Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112217130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112217130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v právnej veci žalobcu: L. spol. s r.o., T. XX,
XXX XX Z., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Andrej Danko, advokát, Mlynské nivy 73/a, 821 05 Bratislava,
proti žalovanému: K. and M., s.r.o., N. 3, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou GOREJ
Legal, s.r.o., Žižkova 6, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 1.143,86 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1.3.2013, č.k. 26Cb/69/2012-103 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.143,86 eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku; priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 68,50 eur za zaplatený súdny
poplatok a vo výške 1.359,58 eur za právne zastúpenie, ktoré sumy uložil žalovanému zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 4.7.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 1.143,86 eur titulom náhrady škody. K uvedenej škode malo dôjsť spôsobom,
že žalobca prenajal žalovanému na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí hnuteľnú
vec - vibračnú nohu SRV 66 inventárne číslo 20080828, výrobné č. 8004108, ktorú mu žalovaný nebol
schopný vrátiť, nakoľko dňa 16.11.2010 došlo k jej odcudzeniu.

Žalovaný z dôvodu právnej istoty uplatnil voči žalobcovi pohľadávku vo výške rovnajúcej sa žalobcom
uplatnenému nároku, ktorá mu vznikla titulom náhrady škody spôsobenej žalovanému porušením

povinnosti žalobcu dať predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z čl.
IX. základných podmienok.

Súd prvého stupňa zo zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí uzavretej medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 14.10.2010 zistil, že žalobca prenechal žalovanému za
odplatu na dočasné užívanie predmet nájmu špecifikovaný v zmluve. Predmetom nájmu bola aj vibračnánoha SRV 66 s inventárnym číslom 20080828 a výrobných číslom 8004108. Nedeliteľnou súčasťou
zmluvy boli základné podmienky podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva.

Podľa čl. V uzavretej zmluvy odovzdávanie a preberanie predmetu nájmu vykonáva preberací

technik prenajímateľa za prítomnosti spolusplnomocneného pracovníka konateľom nájomcu. V čl.
VI základných podmienok bolo zakotvené, že prepravu stavebnej mechanizácie a príslušenstva z
požičovne a späť, ako aj presuny v rámci staveniska zabezpečuje nájomca na vlastné náklady,
pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak. Nájomca bol povinný prepravovanú stavebnú mechanizáciu
a príslušenstvo zabezpečiť a chrániť tak, aby nedošlo k jej strate, odcudzeniu, poškodeniu alebo
zničeniu. Čl. VII. základných podmienok zakotvoval zodpovednosť nájomcu za to, že prenajatú stavebnú

mechanizáciu a príslušenstvo používa v súlade s účelom, na ktorý je určená. Nájomca bol povinný
vykonávať všetky účinné opatrenia, aby nedošlo k poškodeniu, zničeniu, alebo odcudzeniu prenajatej
stavebnej mechanizácie a príslušenstva. Bol povinný bezodkladne oznámiť prenajímateľovi poškodenie,
poruchu, haváriu alebo odcudzenie predmetu nájmu a technickej dokumentácie. Bol povinný užívať
predmet nájmu tak, aby nedošlo k jeho strate, zničeniu, poškodeniu, alebo zneužitiu tretími osobami.

Bol povinný vydať bez zbytočného odkladu prenajímateľovi predmet nájmu pri skončení nájmu, inak
zodpovedal za škodu tým vzniknutú a zaviazal sa zaplatiť i zmluvnú pokutu vo výške 15% z hodnoty
sadzby. Ďalej v uvedenom článku bolo zakotvené, že v prípade ak nájomca stavebnú mechanizáciu
a príslušenstvo nevydá prenajímateľovi do 14 dní od vyzvania, je povinný zaplatiť prenajímateľovi
obstarávaciu cenu predmetu nájmu. Obstarávacia cena je cena, za ktorú je možné zakúpiť nové

zariadenie zodpovedajúce svojim výkonom, kvalitou, výbavou a druhom prác predmetu nájmu. Nájomca
bol povinný platiť nájomné v plnom rozsahu aj vtedy, ak predmet nájmu nemohol užívať v dôsledku
vád, jeho poškodenia, vyradenia z činnosti, za ktoré prenajímateľ nezodpovedá, alebo ktoré zavinil
nájomca, jeho zamestnanci, alebo tretie osoby, ktoré mali k predmetu nájmu prístup (či už s povolením
alebo bez povolenia nájomcu), alebo ak takáto škoda vznikla spôsobom, pri ktorom nájomca mohol

