Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010022
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:9012010022.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov

senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, v právnej veci žalobcu: D. J., B. č. XXX/
X, C., zastúpený: Ulianko & Holčík, s.r.o., Nám. SNP 41, Zvolen, JUDr. Radoslav Ulianko, advokát,
proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-76/2011 zo dňa 09.12.2011,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 16.02.2012, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením

NS SR zo dňa 16.02.2012, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
ŠbPO-147/2-76/2011zodňa09.12.2011,ktorýmbolpotvrdenýpersonálnyrozkazriaditeľapersonálneho
úradu č. 7059 zo dňa 17.08.2011 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 2 písm. d/
zák. č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 346/2005 Z.z.), pričom služobný
pomer žalobcu skončil dňom doručenia personálneho rozkazu dňa 09.09.2011. Dôvodom skončenia
služobného pomeru žalobcu bola skutočnosť, že žalobca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu,
za čo bol rozhodnutím veliteľa Vojenského útvaru 4977 Sliač zo dňa 18.05.2011 uznaný vinným zo

spáchania priestupku.

Žalobca v žalobe podrobne popísal skutkové okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého
rozhodnutia a uviedol, že jeho pôsobenie v doterajšej funkcii bolo bezproblémové, nadriadenými bol
hodnotený pozitívne a svoju funkciu si plnil zodpovedne. Postavenie profesionálneho vojaka stratil v
dôsledku svojho nerozvážneho konania, ktorého sa dopustil mimo výkonu služobného pomeru a za toto
konanie bol veliteľom Vojenského útvaru J. 4977 potrestaný. Podľa názoru žalobcu jeho prepustenie
vzhľadom na povahu spáchaného priestupku bolo neprimerane prísnym rozhodnutím. Poukázal na

služobný posudok zo dňa 09.09.2011, v ktorom bol nadriadeným hodnotený pozitívne a bolo mu
udelených niekoľko disciplinárnych odmien. Žalobca mal za to, že rozhodnutie o jeho prepustení
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bolo predčasné, unáhlené a hlavne neprimerané
spáchanému priestupku. Tvrdil, že za ten istý skutok bol potrestaný dva krát, nakoľko mu bola veliteľom
Vojenského útvaru 4977 J. uložená sankcia za spáchanie priestupku a následne bol personálnym
rozkazom prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Takýto postup považoval žalobcaza nezákonný a mal za to, že napadnuté rozhodnutie o jeho prepustení vychádza z nesprávneho
posúdenia veci.

Žalovaný, konajúc v zastúpení Úradom právnych služieb Ministerstva obrany SR, v písomnom vyjadrení

k obsahu žaloby namietal, že Ozbrojené sily SR ani Generálny štáb ozbrojených síl SR nemajú právnu
subjektivitu a nemôžu byť účastníkom konania vo veci. Poukázal na to, že v predmetnej veci vydal v
poslednom stupni rozhodnutie náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, voči ktorému žalobca
žalobu nepodal.

K žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že rozhodnutie vedúceho služobného úradu, či profesionálneho
vojaka v prípade splnenia niektorého z fakultatívnych dôvodov skončenia služobného pomeru podľa § 70

ods. 2 zák. č. 346/2005 Z.z. zo služobného pomeru prepustí alebo nie, je oprávnením, nie povinnosťou
a závisí výlučne na jeho úvahe, ktorá musí byť v samotnom rozhodnutí jasne odôvodnená. Žalovaný
poukázal na skutočnosť, že služobné orgány v danom prípade brali do úvahy zásadnú okolnosť, že
žalobca nespáchal podobný priestupok (vedenie osobného motorového vozidla pod vplyvom alkoholu)
po prvý krát, pretože v roku 2007 veliteľ Vojenského útvaru 4977 J. vyvodzoval u žalobcu priestupkovú

zodpovednosť za podobný skutok, keď rozhodnutím č. LZSl-253-4/2008 zo dňa 07.02.2008 uznal
žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.
1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOP). Žalovaný
uviedol, že v uvedenom prípade taktiež svoju úlohu zohrával alkohol, ktorý bol u žalobcu zistený v
dopoludňajších hodinách na druhý deň po spáchaní predmetného priestupku. Žalovaný v tejto súvislosti

poukázal na povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať služobnú disciplínu podľa § 117 ods. 1, § 119
ods. 1 písm. a/ zák. č. 346/2005 Z.z., ako aj na článok 3, 4 Etického kódexu profesionálneho vojaka, v
zmysle ktorých je profesionálny vojak povinný dodržiavať všetky všeobecne záväzné právne predpisy i
služobné predpisy a (okrem iného) vo voľnom čase nepožívať omamné a psychotropné látky.

