Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/427/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210905
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8812210905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, podané v súvislosti so zamietnutím
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaniach vedených Okresným súdom Vranov
nad Topľou pod spisovými značkami 9Er/345/2010, 10Er/158/2010, 3Er/670/2010, 9Er/508/2010 a

3Er/626/2010, v celom rozsahu z a m i e t a.

II. V časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. V časti žalôb o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podaných v súvislosti so zamietnutím
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaniach vedených Okresným súdom Vranov
nad Topľou pod spisovými značkami 11Er/524/2010, 3Er/1148/2010, 3Er/862/2010 a 8Er/353/2010 súd
vec vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami, doručenými pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012,
domáhal voči žalovanej: náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 527,38 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/708/2012), náhrady majetkovej škody

vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 319,01 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad
Topľou 10C/709/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 597,46 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/710/2012), náhrady majetkovej škody
vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 379,86 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad
Topľou 10C/711/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 1.340,59 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/714/2012), náhrady majetkovej škody
vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy

-X- XC/XXX/XXXX

vo výške 416,74 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/716/2012), náhrady majetkovej škody
vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 510,79 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 10C/718/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 464,69 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/720/2012), náhrady majetkovejškody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 593,77 eur (pôvodná sp. zn. OS
Vranov nad Topľou 10C/721/2012), a to z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou ako exekučný súd
rozhodol v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách,

o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby, a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia.

OS Vranov nad Topľou jednotlivé veci vedené ním pod vyššie uvedenými spisovými značkami
uznesením č.k. 10C/708/2012 - 7 zo dňa 10.10.2012 spojil na spoločné konanie, ktoré sa malo ďalej
viesť pod sp. zn. 10C/708/2012. Následne uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21NcC 26/2012

zo dňa 19.10.2012 boli sudcovia OS Vranov nad Topľou vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
10C/708/2012 a uvedená vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

V podaných žalobách žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a
že navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon
č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Vranov nad Topľou a

požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a
rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak v účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od
1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský

súd so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel
sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti
nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných

konaniach, ktorých sa týkali uvedené žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v
exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že

v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a
exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom,
pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu
alebo napr. notárska zápisnica. Poukazoval tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že tá-ktorá vec

ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol v jednotlivých

-X- XC/XXX/XXXX

dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Súčasne poukazoval
na to, že vyvinul enormné úsilie aby docielil vecný posun v konaní a primel porušovateľa k vydaniu
rozhodnutia, konkrétne (nie len vo vzťahu k tej-ktorej konkrétnej exekučnej veci) dňa 2.7.2009 spísal a
podal Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 23.9.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu
o stave konania, dňa 13.11.2009 spísal a podal ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa

25.2.2010 spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania / Podnet na preskúmanie zákonnosti
postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal Sťažnosť a podnet na preskúmane
zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v
konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu, dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal
Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu.Ďalej v podaných žalobách uviedol, že postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore
so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že

k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe,
nečinnosť okresného súdu nie je podľa neho ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
žalobca nachádzal v predmetných veciach počas súdnych konaní, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom žalobca sa, podľa jeho tvrdení v dotknutých žalobách,

dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V každej z vyššie uvedených žalôb preto uplatnil nárok na
náhradu majetkovej škody, ktorú vyčíslil v každom jednotlivom prípade vo výške po 125,- eur, pričom
podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nich, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v každom

jednotlivom prípade v príslušnom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu po 70,- eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu po 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konaní na

exekučnom súde sumu po 15,- eur. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť
iba s nepomernými ťažkosťami. Rovnako v každej z vyššie uvedených žalôb uplatnil nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe

v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase ( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, ktorý je podľa žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti okresného
súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu

majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu márnym plynutím času (v jednotlivých prípadoch) boli reálne
ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávok

-X- XC/XXX/XXXX

a taktiež podľa žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre

stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného, pričom najmä žalobca mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Uvádzal v nich ďalej, že náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov
(definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv; uviedol,

že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti; uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v

rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanými pohľadávkami a ich príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu, ale aj jeho majiteľov; uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal
ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany
dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná
právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný

aplikovaťústavnúpožiadavkujednoduchéhopráva,žekaždýmáprávonarozhodnutiepodľarelevantnejprávnej normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi
súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a používanie
zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl.

