Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/422/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210230
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8812210230.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v celom rozsahu z a m i e t a žaloby o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy uplatnené v súvislosti so zamietnutím žiadostí o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod spisovými
značkami 3Er/950/2010, 3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011, 3Er/1241/2011,
3Er/912/2010, 12Er/348/2010, 3Er/591/2010, 10Er/512/2010.

II. V časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. V časti žalôb o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnených v súvislosti so
zamietnutím žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaniach vedených na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod spisovými značkami 3Er/198/2011 a 10Er/628/2010 súd vec vylučuje
na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami, doručenými pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012,
domáhal voči žalovanej: náhrady majetkovej škody vo výške 1.797,08 eur a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 359,42 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/336/2012), náhrady majetkovej
škody vo výške 2.172,80 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 434,56 eur (pôvodná sp. zn.
OS Vranov nad Topľou 4C/338/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 1.592,73 eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 318,55 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/339/2012), náhrady
majetkovej škody vo výške 1.034,49 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 206,90 eur (pôvodná
sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/340/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 842,91 eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 168,58 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/341/2012), náhrady
majetkovej škody vo výške 1.565,54 eur a náhrady nemajetkovej

-X- XC/XXX/XXXX

ujmy vo výške 313,11 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/342/2012), náhrady majetkovej
škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.174,63 eur (pôvodná sp. zn. OS
Vranov nad Topľou 4C/343/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej

ujmy vo výške 604,83 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/347/2012), náhrady majetkovej
škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 516,32 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 4C/351/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 409,37 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/353/2012), náhrady majetkovej škody
vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 285,82 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 4C/449/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 390,93 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/450/2012), a to z dôvodu, že OS
Vranov nad Topľou ako exekučný súd rozhodol v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach,
špecifikovaných v jednotlivých žalobách, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonom stanovenej doby, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia.

OS Vranov nad Topľou jednotlivé veci vedené ním pod vyššie uvedenými spisovými značkami
uznesením č.k. 4C/336/2012 - 7 zo dňa 8.10.2012 spojil na spoločné konanie, ktoré sa malo ďalej viesť
pod sp. zn. 4C/336/2012. Následne uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5NcC/51/2012 zo
dňa 18.10.2012 boli sudcovia OS Vranov nad Topľou vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
4C/336/2012 a uvedená vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

V samostatne podaných žalobách pôvodne vedených na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
4C/336/2012, 4C/338/2012, 4C/339/2012, 4C/340/2012, 4C/341/2012 a 4C/342/2012 žalobca uviedol,
pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že navrhol písomným podaním spísaným
postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom Okresnému súdu Vranov nad Topľou a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie
konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť o nich v rámci priznanej
právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
- jednak v účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom
rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom
na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená vo vzťahu
k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií, pričom zvýraznil, že
exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých sa týkali podané žaloby, boli rozsudky
rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných
pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa
nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto exekučný súd mal podľa žalobcu zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia

-X- XC/XXX/XXXX

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom,
pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského
súdu alebo napr. notárska zápisnica. Poukazoval tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že
tá-ktorá vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný
vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch
o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o
udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby. Uviedol, že nesprávny úradný postup
charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane žalobcu. Podľa žalobcu exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku - preskúmaním žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhov na vykonanie

exekúcie a exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu spôsobom odporujúcim zákonu (t.j.
bez splnenia zákonných podmienok) keď bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc,
dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne
rozhodnutie vo veci na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, čím sa postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom
vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu
(zásadu legality). Podľa žalobcu súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa („vmanévrovanie“ veriteľa do
situácie ako by bol exekučný titul zrušený). Poukazoval ďalej na to, že exekučný súd nie je súdom v
zmysle § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní; ďalej na prejavenie vôle zákonodarcu kreáciou
ust. § 40 a 43 zákona o rozhodcovskom konaní poveriť všeobecný súd meritórnym rozhodovaním
o veci, na ktorú by bol inak príslušný rozhodcovský súd, len vtedy ak dôjde k splneniu podmienok
definovaných v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a ich splnenie nastane včas (t.j. v lehote upravenej
v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní) - t.j. ak nedôjde k včasnému splneniu podmienok podľa §
40 zákona o rozhodcovskom konaní zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o
veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu zahŕňajúceho zistenie skutkového stavu veci, výberu
právnych noriem a aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav; na to, že z
hľadiska princípu právnej istoty nemôže ten istý všeobecný súd dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia
smerujúce k zamedzeniu účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného
(dlžníka) tam kde neexistujú preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase
(t.j. tam, kde ich platné právo zaraďuje); uviedol, že ak v zákone existuje obmedzenie právomoci
všeobecného súdu v rámci konania o opravnom prostriedku sú tieto obmedzenia zákonodarcom
nastavené proporcionálne k ochrane základného práva žalobcu nielen v rovine normatívnej ale tiež pri
posudzovaní konkrétneho prípadu v rovine výkladu a aplikácie takýchto obmedzení, pretože základné
práva nevytvárajú len rámec obsahu jednoduchého práva, ale aj rámec jeho interpretácie a aplikácie,
preto všeobecný súd si pri výklade a aplikácii podmienok pripustenia revízie rozhodnutia musí byť
vedomý, že zasahuje do právneho postavenia účastníkov konania čím degraduje ochranu ich
subjektívnych práv