K námietke žalobcu o dvojitom postihu za ten istý skutok žalovaný uviedol, že v danom prípade išlo o dve

samostatné konania, a to konanie o priestupku a konanie vo veci prepustenia žalobcu zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka. Konanie, v ktorom sa uplatňuje disciplinárna právomoc veliteľa na
prejednanie priestupku profesionálneho vojaka podľa § 122 a nasl. zákona č. 346/2005 Z.z., bolo
skončené rozhodnutím o priestupku č. ZKSl-617-4/2011 zo dňa 18.05.2011, ktorým bola veliteľom
Vojenského útvaru 4977 J. uložená žalobcovi sankcia - pokuta vo výške 1000 eur a zákaz činnosti viesť

motorové vozidlo akéhokoľvek druhu po dobu 30 mesiacov. Žalovaný poukázal na to, že proti tomuto
rozhodnutiu sa mohol žalobca brániť, avšak svoje právo nevyužil. Podľa žalovaného nie je vylúčené,
aby sa po vyvodení priestupkovej zodpovednosti uplatnila následne aj zodpovednosť disciplinárna,
ktorej účelom nie je potrestanie - uloženie sankcie, ale skončenie služobného pomeru s profesionálnym
vojakom za podmienok ustanovených v § 70 a § 71 zák. č. 346/2005 Z.z..

Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 03.06.2011 nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie Vojenského útvaru 4977 J. č. ZKSl-617-4/2011 zo dňa 18.05.2011, ktorým
bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. d/ ZOP na tom skutkovom základe, že dňa 23.01.2011 v čase 00:08 hod.
viedol osobné motorové vozidlo v obci C., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ C., pričom

pri dychovej skúške mu bola nameraná hodnota alkoholu vdychu 0,79 mg/l a po opakovanej dychovej
skúške hodnota alkoholu vdychu 0,72 mg/l. Uvedeným konaním žalobca porušil § 4 ods. 2 písm. c/ zák.
č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Za spáchaniepriestupku bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov.

Po uskutočnení personálneho pohovoru so žalobcom bol dňa 30.06.2011 spracovaný návrh na

prepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 70 ods. 2 písm. d/ zák.
č. 346/2005 Z.z. z dôvodu, že žalobca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Personálnym
rozkazom riaditeľa Personálneho úradu A. E. č. XXXX zo dňa 17.08.2011 bol žalobca podľa § 70 ods.
2 písm. d/ zák. č. 346/2005 Z.z. prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka s tým,
že služobný pomer skončil dňom doručenia rozhodnutia dňa 09.09.2011. V odôvodnení personálneho

rozkazu poukázal vedúci služobného úradu na vyššie uvedené rozhodnutie o žalobcovom priestupku a
tiež na to, že zistené množstvo alkoholu v dychu žalobcu sa dá považovať za stredne ťažkú opitosť. Pri
rozhodovaní prihliadal najmä na skutočnosť, že žalobca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu
preukázateľne už po druhý krát, čo mal za preukázané rozhodnutím o priestupku č. LZSl-253-4/2008
zo dňa 07.02.2008, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 28.11.2007 v čase o 02:30 hod. viedol
osobné motorové vozidlo v C., dostal šmyk a prednou časťou vozidla narazil do kovovej brány rodinného

domu J.V., ktorú neskoršie po dohode s poškodeným opravil. Alkohol u žalobcu bol zistený kontrolou
vykonanou na druhý deň o 09:52 hod. (0,46 mg/l) a o 10:23 (0,40 mg/l). Podľa podaného vysvetlenia
príslušníkom OO PZ C. zo dňa 28.11.2011 žalobca priznal, že pred jazdou vypil v pohostinstve asi 4
pivá, z miesta nehody svojvoľne odišiel a dopravnú nehodu nenahlásil. Uznaný vinným bol zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ ZOP.

Proti rozhodnutiu riaditeľa personálneho útvaru podal žalobca odvolanie, ktoré náčelník Generálneho
štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodnutím č. ŠbPO-147/2-76/2011 zo dňa 09.12.2011
zamietol a personálny rozkaz č. 7059 potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného
k obsahu žaloby.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc

stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 70 ods. 2 písm d/ zákona č. 346/2005 Z.z. služobný pomer profesionálneho vojaka možno
skončiť prepustením, ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo

psychotropných látok, ak nejde o prípad uvedený v odseku 4 písm. a) alebo c), alebo ak sa v súvislosti s
vedením motorového vozidla odmietol podrobiť úkonom súvisiacim so zisťovaním prítomnosti alkoholu
alebo metabolitov omamných alebo psychotropných látok v organizme.

Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu
Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú

prísahu, Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy
a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či napadnuté rozhodnutie vo veci
prepustenia žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bolo v medziach zákona a či toto
rozhodnutie obstojí popri minulých pozitívnych hodnoteniach žalobcu v ozbrojených silách a najmä popri

rozhodnutiu o priestupku, ktorým bol za ten istý skutok (vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu) žalobca
potrestaný v priestupkovom konaní pred rozhodnutím o prepustení zo služobného pomeru.Skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením je možné len z dôvodov taxatívne
vymedzených v § 70 zákona č. 346/2005 Z.z., pričom ods. 1 tohto ustanovenia stanovuje obligatórne
dôvody prepustenia profesionálneho vojaka, kedy vedúci služobného úradu po zistení niektorého zo

