Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 11C/323/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210112
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3512210112.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci

navrhovateľov 1/. H. V., K.. XX.XX.XXXX, Š. R. W. Y., O. Q. XX a 2/ Ž. V., K.. XX.XX.XXXX, Š. R.
W. Y., I. O. K. Q. K. B., Š. XXXX/XX, V. O. Č., Ž. XXXX, obaja právne zastúpení JUDr. Andreou
Hauptvogelovou Hudcovičovou, advokátkou so sídlom Piešťany, a. Hlinku 58/81 proti odporcom: 1/
H. O., K.. XX.XX.XXXX, Š. R. W. Y., 2/ B. Q., Q.., K.. XX.XX.XXXX, Š. R. W. Y. a 3/ B. Q., W.., K..
XX.XX.XXXX, Š. R. W. Y., B. O. K. Q. K. B., P. XXXX/XX, všetci traja zastúpení JUDr. Ivetou Šteffekovou,
advokátkou so sídlom Bratislava, Orenburská 15, o odporovateľnosti právneho úkonu,

r o z h o d o l :

I. Určuje, že Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, uzavretá formou notárskej

zápisnice spísanej notárkou JUDr. Priskou Štěrbovou, č. N 366/2011, NZ 26198/2011 dňa 18.07.2011
medzi odporkyňou 1/ H. O., (darkyňa a súčasne aj osoba oprávnená z vecného bremena) a odporcom 2/
B. Q., Q.., (obdarovaným) a odporcom 3/ B. Q.G., W.., (osobou oprávnenou z vecného bremena), ktorej
vklad bol povolený W. S. K. Q. K. B.Z. pod číslom B. XXXX/XX dňa 05.08.2011 a ktorou odporkyňa 1/
previedla na odporcu 2/ byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod
XX, na ul. P. v K. Q. K. B., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný na J. Č.. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc.

č. XXXX vo veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaný na J. Č.. XXXX, v S..Ú.. K. Q. K. B.Z. a ktorou bolo
zároveň zriadené vecné bremeno v prospech odporkyne 1/ a odporcu 3/ - právo doživotného užívania
bytu č. XX, na X. poschodí, vchod XX, v bytovom dome súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, je
voči navrhovateľovi 1/ a navrhovateľke 2/ právne neúčinná.

II. Odporcovia 1/ - 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu
trov konania vo výške 740,50 Eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľov 1/ a 2/ do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom doručeným súdu 21.09.2012 domáhajú, aby súd určil, že
darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, uzavretá formou notárskej zápisnice spísanej
notárkou JUDr. Priskou Štěrbovou, č. N 366/2011, NZ 26198/2011 dňa 18.07.2011 medzi H. O., /darkyňa
a následne aj osoba oprávnená z vecného bremena/ a obdarovaným B. Q., Q.., a B. Q., W.., /osobou
oprávnenou z vecného bremena/, ktorou darkyňa previedla na obdarovaného byt č. XX nachádzajúci sa
na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod XX, na ul. Dukelská B. K. Q. K. B., SR, aj s jeho

príslušenstvom (spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/
XXXXXX), zapísaný na J. Č.. XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXXX vo veľkosti XXXX/
XXXXXX, zapísaný na J. Č.. XXXX, B. S..Ú.. K. Q. K. B. (ďalej len „Byt“) a ktorou bolo zároveň zriadené
aj vecné bremeno - právo doživotného užívania bytu č. XX, na X. poschodí, vchod XX, v bytovom domesúp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom
pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, v prospech H. O. a B. Q.S., W.., sú voči navrhovateľom 1/ a
v 2/, právne neúčinné. Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia v 1/ a 2/ sa v osobitnom konaní

domáhajú od odporkyne 1/ zaplatenia sumy vo výške 8.121,80 Eur, spolu s 9,5 % - ným úrokom z
omeškania ročne zo žalovanej sumy odo dňa 15.7.2011 do zaplatenia, nahradenia trov konania, pričom
konanie je vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/58/2011. Navrhovatelia
1/ a 2/ boli až do dňa 02.02.2011 bezpodielovými spoluvlastníkmi Bytu. Predmetný Byt odkúpili na
základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 31.03.2006 so spoločnosťou W..R..W.. E. W.. W. Y..R... Vklad ich

vlastníckeho práva bol povolený dňa 28.04.2006 pod B. XXX/XXXX a zapísaný tiež na J. Č.. XXXX.
Predchádzajúcou vlastníčkou tohto bytu bola odporkyňa 1/, ktorá na základe uzavretej zmluvy o úvere a
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva, ktorej vklad bol povolený dňa 15.07.2013
Správou katastra v Novom Meste nad Váhom v dôsledku riadneho neplnenia svojich záväzkov voči
veriteľovi W..R..W.. E. W.. W. Y..R.. o svoje vlastnícke právo k predmetnému bytu prišla. Odporkyňa
1/ ako pôvodná vlastníčka tohto bytu sa osobitnou žalobou podanou voči W..R..W.. financ s.r.o. dňa

06.06.2006 domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
svojho vlastníckeho práva k bytu. Dňa 23.10.2008 rozšírila svoj žalobný petit aj o určenie vlastníckeho
práva k predmetnému bytu č. 26 voči - manželom V.Q., ktorí boli v tom čase vlastníkmi tohto bytu.
Uznesením zo dňa 25.03.2009 súd pripustil pristúpenie žalobcov do tohto konania na strane odporcov 2.
a 3. a tiež pripustil rozšírenie žalobného návrhu aj o určenie vlastníckeho práva k bytu. Žalobcovi a až do

momentu, kedy im súd doručil žalobu pôvodnej vlastníčky tohto bytu o určenie vlastníckeho práva /máj
2009/,nemalivedomosťotom,žebežínejakýsúdnyspor.RozsudkomOkresnéhosúduNovéMestonad
Váhom č. k. 9Cb/115/2008-324 zo dňa 27.01.2010, bolo určené, že odporkyňa 1/ je (s účinkami ex nunc,
nakoľko vlastnícke právo bolo už ďalej zo spoločnosti W..R..W.. E. W..Y..R.. prevedené na navrhovateľov
1/ a 2/) výlučnou vlastníčkou Bytu. Zároveň týmto rozsudkom bolo určené, že zmluva o úvere č. 079/03

zo dňa 17.06.2003 a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č.
XXX/XX zo dňa 17.06.2003, sú neplatné. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 8Cob/60/2010-508 zo
dňa 21.12.2010 potvrdil v celom rozsahu prvostupňový rozsudok v napadnutých častiach. Navrhovatelia
1/ a 2/ po celú dobu, tj. od nadobudnutia vlastníckeho práva k Bytu, až do momentu straty svojho
vlastníckeho práva, nakladali s týmto Bytom ako so svojim, vykonávali práva vlastníka, užívali ho a

nakoľko boli presvedčení o existencii svojho vlastníckeho práva, ktoré im vyplývalo aj z verejnej listiny
- J. Č.. XXXX, boli tak minimálne jeho oprávnenými a dobromyseľnými držiteľmi. Navrhovatelia 1/ a
2/ odkúpili Byt v zlom technickom stave. Byt odkúpili dňa 31.03.2006 za cenu vo výške 1 100 000,-
Sk /teraz 36 513,31 Eur/. Bol to byt v pôvodnom stave, mnohé jeho súčasti boli opotrebované /napr.
umývadlá, vaňa, WC, batérie, dvere, podlahy/, niektoré časti /napr. elektroinštalácie, rozvody kanalizácie

v byte prestávali byť funkčné/. V byte boli staré drevené okná, ktoré prepúšťali z vonku chlad, pri zapnutí
viacerých spotrebičov, dochádzalo k vyrážaniu poistiek, staré prehnité umakartové jadro, bolo treba
najmä z dôvodu ochrany zdravia užívateľov bytu, vyhodiť a nahradiť novým murovaný m, následne
bolo treba riešiť vykurovanie v kúpeľni. Z toho dôvodu bol tento byt aj veľmi nízko ohodnotený, v čase
keď ním bývalá vlastníčka zabezpečovala svoje záväzky voči W..R..W.. E. W..Y..R.. /táto informácia

