodičia podali trestné oznámenie, pretože ju chceli postrašiť a prinútiť, aby sa
išla liečiť zo závislosti na alkohole. K znaleckému skúmaniu jej dcéry T. vypovedala, že bolo vykonávané
v období , keď jej dcéra mala 13 rokov, v období začínajúcej puberty spojenej s rôznym typom nálad,
citovej rozorvanosti, ktoré mohli ovplyvniť jej vtedajší názor na vec. Obžalovaná ďalej vypovedala, že

aj ona podala trestné oznámenie na svojho exmanžela v januári 2012 a na základne psychologického
posudku bol jej exmanžel obvinený. K svojej osobe uviedla, že nikdy nebola odsúdená pre trestný čin
ani priestupok. Nemá žiadne iné trestné stíhanie. S I. Š. bola rozvedená v roku 2011, ale aj potom žili
v spoločnej domácnosti, až do januára 2013, kedy si kúpila iný byt neďaleko pôvodného bytu, v ktorom
teraz žije sama. Vzťahy s manželom boli po rozvode naďalej napäté, kontroloval jej telefón, účty a

skrine. Deti majú v súčasnosti v striedavej starostlivosti.Svedok W.. I. Š., exmanžel obžalovanej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že trestné oznámenie
podával spolu s rodičmi obžalovanej v čase, keď nadmerné užívanie alkoholu a súčasne užívanie

psychofarmák smerovalo podľa vyjadrenia lekárov, najmä psychiatrov a internistov k fyzickému
sebazničeniu obžalovanej. Tento stav sa zároveň podpisoval na psychickom stave detí i dospelých osôb.
Primárnym účelom podania bolo vyvinúť intenzívny, možno až zúfalý tlak na svoju bývalú manželku, aby
sa začala aktívne liečiť a stav riešila. Trestné oznámenie podávali z dôvodu, že im na jej osude záležalo.
Obžalovaná od roku 2007 absolvovala asi 12 pokusov o protialkoholickú liečbu, posledná liečba na

jeseň roku 2012 bola konečne účinná. Obžalovaná si uvedomila vážnosť situácie a dôsledky svojho
konania na deti, ako aj na svoj osobný zdravotný stav a začala terapeuticky, aktívne spolupracovať s
lekármi. V súčasnosti jej chovanie voči deťom je pozitívne a je v pozitívnom kontraste s jej chovaním
z obdobia nadužívania alkoholu a liekov. Prípadné negatívne prejavy obžalovanej voči deťom a sebe
boli prejavom jej akútnych psychických stavov z dôvodu intoxikácie. Manželkine činy boli prejavom
jej akútneho psychického stavu vplyvom intoxikácie, hlavne vplyvom liekov a z jeho pohľadu mala

obžalovaná v tomto období veľmi zníženú vnímavosť a schopnosť sebaovládania a sebakontroly. K
žalovanej trestnej činnosti vypovedal, že začiatky psychotického správania manželky voči staršej dcére
T. začal pozorovať počas manželstva, keď bývali v Prahe v roku 2003. Začal pozorovať, že popíjanie
alkoholu sa u nej posunulo od spoločenského popíjania k skrývanému domácemu popíjaniu, zároveň
začal pozorovať, že sa v domácnosti nachádzajú vo zvýšenej miere lieky, napr. lexaurin a diazepam.

Pod vplyvom týchto látok a alkoholu pozoroval, že obžalovaná sa začínala správať agresívne, najmä
keď jej vytýkal, že pije alkohol. Mala stavy agresivity, zmätenosti a dezorientovanosti. Svedkom ich
hádok bola dcéra T., ktorá mala vtedy 6 rokov. Keď mala obžalovaná vypité začala T. vychovávať tak, že
podmieňovala svoju materinskú lásku a pekné správanie tým, že najprv dcéra musí sa voči nej zachovať
tak, ako si ona predstavuje, splniť úlohy, často rozporuplné, ktoré ona predloží. Hovorila jej, že keď

niečo neurobí zavolá babke alebo ocinovi a ten ju zbije. Obžalovaná vlastne s dcérou manipulovala a
vyvolávala v nej pocit strachu, stresu a obavu zo strachu z iných členov rodiny. Pre dcéru bola najväčšou
autoritou aj z hľadiska ženskej roly stará matka. Obžalovaná teda vlastne dcéru v očiach starej matky
očierňovala a obviňovala ju z klamstiev. T. starej mame rozprávala, že obžalovaná bola opitá, ale tá na
to reagovala tak, že T. klame. Keď bola obžalovaná pod vplyvom alkoholu, T. sa dostala do stavu, že

sa bála spať sama. Obžalovaná pod vplyvom alkoholu si vyžadovala pozornosť a prenasledovala dcéru
z izby do izby. Keď boli zavretí v izbe búchala na dvere a pretláčala dvere, pričom sa dožadovala ich
pozornosti. Potom sa im narodila dcéra P. a obžalovaná začala ihneď po pôrode požívať alkoholické
nápoje, napr. 1. januára 2007 bola v ťažkom stave opitosti. Mala poruchy chôdze, nevládala vtedy
kúpať dvojtýždňovú dcérku, dcéra T. mala už vtedy 10 rokov, dokonale vnímala mamu. Keď jej vytýkala

alkohol, alebo to oznámila svokrovcom, tak obžalovaná ju veľmi často oslovovala vulgárnymi výrazmi,
vulgarizmami z análnej a fekálnej oblasti. T. nechcela byť v prítomnosti matky a chcela ísť k starým
rodičom. Nechcela byť jednoducho doma s matkou, aby sa vyhla jej urážkam, prenasledovaniu po byte.
T. na matku reagovala hystericky až panicky. Hystericky na ňu vykrikovala, aby odišla z izby a nechala ju
na pokoji. Dcéra často plakala, triasla sa, schovávala sa pod perinu alebo si sedávala na zem chrbtom k

dverám, aby obžalovaná nemohla vojsť do detskej izby. Tá v opitom stave obťažovala dcéru a neustále
vyhľadávala jej prítomnosť, preto niekoľkokrát volal starej mame aj vtedy, keď bol na služobnej ceste.
Obžalovaná v tom čase požívala alkoholické nápoje asi trikrát do týždňa. V týchto prípadoch deti odvážal
k svokre, alebo svokra prišla k ním. V roku 2007,keď obžalovanej vytýkal, že má vypité dala mu facku
v čase, keď mal menšiu dcéru P. na rukách, facku jej vrátil a ona v záchvate zúrivosti ho začala fackať.

Snažil sa ju odstrčiť, ale ona mu trhala šatstvo. Dcéra Táňa plakala a preto sa ju snažil dať do rúk
T.. Opätovne aj so svokrovcami tlačili na obžalovanú aby podstúpila protialkoholické liečenie. Počas
opitosti používala voči dcére spomínané vulgarizmy, T. reagovala plačom, hystériou a triasla sa, snažila
sa nájsť úkryt pred mamou a to najmä pod perinou, prípadne v kúte alebo sa zamykala do kúpeľne.
Keď sa obžalovaná vyhrážala, že spácha samovraždu alebo odíde z bytu a už ju neuvidia, výrazy T.

boli, že nech skočí alebo zomrie, že im bude ľahšie. Dcéra ta hovorila zo zúfalstva, keď videla svoju
matku v opitom stave. Obžalovaná je typ alkoholika, ktorý v intoxikovanom stave vyžaduje pozornosť
okolia, vynucuje si pozornosť za každú cenu cenu a nechápe, že s ňou vtedy nechce nikto komunikovať.
Obžalovanánapríkladišlanabalkónapopredchádzajúcomvyhlásení,ževyskočízačalaajvskutočnosti
prekračovať zábradlie balkóna. Na to sa pozerali deti aj rodičia. Všetko pokladal za extrémne citové

vydieranie detí. Koncom septembra 2011P. prišla povedať s plačom, že maminka jej povedala, že keď
ju nebude mať rada a nepôjde s ňou spinkať, že skočí z balkóna, pričom otvorila balkón. Dcéra P.
bola strašne vystrašená, hodila sa mu okolo krku a plakala. T. ju utešovala v detskej izbe s tým, že
maminka neskočí. Keď mávala obžalovaná verbálne potýčky s T., tak P. obžalovanú bila pästičkami akričala „si opitá a T. trápiš“. Uviedol, že deti kvôli tomu trpia nechutenstvom. Obžalovaná často dcére
T. hovorila, že je neschopná a blbá. Raz na to dcéra T. zareagovala tak, že v kuchyni zobrala nôž,
šibrinkovala s ním pred obžalovanou, ale aj obžalovaná zobrala nôž a ukazovala jej ho. Potom mu volala

s tým, že dcéra na ňu vytiahla nôž. Vnímal to ako skrat dcéry T.. T. celé matkino správanie brala ako
zastrašovanie a psychický nátlak. Z celého konania obžalovanej sa cítil vyčerpaný, zúfalý a frustrovaný
a sústreďoval sa vyslovene na existenčné veci, únik s deťmi z bytu a bežnú starostlivosť. Neustále
myslel na to, že manželka je opitá, bude potrebné unikať s deťmi a potom ju zároveň kontrolovať, či
nie je v zlom fyzickom stave v prípade viacdňového alkoholického ťahu. V roku 2011 volal asi trikrát

záchranku. Obžalovaná viackrát vulgárne nadávala dcére T. najmä, že je sviňa a bonzák. Toto sa stávalo
najmä v období rokov 2007 a 2008. Dcére rozprávala, že ju zderie a vyhrážala sa, že keď sa vráti tak ju
potrestá. Dcére často hovorila, že je klamárka , že nehovorí starej mame pravdu. Obžalovaná sa často
opíjala a volali jej záchranku. Keď bola obžalovaná opitá, tak T. často plakávala, mala triašky a prosila
obžalovanú, aby nepila, ale tá jej iba nadávala, bagatelizovala svoj stav a hovorila, že opitý je otec.
Viackrát bola volaná k ním záchranka, keď nevedeli, či obžalovaná neskolabuje a toho boli svedkom

ich deti. Policajti boli u nich v roku 2008, keď chcela obžalovaná vyskočiť z balkóna, potom v januári
a v septembri 2009, keď ju svokrovci následne zobrali na liečenie. Niekedy koncom septembra 2009
ju doviedol skrvavenú sused, čo videli deti. V marci 2010 pod vplyvom alkoholu skončila v bezvedomí,
odviezli ju do Kremnice a potom v apríli 2010 volala záchranku svokra, lebo sa bála, že obžalovaná
skolabuje a odviezli ju do Psychiatrickej liečebne v Sučanoch. V roku 2010 bola ďalšia záchranka a

bola hospitalizovaná na psychiatrii v Martine. Vyhrážala sa samovraždou pred deťmi ešte aj v roku
2011. V apríli alebo máji 2010 T. sedela na posteli, plakala a žiadala obžalovanú, ktorá bola opitá, aby
z jej izby odišla. Obžalovaná povedala, že tam bude sedieť, koľko bude chcieť. Rukami sa dotýkala jej
vlasov. T. plakala, ale obžalovaná sa jej provokatívne vysmievala. V roku 2009-2010 obžalovaná dcére
T. niekoľkokrát povedala, „ty sviňa malá.“ T. mu hovorila o svojich úzkostných stavoch.

