Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ama Odalošová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229495
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112229495.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi L. Š.,
O.. XX. XX. XXXX, V. Y. XXXX/XX, V. V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 178, v konaní
zastúpenom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. hrdinov
163/66, Svidník, o zaplatenie 2 299,99 Eur s príslušenstvo, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1 789,48 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 153,76 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1 354,22 Eur od 22. 06. 2012 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 11. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
2 299,99 Eur s príslušenstvom. V návrh uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 24. 03. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova
48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „právny predchodca navrhovateľa“) a navrhovateľom
ako postupníkom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Právny predchodca
navrhovateľa uzavrel s odporcom zmluvu č. XXXXXXXXX dňa 24. 10. 2005, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa

finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporca
neplnil v stanovených termínoch splátky, preto ho právny predchodca vyzval na zaplatenie dlžnej
sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 2 319,99 Eur, ktorá
pozostávala zo sumy 1 884,73 Eur (istina), zo sumy 127,35 Eur (riadny úrok) a zo sumy 307,91 Eur (úrok
z omeškania). Odporca uznal záväzok v dohode o uznaní záväzku. Ku dňu podania návrhu odporca
zaplatil dňa 28. 10. 2011 sumu vo výške 10,00 Eur, dňa 22. 03. 2012 a dňa 21. 06. 2012 sumu vo výške
po 5,00 Eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 2 299,99 Eur,

úroku z omeškania vo výške 210,75 Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 864,73
Eur od 22. 06. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 9RO/508/2012 - 28 zo dňa 10. 12. 2012, proti
ktorému podal odporca odpor doručený súdu dňa 05. 03. 2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania.
Proti platobnému rozkazu podal odpor aj vedľajší účastník na strane odporcu doručený súdu dňa 13.

03. 2013, v ktorom tiež vzniesol námietku premlčania.

Podaním doručeným súdu dňa 21. 09. 2012 oznámil vedľajší účastník konania svoj vstup do konania
na strane odporcu. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 13. 03. 2013 vzniesol námietku premlčania
z dôvodu, že ku dňu 24. 03. 2011 bol odporca 1 220 dní v omeškaní (cca 3 roky a 4 mesiace), čo

vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve. Celý nárok je preto premlčaný. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku je formulárom, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym
spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné
zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.
Ako neprijateľné podmienky sú zmluvné podmienky neplatné. Premlčanie dlhu je sofistikovane skryté do
dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Je nelogické a vylúčené,

aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o premlčaní, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej
lehoty. Vedľajší účastník, pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, navrhol súdu
prerušiťkonaniedoskončeniaprejudiciálnehokonaniavedenéhonaSúdnomdvoreESPodč.C-460/12.
Prejudiciálnu otázku predložil Krajský súd Prešov uznesením pod sp. zn. 6Co/99/2011. Pre prípad, že by
sa súd nestotožnil s argumentáciou, navrhol vedľajší účastník, aby súd alternatívne v zmysle § 109 ods.

1 písm. c) O. s. p. prerušil konanie a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej
otázke: „Či ustanovenia článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3. ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna
kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na
zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom

vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto
doplnkov a zmien.“ Zároveň vyjadril svoj súhlas tým, aby sa konalo a rozhodovalo aj v jeho neprítomnosti
a vyčíslil a uplatnil si trovy konania.

Postupompodľa§101ods.2O.s.p.súdvecprejednalarozhodolvneprítomnostivedľajšiehoúčastníka,

ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľom, výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporcu a zistil tento
skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bola

medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá dňa 24. 10. 2005. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000,00 Sk. Odporca sa s právnym predchodcom navrhovateľa
dohodol na mesačných splátkach vo výške po 1 183,00 Sk mesačne. Zmluva bola uzavretá na
dobu určitú do 20. 09. 2010. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 12,10 % ročne a
ročná percentuálna miera nákladov vo výške 7,19 %. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné

vzťahy sa budú spravovať podľa ustanovenia § 262 Obchodného zákonníka príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka.

Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 03. 2011 súd zistil, že navrhovateľovi bola
postúpená pohľadávka voči odporcovi od postupcu. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bolo

zistené, že bola postúpená pohľadávka zo K. Č.. XXXXXXXXX, ktorej stranou bol odporca. Pohľadávka
bola vo výške 2 319,99 Eur, z čoho istina bola vo výške 1 884,73 Eur. Splatnosť pohľadávky bola
dohodnutá na 20. 09. 2010 (č. l. 18 spisu).