vychádza zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Jozefa Ondrejca, č. 108/2003, ktorý tento byt
ohodnotil na sumu vo výške 236 840 Sk/. Z dôvodu, aby ho mohli navrhovatelia 1/ a 2/ riadne užívať,
museli uskutočniť viaceré nutné úpravy a opravy v byte, v podobe stavebných a montážnych prác a
tiež zakúpením nových vecí v byte, pričom všetko si dali zabezpečiť dodávateľským spôsobom. Podľa
vyjadrenia navrhovateľov 1/ a 2/ boli tieto náklady účelne vynaložené. Týmito účelne vynaloženými

nákladmi došlo k značnému zhodnoteniu tohto bytu oproti stavu v akom sa nachádzal v čase, keď došlo
k strate vlastníckeho práva odporkyne 1/. Po tom, ako odovzdali navrhovatelia 1/ a 2/ dňa 14.07.2011
odporkyni 1/ Byt o vlastníctvo ktorého prišli, zistili, že odporkyňa 1/ bezodplatne previedla darovacou
zmluvou spojenou so zmluvou o zriadení vecného bremena dňa 18.07.2011 /teda niekoľko dní po tom,
ako sa stala splatnou pohľadávka navrhovateľov 1/ a 2/, ako dobromyseľných a oprávnených držiteľov, v

zmysle §130 ods. 3 OZ, na náhradu nákladov vo výške 8124,80 Eur voči odporkyni 1/ Byt na odporcu 2/.
Táto zmluva bola zavkladovaná v katastri nehnuteľnosti dňa 05.08.2011, pod B.. súčasne pri darovaní
nehnuteľností, bolo zriadené v prospech žalovanej a jej druha B. Q., K.. XX.XX.XXXX, vecné bremeno
doživotného užívania a bývania v tomto byte. Tento právny úkon odporkyňa 1/ uskutočnila v čase, keď
veľmi dobre vedela o existencii pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ (ktorej splatnosť nastala minimálne

deň po odovzdaní Bytu, tj. 15.07.2011), ak už nie skôr, ktorú si voči odporkyni 1/ riadne písomne
uplatňovali (túto aj riadne zdokladovávali). Odporkyňa 1/ si bola bola dobre vedomá aj skutočnosti, že je
insolventná a okrem tejto nehnuteľnosti nevlastní žiaden iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku navrhovateľov 1/ a 2/ (a to ani hnuteľný majetok, napr. zariadenie bytu o ktorý v minulostiprišla). Zrejme jediným zdrojom jej príjmu je starobný dôchodku, z ktorého jej boli v minulosti zrážané
zrážky, v prospech iného veriteľa a teda v prípade, ak by získali navrhovatelia 1/ a 2/ exekučný titul
voči odporkyni 1/, zrážky z tohto dôchodku (ak by vôbec prichádzali do úvahy) by boli málo efektívne.

Navrhovatelia 1/ a 2/ vnímajú darovaciu zmluvu, ktorou odporkyňa 1/ previedla Byt s príslušenstvom na
svojho syna, odporcu 2/ a ktorou bolo súčasne zriadené aj vecné bremeno doživotného užívania Bytu
v prospech odporkyne 1/ a odporcu 3/ za účelové konanie, v snahe zbaviť sa svojho majetku a ukrátiť
ich pri uspokojení ich pohľadávky. Odporkyňa 1/ sa roky domáhala určenia vlastníckeho práva k Bytu.
Pred súdmi odôvodňovala naliehavosť svojho právneho záujmu na určení svojho vlastníckeho práva k

Bytu, ktorý bol žalobcami zhodnotený (o čom veľmi dobre vedela) a keď ho nakoniec od navrhovateľov
1/ a 2/ aj fyzicky získala, po tom, ako si zrejme uvedomila svoju povinnosť uhradiť im po prevzatí
tohto bytu náklady, ktoré do bytu vynaložili, tento byt previedla na svojho syna odporcu 2/). Podľa
tvrdenia navrhovateľov 1/ a 2/ je odporkyňa 1/ insolventná. Túto skutočnosť niekoľkokrát prezentovala
vo viacerých súdnych konaniach. Z tohto dôvodu bola aj oslobodená od súdnych poplatkov a na jej
žiadosť, ako osoby v hmotnej núdzi, jej boli ustanovení aj advokáti ex offo na zastupovanie v konaniach.

Odporkyňa 1/ sa jasne, a to aj v súčasnosti, vyjadruje v iných súdnych sporoch, že je insolventná /napr. aj
v konaní č.k. 8C/50/2009 vedenom na Okresnom súde Piešťany/ a nemá si z čoho zadovážiť ani nábytok
do bytu, ktorého vlastníctvo pôvodne získala. V uvedenom konaní bola navrhovateľom 1/ a 2/ priznaná
náhrada trov konania vo výške 1.040,52 Eur, pričom si nebudú mať z čoho náhradu vymôcť, nakoľko
odporkyňa 1/ nemá žiaden vlastný majetok a ani iné príjmy okrem dôchodku. Vychádzajúc z toho, že

nie je na čo jej siahnuť, sa podľa toho aj správa. Napriek tomu, že má okrem navrhovateľov 1/ a 2/
zrejme aj iných veriteľov (nakoľko prebiehala na jej majetok údajne exekúcia, navrhovatelia 1/ a 2/ však
nepoznajú stav tohto exekučného konania), previedla odporkyňa 1/ na svojho syna. Svoj jediný majetok,
previedla na blízku osobu, v jednoznačnom úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľov 1/
a 2/ na náhradu nákladov /možno aj iných veriteľov/, ktoré si od odporkyne 1/ uplatňovali, a to od

okamihu, ako náhle im zaniklo ich vlastnícke právo k Bytu. Odporca 2/, syn odporkyne 1/, bol veľmi
dobre uzrozumený s tým, že jeho matka o byt roky bojovala, veľmi dobre poznal jej majetkové pomery a
tiež aj bol oboznámený s existenciou pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ a jej výškou. Syn odporkyne 2/,
ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti, bol prítomný dokonca aj pri zásahu orgánov činných v trestnom
konaní, ďalej pri preberaní Bytu dňa 14.07.2011, ako aj pri komunikáciách odporkyne 1/ s navrhovateľmi

1/ a 2/ týkajúcich sa ich vymáhanej pohľadávky. To isté platí aj o druhovi odporkyne 3/. Obdarovaný
odporca 2/ dokonca v samotnej darovacej zmluve prehlásil, že mu je známy právny a skutkový stav
prevádzaných nehnuteľností a nemá voči nemu žiadne výhrady. O skutočnosti, že odporkyňa 1/, ako
jeho matka, nemá okrem bytu žiaden majetok a že má pohľadávku voči tretím osobám, ktorú nebude
mať z čoho splatiť, teda veľmi dobre vedel. Napriek tomu, darovaciu zmluvu s odporkyňou 1/ uzavrel

a dar prijal. O úmysle odporkyne 1/ ukrátiť navrhovateľov 1/ a 2/ ako veriteľov, teda veľmi dobre vedel
a tento úmysel odporkyne 1/ mu bol známy. (Zo zákona sa však vedomosť pri takýchto úkonoch, kde
druhou stranou je blízka osoba, ako aj úmysel dlžníka sa predpokladajú). Navrhovatelia 1/ a 2/ majú voči
odporkyni 1/ pohľadávku, ktorá bola v čase uzavretia odporovacieho úkonu splatná, je vymáhaná /tak,
ako požaduje zákon/, aj keď ešte o ich nároku na zaplatenie nebolo ešte právoplatne súdom rozhodnuté.