zákonom stanovených dôvodov má právnu povinnosť rozhodnúť o prepustení. Dôvody upravené v
ods. 2 predmetného ustanovenia pod písm. a/ až e/ zakladajú služobnému orgánu nie povinnosť, ale
oprávnenie rozhodnúť o prepustení. Je teda v diskrečnej právomoci príslušného nadriadeného, aby
vzhľadom na okolnosti uvážil, či naplnenie niektorej zo skutkových podstát upravených v § 70 ods. 2
uvedeného zákona zakladá dostatočný dôvod pre prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného

pomeru. Pokiaľ služobný orgán správne uváženie v naznačenom smere náležite odôvodní, je správny
súd v rámci súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia oprávnený vyhodnotiť len to, či takéto rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Vedenie motorového vozidla profesionálnym vojakom, ktorý je pod vplyvom alkoholu, je nepochybne
konaním, ktoré ZOP kvalifikuje ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Na viac
zistenie takéhoto konania aj v čase mimo službu zakladá u profesionálneho vojaka fakultatívny dôvod

pre jeho prepustenie zo služobného pomeru, a to bez ohľadu na to, či bol profesionálny vojak za toto
konanie v priestupkovom konaní potrestaný alebo nie. Platí, že požívanie alkoholu vo všeobecnosti sa
považuje za porušenie služobnej disciplíny, nakoľko sa prieči požiadavke stanovenej v čl. 4 Etického
kódexu profesionálneho vojaka, podľa ktorého vo voľnom čase profesionálny vojak nepožíva omamné
alebo psychotropné látky. Z uvedeného vyplýva, že na túto skupinu osôb v služobnom pomere so štátom

sú kladené osobitné požiadavky aj vo sfére ich osobného života mimo službu, s ktorými nie je v súlade
samotné požívanie alkoholu a to ani vo voľnom čase a už vôbec nie vedenie motorového vozidla pod
vplyvom alkoholu.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní o prepustení žalobcu prihliadal
služobný orgán najmä na skutočnosť, že žalobca viedol vo voľnom čase motorové vozidlo pod vplyvom

alkoholu už po druhý krát, čo bolo zistené z právoplatného rozhodnutia o žalobcovom priestupku č.:
LZSl-253-4/2008 zo dňa 07.02.2008. Pokiaľ služobné orgány vyhodnotili opakovanie takéhoto počínania
žalobcu ako rozhodujúcu skutočnosť pre rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
profesionálnehovojaka,postupovalivmedziachzákonaaajvintenciáchetickýchpožiadaviekkladených
na profesionálnych vojakov. Napadnuté rozhodnutie sa preto za daných okolností nemôže javiť ako

neprimerane prísne alebo predčasné a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca bol dovtedy služobne
hodnotený pozitívne.

K námietkam žalobcu o dvojnásobnom postihnutí za ten istý skutok súd uvádza, že vedením motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu žalobca porušil dva záujmy chránené osobitnými zákonmi, keď tým istým
konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku a zároveň i dôvod pre prepustenie zo služobného pomeru.

Z toho istého protiprávneho konania vyvodili služobné orgány v dvoch samostatných konaniach dva na
sebe nezávislé závery, keď jednak Vojenský útvar 4977 J. uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku
a uložil mu za toto konanie sankcie upravené zákonom o priestupkoch a následne po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia o priestupku rozhodol riaditeľ personálneho úradu o žalobcovom prepustení
zo služobného pomeru. Rozhodnutie o sankcii za priestupok je zákonným následkom počínania, ktoré

za priestupok výslovne označuje zákon. Je výrazom trestnej politiky štátu v oblasti administratívneho
trestania, pričom platí pre všetky fyzické osoby rovnako a bez rozdielu. Prepustenie zo služobného
pomeru je naproti tomu jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia služobného
vzťahu profesionálneho vojaka voči štátu, nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania
profesionálneho vojaka, ktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním jeho služobného pomeru

k ozbrojeným silám. Priestupkové konanie a s ním spojené sankcie a personálne konanie o prepustení
profesionálnehovojakasúdvesamostatné,odsebanezávislékonania,ktorýchprávnymzákladommôže
byť to isté konanie jednotlivca, avšak ich závery na seba nenadväzujú a nemožno ich vykladať ako
rôzne druhy sankcií dopadajúcich na jednotlivca za spáchanie toho istého skutku, ktoré by znamenali
porušenie právnej zásady zákazu dvojitého postihu za ten istý skutok..

Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie
i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcuneodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu
zamietol.

Na záver súd poznamenáva, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

určuje žalovaného, proti ktorému má žaloba smerovať, zákon (§ 250 ods. 4 O.s.p.) tak, že je ním
orgán, ktorý rozhodoval vo veci v poslednom stupni. To platí bez zreteľa na skutočnosť, že z hľadiska
funkčnej príslušnosti v zákonom stanovených prípadoch vydáva rozhodnutie vedúci správneho orgánu.
Pre potreby súdneho prieskumu postačuje, aby zo žaloby jednoznačne vyplývalo, aký orgán rozhodnutie
vydal a zároveň aby bolo napadnuté rozhodnutie presne označené.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu

trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o
preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia nepatrí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.