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. 09. 2013 uviedol, že dňa 24. 10. 2005 právny

predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol
odporcovi úver vo výške 1 659,70 Eur. Odporca mal úver splácať v mesačných splátkach po 39,27 Eur s
konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 09. 2010. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 1 864,73 Eur
(po postúpení pohľadávky odporca uhradil ešte sumu vo výške 20,00 Eur, ktorá bola v plnom rozsahu
odrátaná od istiny), z riadneho úroku vo výške 127,35 Eur a z úroku z omeškania o výške 307,91 Eur.

Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že trvá na návrhu a podľa neho nárok nie je premlčaný, keďže
odporca podpísal dohodu o uznaní záväzku dňa 28. 02. 2012.Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na vznesenej námietke premlčania a súhlasí a pripája sa k
odporu vedľajšieho účastníka. Je pravdou, že dňa 24. 10. 2005 podpísal zmluvu a že tento dlh nesplácal
riadne. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo a nedošlo ani k zosplatneniu úveru. Pokiaľ ide o dohodu o

splátkach, s ňou sa nemal možnosť oboznámiť, nevedel špecifikovať, o aký úver ide, pretože ich má
viac. Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 14. 05. 2013 odporca uviedol, že nemal vedomosť o
premlčaní dlhu.

Zozmluvyosplátkovomúveresúdzistil,žeúčelomzmluvyboloposkytnúťodporcovuúverzapodmienok

uvedených v zmluve. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov pripísaním na
účet odporcu. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa
odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Z uvedených skutočností súd vyhodnotil
predmetnú zmluvu ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a aplikoval aj príslušné ustanovenia
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Záväzkový vzťah medzi účastníkmi súd považuje za obchodnoprávny, pretože účastníci zmluvy sa

dohodli na použití Obchodného zákonníka pre ich vzťahy. Súd v danom prípade nepovažuje dohodu o
použití Obchodného zákonníka za podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov zmluvy. V zmysle ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa sa aj zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka považuje za spotrebiteľskú zmluvu,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Keďže zákonná úprava umožňuje
účastníkom zmluvy dohodnúť si režim, ktorý tiež chráni spotrebiteľa, nemožno takú dohodu považovať
za nevýhodnú či spôsobujúcu nerovnováhu.

Z pripojenej zmluvy o splátkovom kalendári mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 50 000,00 Sk (1 659,70 Eur). Právny predchodca
navrhovateľa sa s odporcom dohodol na mesačných splátkach po 1 183,00 Sk (39,27 Eur). V zmluve
bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov a ročná úroková sadzba.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 262 ods. 1a 2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý

nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje
písomnú formu.

Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať

zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba
pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane
splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 24. 10.
2005 má písomnú formu a obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, vrátane údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov.V konaní však vzniesol námietku premlčania tak odporca, ako aj vedľajší účastník na strane odporcu.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré

trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Konkrétnym právnym účinkom premlčania
však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik
veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku.
Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
skončenia veci. Súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok)
nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. Ustanovenie

§ 397 Obchodného zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých
prípadoch. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke štyroch rokov. Všeobecná premlčacia
doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz.
Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Vo
väčšine prípadov je takouto skutočnosťou splatnosťou dlhu. Pri splátkach však platí zásada, v zmysle

ktorej premlčacia doba pri práve na čiastkové plnenie plynie pre každé čiastkové plnenie samostatne.
To znamená, že treba brať do úvahy dobu splatnosti pre každé čiastkové plnenie osobitne.

Odporca sa zaviazal splácať poskytnutý úver v mesačných splátkach k 20. dňu v mesiaci. Z výpisu
z účtu (č. l. 85 - 90 spisu) mal súd za preukázané, že ostatnú splátku zaplatil odporca dňa 21. 10.

2007. Premlčacia doba pre jednotlivé splátky je štyri roky. Ak navrhovateľ podal návrh dňa 28. 11. 2012,
premlčané sú všetky splátky splatné pred dňom 28. 11. 2008. To znamená, že sú premlčané všetky
splátky v období od 20. 11. 2007 do 20. 11. 2008, t. j. 13 splátok x 39,27 Eur = 510,51 Eur.