Poukazujeme na rozhodnutie NS SR č. 3Cdo 102/99 a rozhodnutie publikované pod č. R 44/2011, ktoré
obsahujú právny názor, že za vymáhanú pohľadávku sa považuje taká, ktorú možno úspešne vymáhať
pred súdom v základnom konaní, tj. ktorá je žalovateľná. Právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu, nie
je možné spájať len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím, ale aj s takou, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vzhľadom na uvedené, majú navrhovatelia za to,

že sú aktívne legitimovaní na podanie tejto odporovacej žaloby, nakoľko odporkyňa 1/ ako ich dlžníčka,
uskutočnila právny úkon v úmysle ukrátiť uspokojenie navrhovateľov 1/ a 2/, ako jej veriteľov. Tzn.
že svojim právnym úkonom úmysel nastolila taký stav, ktorý navrhovateľom 1/ a 2/ znemožňuje resp.
výrazne sťažuje uspokojenie ich pohľadávky z majetku odporkyne 1/. Právo odporovať tomuto úkonu si
navrhovatelia 1/ a 2/ uplatňujú súdne, v lehote 3 rokov od právoplatnosti povolenia vkladu vlastníckeho

práva v prospech odporcu 2/ ako aj vkladu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu /vklad povolený
pod č. B. XXXX/XXXX z 05.08.2011/. V prípade, ak by súd rozhodol o nároku navrhovateľov 1/ a 2/,
ktorý si uplatňujú v konaní vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. 6C/58/2011
či už v celom rozsahu alebo čiastočne, žalovaná nemá v súčasnosti žiaden majetok, ktorý by mohol
poslúžiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/, nakoľko jediného, sa účelovo zbavila tým,

že ho bezodplatne previedla na svojho syna a následne bol zaťažený aj ďalšou ťarchou, a to vecným
bremenom. V prípade, ak by odporkyňa 1/ nebola uskutočnila tento úkon, navrhovatelia 1/ a 2/ by si
mohli svoju pohľadávku z jej majetku uspokojiť. Navrhovatelia 1/ a 2/ záverom poukázali, že prišli nielen
o strechu nad hlavou, ale môžu prísť aj o možnosť vymoženia si pohľadávky voči odporkyni 1/, ktorejúhradu si uplatňujú v tomto súdnom konaní. Celý spor o zaplatenie 8.124,80 Eur s príslušenstvom, by
tak bol pre nich absolútne zbytočný. Keďže navrhovatelia 1/ a 2/ nevedia, ako dlho bude trvať konanie
vedené pod sp. zn. 6C/58/2011, domáhajú svojho práva odporovať tomuto úkonu už teraz, aj pred

právoplatným rozhodnutím súdu o priznaní ich nároku na zaplatenie 8124,80 Eur, čo zákon nezakazuje
a z právnej praxe sú známe rozhodnutia súdov v prípadoch, keď súd vyhovel takejto odporovacej žalobe,
aj pred právoplatným súdnym rozhodnutím o existencii pohľadávky veriteľov. Ak by aj boli úspešní v
spore o odporovateľnosť darovacej zmluvy, musia odporovať aj zmluve o zriadení vecnému bremena,
ktorá je obsiahnutá v predmetnej darovacej zmluve, ktorou bol Byt zaťažený ťarchou, a to vecným

bremenom doživotného užívania a bývania v tomto byte pre odporkyňu 1/ a odporcu 3/. Bez odporovania
aj tomuto úkonu, by nemohli dosiahnuť bezproblémové vymoženie svojej pohľadávky v exekučnom
konaní. Aj odporca 3/, ako dlhoročný druh odporkyne 1/, teda ako jej blízka osoba, ktorý mal zo zmluvy
o zriadení vecného bremena obsiahnutej v darovacej zmluve prospech /získané doživotné právo byt
užívať/, veľmi dobre poznal majetkové pomery odporkyne 1/ a jej insolventnosť. Bol uzrozumený aj s
nárokom navrhovateľov 1/ a 2/ na zaplatenie nákladov, ktoré do Bytu vynaložili a ktoré si aj uplatňovali od

odporkyne 1/, nakoľko s navrhovateľmi 1/ a 2/ aj osobne komunikoval a dobre poznal okolnosti celej veci.

V priebehu konania navrhovatelia upresnili svoje vyjadrenia v tom smere, že vychádzali pri podaní
návrhu o určenie pohľadávky, ktorá je predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Nové
Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/58/2011 a ktorá je vo výške 8124,80 Eur (ide len o čiastočný rozsah

zhodnotenia nehnuteľnosti), že ide o pohľadávku, ktorá vznikla v spojení s rekonštrukciou Bytu. Výšku
pohľadávky pri podaní návrhu si dali vyčísliť cenárom a ku dňu 1.4., kedy bola podaná žaloba, si
aj v tejto výške pohľadávku uplatnili. Poukázali na § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva, že oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na
vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia.

Z tohto ustanovenia, ako aj najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu ČR, ale aj ustálenej judikatúry
slovenských súdov, vyplýva, čo sa považuje za zhodnotenie veci a čo sa považuje za zhodnotenie v
prípadoch,keďdobromyseľnýdržiteľjenútenýodovzdaťvecvlastníkovi.Rozsahzhodnoteniasanemusí
stotožňovať s hodnotou vykonaných prác, ale tomu o čo sa nehnuteľnosť ku dňu vydania zhodnotila.
V čase keď dochádzalo k odovzdaniu Bytu zo strany navrhovateľov dňa 14.7.2011, navrhovatelia 1/

a 2/ si dali predmetný rozsah zhodnotenia oceniť, a to ZP 65/2011, ktorý je založený v súdnom
spise 6C/58/2011. V tejto súvislosti poukázali na to, že dňa 2.9.2013 bol navrhovateľom 1/ a 2/
doručený žalobný návrh odporkyne 1/ na vyjadrenie týkajúci sa konania vedeného na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 10C/269/2013, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia 2.458,40
Eur za obdobie od 14.2.2011 do 31.8.2011. Žalovanú pohľadávku namietajú v celom rozsahu, čo

do dôvodu aj výšky. Vzhľadom nielen na toto konanie, ale aj na samotné správanie odporkyne 1/,
ktorá zvyšuje svoje nároky dôjde v krátkom čase k podaniu návrhu na pripustenie zmeny petitu -
rozšíreniu tak, aby bol zohľadnený skutočný rozsah zhodnotenia Bytu, ktorý bol vydaný odporkyni
1/. Podľa v súčasnosti jediného dôkazu, ktorý je založený v súdnom spise je rozsah zhodnotenia
vo výške 14.548 Eur. V tejto súvislosti s podanou žalobou poukázali, že odporkyňa 1/ opätovne

podala žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Vychádzajúc z podanej žiadosti je možné
konštatovať, že odporkyňa 1/ nemá finančné prostriedky ani v hodnote 6 % z predmetu konania. Čo
sa týka návrhu na výkon exekúcie, ktorej predmetom bolo zaplatenie trov predchádzajúceho konania
na základe nami podaného návrhu dňa 12.6.2013, uviedli, že predmetná pohľadávka je zaplatená len
čo do istiny a do dnešnej doby nebolo zaplatené príslušenstvo - trovy exekúcie. Záverom sa vyjadrili

k majetkovým a finančným pomerom odporkyne 1/ v tom smere, že z doteraz predložených listín
vyplýva, že odporkyňa 1/ je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 292,60 Eur a vdovského
88,30 Eur. Finančné prostriedky na účte stavebného sporenia považujú za účelovo viazané a ani ich
výška by nepostačovala na úhradu pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/. K majetku, ktorý by odporkyňa 1/
mohla nadobudnúť v budúcnosti na základe dedenia uviedli, že notár nevychádza vždy zo stanovenia

hodnoty na základe vykonaného znaleckého dokazovania, ale keď to nie je medzi účastníkmi sporné,
z ich súhlasného vyjadrila prípadne odborného stanoviska. Predmetom dedičského konania sú aj
podielové listy poľnohospodárskeho družstva Č., k hodnote týchto podielových listov možno uviesť, že
nie je možné stotožňovať trhovú hodnotu s hodnotou menovitou podielového listu, detto sa to týka aj
poľnohospodárskej pôdy prípade ďalších nehnuteľností kedy nie je možné stotožňovať trhovú hodnotu s

administratívnou hodnotou. A preto uznesenie o doteraz právoplatne neskončenom dedičskom konaní
navrhovatelia 1/ a 2/ nepovažujú za kvalifikovaný dôkaz o majetku odporkyne 1/. Vzhľadom na uvedené
skutočnostinavrhovatelia1/a2/považujúsvojnávrhzadôvodný,pretožepreukázali,žedošloksplneniuvšetkých zákonných podmienok pre uplatnenie návrhu na určenie odporovateľnosti oboch právnych
úkonov.

