Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/155/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213285
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom
advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie.

Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť, a to do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o
porušeníprávažalobcunazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúdaktorejdôsledkombudezrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednávaním veci. Uvedenú kópiu
sťažnosti súdu aj predložil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby
nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 23NcC 303/2012 zo dňa 11.10.2012, kde konštatoval, že zákonný
sudca, ktorému vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.Súd zistil, že navrhovateľ súdu doručil sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR, pričom z uvedenej
sťažnosti nie je zrejmý dátum jej vyhotovenia, ani dátum podania na príslušný súd. V uvedenej sťažnosti
navrhovateľ poukazoval na porušenie základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR),
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený zákonom).

Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak by aj navrhovateľ preukázal podanie

sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je
takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo fakultatívnu
možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou a o
námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, a to Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania,
pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne rozhodnuté a v predmetných veciach navrhovateľ

uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní.
Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej. Akceptovaním návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu
jedného zo základných princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania,

súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Súd v danej veci určil termín pojednávania na deň 3.2.2014. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa
na pojednávanie nedostavili. Predvolanie im bolo riadne doručené, a to navrhovateľovi dňa 3.1.2014
a právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 3.1.2014. Z uvedeného je zrejmé, že od doručenia súdnej

zásielky do termínu pojednávania bola doba cca jedného mesiaca. Napriek tomu právny zástupca
navrhovateľa doručil súdu mailové podanie dňa 31.1.2014, kde žiadal zrušiť nariadené pojednávanie a
konanieprerušiť.Tutrebapoukázaťnato,že31.1.2014,kedyo18.14hod.navrhovateľuvedenémailové
podanie súdu doručil, bol piatok, pričom pojednávanie bolo určené na najbližší pondelok. Neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil aj odporca, a to podaním, ktoré doručil súdu dňa 30.1.2014 mailom,

pojednávanie však odročiť nežiadal. Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Navrhovateľ v podanom návrhu poukázal na to, že sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania

zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3600346
dlžníkom P. W.. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku,
najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, pritom ho požiadal

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že exekučný súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ pre obavy o
právny a faktický osud pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy
udelené poverenie na vykonanie exekúcie spísal dňa 28.10.2009 a podal postupom podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd

mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ poukázal na
to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.
Tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene

exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň uviedol, že navrhovateľ sa dozvedel o všetkých
okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po
doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 4.6.2010 o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ si z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 175 €, ktorá predstavovala

náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie asprávu informačného systému sumou 40 € a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom vo výške 50 €. Ďalej sumu tvorí suma 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií,
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných

exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 387,24 €.
Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,80 € za
rok. V danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako 219 dní. Navrhovateľ
žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu,
ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom,

pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3600346 v
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a následne žiadal rozhodnúť rozsudkom, v zmysle ktorého žiadal
zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 387,24 €.

Odporcasúdudoručilpísomnévyjadrenievdanejveci,zktoréhoobsahuokreminéhojezrejmé,ženávrh
žiada zamietnuť ako nedôvodný. Odporca poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť konania.
Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú

dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca ďalej poukázal na
to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa
23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Odporca poukázal na to, že

pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy,

potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
avšaknajmävtýchprípadoch,akpôvodnýsúdnyexekútorneposkytolexekučnémusúduplnúsúčinnosť.
Odporca poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu

škody sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2
Zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť, že navrhovateľ
nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej súvislosti ako ďalšieho
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu,spôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:
a/ nezákonným rozhodnutím
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody

c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda

vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnostiorgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1tohoistéhozákona,účinnéhovčasevznikuškody,akpríslušnýorgánneuspokojínárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora

do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 toho istého zákona súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd doručená skôr
než uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003

Z. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh navrhovateľa za návrh predčasne podaný.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu
nemajetkovej ujmy 387,24 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom

stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne
vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako
nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari
nad Hronom sp. zn. 11Er 550/2007, že súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica doručil na tunajší súd dňa
13.2.2007 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava proti povinnej P. W., bytom M. M. XXX, F. W. I., D. XXX, na vymáhanie sumy 9.080,-Sk s prísl.

Okresný súd v Žiari nad Hronom vydal poverenie dňa 16.3.2007 a v danej veci na vymoženie uloženej
povinnosti poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu. Oprávnený, v danej veci POHOTOVOSŤ,
s.r.o., doručil súdu dňa 2.11.2009 návrh na zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 23.11.2009 vyzval
súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na predloženie exekučného spisu EX 356/2007 a v prípade, ak
si uplatňuje trovy exekúcie, aby v rovnakej lehote zaslal vyčíslenie trov exekúcie s poukazom na to, že

oprávnený v danej veci podal návrh na zmenu exekútora. Súdny exekútor, JUDr. Jozef Ďurica, doručil
súdu dňa 22.2.2010 vyúčtovanie exekučného konania EX 356/2007. Vzhľadom na to, že súdny exekútor
v rámci súdneho spisu nepredložil súdu zmluvu o úvere, súd vyzval oprávneného, POHOTOVOSŤ,
s.r.o., výzvou zo dňa 22.3.2010 na doloženie Zmluvy o úvere č. 3600346 zo dňa 3.5.2006, ktorú uzavrela
P. W.. Oprávnený požadovanú zmluvu o úvere súdu doručil až dňa 9.4.2010. Okresný súd v Žiari nad

Hronom rozhodol uznesením dňa 4.6.2010 o návrhu na zmenu exekútora tak, že návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora vyhovel a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi priznal trovy exekúcie.

Súd zistil, že v danej veci o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo síce rozhodnuté v 30-

dňovej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp.
zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonomustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automatiky nevyvoláva porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne
okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle

citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02). Ústavný súd už v tejto
súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj pojem v
„primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu,

alebo iného štátneho orgánu (I US 70/02). Všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora
je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením exekútora, ktorým žiada
nahradiť pôvodného exekútora. Exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží
žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov, pretože
súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd musí rozhodnúť v uznesení aj
o trovách doterajšieho exekútora, súd musí vyzvať exekútora na zaslanie príslušného exekučného

spisu, aby mohol realizovať postup v zmysle § 44 Exekučného poriadku. Súd v rámci rozhodnutia o
zmene exekútora poverí vykonaním exekúcie nového exekútora a následne vec mu postúpi spolu s
exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Z pripojeného
exekučného spisu tak, ako je vyššie konštatované, súd zistil, že návrh na zmenu exekútora bol podaný
2.11.2009, pričom súd vyzval exekútora na predloženie spisu, ako aj vyčíslenie trov konania a nakoľko

súčasťou exekučného spisu nebola zmluva o úvere, súd opätovne musel vyzývať oprávneného na
doloženie tejto zmluvy. Exekútor súdu doručil spis s vyúčtovaním trov konania dňa 22.2.2010, avšak
oprávnený súdu doručil zmluvu o úvere až dňa 22.3.2010. Až v tomto okamihu súd mal kompletné
podklady, aby mohol o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť. Súd rozhodol v danej veci dňa
4.6.2010. Z vyššie uvedeného súd má za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného

o zmenu súdneho exekútora konal bez zbytočných prieťahov na jeho strane, súd nevzhliadol žiadne
prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Navrhovateľ
ako oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu exekútorov,
pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel
počítať i s určitým technicko-administratívnym zdržaním. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh

navrhovateľa zamietol. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľa na náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva
navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy,
uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak
by náhradu nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by jej výšku.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,
si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania

odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.