Súd ešte skúmal dlžný úrok z omeškania v období od 25. 03. 2011 do 21. 06. 2012, ktorý si navrhovateľ

uplatnil vo výške 210,75 Eur. Navrhovateľ pri výpočte tohto úroku vychádzal z nepremlčanej istiny vo
výške 1 884,73 Eur, avšak dňa 25. 03. 2011 už boli premlčané splátky vo výške 510,51 Eur, preto súd
pri výpočte úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne vychádzal zo sumy 1 374,22 Eur od 25. 03. 2011
do 28. 10. 2011 (t. j. vo výške 73,86 Eur), zo sumy 1 364,22 Eur od 29. 10. 2011 do 22. 03. 2012 (t. j.
vo výške 49,11 Eur) a zo sumy 1 359,22 Eur od 23. 03. 2012 do 21. 06. 2012 (t. j. vo výške 30,49 Eur).

Celkom predstavujú úroky z omeškania sumu vo výške 153,76 Eur.

Na základe uvedeného súd vyhovel navrhovateľovi návrhu v časti zaplatenia sumy 1 789,48 Eur (t. j. 2
299,99 Eur - 510,51 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 153,76 Eur a s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 1 354,22 Eur (t. j. 1 359,22 Eur - 5,00 Eur, čo predstavuje čiastočnú splátku

odporcu dňa 21. 06. 2012 ) a vo výšku súd návrh zamietol z dôvodu premlčania.

Súd konštatuje, že zmluva o splátkovom kalendári Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2005 a záväzok z
nej plynúci, t. j. vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, je v rozsahu trinástich splátok premlčaný, pretože
uplynula štvorročná premlčacia lehota. Uznanie premlčaného dlhu zakladá plynutie novej premlčacej

doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel. Ak je platne uznaný premlčaný
dlh, nemôže sa už dlžník brániť námietkou premlčania, môže však preukázať, že dlh v dobe uznania
neexistoval.Prevznikdomnienkytrvaniadlhuvšakustanovenie§558Občianskehozákonníkavyžaduje,
aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Len vtedy platí domnienka existencie dlhu v dobe
uznania. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, jeho uznanie dlhu tento právny následok nemá. Nezáleží

na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných
(aj skutkových dôvodov). V danom prípade odporca ako dlžník uznal premlčaný dlh, ale namietol, že
nemal vedomosť o premlčaní dlhu. Pri podpise dohody o uznaní záväzku nevedel o premlčaní dlhu, čo
navrhovateľ v konaní nevyvrátil, ani nespochybnil. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o uznaní záväzku
nemala za následok predĺženie premlčacej lehoty.

Na základe uvedeného súd rozhodol o nároku navrhovateľa tak, že mu v časti vyhovel a v časti
premlčaných trinástich splátok jeho návrhu zamietol.Podľa § 109 ods. 1 O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. predstavuje obligatórne prerušenie konania.
Vedľajší účastník konania na strane odporcu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej
únie o rozhodnutie prejudicálnej otázky. Prejudiciálna otázka smeruje k zodpovedaniu toho, či možno
dohodu o uznaní dlhu skúmať ako doplnok k „hlavnej“ spotrebiteľskej zmluve (zmluva o prenájme) a
tým aj podmienky uzavretia takejto doplnkovej zmluvy, t. j. či má súd ex offo skúmať nekalé zmluvné

podmienky aj v doplnkoch k spotrebiteľským zmluvám.

Keďže sa súd stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka konania a návrh ako nedôvodný zamietol
v celom rozsahu, nemal preukázanú nevyhnutnosť predloženia prejudiciálnej otázky a z toho dôvodu
prerušiť konania. Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
nanáhradutrovprávo.Právnyzástupcanavrhovateľabolúspešnývrozsahu77,80%(t.j.súdmupriznal
sumu 1 789,48 Eur z uplatnenej sumy vo výške 2 299,99 Eur). Odporca spolu s vedľajším účastníkom
boli úspešní v rozsahu 22,20 %. V zmysle uvedeného mal navrhovateľ úspech v rozsahu 55,60 % (t.

j. 77,80 % úspech navrhovateľa - 22,20 % úspech odporcu), čo predstavuje úspech vo veci samej a z
uvedenejmierynemožnopriznaťnavrhovateľovináhradutrovkonania.Vedľajšíúčastníksitrovykonania
uplatnil a vyčíslil, ale vzhľadom na pomer úspechu v spore, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Odporca si trovy konania ani neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods.
3 písm. o) O. s. p.)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.