Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/65/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513010157

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3513010157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, členov
B.. C. Š. K. B.. Q. L., v trestnej veci vedenej proti obžalovanému D. C., nar. XX.XX.XXXX H. F., trestne
stíhanému pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zá-
kon"), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý : D. C., nar. XX.XX.XXXX H. F., trvale bytom A. Č.. XXX, invalidný dôchodca, slobodný,
stíhaný na slobode,

j e v i n n ý, ž e

dňa 24.03.2012 v čase približne okolo 16.00 hodine, v obci A., O.. U. G. U. H., vo dvore rodinného domu
č. XXX, fyzicky napadol svojho brata G. C., ktorý je spolumajiteľom uvedeného rodinného domu, a to
tým spôsobom, že pri tom ako G. C. rozoberal starú bránu do dvora rodinného domu, pristúpil k nemu
zozadu so sekerou, ktorú držal oboma rukami nad hlavou a zahnal sa na G. C.Š. do oblasti hlavy, na
čo sa tento otočil smerom k D. C. a pravou rukou chcel odraziť na jeho hlavu vedenú sekeru, pričom D.
C. zaťal G. C. sekerou do predlaktia pravej ruky, a týmto mu spôsobil sečnú ranu strednej časti pravého
predlaktia orientovanú šikmo, až priečne na pozdĺžnu os predlaktia, asi 3 cm dlhú, siahajúcu do hlbších
tkanív sva-lovej hmoty predlaktia a priečnu zlomeninu strednej časti pravého predlaktia - lakťovej kosti,

bez posunu kostných úlomkov, pričom doba liečenia trvala od 24.03.2012 do 26.04.2012,

t e d a

sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, a tento skutok spáchal na chránenej osobe -

blízkej osobe a zároveň osobe vyššieho veku, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á ch a l

zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 k § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona
a s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ústavnou
formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť, aby nahradil:

- poškodenému G. C., nar. XX.XX.XXXX H. L., trvale bytom E. Č.. XXXX/X, U. G. U. H., škodu vo výške
1.021,80 Eur,
- poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937
874, škodu vo výške 138,20 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného G. C. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryNovéMestonadVáhompodaldňa03.05.2013obžalobunaobvineného
D. C., nar. XX.XX.XXXX H. F.U., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b)

Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona.

Súd vykonal dňa 23.01.2014 za prítomnosti obhajcu obžalovaného hlavné pojednávanie výsluchom
obžalovaného D. C., výsluchom poškodeného G. C., výsluchom znalcov MUDr. G. D. K. G.. E. N.,
výsluchom svedka C. C., čítaním výpovede svedkyne JUDr. G. L.B. z prípravného konania, čítaním

listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný D. C. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. V zmysle § 258 ods.
4 Trestného poriadku bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Z nej vyplynulo, že poškodený
mu pokazil sečkovicu. Nechal poškodeného, aby opravil bránu, lebo on sám by ju neopravil. Zranenie

na ruke si poškodený spôsobil na cirkulárke. Na otázku vyšetrovateľky, prečo poškodený povedal, že
sa na neho obžalovaný zahnal sekerou a zaťal mu do ruky, obžalovaný odpovedal: „Ja som v týchto
veciach neutrálny. Nie že len on zoberie peniaze a ja mám z toho veľké hovno. Keby mi G. nebol pokazil
tú sečkovicu, tak sa nič nestane. Ja rúbem drevo sekerou, nie motykou. Mne to nikto nezaplatí. Keď
niekto kúpi tú chalupu, nejaký nový majiteľ, tak G. tú chalupu podpáli, lebo chalupa nie je poistená. Lebo

K. A. zrušila moju poistku, ktorú som za chalupu platil a ona mi ju zrušila. K. A. je moja sestra. Nedali mi
ani korunu. Mama dala za života K. 30.000,- korún a ja som ich nežiadal.“ Na otázku vyšetrovateľa, či
udrel vtedy poškodeného, odpovedal: „Nie, on udrel najprv mňa, ja som mu to potom vrátil.“ Poškodený
ho udrel na pravé líce.

Z výpovede poškodeného G. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v inkriminovaný deň sa rozhodol
opraviť bránu. Oboznámil s týmto zámerom svojho brata - obžalovaného. Doniesol si k tomu flexabrúsku
a predlžovací kábel. Odrezané kusy nakladal do auta. Počas tejto činnosti okolo neho mlčky chodil
obžalovaný. Nakoniec poškodený rozrezal pletivo, ktoré zložil na kopu. Obžalovaný následne toto pletivo
začal ťahať do dvora s tým, že sa to zíde. Poškodený ho nechal tak a začal stáčal na kotúč predlžovací

kábel. Ako tento kábel navíjal, všimol si, že sa niekde zasekol. Otočil sa, pričom zazrel asi meter o
seba obžalovaného so sekerou nad hlavou. Zostal v šoku. Obžalovanému chcel poškodený sekeru
vyraziť prostredníctvom bubna s káblom, ktorý držal v ruke, avšak švih obžalovaného bol rýchlejší a ako
sa poškodený bránil, vykrývajúc narýchlo rukou priestor medzi sekerou a svojou hlavou, obžalovaný
mu sekerou zaťal do ruky. Poškodený skonštatoval, že ak by obžalovaný nestúpil na kábel, ktorý on

navíjal, v dôsledku čoho sa otočil, zrejme by ho obžalovaný napadol odzadu. Úder sekerou podľapoškodeného jednoznačne smeroval na jeho hlavu a bol vedený silnou intenzitou. Z tohto útoku zostal
poškodený v šoku. Rana mu začala krvácať, nasadol do auta a po chvíli sedenia v aute, v rámci
ktorej sa z útoku spamätával, naštartoval, ľavou rukou zaradil rýchlosť a na druhom prevodovom stupni

svojho auta došiel pomaly až na pohotovosť, odkiaľ ho po röntgene odviezla sanitka do trenčianskej
nemocnice. Na doplňujúce otázky poškodený spresnil, že v čase úderu sekerou mal ruku, ktorou sa
bránil, asi 15 až 20 cm pred sebou, pričom zápästie bolo asi vo výške hornej časti tváre, resp. očí.
Ak by sa takto nebránil, obžalovaný by ho sekerou zasiahol do tváre. Sekera, ktorú obžalovaný na
útok použil, bola tupá. Tesne pred útokom obžalovaný nič nehovoril, jeho útok prišiel nečakane a bez

akéhokoľvek varovania. Obžalovaný nepovedal nič ani po útoku, pričom bez slova z miesta činu odišiel.
Z výpovede poškodeného tiež vyplynulo, že nešlo o prvý útok od obžalovaného na neho. Keď sa
predtým v iný deň pokúšal upratovať dvor a hrabal lístie, obžalovaný na neho zaútočil vidlami. Vtedy
sa mu podarilo ubrániť tak, že hrabľami, ktoré držal v ruke, buchol po vidlách, ktoré držal obžalovaný, z
ktorých kovová časť následne odpadla na zem. Okrem toho sa poškodenému tiež stalo, že keď raz na
dvore rezal drevo elektrickou pílou, nič netušiaceho ho obžalovaný buchol po chrbte drevenou časťou

sekery. Obžalovaný vtedy stratil stabilitu, čoho následkom takmer bolo zranenie ruky rotujúcim kotúčom
píly. Z výsluchu, ako aj vyjadrení poškodeného počas hlavného pojednávania vyplynulo, že incidenty
medzi obžalovaným a ním sú spôsobené ich dlhodobo zhoršenými vzájomnými vzťahmi, majúcimi svoj
základ ešte v dávnej minulosti, keď žili ich rodičia, ktorí k nim ako svojim deťom mali výrazne rozdielny
a selektívny prístup. Podľa poškodeného bol obžalovaný rodičmi vždy uprednostňovaný. Obžalovaný

neznesie, aby poškodený chodil na nehnuteľnosť, v ktorej sa incident stal.
Poškodený si v trestnom konaní uplatnil náhradu škody vo výške 1.555,54 Eur, a to sumu 1.046,50
Eur ako bodové ohodnotenie úrazu, sumu 9,04 Eur za rôzne zdravotnícke poplatky a 500,- Eur z titulu
nemajetkovej ujmy.

Z čítanej výpovede svedkyne JUDr. G. L. z prípravného konania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že
ako zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. si v trestnom konaní uplatnila náhradu škody vo
výške 138,20 Eur za poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému.

