Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. október 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312215877
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312215877.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so
sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX
N., t.č. I.D. XX, XXX XX N., o zaplatenie 768,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 274,50 eur.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v Úvere zmluve zo dňa 12.09.2007 v časti, kde je uvedené, „ že
klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú

zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I čiže zmluvu RU I, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RU I vzniká klientovi právo na poskytnutie
revolvingového úveru I prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v Hlave 8, 9, 10 a
11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. „ je neprijateľná.

Súd určuje, že zmluvná podmienka v Úvere zmluve zo dňa 12.09.2007 v časti, kde je uvedené, „ že

klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II čiže zmluvu RU II, a to s úverovým rámcom a s pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RU II vzniká klientovi právo na poskytnutie
revolvingového úveru I prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v Hlave 8, 9, 10 a
11 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. „ je neprijateľná.

V prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 584,29 eur súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 12.11.2012 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 768,49 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru, ktorý
žalovaný nesplácal riadne a včas.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, poskytol žalovanému finančné

prostriedky vo výške 401,65 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru - televízora u predajcu
uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi nahradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom, a to formou pravidelných 18 mesačných splátok vo výške 26,33 eur, so
splatnosťou prvej splátky 12.10.2007. Tento svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil ani nazáklade predžalobných výziev, preto žalobca listom zo dňa 29.11.2010 uplatnil svoje právo na splatenie
celého čerpaného úveru v sume 768,49 eur.

Zároveň súčasťou Úverovej zmluvy bolo dojednanie, že podpisom Úverovej zmluvy zároveň účastníci
uzatvárajú aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, čiže RU I a to s úverovým rámcom, na základe
ktorej vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za
stanovených úverových podmienok a tiež zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, čiže RU II a
to s úverovým rámcom, na základe ktorej vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru

prostredníctvom kreditnej karty za stanovených úverových podmienok.

Na základe podpisu úverovej zmluvy žalobca aktivoval žalovanému úverovú kartu zo zmluvy o
revolvingovom úvere I, pričom žalovaný vyčerpal z aktivovanej úverovej karty peňažné prostriedky v
celkovej výške 858,79 eur. Tieto sa zaviazal splácať vrátane úrokov a poplatkov riadne a včas formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 4% z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 20.

dňu kalendárneho mesiaca. Zmluva obsahovala RPMN vo výške 23,10%. Dňom aktivácie úverovej karty
zriadil žalobca žalovanému úverový účet pre čerpanie poskytnutého revolvingového úveru. Úverový
rámec bol dohodnutý vo výške 663,88 eur.

Súd vo veci rozhodol skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 11Ro/282/2012-19 zo dňa

21.12.2012, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor. V podanom odpore
uviedol, že od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zobral úver v sume 670 eur, a to ešte v roku
2008, pričom poskytnutý úver platil pravidelnými mesačnými splátkami až do roku 2010. Po 2 rokoch
úver prestal platiť s vedomím, že poskytnutý úver je splatený. Má za to, že žalobca mu poskytol úver v
sume 670 eur, avšak on má zaplatiť 100-násobok z tejto sumy. Trval na tom, že poskytnutý úver splatil v

celej výške, no zo žalobcom predložených listinných dokladov vyplýva, že neuhradil žiadnu sumu. Preto
žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Podaním odporu bol platobný rozkaz zo zákona zrušený, preto súd vo veci nariadil pojednávanie.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä so
Úverovou zmluvou, ktorej súčasťou bolo aj uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I a

zmluvy o po skytnutí revolvingového úveru II, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s., výzvou na splatenie celého úveru, výpisom z účtu klienta, splátkovým kalendárom
predloženým žalovaným, vyjadreniami žalobcu, potvrdením o poskytnutí úveru na základe RU I vrátane
špecifikácie dlžnej sumy, potvrdením o pripísaní finančných prostriedkov na účet žalobcu zo strany
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že dlžnú sumu v takej výške žalobcovi nedlhuje.
Nepoprel, že neplatil splátky po tom, čo požiadal žalobcu o oznámenie o výške svojho dlhu. Aj naďalej
trval na tom, že žalobcovi zaplatil sumu 18.000,-Sk.

Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 12.09.2007 Úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX a súčasne na rovnakej strane, kde sa nachádzajú aj podpisy oboch zmluvných
strán, podpisom úverovej zmluvy uzatvoril aj Zmluvu o revolvingovom úvere I a Zmluvu o revolvingovom
úvere II. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnom konaní si žalobca uplatňuje len nároky
vyplývajúce len zo Zmluvy o revolvingovom úvere I. Žalobca má za to, že Zmluva je celistvá, bola

uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného.
Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy, sú zmluvné podmienky žalobcu, pričom žalovaný pri
uzatváraní Zmluvy bez výhrad s nimi súhlasil. Žalovanému bol poskytnutý čas na oboznámenie sa so
znením zmluvy a VÚP a na žalovaného nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Na základe uzavretia Zmluvy
o revolvingovom úvere I vzniklo žalovanému právo na poskytnutie revolvingového úveru, ktorý bol

poskytovaný k uspokojovaniu priebežných finančných potrieb. Pri revolvingovom úvere sa neposkytuje
reálna peňažná suma, ale úverový rámec v dohodnutej výške, v rámci ktorého sa môže čerpať ľubovoľná
suma, avšak len do výšky nevyčerpaného úverového rámca.Ďalejuviedol,žezmluvaorevolvingovomúveresastávaplatnoupodpisomúverovejzmluvyaokamihom
čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty, a to po jej riadnej a včasnej aktivácii.
Žalobca zaslal v súlade s úverovými podmienkami žalovanému úverovú kartu spolu s výzvou k jej

aktivácii a metodickou príručkou, na základe čoho si žalovaný aktivoval úverovú kartu a určil výšku
úverovéhorámca.Žalovanýslobodným,vážnymazrozumiteľnýmprejavomvôleaktiváciuúverovejkarty
a následným prvým čerpaním peňažných prostriedkov dňa 21.06.2008 naplnil odkladaciu podmienku
stanovenú Úverovou zmluvou a ZRU I. Dňom aktivácie úverovej karty zriadil žalobca žalovanému
úverový účet pre čerpanie poskytnutého revolvingového úveru. Úverový rámec bol dohodnutý vo výške

663,88 eur a bol schválený dňa 16.06.2008 a dňa 21.06.2008 žalovaný prvýkrát čerpal z poskytnutého
úverového rámca peňažné prostriedky a to v sume 331,94 eur. Zároveň v zmysle Sadzobníka poplatkov
bola medzi účastníkmi dohodnutá výška úrokovej sadzby 2,21% mesačne, t.j. 26,52 % ročne, výška
poplatkov za výpis z úverového účtu vo výške 1,49 eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 2,29
eur. Podľa Hlavy 9.§ 5 VÚP úverovej zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver,
a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 4 % z poskytnutého

úverového rámca, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté
dohodnuté úroky, príslušná časť čerpaného RÚI a pravidelné poplatky, napr. za výpis.

S poukazom na Hlavu 14 §3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
v prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je klient povinný spoločnosti zaplatiť

úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania a v prípade
omeškania dlhšieho ako sedem dní aj zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v
omeškaní. Ďalej uviedol, že podľa § 3 Hlavy 7, je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že a) sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s
platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním

dohodnutých splátok, a to so splátkami predpísanými dňa 20.11.2009, dňa 20.12.2009, dňa 20.01.2010,
dňa 20.02.2010, dňa 20.03.2010, dňa 20.04.2010 a dňa 20.05.2010. S poukazom na vyššie uvedené
stal sa celý zostatok čerpaného úveru splatným, pričom splatnosť nastala ku dňu 28.05.2010 a žalovaný
bol výzvou zo dňa 29.11.2010 vyzvaný na splatenie celého úveru.

Žalobca predložil špecifikáciu a výpočet žalovanej sumy, ktorá pozostáva z :
- istiny v sume 646,83 eur, ktorú tvorí dlžná sumu úveru bez úrokov z úveru vo výške 636,40 eur
( vypočítaná ako rozdiel istiny čerpaného úveru vo výške 858,78 eur a jednotlivých čiastkových súm zo
splátok určených podielom na uhradenie istiny, ktoré boli uhradené splátkami vo výške 222,28 eur ) a
poplatok za výpis z účtu v sume 10,43 eur;

- nároková suma vo výške 107,65 eur predstavuje úrok z úveru vyčíslený vždy z istiny splátky;
- nárokovaná suma 10,60 eur predstavuje zmluvné pokuty podľa § 3 Hlavy 14 ÚP, a to z dlžnej splátky
26,56 eur % predstavuje sumu 2,12 eur účtované dňa 30.06.2010, t.j. 5x2,12 = 10,60 eur;
- nárokovaná suma 3,41 eur predstavuje zákonný úrok z omeškania, ktorý si žalobca neuplatňuje
v súlade s úverovými podmienkami, nakoľko v súčasnosti je takéto označenie stĺpca splátkového

kalendára nesprávne a žiada úrok z omeškania v zákonnej výške ( výpočet je účasťou vyjadrenie viď
č.l. 47 ).