-X- XC/XXX/XXXX

bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát (napr. posilňovanie pozície spotrebiteľa),
pričom tento účel nemôže prevážiť nad ochranou subjektívnych práv účastníka konania tak, že ochrana
týchto práv sa celkom vyprázdni, resp. vôbec nezabezpečí. Poukazoval na to, že ochranu práva
vymedzenú cestou aplikácie § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní nie je možné využiť
dodatočne po tom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť, a to cestou kontroly rozhodcovského
rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Žalobca tiež vo vyššie uvedených žalobách
uviedol, že exekučný súd tým, že vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v
časti istiny bez splnenia zákonných podmienok na taký postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil
prekážku veci rozhodnutej v tom-ktorom právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a príslušným
dlžníkom (povinným) odvíjajúcom svoju podstatu od uzavretej (jednotlivých žalobách označenej) zmluvy
o úvere, nakoľko na jednej strane existuje podľa žalobcu právne relevantný exekučný titul (rozsudky
rozhodcovského súdu), ktorý nemožno zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 zákona o rozhodcovskom
konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou (toho-ktorého) rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá tvorí neodstrániteľnú
vadu konania (pričom rozsudok rozhodcovského súdu je rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom
vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní). Vyššie opísaný postup exekučného súdu
žalobca hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho
v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav
zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky rozhodnutej veci.

Žalobami vedenými pôvodne na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/336/2012, 4C/338/2012,
4C/339/2012, 4C/340/2012, 4C/341/2012 a 4C/342/2012 žalobca uplatňoval náhrady majetkovej škody
(za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania,
porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie), a to v každom jednotlivom prípade v celkových sumách zodpovedajúcich
tej-ktorej istine s príslušenstvom, ktoré podľa neho nemôžu viac byť priznané právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi z príslušného záväzkového
zmluvného vzťahu. Zároveň v týchto žalobách uplatňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, a
to v každom jednotlivom prípade v rozsahu 20 % z istiny s príslušenstvom uplatňovanej v tom-
ktorom jednotlivom prípade (t.j. príslušnej výšky majetkovej škody). Uplatňované nároky na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného (exekučného) súdu
je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie
nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným
postupom k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že

-X- XC/XXX/XXXX

správnym a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, pričom mohol vďaka skorému
rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k
zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobca
uvádzal, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov a základných práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť
v spoločnosti; uviedol, že vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej
príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale
aj jeho majiteľov; ako aj, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval na
to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo
podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde
len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať
ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej
normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných
ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a výklad a aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo vyššie uvedených
žalobách na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby
na žiadosti pozitívne nereagovala.

V samostatne podaných žalobách pôvodne vedených na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
4C/343/2012, 4C/347/2012, 4C/351/2012, 4C/353/2012, 4C/449/2012 a 4C/450/2012 žalobca taktiež
uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že navrhol písomným podaním
spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) zvolenému

súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Vranov nad Topľou a požiadal ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie
konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi a rozhodnúť o nich v rámci priznanej
právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku -
jednak v účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal
rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský súd so súčasným poukazom na to, že
v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa robil rozdiel

-X- XC/XXX/XXXX

medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti nebola založená
vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných konaniach, ktorých
sa týkali uvedené žaloby, boli rozsudky rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v exekučnom konaní
vedenom podľa uvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Poukázal na
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že v exekučnom
konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a exekučný súd mal
zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý
sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo
napr. notárska zápisnica. Poukazoval tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že tá-ktorá vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí
zákonom stanovenej doby. Súčasne poukazoval na to, že vyvinul enormné úsilie aby docielil vecný
posun v konaní a primel porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, konkrétne (nie len vo vzťahu k tej-ktorej
konkrétnej exekučnej veci) dňa 2.7.2009 spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa
23.9.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 13.11.2009 spísal a podal
ďalšiu Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 25.2.2010 spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave
konania / Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a
podal Sťažnosť a podnet na preskúmane zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010
spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu, dňa
25.5.2011 opätovne spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny procesný
postup súdu.

Ďalej v žalobách pôvodne vedených na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/343/2012, 4C/347/2012,
4C/351/2012, 4C/353/2012, 4C/449/2012 a 4C/450/2012 uviedol, že opísaný postup exekučného súdu
hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v
danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
pristúpil až po veľmi dlhej dobe, nečinnosť okresného súdu nie je podľa neho ničím ospravedlniteľná,
lebo počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádzal v predmetných veciach počas súdnych konaní, čo je
základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom žalobca sa, podľa jeho
tvrdení v dotknutých žalobách, dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil
do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V každej z vyššie uvedených žalôb
preto uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody, ktorú vyčíslil v každom jednotlivom prípade vo výške
po 125,- eur, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením
žiadostí

-X- XC/XXX/XXXX

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nich, pričom žalobca podľa svojich tvrdení
v každom jednotlivom prípade v príslušnom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu po 70,- eur, na udržiavanie
a správu informačného systému sumu po 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konaní na exekučnom súde sumu po 15,- eur. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej škody je
stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo
možné vyčísliť iba s nepomernými ťažkosťami. Rovnako v každej z vyššie uvedených žalôb uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom poukazoval na to, že samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48
ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase ( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je podľa žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti
okresného súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom
do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu márnym plynutím času (v jednotlivých prípadoch)
boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávok a taktiež podľa žalobcu došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného, pričom najmä žalobca mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a jej príslušenstva. Uvádzal v nich ďalej, že
náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných práv; uviedol,
že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti; uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanými pohľadávkami a ich príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu, ale aj jeho majiteľov; uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho
veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej
ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a
účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je
povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa
relevantnej právnej normy; že reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že
účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a
používanie zákonných ustanovení musí v celom rozsahu