Svedkyňa mal. T. Š., dcéra obžalovanej, vypovedala, že najväčším umením je odpúšťať. Matke
odpustila, neskutočne sa jej tým uľavilo. Má ju v súčasnosti veľmi rada a ich vzťah sa čoraz viac zlepšuje.
V minulosti, keď bola matka závislá na alkohole, tak som s ňou nemala žiadny vzťah, v zmysle matka
a dcéra. Matku jej nahrádzala jej babka - C. D., matka jej mamy vo všetkých smeroch. Život predtým

nebol jednoduchý. Matka bola závislá na alkohole a otec trpel kvôli tomu depresiami, v rodine boli
hádky, spory, bitky a konflikty. Takúto situáciu nemohla brať pozitívne, jednoducho sa to nedá, normálny
človek to nedokáže. Takže s odstupom času všetko zhodnotila tak, že dosť často bývala v citovom
rozpoložení z tejto situácie. Veľmi ju mrzelo, čo sa v ich rodine deje. Svedkyňa ďalej vypovedala, že
obžalovaná od roku 2007 do roku 2012 pila. V tej dobe mala najhoršie obdobie. Obžalovaná pila často.

S otcom sa vzájomne napádali slovne aj fyzicky, boli bitky, hádky a konflikty, lietali taniere, poháre, trhalo
sa šatstvo, vyhadzovali sa veci von oknom. Bola tam istá forma sácania a to z oboch strán. Príčinou
týchto konfliktov bolo, že matka bývala pod vplyvom alkoholu a otec potom nezvládal situáciu. Otec
vyčítal obžalovanej, že je pod vplyvom alkoholu. Keď došlo k tej bitke, tak obžalovaná ani nevedela,
čo robí. Chytila napríklad jej mobil, babkinu kabelku alebo iný predmet a chcela ich vyhodiť z okna,

niekedy predmety aj vyhodila. Bola pritom opitá a vtedy nevnímala, čo robí. Obžalovaná aj s jej otcom si
vulgárne nadávali aj v jej prítomnosti. Obžalovaná vulgárne nadávala. Ospravedlňuje ju alkohol, pretože
by to nerobila v triezvom stave. Nepamätala si, že by došlo k takej situácii, že by sa matka pred ňou
vyhrážala spáchaním samovraždy. Nevidela, že by prekračovala zábradlie balkóna s tým, že skočí
dole. Obžalovaná ju pod vplyvom alkoholu oslovovala „bonzáčka“, vyhľadávala slovné konflikty s členmi

rodiny, pretože máloktorý človek pod vplyvom alkoholu si ide ľahnúť. Obžalovaná bola z tých akčnejších,
keď bola pod vplyvom alkoholu mala potrebu behať z jednej miestnosti do druhej a potrebu komunikovať
s členmi rodiny určitým spôsobom. V prípade, že bola obžalovaná opitá volala to starej mame a potom
jej obžalovaná hovorila, že je „žalobaba“. Obžalovaná sa jej nikdy nevyhrážala zabitím, fyzicky ju nikdy
nenapadla. Slová obžalovanej ju niekedy dokázali rozplakať, pretože ju mrzelo, že alkohol ju ničí. Mohlo

sa stať, že niekedy zobrala na matku kuchynský nôž, ale matka nevytiahla nôž na ňu. Celý stav v rodine
ju mrzel a trápilo ju to, nemala však žiadne psychické poruchy. Bývala často smutná a plakávala. Niekedy
vo svojej izbe si sadla chrbtom k dverám a zatvorila sa, robila to preto, lebo sa chcela preniesť cez
všetko, dostať do nejakej bubliny a uzavrieť sa od situácie, ktorá bola doma. Nechcela počúvať tie hádky
a konflikty, ktoré boli medzi rodičmi. Z celého obdobia, ktoré prežila nemá žiadne psychické poruchy.

Myslí si o sebe, že je otvorená, sebavedomá a nebojí sa budúcnosti ani dospievania. Spomenula si na
to, že odchádzala mimo svojho bydliska k otcovej mame alebo starej matke z maminej strany. Bolo to
vtedy, keď matka bola pod vplyvom alkoholu, otec mal vtedy pocit, že ich musí chrániť a izolovať od
matkinho správania. Svedkyňa ďalej vypovedala, že nemá pocit, že by trpela istou poruchou stresu, nieje človekom, ktorý máva trému a stresy z istých udalostí. Zúčastňuje sa medzinárodných súťaží, jazdí
na koni, robí rozhovory v televízii.

Rodičia obžalovanej G.. C.. C. D. Q.. a K.. W.. C. D. v konaní odopreli vypovedať.