Na záver sa aj vyjadrili k tvrdeniam odporkyne, že dedením po poručiteľovi B.Í. S. získa majetok, a
to v tom smere, že čo sa týka družstevných podielových listov opätovne ich skutočnú trhovú hodnotu
nemôžeme stotožňovať s menovitou hodnotou týchto cenných papierov. Menovitá hodnota DPL bola
spravidla 1000,-Sk, dnes 33,19 Eur. Priemerná trhová hodnota sa všeobecne pohybuje okolo 5-30 % ich
menovitej hodnoty.DPL, ktoré by mala zdediť odporkyňa 1/, s H.: W. nie sú obchodovateľné na burze CP

ani na voľnom trhu nie je o ne záujem. Podľa informácii pracovníkov V. Č., ktoré nám boli poskytnuté, ako
všeobecné, platné pre všetky ním emitované DPL, majiteľ DPL, mu môže ponúknuť spätný prevod týchto
DPL s tým, že maximálna cena za spätné odkúpenie, ktorú uhrádza ich majiteľom, je 10 % menovitej
hodnoty, tj. 3,30 Eur. To znamená, že ak aby aj V. Č. odkúpilo tieto DPL, ktoré by mala zdediť odporkyňa
v 1/, ich reálna cena by bola 776,88 Eur. Je všeobecne známe, že veľké množstvo vlastníkov DPL,
bezplatne prevádza tieto DPL na FNM, nakoľko sú bezcenné a nemienia platiť poplatky za vedenie

účtu. V žiadnom prípade, reálna hodnota DPL, ktoré by mala zdediť odporkyňa 1/ nie je 7769,80 Eur.
Ich reálna cena môže byť maximálne 776,88 Eur, ak by tieto malo záujem získať späť V. Č.. Inak sa
jedná o takmer bezcenné cenné papiere, ktoré by nemohli poslúžiť k získaniu finančných prostriedkov
na úhradu pohľadávky navrhovateľov.

Čo sa týka ornej pôdy, ktorú by v podiele 1/3 mala získať odporkyňa 1/, bola určená len úradná cena
pôdy, tj. cca 0,553 Eur za m2, tj. pri výmere 39202 m2 úradná cena môže predstavovať 21.678,70
Eur. Cena nebola určovaná znalcom. Úradná cena poľnohospodárskej pôdy slúži najmú na vyjadrenie
hodnoty ornej pôdy za účelom určenia výšky dane z nehnuteľnosti, na uplatnenie vlastníckych práv a z
nich plynúcich odvodov a na úhrady za vyvlastnenie pôdy na verejné účely. Trhová cena tejto ornej

pôdy však nemusí byť totožná s jej úradnou cenou. Vo väčšine prípadov je omnoho nižšia ako úradná.
Na Slovensku je trh s poľnohospodárskou pôdou veľmi nevyvážený, charakterizovaný veľkou ponukou
pôdy veľkého počtu obyvateľov, ktorí nemienia na pôde hospodáriť a malým dopytom po nej. V danom
prípade sa jedná o pozemky, ktoré užíva a hospodári na nich V. Č.. Je málo pravdepodobné, že okrem
V. Č. by mal záujem o túto ornú pôdu niekto iný. Podľa informácii V. Č., družstvo odkupuje pôdu, na

ktorej hospodári za 1000,- Eur max. 2000,- Eur za 1 hektár, čo je 0,10 -0,20 Eur za m2. tento subjekt
zrejme tiež vychádza z BPEJ v danej oblasti, nakoľko cena pôdy podľa BPEJ sa pohybuje od 0,11 Eur
až do 0,18 Eur a m2 a za smerodajnú považuje vyhlášku 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a
porastov. Ak by bola táto pôda, ako celok, teoreticky predávaná družstvu, bolo by to za sumu vo výške
3920,20 - 7840,40 Eur. Ak by malo záujem družstvo aj o 1/3 spoluvlastnícky podiel O 1 /ak by napr.

ostatné podielové spoluvlastníčky s predajom nesúhlasili/, tak by odporkyňa 1/ mohla získať sumu vo
výške 1.306,73 Eur až 2.613,46 Eur. Pri posudzovaní hodnoty ostatného disponibilného majetku, ktorý
by mohol dlžník v čase vzniku odporovacieho právneho úkonu použiť, je dôležité kvalifikované a odborné
zistenie všeobecnej , teda trhovej hodnoty, a nie úradnej ceny. Je evidentné, že ani majetok, ktorý by
mohla odporkyňa 1/ získať dedením by v prípade jeho predaja nepostačoval na úhradu pohľadávky

navrhovateľov, pretože reálna hodnota DPL spolu s 1/3 spoluvlastníckym podielom k ornej pôde môže
predstavovať sumu 2.083,61 Eur až 3.390,34 Eur. Pokiaľ ide o 1/6-inu k bytu + rozstavaná garáž,
stanovená cena tohto aktíva predstavuje pre odporkyňu 1/ hodnotu 6.638,66 Eur. Sú to však ťažšie
speňažiteľné veci, a to aj s prihliadnutím na to, že byt vlastní majoritná spoluvlastníčka matka odporkyne
1/, vyše 80 ročná žena, ktorá ho nechce nehnuteľnosti odpredať /viď jej výslovné vyjadrenia v písomnej

forme uvedené v priebehu dedičského konania.

Odporcovia 1/-3/ v celom rozsahu nesúhlasili s podaným návrhom, pretože návrh je v celosti založený
na účelových domnienkach o finančnej situácii odporkyne 1/, o jej aktuálnej insolvetnosti, o spornej
pohľadávke a o jej údajnej snahe zbaviť sa majetku. Uviedli, že pohľadávka, na ktorú sa navrhovatelia

1/ a 2/ odvolávajú a ktorá je predmetom konania vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom
je otázna. Síce nepopierajú, že boli zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ vykonané úpravy, avšak je sporné v
akom rozsahu. Čo sa týka finančnej situácie navrhovateľov 1/ a 2/ túto nezapríčinili a ani nepožadovali
vykonanie úprav v byte, pričom nikdy neodmietli uhradiť vynaložené náklady, avšak až po vykonaní
znaleckého dokazovania a stanovenia hodnoty vykonaných prác. Popreli tvrdenia navrhovateľov 1/

a 2/, že nemajú a nemali ani žiaden majetok, ktorý by mohol poslúžiť na uspokojenie pohľadávky
navrhovateľov 1/ a 2/. Považujú tieto tvrdenia za zavádzajúce a nepravdivé. Rovnako je nepravdivé
tvrdenie o tom, že odporkyňa 1/ urobila právne úkony v úmysle ukrátiť veriteľa, teda navrhovateľov
1/ a 2/. Naopak tvrdenia o úmysle odporkyne 1/ považujú za účelové. Namietli aktívnu legitimáciunavrhovateľov 1/ a 2/ na podanie žaloby o odporovateľnosti právnych úkonov. Odporkyňa 1/ nie je
insolventná tak, že nebude vedieť uhradiť pohľadávku navrhovateľov 1/ a 2/ za vykonané úpravy v
byte. Odporcovia 1/ - 3/ žijú spoločne v jednom byte a všetci majú príjem. Poukázala na skutočnosť, že