-X- XC/XXX/XXXX

rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a aplikácia
zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade s účelom základného práva
na súdnu ochranu. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo vyššie uvedených žalobách
na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na
žiadosti pozitívne nereagovala. S poukazom na v jednotlivých dotknutých žalobách uvedené rozhodnutia
Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy v súdnom
konaní vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej ujmy (za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky) alikvotným
pomerom sumy 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Žalovaná so žalobami, ktoré boli spojené v tomto konaní spoločné konanie, nesúhlasila, podaním
doručeným súdu 17.10.2013 navrhla žaloby v celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania
nepriznať a uplatnila nárok na náhradu rov konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní žalobcu; na
prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd; na nejasnosť titulu nároku na náhradu škody; namietala
žiadosti o informáciu o stave konania ako riadne prostriedky na zabránenie tvrdených prieťahov v konaní
a na ich účinné odstránenie; poukazovala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu; poukazovala na to, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda
skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a teda predčasne; na neposkytnutie žiadnej súčinnosti
zo strany žalobcu na predbežné prerokovanie podaných žiadostí na náhradu škody; poukazovala na
to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.; uviedla
a odôvodňovala, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemôže byť
nesprávnym úradným postupom; poukázala na to, že zo žalobcom prednesených skutkových okolností
je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím; ďalej, že
pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je nevyhnutné
i to, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, čo v prípadoch zamietnutia
žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je splnené; že vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy; že zo samotnej dikcie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia; že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci
v existencii prieťahov; vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k
uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009; namietala
vyčíslenie škody s tým, že požadovať paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové; namietala, že žalobca nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, nepreukázal vznik ani
výšku škody;

-X- XC/XXX/XXXX

že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch;
poukazovala na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu,
a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení
s touto činnosťou vytvorené; že praktiky žalobcu sú verejnosťou vnímané negatívne a žalobca je
vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb; že nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo činnosťou súdu v
namietaných konaniach k nesprávnemu úradnému postupu, ani vznik a výšku skutočnej škody ani
prípadnej nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Na pojednávanie nariadené na deň 17.10.2013 sa žalovaná nedostavila - svoju neúčasť ospravedlnila
s poukazom na hospodárnosť konania. Žalobca a jeho právny zástupca sa na nariadené pojednávanie
taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov
konania a právneho zástupcu žalobcu, k čomu je potrebné uviesť, že právnym zástupcom žalobcu
elektronickou poštou (bez zaručeného elektronického podpisu) dňa 16.10.2013 o 20.38 hod. doručené
ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania súd už vzhľadom na čas jeho doručenia
nepovažoval za včasné ani za riadne ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania nepovažoval
za dôvodnú, ani v nej uvádzané dôvody na odročenie pojednávania za dôležité ako má na mysli
ustanovenie § 119 O.s.p. (predvolanie na pojednávanie v tejto veci bolo žalobcovi a jeho právnemu
zástupcovi doručené 24.7.2013, ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje deň
kedy sa právny zástupca žalobcu, resp. samotný žalobca, dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť

pojednávanie, neboli k nemu pripojené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti v ňom uvádzané,
k uvedenému podaniu neboli pripojené žiadne doklady o tom, že by na pojednávania uvádzané v
danom podaní bol žalobca a jeho právny zástupca predvolaný skôr než na pojednávanie v tejto
právnej veci; okrem toho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania nebolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, teda podľa súdu aby súd vôbec na také podanie v deň nariadeného
pojednávania mohol prihliadať muselo by byť doplnené predložením jeho písomného originálu najneskôr
do začatia príslušného pojednávania /vzhľadom na čas pojednávania, ku ktorému sa malo vzťahovať/,
a to napriek inak trojdňovej lehote - § 42 ods. 1 O.s.p.).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby (vec pôvodne vedená na OS Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 4C/336/2012), podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu
a doručeného súdu 6.2.2013 a k nemu pripojeného podania žalobcu učineného prostredníctvom
jeho právneho zástupcu zo dňa 11.12.2012, podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho
právneho zástupcu a doručeného súdu 9.8.2013, správy OS Vranov nad Topľou vo vzťahu k
požadovaným exekučným spisom menovaného súdu 3Er/198/2011 a 10Er/628/2010, vyjadrenia
žalovanej k v tejto veci spojeným žalobným návrhom a k nemu pripojených príloh, celého
obsahu spisov vedených pôvodne na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/338/2012,
4C/339/2012, 4C/340/2012, 4C/341/2012, 4C/342/2012, 4C/343/2012, 4C/347/2012, 4C/351/2012,
4C/353/2012, 4C/449/2012, 4C/450/2012; celého obsahu pripojených spisov OS Vranov nad Topľou
sp. zn. 3Er/950/2010, 3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011, 3Er/1241/2011,
3Er/912/2010, 12Er/348/2010, 3Er/591/2010, 10Er/512/2010; ostatného spisového materiálu a zistil
tento skutkový stav:

-XX- XC/XXX/XXXX

Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou ako exekučný súd rozhodol
v jednotlivých ním vedených exekučných konaniach, špecifikovaných v jednotlivých žalobách, o
žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, a to po uplynutí zákonom stanovenej doby : náhrady majetkovej škody
vo výške 1.797,08 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 359,42 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 4C/336/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
3Er/950/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 2.172,80 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
434,56 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/338/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/1344/2011), náhrady majetkovej škody vo výške 1.592,73 eur
a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 318,55 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/339/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9Er/46/2011), náhrady
majetkovej škody vo výške 1.034,49 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 206,90 eur (pôvodná sp.
zn. OS Vranov nad Topľou 4C/340/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 11Er/1225/2011), náhrady majetkovej škody vo výške 842,91 eur a náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 168,58 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/341/2012, príslušné exekučné
konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10Er/12/2011), náhrady majetkovej škody vo
výške 1.565,54 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 313,11 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov
nad Topľou 4C/342/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
3Er/1241/2011), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
1.174,63 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/343/2012, príslušné exekučné konanie vedené
na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/912/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 604,83 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/347/2012,
príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12Er/348/2010), náhrady
majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 516,32 eur (pôvodná sp.
zn. OS Vranov nad Topľou 4C/351/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 3Er/591/2010), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 409,37 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/353/2012, príslušné exekučné konanie
vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10Er/512/2010), náhrady majetkovej škody vo výške
125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 285,82 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
4C/449/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/198/2011
- uvedený exekučný spis nebol tunajšiemu súdu zapožičaný, pretože bol pripojený ku konaniu na OS

Prešov sp. zn. 15C/428/12), náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 390,93 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/450/2012, príslušné exekučné konanie
vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10Er/628/2010 - uvedený exekučný spis nebol tunajšiemu
súdu zapožičaný, pretože bol pripojený ku konaniu na OS Prešov sp. zn. 15C/428/12).

V konaniach OS Vranov nad Topľou:

-sp. zn. 3Er/950/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 5.8.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 13.10.2010 (po viac ako 2
mesiacoch od začatie ex. konania), uznesením zo 7.1.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 8.2.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej
zamietnutia konštatoval neplatnosť

-XX- XC/XXX/XXXX

rozhodcovskej doložky v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
- žalobca sa voči tomuto uzneseniu neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne
informácie ani nepodával žiadne sťažnosti;

-sp. zn. 3Er/1344/2011: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 14.7.2011, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 7.9.2011, uznesením z 19.9.2011
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 5.11.2011),
pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky v príslušnej
zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto uzneseniu
neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti;

-sp. zn. 9Er/46/2011: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 15.7.2011, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 9.9.2011, uznesením z 21.9.2011
exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 4.11.2011),
pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky v príslušnej
zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto uzneseniu
neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti;

-sp. zn. 11Er/1225/2011: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 21.6.2011, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 15.8.2011, uznesením z
31.8.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné
7.10.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky
v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto
uzneseniu neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne
sťažnosti;

-sp. zn. 10Er/12/2011: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 13.12.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 21.1.2011, uznesením z
28.2.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné
23.3.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky
v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto
uzneseniu neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne
sťažnosti;

-sp. zn. 3Er/1241/2011: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 28.6.2011, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 18.8.2011, uznesením z
19.9.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné

5.11.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky
v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto
uzneseniu neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne
sťažnosti;

-sp. zn. 3Er/912/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 26.7.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 7.10.2010 (po viac ako 2
mesiacoch od začatia exekučného konania), uznesením zo 7.1.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné

-XX- XC/XXX/XXXX

8.2.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky
v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto
uzneseniu neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne
sťažnosti;

-sp. zn. 12Er/348/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 8.3.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 26.4.2010, výzvou zo dňa
5.5.2010 exekučný súd vyzval žalobcu (oprávneného) na oznámenie, na základe ktorého ustanovenia
zmluvy o úvere, resp. všeobecných podmienok poskytnutia úveru si uplatnil 0,25 % denný zmenkový
úrok, nakoľko z predložených dokladov to nebolo možné zistiť, na čo žalobca ako oprávnený nijako
nereagoval, následne uznesením z 22.12.2010 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (právoplatné 21.1.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval
neplatnosť rozhodcovskej doložky v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku - žalobca sa voči tomuto uzneseniu neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o
žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti;

-sp. zn. 3Er/591/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 22.4.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená 26.4.2010, výzvou zo dňa 25.6.2010
exekučný súd vyzval žalobcu (oprávneného) na oznámenie, na základe ktorého ustanovenia zmluvy
o úvere, resp. všeobecných podmienok poskytnutia úveru si uplatnil 0,25 % denný zmenkový úrok,
nakoľko z predložených dokladov to nebolo možné zistiť, na čo žalobca odpovedal podaním doručeným
súdu 26.7.2010, výzvou zo dňa 23.8.2010 exekučný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu v
exekučnom konaní na oznámenie výšky reálne poskytnutého úveru, koľko dlžník zaplatil, ďalej na
predloženie kópie blankozmenky, uvedenie v čom sú rozdielne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných
strán v zmluve a všeobecných podmienkach ak ide o úver na účely povolania, zamestnania, podnikania
a iný účel, vyzval tiež rozhodcovský súd (resp. spoločnosť, pri ktorej bol zriadený) na doručenie
kópie príslušného spisu rozhodcovského súdu - ani žalobca, ani rozhodcovský súd týmto výzvam
exekučného súdu nevyhoveli, následne uznesením z 3.12.2010 exekučný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné 19.1.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej
zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto uzneseniu neodvolal, v danej veci podľa
obsahu spisu nežiadal o žiadne informácie ani nepodával žiadne sťažnosti;

-sp. zn. 10Er/512/2010: zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie bola spísaná pred súdnym
exekútorom 14.7.2010, exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená až 25.8.2010, následne uznesením
z 28.1.2011 exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (právoplatné
23.2.2011), pričom okrem iného ako dôvod jej zamietnutia konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky
v príslušnej zmluve o úvere z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku - žalobca sa voči tomuto
uzneseniu neodvolal, v danej veci nežiadal podľa obsahu spisu o žiadne informácie ani nepodával žiadne
sťažnosti.

Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

-XX- XC/XXX/XXXX

Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

-XX- XC/XXX/XXXX

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného

orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné
prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.5.2010),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011), exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,

-XX- XC/XXX/XXXX

predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2011), exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Pretože tunajšiemu súdu neboli do pojednávania predložené spisy OS Vranov nad Topľou sp. zn.
3Er/198/2011 a 10Er628/2010, súd postupom podľa § 112 ods. 2 O.s.p. vec v časti žalôb uplatnených
v súvislosti so zamietnutím žiadostí o udelenie poverenia na

-XX- XC/XXX/XXXX

vykonanie exekúcie v konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod spisovými
značkami 3Er/198/2011 a 10Er/628/2010 (t.j. žalôb pôvodne vedených na OS Vranov nad Topľou pod
sp. zn. 4C/449/2012 a 4C/450/2012) vylúčil na samostatné konanie.

Čo sa týka ostatných žalôb, ktoré boli v tejto veci spojené na spoločné konanie , súd vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že ani jedna z nich nie je dôvodná a všetky žaloby, z nižšie uvedených
dôvodov zamietol.

Vo vzťahu k všetkým zamietnutým žalobám v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní
žalobca nijako nepreukázal samotnú žalovateľnosť toho-ktorého nimi uplatňovaného nároku - v žiadnom
jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie postupu
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie
podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej-ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., teda že v čase podania jednotlivých žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť
príslušné nároky na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti podaných žalôb došlo v priebehu
tohto konania uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ teda skutočne
požiadal o predbežné prerokovanie toho-ktorého žalovaného nároku v zmysle § 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.). Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí tej-ktorej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v súvislosti s tým-ktorým príslušným exekučným konaním) pritom
žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej dotknutej
žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. Priamo v žalobách vedených
pôvodne na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/343/2012, 4C/347/2012, 4C/351/2012 a 4C/353/2012
bolo žalobcom zhodne uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody má byť založené v spise OS Vranov nad Topľou, ktorý spis žalobca špecifikoval tak, že v
príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody a
nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie
poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej Q. B., nar. XX.XX.XXXX, sp. zn.
súdneho exekútora EX15871/2010. Na pripojenie potvrdení o prijatí žiadostí o predbežné prerokovanie
nárokov na náhradu škody k vyššie uvedenému spisu poukazoval aj vo vzťahu k nárokom uplatneným
ostatnými žalobami, ktoré boli týmto rozsudkom zamietnuté, a to podaním dátovaným dňom 11.12.2012,
ktoré predložil v priebehu tohto konania spolu s podaním doručeným súdu 6.2.2013. Takéto tvrdenie však
nie je preukázaním vyššie uvedených skutočností a vyvstáva tu otázka prečo by mal žalobca pripojiť
príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci k žalobe o úplne inej veci a nepripojil
ich priamo k žalobám, o ktorých rozhodoval súd v tomto konaní, a ktorých sa mali týkať. Žalobca teda v
žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani splnenie
zákonných podmienok pre samotné podanie týchto žalôb (samotnú žalovateľnosť nimi uplatnených
jednotlivých nárokov na súde) a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej podaného v
tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila, že išlo o žiadosti
týkajúce sa nárokov uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu - teda ani z tohto nemal súd
preukázané, že v konkrétnych prípadoch týkajúcich sa uplatnených nárokov v tomto konaní došlo pred
podaním tej-ktorej žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu

-XX- XC/XXX/XXXX

nárokov podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných
podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu jednotlivé žaloby, ktoré boli
prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi.

Čo sa týka žalobcom vo všetkých týmto rozsudkom zamietnutých žalobách namietaných zbytočných
prieťahov v príslušných exekučných konaniach, súd poukazuje na to, že tunajší súd nemôže relevantne
posudzovať a neprináleží mu už vôbec rozhodnúť o tom, či v príslušných exekučných konaniach
v dôsledku doby, po uplynutí ktorej bolo v tom-ktorom exekučnom konaní rozhodnuté o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba ústavný súd,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný
preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca však
ani o takýchto sťažnostiach vo vzťahu k vyššie uvedeným konaniam a výsledku ich vybavenia nepredložil
žalobca tunajšiemu súdu žiadne dôkazy). Opačný výklad by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko
orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov. Zároveň, pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný
postup, malo by to za následok absurdný záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve, lebo vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických
a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa
čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený
jedine Ústavný súd SR (správnosť týchto záverov pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /
konkrétne od 1.1.2013/ ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už
výslovne upravuje).

O konštatovaní zbytočných prieťahov vyššie uvedenými orgánmi však žalobca súdu nepredložil žiadne
dôkazy, pričom tu zároveň treba poukázať na to, že pokiaľ v žalobách vedených pôvodne na OS
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/343/2012, 4C/347/2012, 4C/351/2012 a 4C/353/2012 (príslušné
exekučné konania sp. zn. 3Er/912/2010, 12Er/348/2010, 3Er/591/2010 a 10Er/512/2010) aj výslovne
poukazoval na svoje „enormné“ úsilie k vydaniu rozhodnutí formou v týchto žalobách uvádzaných
žiadostí, podnetov a sťažností, z obsahu príslušných exekučných spisov vyplýva, že v žiadnom z
týchto prípadov uvedené podania žalobcom vôbec učinené neboli (a ako vyplýva z obsahu ostatných
v tomto konaní oboznámených exekučných spisov OS Vranov nad Topľou - sp. zn. 3Er/950/2010,
3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011 a 3Er/1241/2011 - neboli takéto podania
žalobcom učinené ani v jednom z nich) a pokiaľ takéto podania žalobca predkladal exekučnému súdu
v iných exekučných konaniach, sú pre rozhodovanie v tejto veci z toho dôvodu irelevantné, nakoľko
sa netýkajú vyššie uvedených exekučných konaní, v súvislosti s ktorými boli podané žaloby, ktoré boli
týmto rozsudkom zamietnuté.