alebo mal možnosť ju odvrátiť alebo jej zabrániť. Nájomca bol povinný pri skončení nájmu vrátiť
prenajatý predmet nájmu prenajímateľovi v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania
veci, vyčistený, so všetkým príslušenstvom, dokladmi, kľúčmi a podkladmi podľa pokynov určených
prenajímateľom a na miesto ním určené. Ak nájomca poruší túto povinnosť a neodovzdá predmet nájmu
spolu s príslušenstvom riadne a včas prenajímateľovi zodpovedá za škodu tým vzniknutú. Tým nie

je dotknuté právo prenajímateľa na zaplatenie obstarávacej ceny predmetu nájmu voči nájomcovi za
stratený alebo zničený predmet nájmu.

Ďalej zistil, že podľa čl. IX. základných podmienok prenajímateľ vyhlasuje, že zariadenie má
zmluvne poistené. Poistenie sa nevzťahuje na škody spôsobené nedodržaním technických podmienok
a prevádzkových noriem zariadenia nájomcom, porušením zákazu manipulácie so zariadením

neoprávnenými osobami a na vzniknuté straty každého druhu, vrátane ušlého zisku, pokút, mánk,
strát vzniknutých z omeškania, nedodržaním dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu. Za
všetky uvedené škody zodpovedá v plnej miere nájomca. Ďalšie druhy poistenia alebo pripoistenia nad
rámec vyššie uvedeného poistenia zabezpečuje a uhrádza nájomca. V priebehu nájmu je nájomca
povinný oznámiť prenajímateľovi akúkoľvek nehodu, stratu, alebo škodu, ktorá nastala v súvislosti

alebo následkom užívania zariadenia alebo z inej príčiny, a to bezodkladne po ich zistení písomnou
formou. V prípade prenájmu mechanizácie bol nájomca povinný zabezpečiť zariadenia nasledovným
spôsobom, že ak je umiestnené v uzavretom a uzamknutom priestore i počas prestávok počas pracovnej
činnosti musí byť riadne uzamknuté zapaľovanie, aktivované zabezpečovacie zariadenie dodané
výrobcom, mechanické zabezpečenie (napr. zabezpečenie uzamknutou reťazou, pevné spojenie so

základom a pod.), pričom vstupné dvere musia mať bezpečnostnú cylindrickú vložku zabraňujúcu
vytlačeniu a bezpečnostný štít zabraňujúci rozlomeniu a vylomeniu vložky a prípadný ďalší zámok
alebo bezpečnostnú závoru a musia byť oplechované. Presklenné otvory musia byť zabezpečené
bezpečnostnou fóliou alebo funkčnými mrežami. Ak je umiestnená na otvorenom priestranstve i počas
prestávok pri pracovnej činnosti, plocha s odstavenými strojmi a zariadeniami musí byť oplotená s

uzamknutou bránou s trvalou strážnou fyzickou ochranou alebo strážnou službou. Za oplotenie sa
považuje stavba vysoká min. 1,80 m z dreva, betónu, tehál, keramických tvárnic, ocele alebo ich
kombinácie, prefabrikovaných prvkov, ktorá slúži k ohraničeniu a zabezpečeniu odstavnej plochy. V
prípade prenájmu príslušenstva (napr. hydraulické kladivá, lopaty, frézy, zametacie zariadenia a pod.)je nájomca povinný zabezpečiť predmet nájmu proti odcudzeniu mechanicky (napr. zabezpečenie
uzamknutou reťazou spojenou s pevným bodom a pod.) i počas prestávok pri pracovnej činnosti, a to
iba v uzavretom a uzamknutom priestore.

Dokladom o nadobudnutí vibračnej nohy z 29.4.2008 žalobca preukázal súdu nadobúdaciu cenu vo
výške 1.590,- eur.