odporkyňa1/mápohľadávkuvočinavrhovateľom1/a2/.Poprelatvrdenia,ževočiodporkyni1/jevedené
exekučné konanie. Pohľadávke, na ktorú sa navrhovatelia 1/ a 2/ odvolávajú, považujú za neurčitú a ak
by nebolo konanie zo strany navrhovateľov zdržované, bola by už známa výška predmetnej pohľadávky
a mohla byť už uhradená. Daná pohľadávka nie je splatná. Nesúhlasia ani s vyjadreniami navrhovateľov
týkajúcich sa výpočtov ceny ornej pôdy a družstevných podielových listov a naopak deklarovali, že majú

majetok. Odporcovia 1/ - 3/ deklarovali, že majú majetok na uhradenie pohľadávky navrhovateľov 1/
a 2/. Záverom uviedli, že odporkyňa 1/ neurobila odporovateľný právny úkon s poukazom na § 42 a
ods. 2 Občianskeho zákonníka, nadobúdatelia nadobudli predmetný byt od nevlastníka . Čo sa týka
dobromyseľnosti táto bola napadnutá v konaní o určenie vlastníctva a neplatnosti zmlúv vedených na
tunajšom súde pod sp. zn 9Cb/115/2008 a toto konanie je v podstate príčinou konaní, ako aj tohto
sporu. Keďže navrhovatelia 1/ a 2/ získali Byt od nevlastníka, potom ťažko povedať, čo komu kto dlhuje

alebo nedlhuje. K sporu možno uviesť, že odporcovia nespochybňujú skutočné úpravy v Byte, ktoré boli
skutočne vykonané a o ktoré bol predmetný byt zhodnotený. Rozsah zhodnotenia veci ku dňu jej vrátenia
je diskutabilný, a preto sa vedie aj súdne konanie sp. zn. 6C/58/2011, kde sa opätovne vyhotovuje bude
opätovne vykonávať ohodnotenie znalcom. Iba takýto znalecký posudok, ktorý bude objektívny budú
odporcovia 1/ -3/ považovať za relevantný. Potvrdili, že bola podaná žaloba pod sp. zn. 10C/269/2013

o 2458,40 Eur - pričom podanie takejto žaloby je dispozičným právom zo strany odporcov. Nesúhlasili
ani s tvrdeniami navrhovateľov 1/ a 2/ týkajúcich sa majetku, ktorý by odporkyňa 1/ mohla nadobudnúť
dedením.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov 1/ a 2/, odporcov 1/-3/, oboznámením návrhu na

začatie konania, rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad V8hom č. k. 9Cb/115/2008-324 zo dňa
27.01.2010, zápisnice zo dňa 14.07.2011, výpis z J. XXXX a XXXX, notárskej zápisnice N 366/2011, NZ
26198/2011,ktorejobsahomjedarovaciazmluvaazmluvaozriadenívecnéhobremena,žiadosťovklad,
rozhodnutie W. S. K. Q. K. B.Z., žaloby v spojení s uznesením o pripustení zmeny petitu o zaplatenie
8.124,80 Eur s príslušenstvom, uznesenia o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, ustanovenie

advokáta ex offo, odvolanie odporkyne, písomných vyjadrení odporcov 1/ - 3/ a navrhovateľov 1/ a 2/
v spojením s rozhodnutiami iných súdov, rozsudku č. k. 10C/59/2011-66 zo dňa 10.11.2011, výpismi z
účttu Sporenie odporkyne 1/, odporcov 2/ a 3/, úradného záznamu, notárskej zápisnice N38/2006 zo
dňa 18.4.2006, zoznamu odcudzených vecí, námietky proti exekúcii vedenej pod sp. zn EX 25/2013,
obsahu žaloby vedenej pod sp. zn. 10C/269/2013 v spojení s vyjadrením sa k návrhu pod 10C/269/2013,

potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 6.12.2012, potvrdenia o výške príjmu odporcu 2/, vyhlásenia Q.
O. v spojení s výpisom z účtu, vyhlásenia B. Q. W.. v spojení s výpisom z účtu, B. Q. Q.. v spojení s
výpisom z účtu, žiadosti o prestavbu bytového jadra zo dňa 21.4.2006, uznesenia Ústavného súdu SR
I Ús 150/2010-244, obsah spisu tunajšiho súdu sp. zn. 9D/137/2009 a sp. zn. 6C/58/2011 a zistil tento
skutkový stav veci:

Navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ vo svojich výpovediach zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.

Z výpovede odporkyne1/ bolo zistené, že z predmetného bytu č. 26 boli vysťahovaní dňa 24.3.2006
a konečné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vo 02/2011. Z predmetného bytu bola nedobrovoľne

vysťahovaná a vzhľadom na túto okolnosť a nejasnosti odložili uzatvorenie darovacej zmluvy na deň
18.7.2011. Darovaciu zmluvu uzatvárali neskoršie po vrátení bytu z toho dôvodu, že chceli, aby mali
všetko na papieri. Za týmto účelom sa v predmetnom byte stretli celá rodina a všetci sa dohodli, že tento
byt darujú ich spoločnému synovi, ktorý sa zaviazal, že ich doopatruje. Jeho súrodenci s darovaním
bytu súhlasili, pretože ona aj jej druh majú zlý zdravotný stav a chceli, aby v prípade ťažkostí ich mal

kto doopatrovať a neskončili na ulici. Odporkyňa 1/ ani jej druh nechceli nikoho ukrátiť. Ako odmena,
resp. vďaka za doopatrovanie bolo darovanie Bytu. V darovaní bola uvedená aj klauzula, že im odporca
2/ v starobe pomôže. Staršie deti s tým súhlasili a vzhľadom na jej zdravotné problémy ako aj jej
druha pristúpila k darovaniu. Potvrdila, že v predchádzajúcich konaniach skutočne nemala finančné
prostriedky, avšak v súčasnej dobe peniaze má, prípadne jej pomôže s platením rodina. Uviedla, že

vedie viaceré konania voči tretím osobám zaplatenie - vrátenie hnuteľných vecí a zaplatenie ich hodnoty,
ako aj konanie o zaplatenie proti navrhovateľom. Uviedla, že má 4 stavebné sporenia - jedno ne jej
meno, jedno na meno druha a dve na synov. Čo sa týka pohľadávky, ktorá je predmetom sporu vedeného
pod 6C/58/2011 túto pohľadávku uznala, a to do tej výšky, do ktorej ju odhadca určí. Chce vedieť koľkov skutočnosti prerábka stála a keď to bude mať na papieri, túto pohľadávku navrhovateľom uhradí. K
exekúcii uviedla, že to nebola jej chyba, že som nezaplatila trovy. Bola to chyba v komunikácii, a keď
jej večer prišiel e-mail, ráno túto pohľadávku zaplatila. Vo zvyšnej časti je exekúcia zmätočná a podala

som námietky. Na otázku súdu, či rodina a deti vedeli o finančnej situácii - uviedla: deti vedeli o tom,
že má konania na tunajšom súde a v Piešťanoch, ale do detailov ich o týchto konaniach neinformovala.
Pri podpisovaní darovacej zmluvy neplietli žiadne financie, len skontrolovali či na byt neviaznu ťarchy.
Deti vedeli, že boli vysťahovaní. Odporkyňa 1/ samostatne pokračovala a doplnila, že, nie je pravdou,
že by nevlastnila žiaden majetok. Bola vlastníčkou veľmi drahého nábytku, ktorý bol v Byte a tento

majetok jej bol z tohto bytu odvezený. Byt zostal prázdny. Bolo to 24.3.2006. Z tohto dôvodu si uplatňuje
pohľadávku voči spoločnosti W. E. W..Y..R.. K okolnostiam zaplatenia pohľadávky voči navrhovateľom
1/ a 2/ doplnila, že jej synovia prisľúbili zaplatiť túto pohľadávku, či už to bude 5000 alebo 8000 Eur.
Pohľadávku uhradí ale chce vedieť, aká je reálna hodnota vykonaných prác.