46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov
v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo
vyššie uvedených žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou

žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však
dopodaniažalobynažiadostipozitívnenereagovala.Spoukazomnavjednotlivýchdotknutýchžalobách
uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné
prieťahy v súdnom konaní vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy (za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom,

stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky) alikvotným pomerom sumy 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu.

Žalovaná so žalobami, ktoré boli spojené v tomto konaní spoločné konanie, nesúhlasila, podaním
doručeným súdu 17.10.2013 navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania

nepriznať a uplatnila nárok na náhradu trov konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní žalobcu; na
prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd;

-X- XC/XXX/XXXX

na nejasnosť titulu nároku na náhradu škody; namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako
riadneprostriedkynazabránenietvrdenýchprieťahovvkonaníanaichúčinnéodstránenie;poukazovala

na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu; poukazovala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej
boli doručené 23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-
mesačnej lehoty a teda predčasne; na neposkytnutie žiadnej súčinnosti zo strany žalobcu na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí na náhradu škody; poukazovala na to, že prax ukázala už dávnejšie,

že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä
v prípadoch podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.; uviedla, že zo samotnej dikcie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia; že súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy; poukazovala na to, kto môže riešiť otázku či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a že existenciu prieťahov v konaní nepovažuje za preukázanú; vzniesla námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie

poverenia pred dňom 23.4.2009; namietala vyčíslenie škody s tým, že požadovať paušálne sumy za
všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové - skutočnú škodu je potrebné dokázať; namietala,
že žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody;

že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch;
poukazovala na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,

a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení
s touto činnosťou vytvorené; že praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané negatívne a žalobca je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb; že predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť
ako priama väzba javov, v rámci ktorého jeden vyvoláva druhý, pričom zodpovednosť nemožno robiť

závislou na neobmedzenej kauzalite ale že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený, ako aj že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu; že
žalobca nepreukázal, že by došlo činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ani vznik a výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádomneexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou.

Na pojednávanie nariadené na deň 24.10.2013 sa žalovaná nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila

s poukazom na hospodárnosť konania. Žalobca a jeho právny zástupca sa na nariadené pojednávanie
nedostavili bez ospravedlnenia, o jeho odročenie nežiadali. Súd preto postupom podľa § 101 ods. 2
O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby (vec pôvodne vedená na OS Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 10C/708/2012), uznesenia OS Vranov nad Tiopľou č.k. 10C/708/2012 - 7 z 10.10.2012,
podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 6.2.2013,

podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručeného súdu 9.8.2013,
správy OS Vranov nad Topľou doručenej

-X- XC/XXX/XXXX

tunajšiemu súdu 16.9.2013, ospravedlnenia neúčasti žalovanej na pojednávaní, vyjadrenia žalovanej
k v tejto veci spojeným žalobným návrhom a k nemu pripojených príloh, celého obsahu

spisov vedených pôvodne na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10C/709/2012, 10C/710/2012,
10C/711/2012, 10C/714/2012, 10C/716/2012, 10C/718/2012, 10C/720/2012, 10C/721/2012; celého
obsahu pripojených spisov OS Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/345/2010, 10Er/158/2010, 3Er/670/2010,
9Er/508/2010, 3Er/626/2010; ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou ako exekučný súd rozhodol

v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách, o
žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie,atopouplynutízákonomstanovenejdoby:náhradymajetkovejškody
vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 527,38 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 10C/708/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp.

zn. 11Er/524/2010 - uvedený exekučný spis nebol tunajšiemu súdu zapožičaný, pretože bol pripojený
ku konaniu na OS Prešov sp. zn. 11C/426/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 319,01 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/709/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/1148/2010 - uvedený
exekučný spis nebol tunajšiemu súdu zapožičaný, pretože bol pripojený ku konaniu na OS Prešov sp.