Z poistnej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej medzi žalobcom ako poisteným a spoločnosťou U. poisťovňa,
a.s. ako poisťovateľom zo dňa 31.12.2008 mal za preukázané, že predmetom zmluvy bolo poistenie
stavieb, zariadení a zásob, strojov a technologických zariadení a poistenie prerušenia prevádzky
malých a stredných podnikov. K tejto zmluve bol uzavretý dňa 31.12.2009 dodatok č. 1, pričom

toto poistenie sa malo sťahovať aj na vibračnú nohu SRV 66 inventárne číslo XXXXXXXX, výrobné
číslo XXXXXXX. Pre uvedené poistenie platili aj Všeobecné poistné podmienky poistenia majetku pre
podnikateľské subjekty, Osobitné dojednania poistenia majetku proti škodám spôsobeným živelnou
udalosťou, Osobitné dojednania poistenia majetku proti škodám spôsobeným vodou z vodovodných
zariadení, osobitné dojednania poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou a

poškodzovaním cudzej veci. Súbor strojov a zariadení, medzi ktoré patrí aj vibračná noha, bol poistený
pre prípady škody spôsobenej odcudzením s prekonaním prekážky.

Z čl. 3 osobitných dojednaní poistenia majetku proti škodám spôsobeným krádežou, lúpežou a
poškodzovaním cudzej veci poistnou udalosťou podľa týchto osobitných dojednaní sa rozumelo
odcudzenie poistenej veci krádežou, odcudzenie poistenej veci lúpežou, poškodenie alebo zničenie

poistených vecí konaním páchateľa smerujúcim k odcudzeniu poistených vecí (poškodzovanie cudzej
veci v zmysle Trestného zákona).

Podľačl.6bodu1.osobitnýchdojednanípoisteniamajetkuprotiškodámspôsobenýmkrádežou,lúpežou
a poškodzovaním cudzej veci sa za krádež v zmysle týchto Osobitných dojednaní považuje prípad,
ak páchateľ prekoná prekážku a poistenú vec si prisvojí nasledujúcim spôsobom: a) do chráneného

priestoru vnikne tak, že jeho zabezpečenie prekoná nástrojmi, ktoré nie sú určené na jeho riadne
otváranie, b) do chráneného priestoru sa dostane násilím inak ako dverami, c) v chránenom priestore
sa skryje pred jeho uzamknutím a zmocní sa poistenej veci. Tento postup páchateľa ale musel byť
preukázaný, d) chránený priestor otvorí pomocou originálneho kľúča, legálne zhotoveného duplikátu,
uzamykacieho kódu, vstupnej karty a pod., ktorých sa zmocnil krádežou alebo lúpežou, čo musí byť

preukázané trestným konaním. Za krádež sa v zmysle týchto osobitných dojednaní nepovažovalo, ak si
páchateľ prisvojí poistenú vec v prípadoch, kedy došlo k vniknutiu do chráneného priestoru nezisteným
spôsobom (napr. bez stôp násilného prekonania, použitím originálneho kľúča s výnimkou čl. 6 ods. 1
písm. d) a pod.).

V odôvodnení odcitoval § 722, § 723, § 617, § 670, § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 373, § 374,

§ 378, § 379, § 380 Obchodného zákonníka, § 415, § 420, § 441, § 442, § 443 Občianskeho zákonníka.

Uzavrel, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné a vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané,
že dňa 14.10.2010 uzavreli zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, a že vibračná noha SRV
66, ktorá bola súčasťou prenajatých vecí, bola dňa 16.11.2010 odcudzená. Sporným bol vznik škody
vzhľadom na ust. čl. IX. základných podmienok o poistení prenajatých vecí a výška škody. Žalovaný

tvrdil, že v zmysle čl. IX. základných podmienok bol žalobca povinný poistiť predmet nájmu. V prípade,
že tak neurobil, porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a je povinný uhradiť žalovanému tým
spôsobenú škodu vo výške žalobcom uplatneného nároku. Pre prípad, že k poisteniu predmetu nájmudošlo namietal, že si žalobca mal uplatniť nárok v poisťovni, nakoľko ak by plnila aj poisťovňa aj nájomca,
došlo by u žalobcu k bezdôvodnému obohateniu.