Z výpovede odporcu 2/ bolo zistené, že potvrdil tvrdenia odporkyne 1/. K darovaniu došlo na základe

dohody so súrodencami z dôvodu zhoršeného stavu najmä u jeho otca, odporcu 3/. Kedy sa o tom
začalo uvažovať to už nevie. Nápad vzišiel od starších súrodencov, tí sa obrátili na rodičov a potom sa
stretli. Uviedol, že nežije spolu s rodičmi a do financií sa matke nestará. Vedel však, čo sa stalo s bytom,
detaily však uviesť nevedel. Prijal Byt s tým, že na ňom nebola žiadna ťarcha ani exekúcia

Z výpovede odporcu 3/ bolo zistené, že odporkyňa 1/ neuhradila trovy právneho zastúpenia, o ktorých
bolo rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8C/50/2009, pretože
jej nebola doručená zásielka. Potvrdil, že pri zásahoch polície, ktoré boli robené z dôvodu rušenia
navrhovateľ v užívaní. Vyhotovoval fotodokumentáciu. Poprel, že by vedel pri preberaní bytu, že dôjde
následne k darovaniu bytu. Všetko sa dohodlo až následne.

Z obsahu rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9Cb/115/2008-324 zo dňa 27.01.2010
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/60/2010-508 21.12.2010 súd zistil, že
predmetné konanie začalo na návrh odporkyne1/, ktorá sa ako pôvodná vlastníčka Bytu osobitnou
žalobou podanou voči W..R..W.. E. W..Y..R.. dňa 06.06.2006 domáhala určenia neplatnosti zmluvy o

úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom svojho vlastníckeho práva k Bytu. Dňa 23.10.2008
rozšírila svoj žalobný petit aj o určenie vlastníckeho práva k Bytu proti navrhovateľom 1/ a 2, ktorí
boli v tom čase podania žaloby vlastníkmi Bytu. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č. k. 9Cb/115/2008-324 zo dňa 27.01.2010, bolo určené, že odporkyňa 1/ je (s účinkami ex nunc,
nakoľko vlastnícke právo bolo už ďalej zo spoločnosti W..R..W.. E. W..Y..R.. prevedené na navrhovateľov

1/ a 2/) výlučnou vlastníčkou Bytu. Zároveň bolo určená, že zmluva o úvere č. 079/03 uzatvorená
dňa 17.06.2003 ako aj zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práv k nehnuteľnostiam č. 079/03
uzatvorená dňa 17.06.2003 sú neplatné.

Zo zápisnice zo dňa 14.07.2011 bolo zistené, že odporkyňa 1/ potvrdila prevzatie Bytu spolu s pivnicou

od navrhovateľa 1/ dňom 14.07.2011.

Z výpisov z J. Č.. XXXX zo dňa 11.07.2011 a 5915 zo dňa 09.03.2010 pre S..Ú.. K. Q. K. B. zo dňa bolo
zistené, že v odporkyňa 1/ bola vedená ako výlučná vlastníčka Bytu.

Z výpisov z č. XXXX zo dňa 20.09.2012 a 5915 zo dňa 20.09.2012 pre S..Ú.. K. Q. K. B. bolo zistené,
že v súčasnej dobe je vlastníkom Bytu odporca 2/, pričom Byt je zaťažený vecným bremenom - práva
doživotného užívania v prospech odporkyne 1/ a odporcu 3/.

Z vyjadrenia odporkyne 1/ v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 8C/50/2009 bolo

zistené, že odporkyňa 1/ deklarovala, že nevie, kde má odňaté veci a ak by ich aj našla nevie, čo z nich
bude použiteľné. Nemá ani na základné zariadenie a má prázdny byt.

Z obsahu spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 6C/58/2011 bolo zistené, že predmetné
konanie nie je ešte právoplatne skončené a konanie bolo odročené za účelom vykonania znaleckého

dokazovania.

Z notárskej zápisnice v spojení s rozhodnutím W. S. K. Q. K. B. vyplynulo, že dňa 18.07.2011 bola
uzatvorená darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, formou notárskej zápisnicespísanej notárkou JUDr. Priskou Štěrbovou, č. N 366/2011, NZ 26198/2011 dňa 18.07.2011 medzi
odporkyňou 1/ H. O., (darkyňa a súčasne aj osoba oprávnená z vecného bremena) a odporcom 2/ B. Q.,
Q.., (obdarovaným) a odporcom 3/ B. Q., W.., (osobou oprávnenou z vecného bremena), ktorej vklad

bol povolený W. S. K. Q. K. B. pod číslom B. XXXX/XX dňa 05.08.2011 a ktorou odporkyňa 1/ previedla
na odporcu 2/ Byt a ktorou bolo zároveň zriadené vecné bremeno v prospech odporkyne 1/ a odporcu
3/ - právo doživotného užívania Bytu.

Z obsahu spis Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 9D/137/2009 bolo zistené, že je

vedené dedičské konanie po poručiteľovi B. S., pričom odporkyňa 1/ prichádza do úvahy ako jedna
zo závetných dedičov. Bol podaný návrh na určenie neplatnosti závetu na základe návrhu manželky
poručiteľa, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 10C/59/2010-66 zo dňa
10.11.2011 zamietnutý, avšak konanie nie je do dnešnej doby právoplatné skončené z dôvodu podaného
odvolania. Predmetom dedenia po poručiteľovi B. S. vychádzajúc z uznesenia č.k. 9D/137/2009-49 zo
dňa 25.03.2010 vyplýva, že predmetom dedenia sú nehnuteľnosti S..Ú.. Č. zapísané na J. Č.. XXXX v

1 a nehnuteľnosti k.ú. J. Č.. XXX v 1/1 a hnuteľné veci 3 kusy družstevných podielnych listov, emitent
podieľnícke družstvo V.H. a 234 ks z družstevných podielnych listov emitent poľnohospodárske družstvo
Č..Kpredmetudedenianavrhovateliauviedli,žeodporkyňa1/bysastalanazákladededeniavlastníčkou
nehnuteľnosti J. XXXX v 1/6-ine, a to bytu, s týmto bytom odporkyňa 1/ nedisponuje a bol by ťažko
predajný keďže v tomto byte dlhodobo býva matka spolu s dcérou, ktorá je titulom vyporiadania BSM

vlastníčkou v jednej polovici. Druhú polovicu by titulom dedenia nadobúdali traja závetní dedičia. Z toho
vyplýva, že matka je väčšinovou spoluvlastníčkou a s poukazom na dlhoročné bývanie v tomto byte, ale
aj jej niekoľkonásobné písomné vyjadrenia uvedené v tomto spise, možno vyvodiť, že tento byt nemieni
predávať.

Z výpisu z účtu odporkyne 1/ vedenom Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. bola zistená výške zostatku
ku dňa 31.12.2012, ktorá bola k uvedenému dňa 1.994,67 Eur.

Zo súhlasných vyjadrení účastníkov mal súd za preukázané, že je vedené exekučné konanie sp. zn.
EX 25/2013 proti odporkyni 1/ na vymoženie 1.304, 36 Eur a trov exekúcie. Účastníci potvrdili, že došlo

zo strany odporkyne 1/ k uhradeniu istiny, avšak do dnešnej doby neboli uhradené trovy exekúcie. K
dôvodom neuhradenia odporkyňa uviedla, že tieto neuhradila, pretože proti trovám exekúcie podala
námietky.

Zo zhodných tvrdení mal ďalej súd preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ majú voči odporkyni 1/

pohľadávku titulom neuhradenia vykonaných stavebných prác, avšak je sporná hodnota stavebných
prác.

Z potvrdení Sociálnej poisťovne bolo zistené, že odporkyňa 1 je poberateľkou starobného dôchodku
vo výške 292,60 Eur mesačne a vdovského dôchodku vo výške 88,30 Eur mesačne. Odporca 3/ je

poberateľom invalidného dôchodku vo výške 596,40 Eur mesačne.
Z potvrdenie Z. W. E.-J. bolo zistené, že odporca 2/ má čistý mesačný príjem vo výške 819,92 Eur
mesačne.