Zároveňpodľatvrdeniažalobcuočerpaníúveružalovanýmvovyjadrenízodňa23.05.2013i05.09.2013,
boli žalovanému za obdobie od 21.06.2008 do 28.01.2010 celkovo z úverového rámca poskytnuté

finančné prostriedky v sume 858,79 eur, pričom nejednalo sa o jednorázový výber, ale žalovaný čerpal
úver rôznymi transakciami, či už výbermi z bankomatov alebo platbou kartou. Žalobca financoval na
klienta - žalovaného sumu 858,79 eur, a to ku dňu 28.01.2010. Teda takúto sumu žalobca odfinancoval
- reálne poskytol žalovanému. Zároveň podľa vyjadrenia o úhradach žalovaného, ktoré boli pripísané
na účet žalobcu, žalovaný uhradil ku dňu 26.04.2010 splátky celkovo v sume 584,29 eur, čo rovnako

žalobca potvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa 23.05.2013 a dňa 05.09.2013.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej úverovej zmluvy boli Úverovú zmluvné podmienky spoločnosti
HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s..

Podľa Hlavy 5 §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., klient je
povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet,
výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný
mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí stým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je
zahrnutápríslušnáčasťúverovejistiny,úroky,poplatokzavedenieúverovéhoúčtuaúhradazapoistenie,
ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na

lícnej strane vyplýva inak.

V zmysle Hlavy 7 §3 písm. a) Úverových zmluvných podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky
záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež

spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého
úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.

V zmysle Hlavy 7 §6 Úverových zmluvných podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod písm.
a) §3 Hlavy 6, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na

ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Podľa Hlavy 14 §3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v prípade
omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je klient povinný spoločnosti zaplatiť úroky z

omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania a v prípade omeškania
dlhšieho ako sedem dní aj zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.

Podľa Hlavy 14 §4 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v prípade
omeškania klienta s úhradou splátky úveru alebo jej časti po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, klient je ďalej

povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.09.2007, žalobca poskytol žalovanému úver vo

výške 401,65 eur, na nákup tovaru- televízora. Zaplatenie tohto úveru nebolo predmetom tohto konania.
Žalobca svoj nárok odvíjal od ustanovení úverovej zmluvy, kde na rovnakej strane ako podpisy oboch
zmluvných strán uvedené, že podpisom Úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvárajú aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru I, čiže RU I a to s úverovým rámcom, na základe ktorej vzniká klientovi
právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za stanovených úverových

podmienok a tiež zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, čiže RU II a to s úverovým rámcom, na
základe ktorej vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom kreditnej
karty za stanovených úverových podmienok. Zmluva o revolvingovom úvere sa stala platnou podpisom
úverovej zmluvy a okamihom čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty, a to po
jej riadnej a včasnej aktivácii. Žalobca zaslal v súlade s úverovými podmienkami žalovanému úverovú

kartuspolusvýzvoukjejaktiváciiametodickoupríručkou,nazákladečohosižalovanýaktivovalúverovú
kartu a určil výšku úverového rámca. Úverový rámec bol dohodnutý vo výške 663,88 eur a bol schválený
dňa 16.06.2008 a dňa 21.06.2008 žalovaný prvýkrát čerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné
prostriedky

Podľa tvrdení žalobcu, právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
mal vzniknúť práve na základe uvedenej zmluvy o revolvingovej zmluvy I, ktorá bola uzatvorená
podpisom úverovej zmluvy, podľa ktorej poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver, ktorý čerpal
prostredníctvom úverovej karty. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá sa
uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci, súd sa zaoberal ďalej

legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky ako aj tým, či takýto úkon mohol spôsobiť
vznik zamýšľaného právneho úkonu.

Podľa§4ods.3druhávetazák.č.250/2007Z.z.,ktorýmbolzrušenýzákonč. 634/1992Zb.,predávajúci
nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený na predaj,

alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach.