Uzavrel, že žalobca prenechal na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí žalovanému

za odplatu predmetnú vibračnú nohu na dočasné užívanie. Základnou povinnosťou nájomcu
(žalovaného) je po skončení nájmu vrátiť vec prenajímateľovi. Túto povinnosť žalovaný nesplnil a nebol
ju schopný splniť ani dodatočne, nakoľko v dobe, keď mal vec v nájme, mu bola odcudzená. Zdôraznil,
že žalovaný nie je zodpovedný za odcudzenie veci, ktorého sa nedopustil, ale je zodpovedný voči
žalobcovi za ujmu vzniknutú tým, že mu jeho vec nevrátil. Porušenie právnej povinnosti žalovaného

spočíva nie v tom, akým spôsobom sa staral o ochranu predmetu nájmu, t.j. v plnení špeciálnej
prevenčnej povinnosti ohľadne prenajatej veci podľa § 670 Občianskeho zákonníka, ale v porušení
právnej povinnosti stanovenej nájomnou zmluvou vrátiť prenajímateľovi predmet nájmu po uplynutí
dohodnutej doby. Má za to, že v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla žalobcovi škoda, lebo
jeho majetkový stav sa znížil o hodnotu nevrátenej vibračnej nohy. Zodpovednosť žalovaného za škodu
vzniknutú žalobcovi sa teda odvodzuje z porušenia zmluvnej povinnosti prenajatú vec po uplynutí

dohodnutej doby prenajímateľovi vrátiť. Uvedené platí aj pre prípad, že nemožnosť žalovaného vrátiť
predmet nájmu prenajímateľovi (a splniť tak svoj záväzok) spôsobila jeho odcudzením tretia osoba.
Zodpovednosť tretej osoby nevylučuje zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi za porušenie zmluvnej
povinnosti.

Žalovaný sa v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti nezbavil, nakoľko

nepreukázal súdu, že by dodržal podmienky ochrany predmetu nájmu v zmysle základných podmienok
podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva. Nepreukázal teda, že vznik škody
nezavinil.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z poistnej zmluvy č. XXXXXXX a najmä z čl. 3, čl. 6 bodov 1. a
4. osobitných dojednaní zistil, že vibračná noha, ktorá bola predmetom nájmu na základe zmluvy o

podnikateľskom nájme hnuteľných vecí uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nebola poistená pre
prípad odcudzenia z priestorov nájomcu, resp. pre prípad odcudzenia z miesta jej užívania nájomcom,
ktoré nie je chráneným priestorom podľa čl. 6 bodu 4. osobitných dojednaní.

Z prvej vety čl. IX. základných podmienok vyplýva, že žalobca vyhlásil, že zariadenia má poistené. Z
druhej vety tohto článku však vyplýva na aké škody sa toto poistenie nevzťahuje. Ide o škody spôsobené

nedodržaním technických podmienok a prevádzkových noriem zariadenia nájomcom, porušením
zákazu manipulácie so zariadením neoprávnenými osobami a na vzniknuté straty každého druhu,
vrátane ušlého zisku, pokút, mánk a strát vzniknutých z omeškania, nedodržaním dohodnutého výkonu
a stratou trhu alebo kontraktu. Pod slovným spojením straty každého druhu je podľa názoru súdu prvého
stupňa potrebné rozumieť aj odcudzenie, a to najmä s poukazom na § 722 Občianskeho zákonníka a

logický výklad pojmu strata v spojení s upresnením v nasledujúcej časti druhej vety, z ktorej vyplýva,
že sa jedná aj o „ekonomické“ straty. Dospel teda k záveru, že za všetky uvedené škody, teda aj
za odcudzenie zodpovedá v plnej miere nájomca. Ďalšie druhy poistenia alebo pripoistenia nad rámec
vyššie uvedeného poistenia mal zabezpečiť nájomca, t.j. žalovaný.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v čl. VI. a VII. základných podmienok sa síce používajú paralelne

pojmy strata a odcudzenie, ale z čl. IX. základných podmienok, ako aj z ust. § 722 Občianskeho
zákonníka jednoznačne vyplýva, že pod pojmom strata je nevyhnutné rozumieť aj odcudzenie veci.
To znamená, že pojem strata zahŕňa v sebe akúkoľvek stratu veci, teda aj jej odcudzenie. V čl. IX.
základných podmienok je jasne a zrozumiteľne uvedené, pre aké poistné riziká nemá nájomca poistené
prenajímané veci.

Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nebol povinný poistiť
predmet nájmu proti odcudzeniu. Počas doby nájmu vec užíval nájomca, ktorý si mal byť vedomý toho,
že zodpovedá i za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup (§ 683 ods. 1
Občianskehozákonníka).Skutočnosť,ževibračnánohanebolapoistenápredanériziko,nemôžepretovtomto prípade založiť spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka a
nemôže založiť ani povinnosť žalobcu na náhradu škody voči žalovanému z titulu porušenia povinností z
predmetnej nájomnej zmluvy pre nesplnenie povinnosti žalobcu poistiť predmet nájmu proti odcudzeniu.

Pokiaľ ide o žalovaným namietanú výšku škody (keď tvrdil, že trhová hodnota odcudzeného predmetu
nájmu je len 400,- eur) žalovaný nepreukázal súdu trhovú cenu vibračnej nohy, ani jej mieru opotrebenia,
pričom ju mal v držbe ako posledný pred jej odcudzením. Vzhľadom na uvedené, vek predmetnej
vibračnej nohy, jej obstarávaciu cenu a ust. § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza
skutočná škoda aj ušlý zisk, súd mal za to, že zostatková cena vibračnej nohy predstavuje výšku škody,

ktorá žalobcovi vznikla jej odcudzením.

Na podporu uvedeného súd zdôraznil, že ak by technický stav predmetnej vibračnej nohy nebol
vyhovujúci, resp. jej opotrebenie by bolo značné, nebol by ju žalovaný prenajal od žalobcu. Navyše
žalovaný si pre prípad nepoistenia predmetu nájmu žalobcom v zmysle čl. IX. základných podmienok
(čím malo dôjsť k porušeniu povinností žalobcu vyplývajúcich mu zo zmluvy) uplatnil voči žalobcovi
nárok na náhradu škody v rovnakej výške ( 1.143,86 eur).

Na základe uvedeného teda dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich v plnej výške úspešnému žalobcovi.
Priznané trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 68,50 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 1.359,58 eur vrátane DPH. Priznané trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu
za 4 úkony právnej služby á 61,41 eur +DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd,

účasť na pojednávaniach v dňoch 11.1.2013 a 1.3.2013), režijný paušál 1 x 7,41 eur + DPH, 1 x 7,63 eur
+ DPH a 2 x 7,81 eur + DPH, cestovné na pojednávanie dňa 11.1.2013 osobným motorovým vozidlom
z Z. do N. a späť vo výške 217,22 eur vrátane DPH (pri vzdialenosti 804 km, cene PHM 1,503 eur za
liter, priemernej spotrebe vozidla 5,8 litrov na 100 km a hodnote amortizácie vozidla 0,183 eur na 1
km), cestovné na pojednávanie dňa 1.3.2013 osobným motorovým vozidlom z Z. do N. a späť vo výške

217,54 eur vrátane DPH (pri vzdialenosti 804 km, cene PHM 1,510 eur za liter, priemernej spotrebe
vozidla 5,8 litrov na 100 km a hodnote amortizácie vozidla 0,183 eur na 1 km) a náhrady za stratu času v
súvislosti s cestou na pojednávanie vo výške 593,26 eur vrátane DPH (dňa 11.1.2013 za 19 polhodín po
13,01 eur bez DPH a dňa 1.3.2013 za 19 polhodín po 13,01 eur bez DPH) Trovy konania boli priznané
v súlade s § 10, 14, 15 a 17 vyhl. číslo 655/2004 Z. z..

Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za jednu poradu s klientom
dňa 14.1.2013, nakoľko žalobca ju súdu nepreukázal.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

Dôvodil, že medzi účastníkmi konania bola spornou otázka, či v zmysle čl. IX základných podmienok
bol žalobca povinný predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu. Má za to, že podstata sporu spočívala

vo výklade pojmu strata, vo vzťahu ku ktorej žalobca tvrdil, že zahŕňa aj odcudzenie predmetu nájmu.
Žalovaný tvrdí, že pojem strata nezahŕňa odcudzenie, že takýto výklad zo strany žalobcu je účelový, čo
vyplýva zo skutočnosti, že žalobca v základných podmienkach na viacerých miestach oba tieto pojmy
používa a rozlišuje medzi nimi, preto nie je spravodlivé tento pojem vykladať na ťarchu žalovaného.