zn. 29C/425/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
597,46 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/710/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Er/345/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 379,86 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/711/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/862/2010 - uvedený

exekučný spis nebol tunajšiemu súdu zapožičaný, pretože bol pripojený ku konaniu na OS Poprad
sp. zn. 17C/446/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 1.340,59 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/714/2012, príslušné exekučné
konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10Er/158/2010), náhrady majetkovej škody
vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 416,74 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov

nad Topľou 10C/716/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
3Er/670/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
510,79 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/718/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Er/508/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a
náhradynemajetkovej ujmy vovýške464,69eur(pôvodnásp.zn.OSVranovnadTopľou10C/720/2012,

príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/626/2010), náhrady
majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 593,77 eur (pôvodná
sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/721/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 8Er/353/2010 - uvedený exekučný spis nebol tunajšiemu súdu zapožičaný, pretože
bol pripojený ku konaniu na OS Poprad sp. zn. 17C/446/2012).V konaniach OS Vranov nad Topľou:

-sp. zn. 9Er/345/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 9.3.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až

-X- XC/XXX/XXXX

26.4.2010, výzvou zo dňa 5.5.2010 exekučný súd vyzval žalobcu (oprávneného) na oznámenie, na
základektoréhoustanoveniazmluvyoúvere,resp.všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverusiuplatnil
0,25 % denný zmenkový úrok, nakoľko z predložených dokladov to nebolo možné zistiť, na čo žalobca
ako oprávnený nijako nereagoval, následne uznesením zo 10.12.2010 exekučný súd žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 20.1.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej
zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto uzneseniu neodvolal, v danej veci nežiadal
podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti;

-sp. zn. 10Er/158/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym

exekútorom 11.5.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 16.7.2010, uznesením z 5.8.2010
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietol (právoplatné
4.9.2010), následne uznesením zo 7.2.2011 zamietol exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj v zostávajúcom (de facto celom) rozsahu (právoplatné 1.3.2011), pričom okrem

iného ako dôvod tohto zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky v príslušnej zmluve
o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči uvedeným uzneseniam
neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti;

-sp. zn. 3Er/670/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 6.7.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 12.8.2010, uznesením z 5.1.2011
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 26.1.2011),
pričomokreminéhoakodôvodjejzamietnutiakonštatovalneplatnosťrozhodcovskejdoložkyvpríslušnej
zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto uzneseniu
neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti;

-sp. zn. 9Er/508/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 28.4.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 31.5.2010, uznesením zo
16.12.2010 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné
20.1.2011),pričomokreminéhoakodôvodjejzamietnutiakonštatovalneplatnosťrozhodcovskejdoložky

v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto
uzneseniuneodvolal,vdanejvecinežiadalpodľaobsahuspisuožiadneinformácieaninepodávalžiadne
sťažnosti;

-sp. zn. 3Er/626/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 20.5.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 16.7.2010, výzvou zo dňa
11.8.2010 exekučný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na oznámenie a preukázanie výšky reálne
poskytnutého úveru, koľko dlžník reálne zaplatil, ďalej na predloženie kópie blankozmenky, resp.
zmenky, uvedenie v čom sú rozdielne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán v zmluve a
všeobecných podmienkach ak ide o úver na účely povolania, zamestnania, podnikania a iný účel, vyzval

tiež rozhodcovský súd (resp. spoločnosť, pri ktorej bol zriadený) na doručenie kópie príslušného spisu
rozhodcovského súdu - ani žalobca, ani rozhodcovský súd týmto výzvam exekučného súdu nevyhoveli,
následne uznesením z 1.12.2010 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

-X- XC/XXX/XXXXexekúcie zamietol (právoplatné 28.1.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval
neplatnosť rozhodcovskej doložky v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku - žalobca sa voči tomuto uzneseniu neodvolal, v danej veci podľa obsahu spisu nežiadal o

žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti.

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však

nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

-X- XC/XXX/XXXX

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základepísomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých

žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného

orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné

prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené

(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010),

exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

-XX- XC/XXX/XXXX

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011), exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,

predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Pretože tunajšiemu súdu neboli do pojednávania predložené spisy OS Vranov nad Topľou sp. zn.
11Er/524/2010, 3Er/1148/2010, 3Er/862/2010 a 8Er/353/2010, súd postupom podľa § 112 ods. 2 O.s.p.

vec v časti žalôb uplatnených v súvislosti so zamietnutím žiadostí o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod spisovými
značkami 11Er/524/2010, 3Er/1148/2010, 3Er/862/2010 a 8Er/353/2010 (t.j. žalôb pôvodne vedených
na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10C/708/2012, 10C/709/2012, 10C/711/2012 a 10C/721/2012)
vylúčil na samostatné konanie.

-XX- XC/XXX/XXXX

Čo sa týka ostatných žalôb, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie, súd vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že ani jedna z nich nie je dôvodná a všetky žaloby, z nižšie uvedených
dôvodov zamietol.

Vo vzťahu k všetkým zamietnutým žalobám v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní

žalobcanijakonepreukázalsamotnúžalovateľnosťtoho-ktoréhonimiuplatňovaného nároku-vžiadnomjednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie postupu
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie
podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej-ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený
uplatniť príslušné nároky na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných žalôb došlo
v priebehu tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ
teda skutočne požiadal o predbežné prerokovanie toho-ktorého žalovaného nároku v zmysle § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí tej-ktorej žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s tým-ktorým príslušným exekučným
konaním) pritom žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko
zo žiadnej dotknutej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. V
žalobách bolo žalobcom zhodne uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nárokunanáhraduškodymábyťzaloženévspiseOSVranovnadTopľou,ktorýspisžalobcašpecifikoval
tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je

Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada
škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o
vydanie poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej L. F., nar. XX.XX.XXXX,
sp. zn. súdneho exekútora EX15871/2010. Takéto tvrdenie však nie je preukázaním vyššie uvedených
skutočností a vyvstáva tu otázka prečo by mal žalobca pripojiť príslušné potvrdenia týkajúce sa

žalôb prejednávaných v tejto veci k žalobe o úplne inej veci a nepripojil ich priamo k žalobám, o ktorých
rozhodoval súd v tomto konaní, a ktorých sa mali týkať. Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade
(čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre
samotné podanie týchto žalôb (samotnú žalovateľnosť nimi uplatnených jednotlivých nárokov na súde)
a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo

všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
nanáhradu škodybeztoho,abyexplicitnepotvrdila,žeišloožiadostitýkajúcesanárokovuplatňovaných
práve v tomto konaní tunajšieho súdu - teda ani z tohto nemal súd preukázané, že v konkrétnych
prípadoch týkajúcich sa uplatnených nárokov v tomto konaní došlo pred podaním tej-ktorej žaloby
skutočne k predbežnému prerokovaniu nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Dôkazné

bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a §
16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu
jednotlivé žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi.

Čo sa týka žalobcom vo všetkých týmto rozsudkom zamietnutých žalobách namietaných zbytočných
prieťahov v príslušných exekučných konaniach, súd poukazuje na to, že tunajší súd nemôže relevantne

posudzovať a neprináleží mu už vôbec rozhodnúť o tom, či v príslušných exekučných konaniach v
dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo v tom-

-XX- XC/XXX/XXXX

ktorom exekučnom konaní rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Tútootázkujekompetentnýpreskúmaťibaústavnýsúd,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúrou
preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto
troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné
súdne konania v tomto smere nie je kompetentný preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č.
514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného

súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca však ani o takýchto sťažnostiach vo vzťahu k vyššie
uvedeným konaniam a výsledku ich vybavenia nepredložil žalobca tunajšiemu súdu žiadne dôkazy).
Opačný výklad by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom
istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň,
pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by to za následok absurdný
záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie
sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné
súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciuzbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR (správnosť týchto záverov
pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /konkrétne od 1.1.2013/ ustanovenia § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje).

O konštatovaní zbytočných prieťahov vyššie uvedenými orgánmi však žalobca súdu nepredložil žiadne
dôkazy, pričom zároveň treba poukázať na to, že pokiaľ v žalobách aj výslovne poukazoval na svoje
„enormné“ úsilie k vydaniu rozhodnutí formou v týchto žalobách uvádzaných žiadostí, podnetov a
sťažností, z obsahu príslušných exekučných spisov vyplýva, že v žiadnom z týchto prípadov uvedené
podania žalobcom vôbec učinené neboli a pokiaľ takéto podania žalobca predkladal exekučnému súdu

v iných exekučných konaniach, sú pre rozhodovanie v tejto veci z toho dôvodu irelevantné, nakoľko
sa netýkajú vyššie uvedených exekučných konaní, v súvislosti s ktorými boli podané žaloby, ktoré boli
týmto rozsudkom zamietnuté.