-XX- XC/XXX/XXXX

Treba tiež poukázať na to, že v texte každej jednej týmto rozsudkom zamietnutej žaloby pritom žalobca
uvádzal úplne iné dátumy rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí tej-ktorej žiadosti o udelenie
poverenia, než ako boli zistené z obsahu pripojených a oboznámených exekučných spisov. Zároveň súd
poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v
každom jednotlivom období ako sú vyššie citované) sa vzťahovala na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prípade, ak by súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a plynula až od doručenia
tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu. Uvedená
15-dňová lehota však, vychádzajúc zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v
každom jednotlivom období ako sú odcitované vyššie), sa nevzťahovala na rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak súd zistil rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. K tomu treba ešte poznamenať, že žalobcom zvolený
súdny exekútor iba v jednom dotknutom prípade (exekučné konanie sp. zn. 3Er/591/2010) splnil svoju
povinnosť podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku včas - v ostatných konaniach žiadosti o udelenie
poverenia (s návrhmi na vykonanie exekúcie a exekučnými titulmi) predkladal exekučnému súdu až
po viac než mesiaci (v niektorých prípadoch ako je uvedené vyššie aj po viac než dvoch mesiacoch)
odo dňa, kedy bol pred ním spísaný ten-ktorý návrh na vykonanie exekúcie (nečinnosť exekučného
súdu teda nemožno posudzovať, ako to robil žalobca v jednotlivých žalobách, už od momentu začatia
exekučného konania podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku - spísania toho-ktorého návrhu pred
exekútorom). Okrem toho tunajší súd doby, v ktorých o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia
exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach rozhodol, nepovažuje vôbec za neprimerane
dlhé jednak vzhľadom na obsah posudzovaných exekučných titulov, súvisiacich zmlúv o úvere a
všeobecných podmienok (ako vyplývajú z jednotlivých spisov), ako ani vzhľadom na príslušné úkony a
výzvy exekučného súdu adresované žalobcovi v súvislosti s riadnym preskúmaním exekučných titulov

ako sú vyššie pri jednotlivých exekučných konaniach popísané, na ktoré žalobca (až na jednu výnimku
- v konaní 3Er/591/2010) v príslušných konaniach ani len nereagoval.

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výške po 125,- eur, ako žalobca požadoval
v žalobách pôvodne vedených na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/343/2012, 4C/347/2012,
4C/351/2012 a 4C/353/2012, žalobca vznik takejto škody na jeho strane v žiadnom z dotknutých
prípadov nepreukázal, ako ani výšku uvedenej škody požadovanej ním v týchto konaniach. Žalobca
podľa svojich tvrdení v každom tomto prípade v období od doručenia príslušnej žiadosti o udelenie
poverenia do rozhodnutia o nej vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu po 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu po 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu po 15,- eur. Z oboznámených súvisiacich exekučných spisov OS Vranov nad Topľou (sp. zn.
3Er/912/2010, 12Er/348/2010, 3Er/591/2010 a 10 Er/512/2010) pritom neboli zistené žiadne urgencie
zo strany žalobcu v daných exekučných konaniach - nie sú teda preukázané žiadne náklady spojené s
administratívnym spracovaním ich textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné. Žalobca tiež
nepredložil jediný dôkaz o skutočnej výške nákladov na správu tej-ktorej pohľadávky prostredníctvom
pracovných

-XX- XC/XXX/XXXX

výkonov zamestnanca pomocou informačného systému ani výšku nákladov na udržiavanie a správu
informačného systému, ako ani tú skutočnosť, že by pracovné výkony jeho zamestnancov a udržiavanie
a správa informačného systému bolo potrebné výlučne v súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu v
dotknutých konaniach o podaných žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žalobcovi
mala pritom v každom tomto jednotlivom prípade vzniknúť majetková škoda v rovnakej výške (nielen
celkovej, ale aj čo sa týka jednotlivých ním proklamovaných „zložiek“ tejto škody) a to bez ohľadu
na rôznu dĺžku ním uvádzanej nečinnosti exekučného súdu v jednotlivých exekučných konaniach. V
danom konaní teda žalobca vo vyššie uvedených prípadoch iba tvrdil, že mu v tom-ktorom jednotlivom
prípade majetková škoda vznikla, avšak jej skutočný vznik a skutočnú výšku v žiadnom jednotlivom
prípade nijako relevantne nepreukázal, ako ani príčinnú súvislosť medzi činnosťou exekučného súdu a
žalobcom proklamovanými vyššie uvedenými nákladmi, ktoré žalobca považuje za vzniknutú škodu. K
tomu treba poznamenať, že žalobca nijako nepreukázal, že by mu ním uvádzané škody mali v celom
rozsahu vzniknúť výlučne v dôsledku postupu exekučného súdu (tu treba zvýrazniť, že samotný súdny
exekútor, ktorého si žalobca zvolil, nepredložil exekučnému súdu, až na prípad konania 3Er/591/2010,
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom určenej lehote a súdu pritom zo
strany žalobcu neboli predložené žiadne doklady ani o tom v akom presnom časovom období
a v akom presnom rozsahu v danom období mala škoda, resp. tá-ktorá jej časť žalobcovi vzniknúť a
teda či prípadne nebola spôsobená práve postupom žalobcom zvoleného súdneho exekútora). Zároveň
samotné tvrdenie žalobcu o paušalizácii reálnych vecných nákladov preukazuje, že v tomto konaní v
žiadnom jednotlivom prípade nebola žalovaná skutočná škoda a aj z uvedeného dôvodu nebolo možné
dotknutým žalobám v danej časti vyhovieť (viď k tomu vyššie citované ustanovenie § 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z.).

Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s
príslušenstvom, ktoré podľa žalobcu viac nemôžu byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní (v zmysle žalôb vedených pôvodne na OS Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 4C/336/2012, 4C/338/2012, 4C/339/2012, 4C/340/2012, 4C/341/2012 a 4C/342/2012 -
príslušné exekučné konania 3Er/950/2010, 3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011
a 3Er/1241/2011) treba poukázať na to, že uvedené škody žalobcovi v žiadnom prípade nemohli
vzniknúť. Vo vyššie uvedených exekučných konaniach exekučný súd nevykonal žiaden úradný postup
bez splnenia zákonných podmienok, neporušil princíp právnej istoty rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach, ani nevyvolal stav
zakladajúci prekážku veci právoplatne rozhodnutej (k otázke namietaných zbytočných prieťahov sa súd
vyjadril už vyššie). V prvom rade treba zvýrazniť tú skutočnosť, že žiadne z rozhodnutí o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v uvedených exekučných konaniach nebolo
zrušené ako nezákonné, dokonca žalobca sa v žiadnom dotknutom konaní voči uzneseniu o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ani len neodvolal. Exekučný súd postupoval v
každom z vyššie uvedených exekučných konaní plne v súlade so zákonom, ak preskúmaval otázku
samotnej vykonateľnosti toho-ktorého exekučného titulu (rozsudku rozhodcovského súdu). Exekučný
súd bol oprávnený a povinný skúmať či boli v dotknutých exekučných konaniach splnené formálne i
materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie (či na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti toho - ktorého
exekučného titulu, musel na zistenie nezákonnosti vedenia

-XX- XC/XXX/XXXX

exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného bol povinný skúmať či exekučné tituly, na
základe ktorých súdny exekútor žiadal o udelenie poverení na vykonanie exekúcie, boli spôsobilými
exekučnými titulmi v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučnými
titulmi v dotknutých exekučných veciach boli rozsudky rozhodcovského súdu, musel pritom exekučný
súd Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej tiež iba „ZoRK). Podľa Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 3.3.2011 č. k. IV. ÚS
60/2011-13, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade
právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu
to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou
viazaný. Obdobne Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 18.1.2012 sp. zn. 6 Cdo 143/2011 konštatoval, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa prílohy bodu 1. písm. q) smernice 93/13/ES patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3
bodu 1. a 2. smernice) aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa

-XX- XC/XXX/XXXX

riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená smernica bola prebratá do nášho
právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Na základe
zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské
právne vzťahy.

I keď samotní povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach (3Er/950/2010,
3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011 a 3Er/1241/2011) nevyužili oprávnenia
v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovských doložiek, od ktorých rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc v príslušných ním
vedených konaniach, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor toho-
ktorého rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť príslušného
exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňal povinnosť vyplývajúcu z princípu
ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd v konaniach ním vedených pod sp. zn. 3Er/950/2010,
3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011 a 3Er/1241/2011 dospel k záveru o
neplatnosti rozhodcovských doložiek v obsiahnutých v príslušných všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru vzťahujúcich sa k jednotlivým zmluvám o úvere uzavretým medzi žalobcom ako
veriteľom a tým-ktorým dlžníkom, o právach a povinnostiach z ktorých rozhodoval v jednotlivých
konaniach rozhodcovský súd. Rozhodcovské doložky v každom z uvedených konaní exekučný súd
vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky a teda ako neplatné (čo v každom rozhodnutí o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v príslušných exekučných konaniach
náležite a podrobne odôvodnil). Exekučný súd teda v uvedených konaniach preskúmal predložené
rozhodcovské rozsudky a príslušné žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko dospel k
záveru, že rozhodcovské doložky, na podklade ktorých boli príslušné rozhodcovské rozsudky vydané,
nezakladali pre ich neplatnosť (prameniacu z ich povahy neprijateľných zmluvných podmienok)
právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie jednotlivých sporov, čo zároveň znamená, že príslušné
rozhodcovské rozsudku neboli vykonateľnými exekučnými titulmi, na základe ktorých by bolo možné
viesť exekúciu. V uvedených veciach postupy exekučného súdu boli plne opodstatnené a zákonné.
Uvedené postupy exekučného súdu neboli posudzovaním vecnej správnosti toho-ktorého rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmerovali k ich zrušeniu. Okrem toho nemožno sa stotožniť s názorom
žalobcu (v žalobách pôvodne vedených na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/336/2012,
4C/338/2012, 4C/339/2012, 4C/340/2012, 4C/341/2012 a 4C/342/2012), že exekučný súd vo vyššie
uvedených exekučných konaniach založil prekážku veci rozhodnutej - pokiaľ totiž rozhodcovský súd
nemal právomoc na rozhodovanie v príslušných veciach, ním vydané rozsudky, ktoré boli predložené
ako exekučné tituly v konaniach vedených exekučným súdom pod sp. zn. 3Er/950/2010, 3Er/1344/2011,
9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011 a 3Er/1241/2011 sú nulitnými, t.j. ničotnými aktmi, ktoré sú
z hľadiska právneho neexistujúce a nikoho nezaväzujúce a ako také nemôžu zakladať v prípadnom
občianskom súdnom konaní prekážku rozhodnutej veci. Z uvedeného vyplýva, že nároky žalobcu
na náhrady majetkovej škody vo výškach zodpovedajúcich istinám s príslušenstvom (v zmysle žalôb
vedených pôvodne na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/336/2012, 4C/338/2012, 4C/339/2012,
4C/340/2012, 4C/341/2012 a 4C/342/2012 - príslušné exekučné konania 3Er/950/2010, 3Er/1344/2011,
9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011 a 3Er/1241/2011) sú absolútne nedôvodné, nakoľko
žalobcovi uvedené škody nevznikli.