Dôvodí, že súd prvého stupňa sa vo vyššie uvedenej otázke priklonil na stranu žalobcu, pričom dospel

k záveru, že žalobca povinnosť poistiť predmet nájmu nemal, vo vzťahu k čomu poukázal na druhú vetu
článku IX. ZP, kde sa uvádza, na aké škody sa poistenie žalobcu - prenajímateľa nevzťahuje (ušlý zisk,
manká, straty vzniknuté z omeškania, nedodržania dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu).
Tento záver súdu prvého stupňa je podľa názoru odvolateľa nesprávny. Dôvodí, že v predmetnom článku
sa v súvislosti s obmedzením rozsahu poistenia, ktoré má zabezpečiť žalobca (prenajímateľ), používa

slovné spojenie „straty všetkého druhu“, ktoré je bližšie špecifikované demonštratívnym výpočtom strátvýlučne ekonomickej povahy. Odcudzenie predmetu nájmu, ani obdobné skutočnosti, ktoré by evokovali
možnosť vzťahovať slovné spojenie „straty všetkého druhu“ aj na odcudzenie, sa v predmetnom
ustanovení základných podmienok nespomínajú. V zmysle uvedeného sa preto výklad súdu prvého

stupňa vo svetle demonštratívneho výpočtu javí ako bezdôvodne extenzívny a pre žalovaného ako
účastníka právneho vzťahu neočakávateľný. Podľa názoru odvolateľa je bez významu poukaz súdu
prvého stupňa na ust. § 722 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetné ustanovenie neobsahuje
výklad pojmu strata. Ďalej dôvodí, že súd prvého stupňa sa pri výklade pojmu strata neriadil výkladovými
pravidlami právnych úkonov vyplývajúcich z ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 266 ods.

4 Obchodného zákonníka.

Má za to, že ak žalobca použil v návrhu nájomnej zmluvy pojem strata, treba tento pojem vykladať
ako strata a nie odcudzenie. Ak žalobca v súčasnosti tvrdí, že pri vyjadrení pojmu strata v čl. IX.
základných podmienok mal na mysli aj odcudzenie, jeho vôľa bola v rozpore s jeho jazykovým prejavom,
pretože pojmy strata a odcudzenie nie sú obsahovo totožné, naopak z hľadiska právneho významu a
následkov s nimi spojených, sa podstatným spôsobom odlišujú. Zatiaľ čo strata je právnou udalosťou, t.j.

právnou skutočnosťou nezávislou od ľudskej vôle, odcudzenie je protiprávnym úkonom, a teda právnou
skutočnosťou závislou od ľudskej vôle. Právne predpisy s týmito právnymi skutočnosťami spájajú úplne
odlišné právne následky.

Odvolateľ poukázal aj na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje
výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v

konaní tento výraz použila. Zároveň zdôraznil, že sám žalobca v základných podmienkach používa
oba sporné pojmy - strata aj odcudzenie, t.j. sám žalobca medzi nimi rozlišuje. Nezodpovedaným preto
ostáva, prečo by mal bremeno výkladu pojmu strata v rôznych ustanoveniach základných podmienok
znášať žalovaný a ako má žalovaný spoľahlivo zistiť, kedy pojem strata zahŕňa aj pojem odcudzenie
a kedy nie. Na základe uvedeného má teda žalovaný za to, že pojem odcudzenie nie je možné

subsumovať pod pojem strata, a teda žalobca bol povinný predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu.
Svoju povinnosť si žalobca nesplnil, nakoľko poistenie dojednané žalobcom sa vzťahovalo iba na
poistenie proti odcudzeniu z priestorov žalobcu a poistná zmluva nepredpokladala skutočnosť, že
predmet poistenia bude predmetom nájomného vzťahu. Žalobca teda svojim neúplným vyhlásením
uviedol žalovaného do omylu a nemôže sa domáhať nároku na náhradu škody, ktorá by bola krytá

poistením, ak by žalobca dojednal poistenie tak ako bol povinný.