Treba tiež poukázať na to, že v texte každej jednej týmto rozsudkom zamietnutej žaloby pritom žalobca
uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí tej-ktorej žiadosti o udelenie
poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a oboznámených exekučných spisov. Zároveň súd

poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v
každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od doručenia
tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu. Uvedená

15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v
každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie - vzhľadom na čas doručenia tej-ktorej žiadosti
exekučnému súdu), sa nevzťahovala na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom. K tomu

-XX- XC/XXX/XXXX

treba pre úplnosť poznamenať, že žalobcom zvolený súdny exekútor v žiadnom dotknutom prípade
nesplnil svoju povinnosť podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku včas - žiadosti o udelenie poverenia
(s návrhmi na vykonanie exekúcie a exekučnými titulmi) predkladal exekučnému súdu až po viac než
mesiaci (v konaní 10Er/158/2010 až po dvoch mesiacoch) odo dňa, kedy bol pred ním spísaný ten-

ktorý návrh na vykonanie exekúcie (nečinnosť exekučného súdu teda nemožno posudzovať, ako to
robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od momentu začatia exekučného konania podľa § 36 ods. 1
Exekučného poriadku - spísania toho-ktorého návrhu pred exekútorom). Okrem toho tunajší súd doby,
v ktorých o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných
konaniach rozhodol, nepovažuje vôbec za neprimerane dlhé jednak vzhľadom na obsah posudzovaných

exekučných titulov, súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako vyplývajú z jednotlivých
spisov), ako ani vzhľadom na príslušné úkony a výzvy exekučného súdu adresované žalobcovi v
súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov (čo sa týka konaní 3Er/626/2010 a 9Er/345/2010),
na ktoré žalobca v príslušných konaniach ani len nereagoval.

Čo sa týka samotnej požadovanej náhrady majetkovej škody vo výške po 125,- eur, ako žalobca

požadoval v jednotlivých týmto rozsudkom zamietnutých žalobách, žalobca vznik takejto škody na jeho
strane v žiadnom z dotknutých prípadov nepreukázal, ako ani výšku uvedenej škody požadovanej
ním v týchto konaniach. Žalobca podľa svojich tvrdení v každom tomto prípade v období od doručenia
príslušnej žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu po 70,- eur,

na udržiavanie a správu informačného systému sumu po 40,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu po 15,- eur. Z oboznámených súvisiacich
exekučných spisov OS Vranov nad Topľou pritom neboli zistené žiadne urgencie zo strany žalobcu v

daných exekučných konaniach - nie sú teda preukázané žiadne náklady spojené s administratívnymspracovaním ich textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné. Žalobca tiež nepredložil
jediný dôkaz o skutočnej výške nákladov na správu tej-ktorej pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému ani výšku nákladov na udržiavanie a správu

informačného systému, ako ani tú skutočnosť, že by pracovné výkony jeho zamestnancov a udržiavanie
a správa informačného systému boli potrebné výlučne v súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu v
dotknutých konaniach o podaných žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobcovi
mala pritom v každom tomto jednotlivom prípade vzniknúť majetková škoda v rovnakej výške (nielen
celkovej, ale aj čo sa týka jednotlivých ním proklamovaných „zložiek“ tejto škody) a to bez ohľadu na

rôznu dĺžku ním uvádzanej nečinnosti exekučného súdu v jednotlivých exekučných konaniach. V danom
konaní teda žalobca vo vyššie uvedených prípadoch iba tvrdil, že mu v tom-ktorom jednotlivom prípade
majetková škoda vznikla, avšak jej skutočný vznik a skutočnú výšku v žiadnom jednotlivom prípade
nijako relevantne nepreukázal (sám v žalobách poukázal na paušalizáciu vecných nákladov - t.j. je
zrejmé, že nebola príslušnými žalobami uplatňovaná „skutočná“ škoda), ako ani príčinnú súvislosť medzi
činnosťou exekučného súdu a žalobcom proklamovanými vyššie uvedenými nákladmi, ktoré žalobca

považuje za vzniknutú škodu. K tomu treba poznamenať, že žalobca nijako nepreukázal, že by mu ním
uvádzané škody mali v celom rozsahu vzniknúť výlučne v dôsledku postupu exekučného súdu (tu treba
opäť zvýrazniť, že samotný súdny