Svedkyňa C.. I. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že do kontaktu s touto vecou sa dostala
ako pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine. Na úrad telefonoval otec maloletých
detí, preto išli navštíviť rodinu obžalovanej. Pri návšteve v rodine bola matka detí, aj stará matka,

ktorá povedala, že berie deti do Turčianskych Teplíc. Dcéra T. povedala niečo v tom zmysle, že sa
k nej matka hrubo správala, ťahala jej vlasy a vykrúcala ruky. Úrad potom v tej veci podal návrh na
vydanie predbežného opatrenia. Pri tej návšteve sa rozprávali aj s obžalovanou, ktorá sa správala
slušne a odpovedala na otázky. Uviedla, že chodí na protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Na
obžalovanej si všimli len trošku nezrozumiteľnú artikuláciu a tackavú chôdzu, ale celú situáciu nevedela
zhodnotiť, pretože obžalovaná povedala, že práve vstala. Žiadne zranenia na dcére obžalovanej T.

nevidela.

Svedkyňa C.. M. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že rodinu Š. spoznala na základe služobnej
činnosti, pretože jej vec bola na úrade pridelená. Z tohto dôvodu sa zúčastňovala niekoľkých súdnych
pojednávaní i priestupkového konania, kde vystupovala ako kolízny opatrovník. Na začiatku veci bol W..

Š. oznámiť, že obžalovaná býva pod vplyvom alkoholu a deti majú psychické traumy. Bolo to asi v roku
2011 - 2012, keď vykonávali šetrenie. Bola aj v rodine Š., obžalovaná bola aj niekoľkokrát na úrade, ale
pod vplyvom alkoholu ju nevidela. T. jej hovorila, že keď je mamina večer pod vplyvom alkoholu, že sa
bojí. Bála sa najmä budúcnosti. Fyzické týranie v rodine určite nebolo.

Znalkyňa Mgr. Zuzana Tomášková, z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí na hlavnom
pojednávaní predniesla znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný písomne a vypovedala, že úroveň
intelektu T. Š. sa nachádza v pásme priemeru veku primeranej skupiny rovesníkov. Poškodená je
schopná prežívané udalosti správne vnímať, uchovávať v pamäti a správne reprodukovať. Je zachovaná
všeobecná ako aj špecifická vierohodnosť výpovede maloletej. Nemá prejavy sugestibility ani bájivej

luhavosti.VprežívaníasprávaníT.Š.súzistiteľnéstopypopsychickejtraumatizáciispôsobenékonaním
jej matky. Psychická traumatizácia spočíva prejavoch ako nevnímanie reality, únik zo situácie (neochota
dospievať), prežívanie naučenej bezmocnosti, negatívny pohľad na seba, na svet a na budúcnosť. Tieto
zmeny v prežívaní súvisia s nevytvoreným ranným vzťahom s matkou (ranné detské citové zranenie).
Vzťah maloletej k matke je iba deklarovaný, v predstave je vytvorená figúra a rola matky, ktorá je

čiastočne odpozorovaná zo správania sa starej matky. Vzťah maloletej k otcovi je určujúci a vníma ho
ako stabilnú osobu. Napriek tomu má obraz o otcovi vytvorený ako o nerozhodnom človeku, ktorý nevie
riešiť vzniknutú situáciu. Vytvorená ochranná obrana osobnosti, strata kontaktu s realitou spôsobuje, že
samaloletábránirozhodovaťakodospelá,ajkeďsatoodnejočakáva.Vzťahmaloletejkustarejmatkeje
vytvorenýnazákladedôvery,vnímaniacitu,istotyabezpečia.Starámatkadokázalavždyriešiťvzniknutú

situáciu tak, že obe deti zobrala k sebe domov a starala sa o ich základné biologické a psychické
potreby. Znalkyňa ďalej vypovedala, že psychická traumatizácia, ktorej stopy zaznamenala aj v decembri
2011,spočívala najmä v prežívaní vnútorného napätia a úzkosti. U maloletej T. boli prítomné prejavy
citovej deprivácie, nedostatky, absencia uspokojovania citových potrieb, nevytvorenie vzťahu matky a
dcéry, a neochota i strach dospievať. Ide o disharmonický vývin citového vývinu a sociálneho správania.

Na hlavnom pojednávaní 22.07.2014, po oboznámení sa aj s výpoveďou mal. T. Š., ktorá v súdnom
konaní vypovedala najmä o rokoch 2009 a 2010 zotrvala na znaleckých záveroch. Vypovedala a doplnila
znaleckéskúmanievtomsmere,žezmenyumaloletejT.súvývinovézmeny,ktorépočasvývinunastúpili
asúfixované.Maloletámôžetietozmenykompenzovať,vyrovnávaťsasnimi,alezmenyunejzostávajú.
Maloletá nemá také mechanizmy, aby tie zmeny u nej vôbec neboli. Slová obžalovanej, že T. je žalobaba

a bonzáčka vyvolávali u T. vnútorné napätie, strach o matku i seba a neschopnosť riešiť túto situáciu,
potrebovala pomoc a preto volávala starej mame. Vyvolávanie konfliktov a dožadovanie si pozornosti
obžalovanou v podnapitom stave vyvolávalo u T. obranný mechanizmus nazývaný únik od reality, teda
uzavretie sa priestorovo vo svojej izbe, ako aj dovnútra osobnosti. Konflikty, hádky, bitky, vyhadzovanie
vecívonoknomspôsobovaliuT.pocitbezmocnosti,pretožetakétosituácienedokázalariešiť.Odvážanie

opitej matky záchrankou u T. vyvolávalo strach o matku ako aj seba, pretože strácala osobu, ktorá by
mala uspokojovať jej základné psychické potreby. V dôsledku všetkých týchto situácií T. trpela úzkosťou,
vnútorným napätím, bezmocnosťou riešiť situáciu a neschopnosťou uniknúť z nepriaznivej situácie. Toto
napĺňa znaky príkoria.Znalec MUDr. Juraj Kosorinský, z odboru psychiatrie na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná
netrpí žiadnou duševnou poruchou so zmenami duševných funkcií v minulosti, v čase spáchania

sledovaného trestného činu, ani v súčasnosti. V čase spáchanie sledovaného trestného činu sa
u obžalovanej jednalo prostú opitosť. Obžalovaná v čase spáchania sledovaného trestného činu
mohla rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť aj napriek požitému alkoholu a
skladbe osobnosti. Svoje konanie nemohla náležite ovládať. Jej ovládacia schopnosť v čase spáchania
sledovaného trestného činu bola v nepodstatnej miere znížená a to výlučne vplyvom účinku požitého

alkoholu. U obžalovanej ide o chorobnú závislosť na alkohole, teda alkoholizmus ako chorobu a škodlivé
zneužívanie anxiolytík (lexaurin, diazepam). Ide o tzv. doplnkovú drogu, užívanú za účelom odstránenia
úzkosti a abstinenčných príznakov od alkoholu. Vzhľadom na to, že obžalovaná absolvovala dobrovoľnú
protialkoholickú ústavnú liečbu v plnom rozsahu dospeli ako znalci k záveru, že odporúčajú v prípade
uznania viny nariadiť ochrannú protialkoholickú liečbu ambulantnou formou. Liečebný efekt dobrovoľnej
protialkoholickej liečby, pri dobrej motivácii pacienta, je oveľa lepší ako pri súdom nariadenej ochrannej

protialkoholickej liečby. Ak sa v súdom konaní preukáže, že obžalovaná abstinuje až do súčasnosti, tak
ako znalci ponechávajú na zváženie súdu, či v prípade uznania viny, nariadi alebo nenariadi ochrannú
protialkoholickú liečbu ambulantnou formou.

Svedkyňa MUDr. Erika Fedáková na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaná je jej pacientkou

od júla 2010. Prišla kvôli problémom s alkoholom, ktoré pretrvávali. Od augusta do novembra
2012 absolvovala protialkoholickú liečbu, odvtedy chodí na pravidelné kontroly a abstinuje, čo je
objektivizované aj vyšetreniami i odbermi krvi. Odvtedy, ako sa začala u nej liečiť, opakovane riešili
nezhody v jej rodine, pretože jej manžel nebol pri liečbe oporou. Stav obžalovanej je v súčasnosti
dobrý a z jej pohľadu nie je dôvod, aby absolvovala protialkoholickú liečbu formou ústavnej liečby.

Ďalej vypovedala, že ešte na začiatku radila manželovi obžalovanej, aby podal trestné oznámenie,
pretože lekár nemá možnosť niekoho donútiť k ústavnej protialkoholickej liečbe. V súčasnosti je stav
obžalovanej stabilizovaný a jej postoj k ochoreniu je kritický. K recidívam alkoholu vypovedala, že
obžalovaná sa dopustila recidívy v roku 2010 4-krát, v roku 2011 a 2012 1-krát, keď bola hospitalizovaná
v súvislosti s požitím alkoholu.

Znalkyňa Mgr. Slávka Jašeková, z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia dospelých
vypovedala, že obžalovaná je k svojej závislosti a správaniu len čiastočne kritická, nedostatočne
chápe zmysel trestného konania. Aktuálna úroveň intelektových schopností spadá do stredného
pásma priemernej inteligencie. Osobnosť je nezrelá, abnormne štruktúrovaná so zvýraznenými

črtami histriónskej a disociálnej osobnosti. Má problémy v udržiavaní zmysluplných interpersonálnych
vzťahov a je sociálne menej zrelá, pravdepodobne je vplyvom skorých skúseností z detstva emočne
deprimovaná. Od druhých ľudí očakáva podporu, uznanie, ale je pritom menej schopná reciprocity vo
vzťahoch.Dásapredpokladať,žekonzumáciaalkoholusauobžalovanejpodpísalahlavnenazvýšenom
negatívnom prežívaní a oslabení kontroly afektov. Vzťah k deťom je poznačený jej osobnostnou

štruktúrou, v popredí je dimenzia starostlivosti, chýba však možnosť bližšieho emočného naviazania
sa. Čo sa týka starostlivosti aj táto je sporná hlavne v situáciách a obdobiach, keď obžalovaná požíva
alkohol. Oslabené je u nej aj prijímanie a dávanie lásky, čo sa môže negatívne podpísať na citovom
vývine jej detí. Znalkyňa považovala za potrebné uviesť, že tak deteriorácia intelektu, ako aj zvýraznenie
negatívnych čŕt osobnosti je potenciované intenzívnou konzumáciou alkoholu, ktorá postupne pôsobí

devastujúco jednak na kognitívne funkcie, ako aj na osobnosť. Avšak je pravdepodobné, že pri
dlhodobejšej abstinencii spojenej so psychoterapiou môže u obžalovanej dôjsť k stabilizácii osobnosti
a zvýšení kognitívnych funkcií. Pri poslednom kontrolnom vyšetrení bolo zistené, že obžalovaná od
alkoholu abstinuje, čo zodpovedá aj výsledkom psychologického skúmania.