Z výpovede MUDr. G. D., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, na hlavnom pojednávaní vyplynulo,

že dňa 24.03.2012 utrpel poškodený sečnú ranu strednej časti pravého predlaktia orientovanú šikmo až
priečne na pozdĺžnu os predlaktia asi 3 cm dlhú, siahajúcu do hlbších tkanív svalovej hmoty predlaktia,
priečnu zlomeninu strednej časti pravého predlaktia-lakťovej kosti, bez posunu kostných úlomkov. Z
medicínskeho hľadiska išlo o zranenie ľahké. Zranenie vzniklo priamym mechanizmom - priamym
pôsobením tvrdého ostrého predmetu, ktorý pôsobil na oblasť, kde došlo k prejavom zranenia. Intenzita

pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola stredne silná až silná. Na vznik zranenia postačoval jeden úder.
Celková doba liečenia zranenia tohto typu trvá 4 až 5 týždňov, u poškodeného trvala od 24.03.2012 do
26.04.2012. Poškodený bol v dôsledku zranenia obmedzený v bežnom spôsobe života, najmä v oblasti
fyzickej aktivity a manuálnej práce. Znalec zranenia bodovo ohodnotil na 65 bodov, čo v peňažnom
vyjadrení činí 1.021,80 Eur. Z výsluchu znalca tiež vyplynulo, že ak by poškodený nezareagoval na útok

dvihnutím ruky, pri danej intenzite úderu je pravdepodobné, že útočiaci predmet by dopadol na oblasť
hlavy, pričom by mohlo dôjsť k zlomenine lebečnej kosti a bol by možný aj vznik zranenia mozgu. Pri
takýchto úderoch je možné sekerou spôsobiť aj smrť. Podľa znalca je nepravdepodobné, aby zranenie
poškodeného vzniklo na cirkulárke. Veľmi pravdepodobný je ten mechanizmus vzniku zranenia, ako ho
popísal poškodený.

Z výpovede MUDr. E. N., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ako aj ním
prezentovaného znaleckého posudku k duševnému stavu obžalovaného, vypracovaného s MUDr. C.
M., na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný je od narodenia výrazne psychosomaticky, najmä
neurologicky postihnutý. Je u neho predpokladaná prekonaná vnútrolebečná infekcia v prvom roku

života s následným rozvojom výrazného neurologického poškodenia v zmysle spastickej paraparézy
s postihnutím najmä pravej hornej končatiny, poruchou reči, oneskorením psychomotorického vývoja.
Jeho praktické a sociálne zručnosti sú limitované jeho orientovanosťou a úrovňou všeobecnej
informovanosti - vie nakúpiť, pripraviť jedlo, zakúriť a pod. Od ukončenia školskej dochádzky žil
doma s rodičmi. Po ich smrti žije sám, dostáva sa do čoraz väčšej izolácie. Dochádza k rozvoju

paranoidných rysov osobnosti ako dôsledok celkového životného štýlu. Tieto sa rozvíjajú paralelne s
prehlbujúcou sa sociálnou izolovanosťou. Má výrazne obmedzené sociálne kontakty, od ktorých sa
odvíja absencia sociálnych zručností. Nie je zorientovaný v právnych úkonoch, nedokáže komunikovať
s verejnými inštitúciami a teda nie je schopný vybavovať elementárne záležitosti. U obžalovaného aniv minulosti, ani v čase spáchania činu, ani v súčasnosti nešlo a nejde o žiadnu duševnú poruchu
v zmysle choromyseľnosti. Jednalo a jedná sa o eretickú mentálnu retardáciu ľahkého stupňa na
báze perinatálneho organického poškodenia mozgu, špecifickú poruchu reči a paranoidnú poruchu

osobnosti. V čase spáchania činu bol u neho vystupňovaný afekt hnevu. Obžalovaný o svojich eretických
afektových prejavoch vie; vzhľadom na ostatnú jeho osobnostnú výbavu a psychopatológiu má čoraz
častejšie problémy s ich kontrolou. Obžalovaný v čase spáchania činu vzhľadom na svoj duševný stav
vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania v rozsahu podstatne, forenzne významne, zmenšenom.
Toto konanie vedel ovládať v rozsahu podstatne, forenzne významne, zmenšenom. Obžalovaný je

schopný vnímať účel a zmysel trestného konania v čiastočne zmenenej miere najmä v dôsledku svojej
osobnostnej črty podozrie-vavosti a presvedčeniu o svojom práve rozhodovať o dianí na území, polovica
ktorého mu podľa jeho vlastného presvedčenia patrí. Pobyt obžalovaného na slobode je pre spoločnosť
nebezpečný z psychiatrického hľadiska, preto znalci odporúčajú nariadiť u neho ochranné psychiatrické
liečenie ústavnou formou.