Z čestných prehlásení odporcu 2/, odporcu 3/ a Q. O., K.. XX.XX.XXXX v spojení s výpisom z účtov

stavebného sporenia bolo zistené, že sa zaväzujú poskytnúť finančné prostriedky odporkyni 1/ v prípade
povinnosti zaplatiť pohľadávku navrhovateľov 1/ a 2/. Všetci majú vedené účty vo Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s. a výška zostatku vrátene štátnej prémie v roku 2012 bola 2.059,71 Eur, 2.059,58 Eur
a 2.061,11 Eur.
Podľa § 42 a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,

a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.Podľa § 42a ods.3 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť

právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi
dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby
pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Podstata odporovateľnosti právneho
úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe právoplatného rozhodnutia v
určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi. Právne úkony, ktoré možno

odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi, na základe ktorých dochádza k scudzeniu
majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti
uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu, odmietnutie dedičstva a pod.).
Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej sa
domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník

zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom zmariť uspokojenie pohľadávky
veriteľa. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2011, sp. zn. 5 Cdo 181/2010).

Odporovateľnosť právneho úkonu nepostihuje tieto vady neplatnosťou - úkon, ktorý je odporovateľný, sa
považuje za platný. Postihuje však právne dôsledky právneho úkonu, a to vo vzťahu k veriteľom dlžníka,

teda chráni chráni veriteľa pred situáciou, kedy sa dlžník zbavuje hnuteľného či nehnuteľného majetku
(veci, práva alebo iné majetkové hodnoty), pričom práve veriteľove pohľadávky a ich vymáhateľnosť
plynúce zo zmluvného či mimozmluvného vzťahu sú ohrozené.

Aby bol žalobca úspešný je potrebné, aby boli kumulativne splnené nasledúce 4 podmienky, ktoré súd

s ohľadom na vykonané dokazovanie rozoberie.

Prvou podmienkou je vymáhatelná pohľadávka a to aby pohľadávka existovala aspoň vo forme budúcej
pohľadávky už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Podstatné slovo je slovo
„vymáhateľná“. Nosným sa v tomto prípade stal rozsudok Najvyššieho súdu SR z z 23. decembra 1999,

sp.zn. 3 Cdo 102/99 , v ktorom slovo vymáhateľnosť je definovaná tak,
že „ ho nemožno chápať v zmysle, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu je spojené iba s
pohľadávkou, ktorej bol priznaný exekučný titul. Ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.“ Ďalej sa uvedeným pojmom zoberal Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp.zn. 3 Cdo 102/99, kde zaujal názor, že text

zákona (§ 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak,
že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným
rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Na prijatie tohto stanoviska vedie systémovýprístup k interpretácii použitého slova "vymáhateľný", jednak z hľadiska sémantického a historického
rozboru, ale aj z hľadiska účelového významu textu tejto právnej normy. Vymáhateľný je, podľa Slovníka
slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve SAV Bratislava v roku 1965 alebo podľa Krátkeho

slovníka slovenského jazyka vydaného vo vydavateľstve Veda v roku 1989, taký, "ktorý možno na
základe právneho nároku žiadať, získať, vydobyť a pod.", teda "čo možno vymáhať"; naproti tomu
vykonateľný je podľa prvého z uvedených slovníkov taký, "ktorý môže byť uskutočnený, vykonaný",
pričom sa tu výslovne odkazuje na slovné spojenia "konateľná listina, vykonateľné rozhodnutie,
vykonateľný rozsudok". Zákonné pojmy "vymáhateľná pohľadávka" a "vykonateľná pohľadávka" nie sú

v žiadnom prípade synonymické. Vymáhateľná je pohľadávka (ako to bolo už naznačené), ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela
(je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už
splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme
teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde. Súd
považoval na základe vykonaného dokazovanie prvú podmienku za splněnu a poukazuje na konanie

vedené na Okresnomm súde Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 6C/58/2011, z ktorého vyplýva, že
voči odporkyni 1/ existovala vymáhatelná pohľadávky už v čase podpisu darovacej zmluvy. Existenci
pohľadávky nepoprela ani odporkyňa 1/, iba namietala výšku pohľadávky.

Druhou podmienkou je skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich
vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku
dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní

napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa
z neho veriteľ uspokojil (NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2791/99). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom,
žedlžníkoveprávneúkonyukracujúuspokojeniejehopohľadávkynesieveriteľ(napr.rozhodnutiaNSČR
sp. zn. 21 Cdo 549/2001). Teda ukracovanie veriteľa môže byť konštatované iba za súčasného spnenia
dvoch podmienok, a to, že došlo k zmenšeniu majetku veriteľa a súčasne došlo k takému zmenšeniu

majetku, že nie je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa. Ak sa v konaní o odporovacej žalobe zistí, že
odporca nadobudol od dlžníka jeho nehnuteľnosť bez toho, aby mu za ňu reálne poskytol jej obvyklú
cenu použiteľnú na úhradu jeho dlhov alebo inú rovnocennú náhradu, je možné náležite posúdiť aj to, či
dlžník na odporcu previedol nehnuteľnosť v úmysle ukrátiť veriteľa (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo
4333/2007). Odporkyňa 1/ previedla na odporu 2/ Byt na základe darovacej zmluvy a s poukazom na

finančné a majetkové pomery, súd konstatuje, že došlo k takému zmenšeniu majetku, že navrhovatelia
1/ a 2/ postavení veriteľov nemajú možnosť z tohoto majetku si uspokojiť pohľadávku. Pohľadávka
veriteľov v zmysle doteraz vykonaného dokazovanie na základe znaleckého posudku v konaní vedenom
pod sp. zn 6C/58/2011 výrazne presahuje finančné a mejetkové možnosti odporkyne, pretože v čase
rozhodovania odporkyňa 1/ vedie niekoľko súdnych konaní za účelom vymoženia pohľadávok voči tretím

osobám, ktoré nie sú právoplatne skončené. Teda v čase rozhodovania odporkyňa 1/ reálne vlastní
finančné prostriedky na účte vedenom C. W. W., U..W.. s výškou zostatku 1,994,67 Eur dňu 31.12.2012
a je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku. Súd nemôže prihliadať na čestné prehlásenie,
pretože pre posúdenie je podstatný majetok odporkyne 1/ a jeho hodnota po uzatvorení darovacej
zmluvy.

Treťou podmienkou je preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane
odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť
veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť. Avšak k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo
medzi odporkyňo 1/ a odporcom 2/, ktorý je synom odporkyne, teda osobou blízkou v zmysle § 116

Občianskeho zákonníka. Ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 Cdo
163/2007 zo dňa 17. 12. 2008, pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle §
42a Občianskeho zákonníka, ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou je postačujúce
preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon úmysel
dlžníkaukrátiťveriteľaajvedomosťblízkejosobyotomtoúmyslepredpokladá(prezumuje).Blízkaosoba

musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného
právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať. Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou
dlžníkovi sa môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným
právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať. Úspešná obrana tejto žalovanejosoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ teda spočíva nielen v jej tvrdení, že o
úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale
tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť, napriek tomu, že

vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť.
Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na
okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z
ich výsledkov poznala, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedela. Ak sa jej to ani pri vynaložení náležitej

starostlivosti nepodarilo, potom sa môže v zmysle ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej
žalobe. Zákon od osoby blízkej dlžníkovi požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo pri
právnych úkonoch, ktoré dlžník urobil v jej prospech, týmto spôsobom presvedčila, že právny úkon
neukracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony (neprijímala podľa nich
plnenia) na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým,
že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto

právneho úkonu od dlžníka nadobudla (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 864/2000). Je preto na žalovanej
osobe blízkej dlžníkovi, aby si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dokazovanie, z ktorého by
nepochybne vyplynulo, že boli naplnené vyššie uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe
vo vzťahu k jej osobe. Musí preukázať, či a akú vyvinula v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť
(aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť

(aktivita) predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivost. Vykonaným dokazovaním
bolo zistené, že či odporca 2/ alebo odporca 3/ vedeli o finančnej situácii odporkyne 1/. Vedeli o jej
majetkovýchpomerochazostranyodporcovpreukázanážiadnaaktivitavuzatvoreniadarovacejzmluvy,
preto sa z tohoto dôvodu nemôžu ubrániť odporovacej ubrániť. Samotné tvrdenie odporu 2/ , že sa
o financie matky nestará, a preto nevedel o jej dlhoch nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe

postačujúce (porovnaj aj NS ČR sp. zn. 21 Cdo 864/2000).