Podľa § 4 ods. 3 tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 634/1992 Zb., predávajúci
nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj inéhovýrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa
osobitných predpisov. Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,

b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

Súd s poukazom na uvedené odôvodnenie je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením
spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie

revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť zmluvu o revolvingovom úvere I ako
aj zmluvu o revolvingovom úvere II, pričom prípadný revolvingový úver, o ktorý mal žiadať v zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný ust. podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.,
teda žalovanému ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver, o ktorý nežiadal v čase žiadosti nemal
o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim spôsobom na
uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani
odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, poskytnutie
úverového rámca, vydanie kreditnej karty. Súdom skúmaná predtlačená zmluva kontextovo začlenená
ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa §
4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ , uzatvára aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky podpísať aj
zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru ), je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľov, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie
veci (úhradu kúpnej ceny) na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý žiada
spotrebiteľ v danej zmluve, automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje
následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy,

ktorou sa podpisom zmluvy o úver automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru,
nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý,
nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde
k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky
a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky

schválením „žiadosti“ a poskytnutím úverovej alebo kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii
úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí
mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach
poskytovania následného revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o
ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať.

Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije úverovú alebo kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným
spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto
súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného
spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá
iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu,

predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť
spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru
doručením kreditnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto
vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore
s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený

produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby
medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.Z vyššie uvedeného dôvodu súd vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky.

Zároveň však súd musí konštatovať, že samotné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia
zmluvy, nemá vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej
podmienky vznikla mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len

ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom

sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovúvýškuamenuposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnúúrokovúsadzbu;vprípadevariabilnejročnejúrokovejsadzbyzmluvaospotrebiteľskomúvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru

pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; od spotrebiteľa nemôže

veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na
zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd v danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi však posúdil ako vzťah založený
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal žalovanmý o
poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.

Totiž ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti
zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48

OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/

ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na
jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe inej zmluvy,
než tej ktorá bola primárne uzatvorená medzi účastníkmi a ktorá neobsahuje základné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií
a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci
samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani

vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy
vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a
len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie
bezúročného úveru.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I, ktorá
bola súčasne a automaticky uzatvorené s podpisom úverovej zmluvy, neobsahuje náležitosti podľa §
4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky podľa § 4 ods. 3 zák. č.
258/2001 Z.z. ale najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/

zák. č. 258/2001 Z.z.. Podľa znenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom do 30.6.2006 podľa § 4
ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, ktoré však v danej žiadosti uvedené neboli. Navyše ak bol revolvingový úver
poskytnutý len na základe inej uzatvorenej zmluvy, súd je názoru pri poskytnutí spotrebiteľského úveru
na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa § 46 Občianskeho zákonníka

pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný podľa ust. § 4
ods. 3 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.11.2009 len z dôvodu započatia čerpania zo strany
žalovanej.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ začal čerpať úver

a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal
žalobcovi s poukazom na ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.11.2009 nárok na zaplatenie
zmluvných úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň podľa ust. § 4 ods. 2
písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.05.2013 i zo dňa 05.09.2013 o čerpaní peňažných prostriedkov z
aktivovanej úverovej karty, žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky celkovo vo výške 585,79
eur, a to ku dňu 28.01.2010. Teda takúto sumu žalobca odfinancoval - reálne poskytol žalovanému.
Zároveň z potvrdenia o prijatí splátok registrovaných od žalovaného, žalovaný uhradil ku dňu 26.04.2010
splátky celkovo v sume 584,29 eur, čo vyplynulo z totožného potvrdenia.

V danej veci súd je toho názoru, že daný právny vzťah nie je možné posudzovať len podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, resp. Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu. Preto je tu potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovanú
priaznivejšieaneprihliadaťnatieustanoveniaspotrebiteľskejzmluvy,ktorésúvrozporesustanoveniami

o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky
z úverového rámca vo výške 858,79 eur. Z tejto sumy žalovaný uhradil formou splátok celkovo
584,29 eur. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi

odfinancovanými peňažnými prostriedkami a prijatými splátkami a ktorý je v sume 274,50 eur a vo
zvyšku žalobu zamietol.Súd poukazuje na to, že takéto právne posúdenie veci je v súlade s aktuálnou judikatúrov súdov v
Slovenskej republike.

Podľa §142 odst. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní úspešný len
v časti o zaplatenie 274,50 eur ( 31,96 % ) a v časti o zaplatenie 584,29 eur ( 68,04 % ) súd žalobu

zamietol. Teda medzi pomerom úspechu žalobcu a jeho neúspechom, je rozdiel v jeho neprospech.
Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie