Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/276/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207114
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5912207114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi:Slovenskárepublika-MinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepubliky,sosídlomvBratislave,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/111/2012-62 zo dňa 26. apríla 2013 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľovi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Ružomberok. Nesprávnosť
postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedo15dníoddoručeniažiadosti,pričomexekučný
súd bol s vydaním poverenia v omeškaní viac ako 5 mesiacov.

Z obsahu exekučného spisu mal súd za preukázané, že dňa 21.01.2011 doručil tunajšiemu súdu
exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spolu s návrhom

oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý vykazoval vady. Súd vyzval (dňa 01.02.2011) exekútora,
aby vyzval oprávneného na opravu návrhu na vykonanie exekúcie t.j. nech uvedie do súladu s
exekučným titulom výšku sumy, ktorú požaduje vymôcť. V bode I. návrhu uvádza, že povinnému
bola rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 09036/10 uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
vo výške 996,49 eur, podľa exekučného titulu však bola povinnému uložená povinnosť uhradiť len
sumu 776,49 eur. V prípade, ak si do uvedenej sumy 996,49 eur pripočítali aj časovo ohraničený
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 806,49 eur od 14.04.2010 do 22.07.2010 a zákonný

úrok vo výške 6% ročne zo sumy 806,49 eur od 20.07.2010 do 22.07.2010, nech uvedú ich správnu
výšku a následne opravia aj výšku sumy, ktorú požadujú vymôcť. Dňa 14.02.2011 bola súdu doručená
opravná zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom ako aj opravná žiadosť o udelenie poverenia. Po
preskúmaní opravnej zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom ako aj opravnej žiadosti o udelenia
poverenia bol opätovne dňa 18.02.2011 vyzvaný súdny exekútor, aby vyzval oprávneného na opravu
návrhu na začatie konania, podľa exekučného titulu bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu
776,49,- eur s príslušenstvom. Z opravného návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že povinný dňa20.10.2010 zaplatil sumu 777,- eur, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu sumy vo výške 776,49,-
eur. Z uvedeného vyplýva, že povinný zaplatil istinu v celom rozsahu +0,51,- eur naviac a oprávnený
bol vyzvaný, aby uviedol na základe čoho teda požaduje vymôcť od povinného 0,51,- eur. Až dňa

10.03.2011 bola súdu doručená správne opravená zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom ako
aj opravná žiadosť oprávneného o udelenie poverenia, pričom následne súd vydal dňa 14.03.2011
poverenie číslo: 5508 014063, ktorým súd poveril v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.,
vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Stála rozhodcovská, a.s., číslo konania SR 09036/10 zo dňa 08.10.2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 25.10.2010 a vykonateľnosť 28.10.2010, súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
so sídlom exekútorského úradu D. XX, XXX XX A.. V danom prípade exekučný súd postupoval v súlade
s ustanovením § 40 ods. 1 Exekučného poriadku a po v poradí druhej vykonanej oprave a doplnení
zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom ako aj opravnej žiadosti o udelenie poverenia, keď bolo
možné až po vykonanej oprave pokračovať v exekučnom konaní (dňom doručenia opravenej zápisnice a
opravenej žiadosti oprávneného tunajšiemu súdu t. j. 10.03.2011) a vydal v 15-dňovej lehote poverenie.

Ďalej okresný súd poukázal na pasívny prístup navrhovateľa v rámci exekučného konania. Tento na
porušenie svojho práva žiadnym spôsobom neupozornil, neobrátil sa na predsedu okresného súdu a
ani na Ústavný súd SR, pričom pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu možno vychádzať
len z výsledkov šetrení, respektíve rozhodnutí týchto orgánov, ktoré však navrhovateľ nepredložil.
Okresný súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal ním uplatnený nárok na náhradu majetkovej

škody v uvedenej výške, rovnako nebolo zrejmá príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym
úradným postupom a vynaloženými nákladmi, ktoré označil veľmi všeobecne bez konkretizácie týkajúcej
sa uvedeného exekučného konania voči povinnému. Navrhovateľ neuviedol akými skutočnosťami
odôvodňuje riziko zmarenia konania pre stratu kontaktu s povinným, ani insolvenciu povinného a ako sa
malvysporiadaťsotázkoučipovinnýbolsolventnývčasepodanianávrhunazmenusúdnehoexekútora.

Rovnako neboli uvedené žiadne konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vychádzať pri
posúdení nároku navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy.

Onáhradetrovkonaniarozhodolokresnýsúdpodľaust.§142ods.1O.s.p.tak,žeprocesneúspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si ich nevyčíslil a z obsahu spisu ani tieto
nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Primárne namietal porušenie jeho
práva na kontradiktórne konanie s tým, že nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k týmto. Namietal, že pred vynesením rozsudku nebol riadne
oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným

rozsudkom. Ďalej namietal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Poukazoval na skutočnosť, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca. V žalobnom návrhu upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach

verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal na právne názory
vyslovené Krajskými súdmi v Trnave, Nitre a Prešove, ako nadriadenými súdmi pri rozhodovaní o
zaujatosti sudcu. Zároveň uviedol, že tento jeho názor vychádza aj z judikatúry Ústavného súdu a
Európskeho súdu pre ľudské práva. Na záver uviedol, že v konkrétnostiach napríklad „sa prvostupňový
súd dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli

dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú“.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.),
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo
byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto zásada
však predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie ich procesných práv je

pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou
neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o ich bezprostredne naplnenie sám obral. V prípade jeho
účasti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie,
respektíve sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a bol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení
veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti sú potom jeho ďalšie tvrdenia i námietky dotýkajúce sa

odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné.

Krajský súd poukazuje na to, že okresný súd návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania nevyhovel,
ktorú skutočnosť mu postupom podľa ust. § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. aj bezodkladne oznámil.
Okresný súd správne vyhodnotil aj navrhovateľom uplatnený dôvod na odročenie pojednávania, ktorý
nepovažoval za opodstatnený. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 24.10.2012 sa jednoznačne
vyjadril, že svojimi tvrdeniami obsiahnutými v žalobnom návrhu nevznášal námietku zaujatosti proti

zákonnej sudkyni. Z tohto titulu preto nebolo potrebné, aby vec bola predkladaná krajskému súdu,
ako súdu nadriadenému na rozhodovanie o zaujatosti zákonnej sudkyne. Rovnako zákonná sudkyňa
neuviedla žiadne skutočnosti pre ktoré by sa mala vo veci cítiť zaujatá, a preto vec prejednala a rozhodla.
V podanom odvolaní, ako aj v samotnom žalobnom návrhu navrhovateľ poukazoval na zaujatosť
zákonnej sudkyne z dôvodu, že predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym

úradným postupom súdu, na ktorom táto sudkyňa vykonáva funkciu sudcu. Podľa názoru krajského
súdu uvedené skutočnosti nie sú dôvodmi pre spochybňovanie zaujatosti zákonnej sudkyne. Takýto
záver rešpektuje aj aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napríklad uznesenia sp. zn.
3Nc/14/2010 z 31.05.2010; 6Cdo/201/2013 z 19.06.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej
nestrannosti. Opomenúť tiež nemožno ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR

(napríklad I. ÚS 88/2012 z 06.02.2013) vo vzťahu k neúspešným ústavným sťažnostiam navrhovateľa
v obdobných prípadoch.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V tejto spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/

kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Z tohto pohľadu odvolacia námietka spočívajúca
v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď konštatoval, že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia
boli dodržané“, nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené

napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá právny dôvod, respektíve možnosť zaoberať sa touto
odvolacou námietkou, nakoľko nemá podklad v napadnutom rozhodnutí. Takéto tvrdenie okresný súd
nevyvodil a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov. Pokiaľ navrhovateľ
v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení prezentované časové úseky nenasvedčujú“ konštatovaniu
okresného súdu o dodržaní namietaných lehôt, okrem vyššie uvedeného záveru ide z dôvodu absencie

bližšej konkretizácie o ktoré časové úseky sa má jednať o nepreskúmateľnú námietku. Ide výlučne na
ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje
meritórne zamietajúce rozhodnutie nepredložil relevantnú, respektíve akúkoľvek protiargumentáciu.
Okresný súd konštatoval nielen neexistenciu nesprávneho úradného postupu, ale aj nepreukázanie
výšky škody a dôvodnosti nemajetkovej ujmy uplatnenej navrhovateľom. K týmto otázkam odvolateľova

argumentácia vôbec nesmerovala, teda pokiaľ by aj bolo preukázané, že k nesprávnemu úradnému
postupu došlo, okresný súd pri zamietnutí žaloby vychádzal aj z nenaplnenia ďalších kumulatívnych
podmienok vzniku nároku na náhradu škody, ktorých nesplnenie navrhovateľ vôbec nenamietal.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu

v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal.
Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov

aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu žiadne trovy v súvislosti
s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.