Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Cb/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513204356
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513204356.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa
mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava IČO: 00 603 147, pr.
zast. LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175 proti odporcovi NAŠE
FINANČNÉ DRUŽSTVO, 17. novembra 4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, pr. zast. Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava v konaní o zaplatenie 93 eur

s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 75,64 eur, pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
59,14 eur na účet právneho zástupcu odporcu Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., advokátska
kancelária, Bratislava, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania platobného rozkazu a v prípade podania

odôvodneného odporu vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 93 eur
s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 18.4.2012 o 14:30 bolo z ulice Školská v Bratislave, ktorá je miestnou
komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva
mestská časť Bratislava - Staré mesto odstránené osobné motorové vozidlo zn. Lexus, EČV: SL 017AU,
ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník mestskej
polície Bratislava - Staré mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia

starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej
časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 20.10.2009. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie
motorového vozidla stálo na ulici Školská v Bratislave na vyhradenom mieste, ktoré preň nebolo
určené. Týmto vznikol zákonný dôvod vymedzený v ustanovení § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke na jeho odstránenie a povinnosť odporcu ako prevádzkovateľa motorového
vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala odťah
predmetného motorového vozidla obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá je oprávnená na odťah

na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 v znení dodatku č.
3 zo dňa 13.11.2009. Faktúrou č. 2012023 zo dňa 10.5.2012 obchodná spoločnosť Car Towing, a.s.
vyfakturovala navrhovateľovi náklady odťahu motorového vozidla. Dňa 18.4.2012 v čase 15:36 hod.
odporca prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o odovzdaní vozidla a dňa 15.5.2012 výzvu na
úhradu VS: 4542041816 znejúcu na sumu 93 eur s lehotou splatnosti 31.5.2012. Nakoľko odporcapredmetnú istinu neuhradil, dňa 31.5.2011 sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, ktorý má voči
navrhovateľovi. Výška nákladov za odťah motorového vozidla bola stanovená v súlade so skutočnými
nákladmi pri odstraňovaní motorového vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah

stanovovanými v danom odvetví a mieste. Zároveň poukázal na judikatúru najmä Krajských súdov v
Bratislave a Trnave, v ktorých bol vyslovený názor, že o odstránení vozidla tvoriaceho prekážku v
cestnej premávke môže rozhodnúť iba správca komunikácie, ale technickú stránku odťahu vozidla môže
zabezpečiť aj prostredníctvom súkromnej spoločnosti.

Súd návrhu vyhovel platobným rozkazom č.k. 3Rob/86/2013-50 zo dňa 28.8.2013. Proti tomuto

platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že návrh považuje za
nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Tvrdenia navrhovateľa v návrhu považoval za nesprávne a nemajúce
žiadnu oporu v platnom právnom poriadku, nehovoriac o tom, že judikatúra citovaná navrhovateľom bola
prekonaná judikatúrou NS SR. Vyslovil názor, že spol. Car Towing, a.s. ako súkromná spoločnosť nie je
oprávnená vykonávať odťahy, nakoľko jej to neumožňuje žiaden právny predpis. Navrhovateľ nemôže
preniesť výkon verejnej správy na súkromnú spoločnosť bez toho, aby mu to umožňovalo ustanovenia

platného právneho poriadku. Poukázal na judikatúru súdov, v ktorých bol vyslovený názor, že správca
komunikácie pri odstránení vozidla nemôže ako orgán verejnej moci svoje právomoci preniesť na
iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej. Nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa,
ktorý zo skutočnosti, že na odstránenie motorového vozidla sa nevzťahujú ustanovenia správneho
poriadku vyvodil, že si vzťahy v súvislosti s odstránením vozidla môže upraviť podľa súkromnoprávnych

noriem. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sú. zn. 15Co/177/2011
zo dňa 19.3.2013. Podľa odporcu citovaná judikatúra preukazuje jeho argumentáciu, že navrhovateľovi
uplatnená pohľadávka nikdy nevznikla a ani vzniknúť nemohla, nakoľko neuskutočnil odťah motorového
vozidla, a teda mu ani nevznikli žiadne náklady v súvislosti s týmto odťahom. Pohľadávka nemohla
vzniknúť ani spoločnosti Car Toeing, a.s., keďže z jeje strany išlo o zákon v rozpore so zákonom. Preto

aj akékoľvek postupovanie pohľadávok medzi navrhovateľom a uvedenou spoločnosťou sú neplatné
právne úkony.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu odporcu uviedol, že prevádzkovateľ vozidla, teda odporca, porušil
predpisy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, preto bol správca komunikácie
povinný odtiahnuť jeho motorové vozidlo. Správca komunikácie si teda plnil výlučne svoju povinnosť.

V dôsledku odťahu vozidla vznikli správcovi komunikácie náklady, ktoré aj uhradil spoločnosti Car
Towing, a.s., ktorá odťah technicky vykonala. Výklad ust. § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961
Zb. a § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. spôsobom ako ho podáva odporca považoval za
prísne formalistický a gramatický. Mal zato, že v danej veci je potrebné tieto ustanovenia vykladať
predovšetkým logicky, teologicky a tiež historicky. Hlavným účelom zákonného ustanovenia je, aby bolo

motorové vozidlo odstránené z dôvodu, že ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb chodcov,
teda zabezpečenie bezpečnej a plynulej cestnej premávky. Priamym dôsledkom prísne formalistického
a gramatického výkladu pojmu „výkon správy“ je ochromenie hlavného účelu predmetných zákonných
ustanovení. Vyslovil názor, že zákonodarca nechcel predmetným zákonným ustanovením prikázať
obciam, aby zakladali špecializované právnické osoby, ale chcel im tým prikázať, aby boli tými entitami,

ktoré dohliadajú na to a starajú sa o to, aby cestná premávka bola bezpečná a plynulá, aby boli tými, ktorí
za zabezpečenie tejto úlohy preberajú zodpovednosť. V prípade logického výkladu sa zákonný príkaz
na odstránenie vozidla neprieči tomu, že vozidlo je naložené, odvezené, uskladnené právnickou osobou
nezaloženou obcou. Zabezpečenie účelu zákona totiž vykonala obec, teda vykonala aj odstránenie
vozidla. Obec je tým subjektom, ktorý identifikoval prekážku cestnej premávky a rozhodol o tom, že pre

zabezpečenie jej bezpečnosti a plynulosti je potrebné vozidlo odstrániť. Tým, že účel zákona naplnila
obec a nie súkromná spoločnosť bola zároveň vlastníckemu právu poskytnutá ochrana, keďže sa do
neho nezasiahlo na základe svojvôle, ale naopak na základe zákonného postupu vyvolaného porušením
zákona zo strany odporcu.

Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie. Právny

zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím
vo veci aj bez jeho prítomnosti. Právny zástupca odporcu sa pojednávania bez ospravedlnenia
nezúčastnil. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec aj bez účasti
navrhovateľa a právnych zástupcov účastníkov konania.Predseda predstavenstva odporca na pojednávaní poukázal na stanovisko v odpore. Ďalej uviedol, že
vozidlo bolo zaparkované na parkovacom mieste Národnej banky Slovenska, pretože mal dohodnuté
stretnutie v NBS. Vozidlo teda neobmedzovalo premávku , jej bezpečnosť alebo bezpečnosť chodcov.

Priznal, že za parkovanie bola uložená poriadková pokuta, ale z toho dôvodu, že parkoval na mieste,
ktoré je vyhradené pre obyvateľov Bratislavy. Keďže nebýva v Bratislave, nemal vedomosť o tom, ktoré
miesta sú vyhradené pre obyvateľov Bratislavy. Na odťah vozidla preto podľa jeho názoru navrhovateľ
nemal právo a aj následné uplatnenie nákaldov spojených s odťahom preto považoval za nedôvodné.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom
predsedu predstavenstva odporcu, listinnými dôkazmi, najmä rozhodnutím o odstránení vozidla zo dňa

18.4.2012, faktúrou 1012023, dokladom o neuhradených nákladov za odťah vozidla za obdobie od
1.4.2012 do 30.4.2012, poverenie starostu mestskej časti Bratislavy - Starého mesta zo dňa 20.10.2009,
dodatkom č. 3 k zmluve č. 48/2006 zo dňa 23.10.2006 o výkone odťahovej služby, protokolom o
odovzdaní vozidla, výzvou doručenou odporcovi dňa 15.5.2012, výpisom z účtu navrhovateľa a zistil
tento skutkový stav:

Dňa 18.4.2012 parkoval odporca svojím motorovým vozidlom EČV: SL 017AU na ulici Školskej v
Bratislave pri budove NBS. Toho istého dňa o 14:30 bolo uvedené motorové vozidlo odstránené na
základe rozhodnutia o odstránení vozidla zo dňa 18.4.2012 z dôvodu podľa § 43 ods. 4 písm. b) zák.
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda z dôvodu, že vozidlo bolo na vyhradenom parkovisku, ktoré
preň nebolo určené. Správu tejto komunikácie v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky

vykonáva mestská časť Bratislava - Staré mesto. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník
mestskej polície Bratislava - Staré mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle
poverenia starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na
území mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 20.10.2009. Na základe rozhodnutia správcu
komunikácie vykonala odťah predmetného motorového vozidla obchodná spoločnosť Car Towing, a.s.,

a to na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 v znení dodatku
č. 3 zo dňa 13.11.2009. Faktúrou č. 2012023 zo dňa 10.5.2012 obchodná spoločnosť Car Towing,
a.s. vyfakturovala navrhovateľovi náklady odťahu motorového vozidla, ktoré navrhovateľ uhradil dňa
15.5.2012. Dňa 18.4.2012 v čase 15:36 hod. odporca prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o
odovzdaní vozidla a dňa 15.5.2012 výzvu na úhradu sumy 93 eur s lehotou splatnosti 31.5.2012.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa § 4b ods.1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo
vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych
komunikácií.

Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov
miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve
obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické

osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke kto spôsobil prekážku cestnej premávky,
je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady
správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj
odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej

premávky súvisia.Podľa § 43 ods. 4 cit. zák. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na
náklady jeho prevádzkovateľa, ak je

a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,

b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,

c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez
čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na
viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

Podľa § 43 ods. 5 cit. zák. ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené
v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady

jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo
tvoriaceprekážkucestnejpremávkynadiaľnicialebonarýchlostnejceste,oodstránenívozidlarozhodne
policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.

Podľa § 141 ods. 5 písm. b) cit. zák. všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie
prekážky cestnej premávky.

Správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom
verejnej správy, preto sa na neho vzťahuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu
konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda
pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať
analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý

orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže
môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob,
akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať.

Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a
zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz

zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj
nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Z uvedeného
vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zvereným mu výkon verejnej moci a správy
zmluvne preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil
alebo priamo ukladal.

V zmysle cit. § 43 ods. 1 a 4 zák. č. 8/2009 Z.z. je povinný odstrániť prekážku cestnej premávky ten,
kto ju spôsobil a ak ju neodstráni, môže ju odstrániť správca cesty, v danom prípade mestská časť
alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. V tomto smere súd poukazuje na
rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003, v ktorom bol vyjadrený názor, že „správca miestnej komunikácie
pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže právomoci

správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po stránke technickej (čo
sa týka zabezpečenia samého výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej komunikácie
je oprávnená vykonať len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel
založená,alebo zriadená“(toto rozhodnutie je možné použiťaj pozrušenícit.zákonaajehonahradení
zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko podstata právnej úpravy a najmä príslušné ustanovenia zák. č. 135/1961

Zb. sa nezmenili).

Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. nepochybne vyplýva, že
úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií
a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať Policajný zbor alebo správca cesty
tzn., že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby,ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej
premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej, alebo zriadenej.

Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 141 ods. 5 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého

sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto
ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a
vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v
súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na
odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní,

ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v
znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri
odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania,
zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., to znamená., že
sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho,
aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v

iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku.

Spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou
osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Spoločnosť Car
Towing,a.s.jesúkromnouobchodnouspoločnosťou,ktorejspoločníkmisúibafyzickéosoby.Odtiahnutie
vozidla touto spoločnosťou teda nemožno považovať za odtiahnutie, ktoré vykonala obec ako správca

komunikácie v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uvedená spoločnosť
nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie
vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, a preto ani nebola oprávnená
vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne za tento si vyúčtovať cenu 93,- eur.
Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko

tento odťah, ako vyplýva z vykonaného dokazovania neuskutočnil. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ,
hoci ten je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenie nákladov
tohto odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal a nevynaložil naň žiadne náklady.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku. K judikatúre uvádzanej navrhovateľom súd len poznamenáva, že

táto preukazuje, že názor na danú problematiku nie je v judikatúre súdov jednotný. Súd nie je viazaný
názormi súdov vyslovených v iných konaniach, pričom súd sa priklonil k názorovej línii tak, ako to vyplýva
z tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi,
ktorý mal plný úspech, priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti odporcovi.

Tieto trovy pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 16,50 a trov právneho zastúpenia v sume 59,14
eur za 2 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd (odpor proti
platobnému rozkazu) - odmena za 1 úkon 16,60 eur bez DPH, 2 x režijný paušál po 8,04 eur a 20 %
DPH z odmeny a režijných paušálov vo výške 9,86 eur v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb..

Súd nepriznal odmenu, náhradu tzv. režijných paušálov a DPH z odmeny a režijných paušálov za 2
úkony právnej pomoci, a to písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní dňa
24.6.2014. Úkonom „písomné podanie na súd - vyjadrenie vo veci“ právny zástupca odporcu 2 krátkymi
odsekmi odpovedal na všeobecné poučenie súdu o procesných právach a povinnostiach účastníka
konania a následne uviedol totožné vyjadrenie, ktoré už bolo obsahom odporu proti platobnému rozkazu,

teda duplicitne uviedol tie isté námietky proti dôvodnosti návrhu. Takýto úkon súd nepovažuje za úkon
účelne vynaložený na uplatnenie, resp. bránenie práva, teda za úkon, za ktorý by mala byť priznaná
odmena v plnej výške ako za úkon vo veci samej, a to aj s prihliadnutím na povahu úkonov, za ktoré
vyhláška č. 655/2004 Z.z. v § 13a odmenu (či už v plnej alebo nižšej výške) priznáva. Na pojednávaní
dňa 24.6.2014 sa právny zástupca odporcu nezúčastnil, preto mu za tento úkon odmena a režijný paušál

takisto neprislúcha.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.