Súd zhodnotením vyššie uvedených dôkazov dospel k záveru, že obžalovaná sa konania dopustila tak,
ako je z neho uznaná vinnou vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd obžalovanú uznal vinnou za časové
obdobie od začiatku roku 2009 do 06.08.2010, pretože obžalovanej bolo vznesené obvinenie za časové
obdobie od začiatku roku 2009 do 06.08.2010 (č.l. 10 spisu) a v priebehu konania nedošlo postupom
podľa § 206 ods. 4, resp. ods. 5 Tr. por. k rozšíreniu obvinenia, preto prokurátor nemohol bez takéhoto

zákonného postupu žalovať časové obdobie od začiatku roka 2007 až do jesene 2012, pretože podľa §
234 ods. 2, prvá veta Tr. por. obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie.Obžalovaná je z konania usvedčovaná najmä výpoveďou mal. svedkyne T. Š., W.. I. Š., výsledkami
znaleckých posudkov z odvetvia psychológie a psychiatrie. Súd zhodnotil výpoveď svedkyne mal. T.
Š. ako vierohodnú, pretože svedkyňa popísala správanie obžalovanej, aj keď vzhľadom na súčasný

upravený vzťah medzi ňou a obžalovanou bolo evidentné, že má veľký záujem na dobrom obnovenom
vzťahu so svojou matkou, ktorej podľa názoru súdu úprimne odpustila. Svedkyňa však jednoznačne
vypovedala o správaní sa svojej matky v čase, keď bola pod vplyvom alkoholických nápojov i o tom, ako
takéto konanie obžalovanej prežívala. Súd nenašiel jediný dôvod prečo by svedkyni - dcére obžalovanej
nemaluveriť.Výpoveďmal.T.Š.jevzhodesvýpoveďoujejotcabývaléhomanželaobžalovanej-svedka

W.. I. Š.. Zhodnotením celej jeho výpovede súd dospel k záveru, že svedok sa pokúsil nepriaznivú
rodinnú situáciu alkoholizmus obžalovanej a jej správanie pod vplyvom alkoholu s dopadom najmä na
ich deti riešiť podaním trestného oznámenia, ktoré 26.5.2010 nepodal iba on ako manžel obžalovanej,
ale aj rodičia obžalovanej G.. C.. C. D., Q.. S. K.. W.. C. D., Q.. Ak sa aj rodičia obžalovanej rozhodli a
nakoniec aj odhodlali podať trestné oznámenie na vlastnú dcéru, tak táto skutočnosť svedčí o závažnosti
celej situácie v tom čase. Svedok W.. I. Š. popísal podrobnejšie konanie obžalovanej za dlhšie časové

obdobie, ako jeho dcéra a uviedol i ďalšie skutkové okolnosti, o ktorých maloletá T. Š. nevypovedala.
Súd zhodnotením dospel k záveru, že v skutkových okolnostiach, v ktorých obaja svedkovia vypovedali
zhodne je dostatočne a jednoznačne preukázané konanie obžalovanej a preto ho konštatoval aj v
skutkovej vete rozsudku. Ďalšie skutkové okolnosti, o ktorých svedčil svedok W.. I. Š. neboli potvrdené
výpoveďou svedkyne mal. T. Š., stará matka svedkyne G.. D. nevypovedala, obžalovaná ich poprela a

pretopriabsenciiďalšíchdôkazov,ajkeďnaďalejzotrvávaveľképodozrenievočiobžalovanej,muselsúd
tieto skutkové okolnosti zo skutkovej vety vypustiť, pretože pri takomto dôkaznom stave išlo v podstate o
tvrdenieobžalovanej,ktoráichpopieralaprotitvrdeniusvedkaW..I.Š..Súdmuselpritakomtodôkaznom
stave o týchto skutkových okolnostiach rozhodovať v pochybnostiach v prospech obžalovanej (in dubio
pro reo). Obžalovaná je skonania usvedčovania výsledkami znaleckého skúmania z odvetvia psychiatrie

a psychológie. Znaleckým skúmaním z odvetvia psychiatrie bolo objasnené, že obžalovaná trpela a aj
trpí chorobnou závislosťou na alkohole. Psychologickým skúmaním mal súd preukázané, že obžalovaná
je nezrelou abnormne štruktúrovanou osobnosťou so zvýraznenými črtami histriónskej a disociálnej
osobnosti. Má problém v udržiavaní zmysluplných interpersonálnych vzťahov a je menej sociálne zrelá.
Vzťah k deťom je poznačený jej osobnostnou štruktúrou, v popredí je dimenzia starostlivosti, chýba však

schopnosť bližšieho emočného naviazania sa. Čo sa týka starostlivosti je sporná hlavne v situáciách a
obdobiach, keď obžalovaná požívala alkohol. U obžalovanej je oslabené prijímanie a dávanie lásky, čo
sa môže negatívne podpísať na citovom vývine jej detí. Obžalovaná najmä na staršiu dcéru prenecháva
zodpovednosť za svoje správanie, čo je pre dcéru v období puberty veľmi zaťažujúce. Deteriorácia
intelektu ako aj zvýraznenie negatívnych čŕt osobnosti bolo potenciované intenzívnou konzumáciou