-XX- XC/XXX/XXXX

exekútor, ktorého si žalobca zvolil, nepredložil exekučnému súdu žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonom určenej lehote a súdu pritom zo strany žalobcu neboli predložené žiadne
doklady o tom v akom presnom časovom období a v akom presnom rozsahu v danom období mala
prípadná škoda, resp. tá-ktorá jej časť žalobcovi vzniknúť a teda či prípadne nebola spôsobená práve
postupom žalobcom zvoleného súdneho exekútora). Zároveň samotné tvrdenie žalobcu o paušalizácii
reálnych vecných nákladov preukazuje, že v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade nebola

žalovaná skutočná škoda a aj z uvedeného dôvodu nebolo možné dotknutým žalobám v danej časti
vyhovieť (viď k tomu vyššie citované ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Žalobca bol v tomto konaní taktiež riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (jednak v uznesení č.k.
1C/427/2012-19 zo dňa 22.7.2013, jednak bolo poučenie podľa uvedeného § 120 ods. 4 dané
aj na pojednávaní, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca bezdôvodne nezúčastnili). Napriek

uvedenej skutočnosti žalobca taktiež v tomto konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s
jednotlivými prípadmi rozhodovania OS Vranov nad Topľou v ním vedených exekučných veciach sp.
zn. 9Er/345/2010, 10Er/158/2010, 3Er/670/2010, 9Er/508/2010 a 3Er/626/2010, vznikla nemajetková
ujma. Súd v tomto konaní nemal preukázané žiadne porušenie základných práv a princípov právneho
štátu v daných exekučných konaniach, ani porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ku ktorým by došlo zo strany OS Vranov nad Topľou v uvedených konaniach. V príslušných
exekučných konaniach bolo už od ich začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania
proti fyzickým osobám, vždy dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne
na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného
- tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby od podania tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu,
že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú
situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť

v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť
a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a
rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým
sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne
zanechalinásledkyapod.,nebolisúduzostranyžalobcupredloženéžiadnedôkazy(okremtohožalobca

v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca,
preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu
žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postup exekučného súdu v
jednotlivých vyššie uvedených exekučných konaniach v súvislosti s tou-ktorou vymáhanou pohľadávkou
a jej príslušenstvom spôsobili zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbecnie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - ide tu iba
o ničím nepreukázané, prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa

týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy
exekučného súdu neboli v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní

-XX- XC/XXX/XXXX

ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca v žiadnom jednotlivom prípade, čo sa týka týmto
rozsudkom zamietnutých žalôb, nepreukázal nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane,

ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom
určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná
nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č.
514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR v iných veciach priznávaných

primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej hlavy, druhej časti, šiesteho
oddielu zákona č. 36/1993 Z.z. (ako požadoval žalobca v týmto rozsudkom zamietnutých žalobách s
poukazom na v jednotlivých žalobách uvedené nálezy Ústavného súdu SR).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, podané v súvislosti so zamietnutím žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v konaniach vedených Okresným súdom Vranov nad Topľou pod spisovými značkami
9Er/345/2010, 10Er/158/2010, 3Er/670/2010, 9Er/508/2010 a 3Er/626/2010, v celom rozsahu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to,
že je už nehospodárne a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým
žalobám obsiahnutými v jej vyjadrení doručenom súdu 17.10.2013 (osobitne tými, ktoré sa netýkali

vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania,
zmätočnosti žalôb, vnímania žalobcu a jeho činnosti verejnosťou a pod.).

Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v podaných
žalobách a sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisové značky
príslušných exekučných konaní na OS Vranov nad Topľou (spisové značky OS Vranov nad Topľou mu

pritom boli, vychádzajúc z obsahu vyššie uvedených exekučných spisov, známe minimálne z uznesení
o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa
týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej

veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval či a kto „za škodu“ zodpovedá.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak

účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

-XX- XC/XXX/XXXXNa pojednávaní súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.), že
„v časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb je žalobca povinný nahradiť žalovanej trovy konania, v druhu
a výške ako bude uvedené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila (pritom jej
na ňou uvedenú elektronickú poštovú adresu dňa 25.10.2013 bola zaslaná aj zápisnica z pojednávania,
teda mala vedomosť o vyhlásení rozsudku), pričom z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne trovy
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa §
151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudku,okremjehovýrokuovylúčenívecinasamostatnékonanie,jeprípustnéodvolanie,
ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Proti výroku tohto rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

-XX- XC/XXX/XXXXOdvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).