Z výpovede svedka C. C. na hlavnom pojednávaní vyplynulo vďaka jeho opakovaným a neskrývaným
narážkam na osobu poškodeného najmä to, že tohto považuje za „sviňu prvej triedy.“ Poškodený je
podľa svedka „jeden zlý človek,“ „obyčajný herec,“ „kleptoman, ktorý robí len zle“ a pod. Poškodený
videl podľa vlastného vyjadrenia všetko, čo sa v inkriminovaný deň malo stať. Keď vyšiel na povalu
svojho domu, tak cez múr, v ktorom sú trhliny a priezor, videl v diaľke mihotajúce sa postavy na

dvore susednej nehnuteľnosti. Upútalo to jeho pozornosť. Hneď si pomyslel, že poškodený zase prišiel
na nehnuteľnosť robiť niečo proti vôli obžalovaného. Keď sa situácii začal venovať bližšie, pričom
sledovaním poškodeného a obžalovaného strávil nepretržite asi dve hodiny, až bol z toho unavený, videl
poškodeného rezať bránu. Mal tam ponaťahované káble a rôzny vercajch. V tejto činnosti poškodenému
bránil obžalovaný, ktorý mu to nechcel dovoliť. Obaja sa medzi sebou opakovane handrkovali. Svedok

videl, ako v rámci tohto handrkovania obžalovaný vzal do ruky motyku, zahnal sa na poškodeného a
tohto udrel. Videl len jeden úder, pričom poškodený po ňom ešte nejaký čas pokračoval v pôvodnej
činnosti, následne sa zbalil a odišiel. Asi o týždeň videl svedok poškodeného aj s obviazanou rukou,
ako s dosť veľkým kladivom, ktoré držal v tejto zranenej ruke, niečo rozbíjal. Z odpovedí svedka na
doplňujúce otázky vyplynulo, že predmet, ktorým obžalovaný udrel poškodeného, určite nebola sekera.

S obžalovaným má dobré vzťahy, občas mu chodí pomáhať s rôznymi prácami. Keď za obžalovaným
prídepoškodený,pojehoodchodesvedkoviobžalovanývždyprídezreferovať,čopoškodenýzasechcel.
V daný deň tomu tak bolo tiež, pričom aj vtedy obžalovaný zopakoval, že chce mať od svojho brata
„svatý pokoj.“ Ide o slová, ktoré obžalovaný na adresu svojho brata opakuje podľa svedka najčastejšie.
Svedok na to obžalovanému povedal: „Mal si ho zabiť a bol by pokoj!“ V susedstve obžalovaného

žije svedok už 25 rokov, pričom obžalovaný k svedkovi nikdy nebol agresívny. Problém je podľa
svedka jednoznačne v osobe poškodeného, ktorý chce obžalovaného zbaviť majetku. Kým žila matka
obžalovaného a poškodeného, vyjadrila sa, že majetok prenechá iba obžalovanému. Keď tam za jej
života chodil poškodený, ich matka často chcela volať na neho policajtov, lebo ho tam nechcela. O tom,
aký je poškodený zlý človek, by mohli vypovedať všetci z obce Rakoľuby.

Súd na hlavom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa

odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 155 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie
a) dieťa,
b) tehotná žena,
c) blízka osoba,
d) odkázaná osoba,

e) osoba vyššieho veku,
f) chorá osoba,
g) osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,
h) verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona, aleboi) svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.

Z vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného za žalovaný skutok za preukázanú riadne

a náležite, v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Obžalovaného usvedčuje predovšetkým
výpoveď poškodeného, ktorý za útočníka jednoznačne označil obžalovaného - svojho brata, pričom
podrobne popísal udalosti, bezprostredne predchádzajúce útoku, ako aj udalosti po ňom. S popisom
skutkového deja tak, ako ho prezentoval poškodený, korešpondujú aj závery znaleckého posudku
MUDr. G. D., ktorý úder sekerou do hornej končatiny, brániacej tvár poškodeného, považoval za

najpravdepodobnejší spôsob, akým mohlo dôjsť k tomu druhu zranenia, aké utrpel poškodený dňa
24.03.2012. Iné podsúvané alternatívy znalec za pravdepodobné nepovažoval. Aj po odpovediach
poškodeného na opakované otázky obhajoby, ktorých účelom bolo ustáliť čo najpresnejšie polohu
ruky poškodeného pred jeho tvárou v čase úderu sekerou, je súd toho názoru, že ak by poškodený
nezdvihol svoju ruku za účelom ochrany tváre (hlavy) pred týmto úderom, došlo by k zásahu do jeho
tváre a vzhľadom na intenzitu úderu vedeného obžalovaným aj k pravdepodobnej ťažkej ujme na

zdraví poškodeného. Súd mal za preukázaný aj motív konania obžalovaného, ktorým sú dlhodobo
narušené súrodenecké vzťahy, na ktoré vplývajú viaceré faktory. Jednak negatívne spomienky oboch
aktérov na selektívny prístup rodičov k nim ako svojim deťom a jednak zhoršujúce sa prejavy
postihnutia obžalovaného (viď závery znaleckého posudku G.. N. K. G.. M.). Nezanedbateľný na vzťah
obžalovaného k poškodenému je aj vplyv okolia. Tu súd poukazuje najmä na časť výpovede svedka

C., ktorý mal pri jednom zo stretnutí obžalovanému sám naznačiť, aby poškodeného zabil a mal by
konečne ten „svatý pokoj“, po ktorom tak dlho túži. Nie je vylúčené, že takéto výzvy vo forme náznakov či
priamych apelov mohol obžalovaný opakovane od tohto svedka počuť aj predtým, ako ku skutku došlo.
Vo svetle týchto zistení sa potom konanie obžalovaného, ktorým bez predchádzajúceho upozornenia
zaútočil sekerou na svojho brata, javí súladné s jeho znalcami ustáleným mentálnym nastavením,

ktorého dlhodobým ústredným motívom je pocit, že mu poškodený ako jeho brat ubližuje a bráni užívať
nehnuteľnosť spôsobom, aký jemu vyhovuje.

Svojím konaním obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona, keďže bolo

preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a tento skutok spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe a zároveň osobe vyššieho veku, pričom k dokonaniu trestného činu
nedošlo. Mieru zavinenia ustálil súd na úrovni priameho úmyslu, t.j. obžalovaný chcel svojím konaním
porušiť záujem chráneným týmto zákonom, ktorým je ochrana zdravia a verejného poriadku. V zmysle

záverov znalcov G.. N. K. G.. M. bolo tiež preukázané, že obžalovaný tento skutok spáchal v stave
zmenšenej príčetnosti.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 2 písm. c) súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonomajvtedy,akodsudzujepáchateľa,ktorýspáchaltrestnýčinvstavezmenšenejpríčetnosti,asúd
má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochrannéholiečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami
uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona 1) súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.
2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Pri úvahách a druhu a výmere trestu za spáchaný skutok zohľadnil súd najmä to, že ob-žalovaný ho

spáchal v stave zmenšenej príčetnosti. S poukazom na túto zásadnú skutočnosť, ako aj na zistenú
jednu poľahčujúcu okolnosť a neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti, vezmúc do úvahy tiež to, že
k dokonaniu trestného činu nedošlo, dospel súd k záveru o potrebe ukladania trestu výrazne pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Trestného
zákona za súčasného uloženia znalcami jednoznačne odporúčaného ochranného psychiatrického
liečenia ústavnou formou podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona. Preto súd obžalovanému uložil podľa §

155 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona a s použitím
§ 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 49 ods.
1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil, určiac
mu podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona skúšobnú dobu na 2 roky. Takto uložený trest považuje súd
za zákonný, dôvodný a okolnostiam prípadu primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v

zmysel Trestného zákona, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere
vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V trestnom konaní si poškodený G. C. uplatnil náhradu škody vo výške 1.555,54 Eur, z čoho suma
1.046,50 Eur tvorila bodové ohodnotenie úrazu, suma 9,04 Eur rôzne zdravotnícke poplatky a 500,-

Eur spôsobenú nemajetkovú ujmu. Súd jeho nárok považoval za riadne a včas uplatnený iba do výšky
bodového ohodnotenia znalcom MUDr. G. D.. Vychádzajúc z toho uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť poškodenému škodu vo výške 1.021,80 Eur. So zvyškom jeho nároku na náhradu škody súd
poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko v
otázke majúcej byť spôsobenej nemajetkovej ujmy nedospel k záveru o materiálnej dôvodnosti tohto

nároku, keďže v súkromnej sfére poškodeného nebol zistený taký stav, ktorý by vykazoval znaky
spôsobenej ujmy do takej miery, aby ju bolo potrebné saturovať relutárnou náhradou. Ohľadne nároku
poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. dospel súd k záveru, že bol uplatnený v celom
rozsahu riadne a včas a že je dôvodný. Preto súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu vo výške 138,20 Eur.

Po vyhlásení rozsudku podal obžalovaný proti tomuto rozsudku odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom
súdu Nové Mesto nad Váhom. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.