alkoholu, ktorá postupne pôsobí devastujúco na kognitívne funkcie ako aj na osobnosť. Znalkyňa
však vyslovila pravdepodobnosť, že pri dlhodobejšej abstinencii spojenej so psychoterapiou môže u
obžalovanej dôjsť k stabilizácii osobnosti a zlepšeniu kognitívnych funkcií. Z týchto vyššie uvedených
záverov psychologického skúmania možno dospieť k záveru, že plne korešpondujú s výpoveďou mal. T.
Š., svedka W.. I. Š. a preukazujú vinu obžalovanej. V súlade s vyššie uvedenými dôkazmi sú aj závery

psychologického skúmania mal. T. Š., znalkyňa sa záverov pridržiavala aj po doplnení dokazovania o
výsluch mal. T. Š. na hlavnom pojednávaní pred súdom dňa 22.07.2012. Znalkyňa zotrvala na tom, že
aj v čase vyšetrenia 29.12.2011 boli zistiteľné stopy po psychickej traumatizácii spôsobené konaním jej
matky. Psychická traumatizácia k času vyšetrenia spočívala v prejavoch ako nevnímanie reality, únik
zo situácie, prežívanie, naučenej bezmocnosti, negatívny pohľad na seba, na svet a na budúcnosť.

Pri znaleckom skúmaní boli použité štandardné metódy. Znaleckým skúmaním bolo aj objasnené, že
oblasť emócií a sociálneho správania je charakteristická prejavmi deprivácie, silnou sociálnou clonou,
sťaženým kontaktom ako obranný mechanizmus (už sa nezaoberá problémami rodiny), únik v prežívaní
do vzťahu so zvieratami (chce byť veterinárkou, máva rada zvieratá, hlavne kone a chodí na farmu, kde
je jej dobre). Maloletá poškodená má prejavy únavy a depresie druhotného rázu (negatívny pohľad na

seba, na svet a na budúcnosť) - bezmocnosť. U svedkyne aj v čase vyšetrenia naďalej prebiehal proces
zraňovania, prejavy citovej a sociálnej deprivácie so stopami detského emocionálneho poškodenia.

Všetky vyššie uvedené dôkazy vytvárajú ucelenú reťaz tak priamych aj nepriamych dôkazov vedúcich
súd k záveru, že obžalovaná sa dopustila konania tak, ako je z neho uznaná za vinnú vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaná sa v priebehu trestného konania bránila tým, že sa trestnej činnosti nedopustila a nie je
si vedomá psychického ani fyzického týrania svojej dcéry. Pripustila, že niekedy pod vplyvom alkoholuzvýšila hlas, alebo vulgárne nadávala. V súčasnosti je jej vzťah s dcérou dobrý, deti po rozvode boli
zverené do striedavej starostlivosti, taktiež má dobrý vzťah s rodičmi a s matkou pracuje na spoločnom
pracovisku. Podstúpila niekoľko dobrovoľných protialkoholických liečení a od novembra 2012 abstinuje.

Presťahovala sa do iného bytu. Súd obranu obžalovanej vyhodnotil ako nevierohodnú a účelovú, pretože
je vyvrátená už vyššie uvedenými dôkazmi. Súd považuje za potrebné uviesť, že z obrany obžalovanej
sa javí, že svoje konanie odohrávajúce sa v rodine a pred deťmi pod vplyvom alkoholu určitým spôsobom
zľahčovala.

Súdkonanieobžalovanejkvalifikovalakozločintýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1
písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., v spojení s § 138 písm. b/ Tr. zák., pretože vykonaným dokazovaní bolo
preukázané, že v časovom období od začiatku roka 2009 do 06.08.2010 spôsobovala svojej maloletej
dcére psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu ako
aj iným správaním, ktorým ohrozovala jej psychické zdravie. Čin páchala v období asi 20-tich mesiacov,
preto súd konanie kvalifikoval ako konanie páchané po dlhší čas. Objektom tohto trestného činu je

ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku (detí) sú v starostlivosti a
výchove iných osôb. Ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Osobou blízkou sa rozumie príbuzný
v priamom rade. Starostlivosťou a výchovou sa rozumie činnosť rodičov vo vzťahu k maloletým deťom.
Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a
bezcitnosti, a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné

alebo dlhší čas trvajúce konanie. Nevyžaduje sa aby sa u zverenej osoby vznikli následky na zdraví,
musí ísť však o konanie, ktoré týraná osoba pre jej krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje
ako ťažké príkorie (R 20/1984-I). Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký
stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života
týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas. Znaleckým skúmaním boli preukázané stopy po

psychickej traumatizácii. Konanie obžalovanej pod vplyvom alkoholických nápojov u jej mal. dcéry T.
Š.W. vyvolávalo vnútorné napätie, strach o matku i neschopnosť riešiť danú situáciu. T. trpela úzkosťami
a neschopnosťou uniknúť zo situácie, pretože bola v role dieťaťa. Našla si spôsob ako chrániť sa pred
takýmto správaním, obranným mechanizmom, únikom od reality, teda uzatvorila sa do seba a snažila
sa aj priestorovo uzatvárať vo svojej izbe, potrebovala získať súkromie, ktoré nemala zabezpečené

a keďže potrebovala pomoc telefonovala starej matke. Dochádzalo u nej k bezmocnosti, pretože ako
dieťa nedokázala situáciu riešiť, ale ani uspokojiť svoje vlastné potreby. Odchodmi k starej mame
T. odišla z prostredia a v tom čase to u nej vyvolávalo pocit úľavy a bezpečia. Poškodená sama
vypovedala, že mávala strach, bola smutná, často plakávala, cítila bolesť a bála sa o svoju matku. K
tomuto dochádzalo aj v rokoch 2009 a 2010 a konanie obžalovanej v tomto období vyvolávalo následky,

ktoré opísala znalkyňa aj na hlavnom pojednávaní 22.07.2014. Znaleckým skúmaním boli dokonca
zistené stopy po psychickej traumatizácii (aj keď pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného
činu existencia traumy nie je potrebná, postačí spôsobenie ťažkého príkoria). Opakované správanie
obžalovanej voči svojej dcére, pod vplyvom alkoholických nápojov súd považoval za psychické utrpenie,
pretože poškodená preukázateľne prežívala duševné bolesti, ktoré ovplyvňovali jej obvyklý spôsob