-XX- XC/XXX/XXXX

Žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (jednak v uznesení č.k.
1C/422/2012-20 zo dňa 22.7.2013, jednak bolo poučenie podľa uvedeného § 120 ods. 4 dané
aj na pojednávaní, ktorého sa žalobca ani jeho právny zástupca bezdôvodne nezúčastnili). Napriek

uvedenej skutočnosti žalobca taktiež v tomto konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s
jednotlivými prípadmi rozhodovania OS Vranov nad Topľou v ním vedených exekučných veciach
sp. zn. 3Er/950/2010, 3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011, 3Er/1241/2011,
3Er/912/2010, 12Er/348/2010, 3Er/591/2010, 10Er/512/2010 vznikla nemajetková ujma. Súd v tomto
konaní nemal preukázané žiadne porušenie základných práv a princípov právneho štátu v daných
exekučných konaniach, ani porušenie práva na súdnu ochranu či práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ku ktorým by došlo zo strany OS Vranov nad Topľou. V príslušných exekučných
konaniach bolo už od ich začiatku, vzhľadom na to, že išlo o exekučné konania proti fyzickým
osobám, vždy dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie),
i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto riziká
nemožno spájať s dĺžkou doby od podania tej-ktorej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
do rozhodnutia o jej zamietnutí. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia
akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp.
vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, resp. s údajnou absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky
a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov
pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti -
akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom
vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u
členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých
členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod.,
neboli súdu zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy (okrem toho žalobca v žalobách tvrdí, že
poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca, preto pocity
členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu žalovaných
nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postupy exekučného súdu v jednotlivých
vyššie uvedených exekučných konaniach v súvislosti s tou-ktorou vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom spôsobili zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie
akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - ide tu iba
o ničím nepreukázané, prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa
týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy
exekučného súdu neboli v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca
v žiadnom jednotlivom prípade, čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb, nepreukázal nielen
skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z
faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia
zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným súdom SR
v iných veciach priznávaných primeraných

-XX- XC/XXX/XXXX

zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej hlavy, druhej časti, šiesteho oddielu zákona
č. 36/1993 Z.z. (ako požadoval žalobca v žalobách vedených pôvodne na OS Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 4C/343/2012, 4C/347/2012, 4C/351/2012 a 4C/353/2012 s poukazom na v jednotlivých
žalobách uvedené nálezy Ústavného súdu SR) a čo sa týka v žalobách pôvodne vedených na OS
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/336/2012, 4C/338/2012, 4C/339/2012, 4C/340/2012, 4C/341/2012
a 4C/342/2012 uplatnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy vo výškach po 20 % z tej-ktorej
istiny s príslušenstvom požadovanej v jednotlivých uvedených žalobách z titulu majetkovej škody, treba
opätovne zdôrazniť, že súd nemal nijako preukázané, že by v dotknutých exekučných konaniach OS
Vranov nad Topľou (ktorých sa jednotlivé uvedené žaloby dotýkali) došlo k akémukoľvek nezákonnému
či nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu a teda nebolo súdu v žiadnom z týchto prípadov
preukázané, že by žalobcovi vôbec vznikla akákoľvek nemajetková ujma, ktorej náhradu v peniazoch
by prípadne bolo možné žalobcovi priznať.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, uplatnené v súvislosti so zamietnutím žiadostí o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod spisovými
značkami 3Er/950/2010, 3Er/1344/2011, 9Er/46/2011, 11Er/1225/2011, 10Er/12/2011, 3Er/1241/2011,
3Er/912/2010, 12Er/348/2010, 3Er/591/2010, 10Er/512/2010, v celom rozsahu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to,
že je už nehospodárne a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým
žalobám obsiahnutými v jej vyjadrení doručenom súdu 17.10.2013 (osobitne tými, ktoré sa netýkali
vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania,
zmätočnosti žalôb, vnímania žalobcu a jeho činnosti verejnosťou a pod.).

Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v podaných
žalobách a sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisové značky
príslušných exekučných konaní na OS Vranov nad Topľou (spisové značky OS Vranov nad Topľou mu
pritom boli, vychádzajúc z obsahu vyššie uvedených exekučných spisov, známe minimálne z uznesení
o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa
týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal ani len skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej
veci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval kto „za škodu“ zodpovedá.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je
povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak
účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd

-XX- XC/XXX/XXXX

nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Na pojednávaní súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol (v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.), že
„v časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb je žalobca povinný nahradiť žalovanej trovy konania, v druhu
a výške ako budú uvedené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.“ - žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila (pritom jej
na ňou uvedenú elektronickú poštovú adresu dňa 21.10.2013 bola zaslaná aj zápisnica z pojednávania,
teda mala vedomosť o vyhlásení rozsudku), pričom z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne trovy
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú, preto súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa §
151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie, je prípustné odvolanie,
ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Proti výroku tohto rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

-XX- XC/XXX/XXXX

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).