Odvolateľ ďalej namieta aj nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvého stupňa, resp.
nesprávne právne posúdenie, ktoré viedlo k záveru, že žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil. Súd
prvého stupňa tento záver konštatoval vo vzťahu k povinnosti žalovaného zabezpečiť ochranu predmetu
nájmu v zmysle základných podmienok. Žalobca si však neuplatňoval nárok na náhradu škody pre

porušenie povinnosti žalovaného zabezpečiť ochranu predmetu nájmu, ale pre porušenie povinnosti
vrátiť predmet nájmu. Z uvedeného dôvodu je otázka dodržania podmienok ochrany predmetu nájmu
vo vzťahu k predpokladom zodpovednosti žalovaného za škodu bez právneho významu. Odhliadnuc od
uvedeného,žalovanýpovinnosťochranypredmetunájmuneporušil,žalobcatútoskutočnosťaninetvrdil,
pričom táto okolnosť vôbec nebola predmetom sporu účastníkov konania, ani predmetom dokazovania.

Ďalej dôvodil, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že v dôsledku odcudzenia
predmetu nájmu, povinnosť žalovaného vrátiť predmet nájmu žalobcovi zanikla, a to pre dodatočnú
nemožnosť plnenia v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka. Rovnako odvolateľ napáda aj rozhodnutie
súdu pokiaľ sa týka výšky spôsobenej škody. Namieta, že súd prvého stupňa iba prevzal vyčíslenie
škody uvádzané žalobcom, ktorý vychádzal iba z účtovnej hodnoty predmetu nájmu. Žalovaný považuje

takto určenú výšku škody za nepreukázanú, nakoľko účtovná hodnota predmetu nájmu nie je skutočnou
škodou v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka a pre jej určenie nemá faktický ani právny význam.
Pokiaľ súd prvého stupňa k námietke žalovaného ohľadnom ceny uviedol, že žalovaný nepreukázal
trhovú cenu vibračnej nohy ani mieru jej opotrebovania, takýto postup považuje odvolateľ za nesprávny,
nakoľko súd prvého stupňa neodôvodnene preniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k výške spôsobenej

škody zo žalobcu na žalovaného. Zároveň namieta, že určenie výšky škody vibračnej nohy je otázkou,
na ktorej posúdenie sú potrebné odborné znalosti a súd prvého stupňa nebol schopný túto škodu sám
objektívne posúdiť.Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno

o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako
vecne správny.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p.. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza
odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/ t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f/ t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne
odvolanie prejednal. Podľa § 205a) O.s.p., sa dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie,
t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové dôkazy a skutočnosti, než
ktoré boli uvedené pred súdom prvého stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal
výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich

vyvodený správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie

jeho správnosti a k odvolacím námietkam udáva:

Zmluvný vzťah účastníkov bol založený Zmluvou o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa
14.10.2010,ktorejneoddeliteľnousúčasťousúajzákladnépodmienkypodnikateľskéhonájmustavebnej
mechanizácie a príslušenstva. Žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla porušením
povinnosti žalovaného vrátiť mu predmet nájmu po uplynutí dohodnutej doby uvedenej v zmluve o

podnikateľskom nájme hnuteľných vecí. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,
že žalovaný zodpovedá za škodu porušením svojej zmluvnej povinnosti prenajatú vec žalobcovi vrátiť
(§ 420 OZ). Ako už uviedol súd prvého stupňa, v príčinnej súvislosti s týmto zavinením mu škoda
vznikla (zníženie majetkového stavu). Žalovaný nepreukázal, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3), teda sa
zodpovednostinezbavil.Dôkaznébremenovtejtosúvislostipostihujejehoakoškodcu,keďnepreukázal,

že urobil dostatočné opatrenia, aby k odcudzeniu nedošlo.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom výšky priznanej škody, túto odvolací súd zhodnotil ako
nedôvodnú. V prvom rade má aj odvolací súd za to, že pri určení hodnoty predmetu nájmu možno
vychádzať z jeho účtovnej hodnoty. Ak by tomu aj tak nebolo, je potrebné zdôrazniť, že vibračná noha
bola zakúpená v roku 2008 za sumu 1.590,- eur (uvedené žalobca zdokladoval), žalovanému prenajatá

v mesiaci október 2010, odcudzená bola v mesiaci november 2010. Ide o typ vibračného zariadenia
dlhej životnosti, preto ťažko možno dôjsť k záveru, že by po dvoch rokoch klesla jeho hodnota na
žalovaným uvedených 400,- eur. Žalovaným navrhovaný znalecký posudok je za danej situácie jednak
nehospodársky a jednak by bol vo vzťahu ku konkrétnej vibračnej nohe aj bez výpovednej hodnoty,
keďže bola odcudzená.

Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že ak by uvedené zariadenie vykazovalo vady, nedostatky, resp.
by bolo nefunkčné (čo by prípadne znižovalo jeho cenu) nič také prenajímateľovi oznámené nebolo.

Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a to že
žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu a jej výška bola súdom prvého stupňa určená správne.Žalovaný uplatnil voči nároku žalobcu svoju pohľadávku vzniknutú mu titulom náhrady škody spôsobenej
mu porušením povinnosti žalobcu dať predmet nájmu poistiť proti odcudzeniu, tak ako mu táto
povinnosť vyplýva z čl. IX základných podmienok podnikateľského prenájmu stavebnej mechanizácie

a príslušenstva.

Uvedenéodvolateľodvodzujeodskutočnosti,žežalobcavcitovanomčlánkudeklaruje,žezariadeniemá
zmluvne poistené, okrem prípadov na ktoré sa poistenie nevzťahuje, kde bolo použité slovné spojenie
„na vzniknuté straty každého druhu, vrátane ušlého zisku, pokút, mánk, strát vzniknutých z omeškania,
nedodržaním dohodnutého výkonu a stratou trhu alebo kontraktu“. Žalovaný dôvodí, že pojem strata (na

ktorý sa teda poistenie nevzťahuje) nezahŕňa odcudzenie.

Odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka odvolateľa je taktiež nedôvodná. Predovšetkým
je potrebné uviesť, že články VI, VII, osobitných podmienok (na ktoré v tejto súvislosti odvolateľ
poukazuje)síce používajú oba pojmy (odcudzenie a stratu) ale riešia úplne iné situácie (povinnosti pri
prepravovaní mechanizácie, povinnosti pri jej užívaní), keď uvedenie oboch týchto pojmov má logický
základ a ich použitie v konkrétnych článkoch je namieste. Z uvedeného preto nie je možné vyvodzovať

záver, že pod pojem „straty všetkého druhu“ nemožno subsumovať aj stratu spôsobenú odcudzením
veci (keďže na tomto mieste nie sú uvedené oba pojmy).

V citovanom ustanovení pojem „strata“ nemožno vykladať iba v spojitosti s ekonomickými stratami,
tak ako sa mylne domnieva odvolateľ, argumentujúc, že slovné spojenie „straty všetkého druhu“ je
bližšie špecifikované výpočtom strát výlučne ekonomickej povahy. Slovo „vrátane“ totiž nie je označením

demonštratívneho výpočtu, ale rozširujúceho. Uvedené slovné spojenie je teda potrebné vykladať
v širších súvislostiach ako akúkoľvek stratu, ktorej následkom je nemožnosť fyzickej dispozície s
prenajatou vecou, teda aj jej odcudzenie, vrátane aj strát ekonomickej povahy, ku ktorým môže dôjsť v
súvislosti s užívaním predmetu nájmu, ale neznamenajú nemožnosť fyzickej dispozície s ním.

Takýto výklad súdu prvého stupňa nie je v rozpore s výkladovými pravidlami právnych úkonov

vyplývajúcich z § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka.

K námietke odvolateľa o zániku jeho povinnosti vrátiť predmet nájmu pre dodatočnú nemožnosť plnenia
(§ 575 OZ) odvolací súd udáva:

Nie je sporné, že žalovaný prenajatú vec nemôže vrátiť v dôsledku jej odcudzenia, ale za škodu týmto
spôsobenú prenajímateľovi zodpovedá. Žalobca sa totižto nedomáha v konaní vrátenia prenajatej veci,

ale náhrady škody spôsobenej mu porušením povinnosti vec vrátiť, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku
o hodnotu prenajatej veci.

Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený ako vecne správny (§ 219 ods. 1
O.s.p.) a to aj vrátane trov konania, ktorých výška bola súdom prvého stupňa určená správne (uvedené
napokon odvolateľ ani nenapadá).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
právo na ich náhradu má úspešný žalobca. Keďže žalobca trovy nevyčíslil a iné trovy ako trovy právneho
zastúpenia zo spisu nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.