života, keď často plakávala, mala strach, úzkosť, bolesť a zatvárala sa vo svojej izbe, často utekala a
telefonovala svojej starej matke. Vzhľadom na jej vek (obdobie dospievania ) v čase spáchania činu
možno ustáliť, že konanie obžalovanej pod vplyvom alkoholických nápojov sa vyznačovalo hrubším
stupňom necitlivosti a bezohľadnosti a trvalo určitý čas. Poškodená vzhľadom na svoj vek jej konanie
oprávnene považovala za ťažké príkorie a obžalovaná svojim protiprávnym konaním ohrozovala jej

psychickézdravie.Obžalovanákonalavnepriamomúmysletak,akojetouvedenév§15písm.b/Tr.zák.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči navrhol mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody a navrhol uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v kombinácii s uložením ochrannej
protialkoholickej liečby. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení §

34, § 36, § 37, § 38, § 39 Tr. zák. Obžalovaná pred spáchaním trestného činu nebola odsúdená,
čo jej poľahčovalo (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). Súd priťažujúce okolnosti nezistil. Obžalovaná je vedeckou
pracovníčkou na klinike infektológie a cestovnej medicíny, autorkou rozsiahlej vedeckej publikácie v
domácich i zahraničných časopisoch (čl. 371, 374 spisu) a vysokoškolských učebníc. Absolvovala
rôzne stáže v zahraničí (čl. 364, 369 spisu). V priebehu rokov sa snažila zvládnuť chorobnú

závislosť na alkoholických nápojoch niekoľkými neúspešnými a nakoniec úspešnými dobrovoľnými
protialkoholickými liečbami (Kremnica, Sučany, Považský Chlmec). Posledná liečba v roku 2012 bola
úspešná, od roku 2012 až doposiaľ abstinuje a dobrovoľne sa ambulantne lieči u psychiatričky MUDr.
Fedákovej v Martine. Vzhľadom na tieto okolnosti sa upravil jej vzťah s deťmi a rodičmi, čoho výsledkombolo, že súd v civilnom konaní v roku 2012 rozhodol o striedavej starostlivosti o deti po rozvode manželov
Š.. Maloletá T. vypovedala, že v súčasnosti jej vzťah s matkou je dobrý, obnovuje sa a „znovu našla
matku, ktorej všetko odpustila.“ Zhodnotením celej veci je evidentné, že príčinou protiprávneho konania

obžalovanej bola jej chorobná závislosť na alkohole, ktorú sa neúspešne dobrovoľne i nedobrovoľne
snažila riešiť a ktorú má v posledných dvoch rokoch pod kontrolou (výpovede MUDr. Fedákovej, MUDr.
Kosorinského, MUDr. Ďuriana). Obžalovaná sa nedopúšťa inej trestnej činnosti. Z týchto dôvodov súd
dospel k záveru, že vzhľadom na osobu obžalovanej, súčasnú rodinnú situáciu, pričom trest má mať
čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa (§ 34 ods. 3 Tr.zák.) možno akceptovať návrh prokurátora a

podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. mimoriadne znížiť trest odňatia slobody, ktorej podľa zákona obžalovanej
hrozil, pretože ten by bol pre obžalovanú neprimerane prísny. Súd z týchto dôvodov obžalovanej uložil
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom tohto trestu na skúšobnú dobu 2
roky. Obžalovanej zároveň uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe a ako súčasť
probačného dohľadu obžalovanej uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok. V kombinácii s trestom odňatia slobody a probačným dohľadom

obžalovanej uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Súd je presvedčený, že
takto uložený trest odňatia slobody v kombinácii s ochranným protialkoholickým liečením ambulantnou
formou je výrazom individuálnej aj generálnej prevencie trestu a povedie obžalovanú k tomu, aby
sa v budúcnosti nedopúšťala obdobnej trestnej činnosti a naďalej sa pod súdnym dohľadom liečila z
chorobnej závislosti na alkohole. V prípade, že by obžalovaná nedodržiavala obmedzenia uložené pri

probačnom dohľade, dopúšťala so opätovne trestnej činnosti, alebo by sa nepodrobovala ochrannému
protialkoholickému liečeniu ambulantnou formou, súd by mohol rozhodnúť o nariadení výkonu trestu
alebo ochrannú liečbu uloženú ambulantnou formou zmeniť na formu ústavnú. Súd je však presvedčený,
že obžalovaná vo svojom zmenenom pozitívnom správaní, ktoré začala v roku 2012 zotrvá a využije tak
možnosť na zmenu svojej osobnej, ale aj rodinnej situácie poskytnutú jej týmto súdnym rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný úči-
nok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.