Štvrtou podmienkou je skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch
rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby, na túto podmienku súd prihliada ex offo, pričom zistil, že k
uzatvoreniu darovacej zmluvy v spojení so zriadením veceného bremena došlo dňa 18.07.2011 a návrh

na začatie konania bol podaný 21.09.2012.

K namietanej pasívnej legitimácie súd poukazuje na to, že okruh účastníkov v odporovacej žalobe je
vymedzený prvou definíciou účastníctva podľa § 90 Os.p., pričom aktívne legitimovaným je veriťeľ a
pasívne legitimovaným je osoba, ktorá mala z odporovanteľného úkonu prospech.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
veriteľovej pohľadávky, nesie veriteľ, pričom to platí aj v prípade, kde preukázanie úmyslu dlžníka nie
je podmienkou odporovateľnosti, t. j. pri právnych úkonoch urobených medzi dlžníkom a osobami jemu
blízkymi alebo urobenými v prospech týchto osôb, nakoľko z ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že veriteľ musí aj za tejto situácie tvrdiť a preukázať, že odporovaný právny úkon
ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo
ku kumulatívnemu naplneniu všetkých štyroch podmienok, teda narhovatelia uniesli dôkazné bremeno
a to aj v časti proti odporkyni 1/ a odporcovi 3/, osobám oprávnený zo zriadeného vecného bremena,
pretože s poukazom na význam a účel odporovacej žaloby, ktorým je zabrániť nepoctivým úkonom

dlžníka, ktorými zmenšuje majetok na úkor veriteľov. Možno konštatovať, že zaťažením nehnuteľnosti
ťarchou spočívajúcou v zriadení vecného bremena zmenšuje majetok dlžníka, znižuje hodnotu majetku
a zťažuje, ak nie neznemožňuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky z majetku dlžníka alebo osoby,
ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech. Nemusí vždy ísť len o úkony, ktorými dochádza k
scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že sa jedná o úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na

úkor veriteľa. Zmluvou o zriadení vecného bremena bolo toto vecné bremeno zriadené bezodplatne
a nejde o ekvivalentný právny úkon, ktorý by súd musel pri hodnotení zohľadniť. Zriadením vecného
bremena k bytu sa podstatne sťažuje vymáhanie pohľadávky veriteľa v exekúcii, nakoľko podľa §
153 ods. 1 EP, vydražiteľ musí prebrať vecné bremená viaznúce na veci, hoci ak ide o zmluvné
vecné bremená, preberá ich so započítaním na najvyššie podanie. Po preskúmaní podaného žalobného

návrhu, kedy došlo k naplneniu štyroch podmienok za kumulatívnehosplnenia, ktorých súd môže
konštatovať, že právnym úkon, a to darovacou zmluvou v spojení so zriadením vecného bremena
došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku a zostávajúci majetok, ktorý odporkyňa 1/ vlastní ku dňurozhodnutia by nepostačoval na úhradu pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/, súd v celom rozsahu vyhovel
návrhu a učil, že daný právny úkon je voči navrhovateľom neúčinný.

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv.
relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym
úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. To, že
odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom znamená, že vyvolal všetky predvídané právne
následky, napríklad prevod vlastníctva k veci, a len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka

nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky,
avšak len v tomto vzťahu, nenastali (k inštitútu odporovateľnosti pozri napríklad uznesenie NS ČR sp.
zn. 20 Cdo 364/2002).

Súd v priebehu konania zamietol návrh na prerušenie konania, aj keď sa spravidla podľa súdnej
praxe býva dôvodom na prerušenie a to s ohľadom na to, že navrhovatelia nepopreli pohľadávku a

jej minimálna výška vyplýva z doteraz vykonaného dokazovania v konaní vedenom na Okresním súde
Nové Město nad Váhom pod. sp. zn. 6C/58/2011.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal. Predmet konania sa týka neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy
spojenej so zmluvou o zriadení vecného bremena a keďže hodnota veci sa nedá zistiť, súd pri stanovení
základnej tarifnej odmeny postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, tj. Základná
sadzba tarifnej odmeny je 1/13 z výpočtového základu. V roku 2012, 1/13 výpočtového základu

predstavovala 58,69 Eur a v roku 2013 sumu 60,07 Eur. Režijný paušál v roku 2012 bol 7,63 Eur a v
roku 2013 7,81 Eur. V danej veci, ku dňu vydania rozhodnutia vo veci samej, boli vykonané nasledujúce
úkony právnych služieb:
- príprava a prevzatie veci dňa 19.09.2012,
- príprava žalobného návrhu o odporovateľnosť právnych úkonov zo dňa 21.09.2012

- 13.05.2013 - osobná účasť na pojednávaní na OS v Novom Meste nad Váhom, s prejednaním veci
- 24.05.2013 Príprava písomného vyjadrenia sa navrhovateľov k predloženým dôkazom a predbežnému
právnemu posúdeniu veci
- Osobná účasť na pojednávaní dňa 10.06.2013, ktoré bolo odročené pre žiadosť PZO, bez prejednania
veci / 1 základnej sadzby tar. odmeny/

- 12.06.2013 príprava písomného vyjadrenia sa k písomnému vyjadreniu odporcov a k dôkazom /najmä
pripojený dedičský spis/
- 17.06.2013 osobná účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, pre námietku
zaujatosti vznesenú odporcami a doručenú na súd v tento deň / 1 základnej sadzby tar. odmeny/
- písomné vyjadrenie sa navrhovateľov k dôkazom zo dňa 28.08.2013 /v ňom aj k námietkam odporcov,

ktoré sa týkali aj merita veci/
- účasť na pojednávaní dňa 05.09.2013
- účasť na pojednávaní dňa 19.09.2013, kde dôjde len k vyneseniu súdneho rozhodnutia / 1 základnej
sadzby tar. odmeny/

tj. 2x 58,69 Eur + 2x réžijný paušál á 7,63 Eur, celkom 132,64 Eur
a 5x 60,07 Eur + 5x réžijný paušál á 7,81 Eur celkom 339,40 Eur
a 3x 15,02 Eur + 3x réžijný paušál á 7,81 Eur celkom 68,49 Eur
Spolu 540,53 Eur

Ďalej súd v zmysle § 15 a 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení priznal náhrada za stratu času
za cesty na pojednávanie, teda cesta z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom späť, je 2x začatá pól
hodina, tj. 2x 1/60 výpočtového základu tj. 2x 13,01 Eur = 26,02 Eur
Celkovo počet ciest 5, tj. 5x 26,02 Eur = 130,10 Eur

Podľa zákona o cestovných náhradách v platnom znení patrí cestovné z Piešťan a späť, 25 km x 2 = 50
km, náhrada za každý 1 km jazdy 0,183 Eur určená zákonom o cestovných náhradách v platnom znení,
cena paliva v deň 13.05.2013 1,489 Eur za 1 L Super 95, v deň 10.06.2013 1,489 Eur za 1 L Super 95,v deň 17.06.2013 1,489 Eur za 1 L Super 95, v deň 05.09.2013 1,539 Eur za 1 L Super 95 a 11.9.2013,
pričom cesty boli uskutočnené autom E. E. W. Š.: XXX O., priemerná spotreba paliva 6,4/100 Km
0,183 Eur + /6,4 x 1,489/ 100 x 50 = 13,91 Eur

Jedna cesta z Piešťan do NMNV a späť
Celkom 3x, cena paliva 1,489 Eur za 1 L, čo je 13,91 x 3 = 41,73 Eur

U. E. E. W. Š.: XXX O., priemerná spotreba paliva 6,4/100 km
0,183 Eur + /6,4 x 1,539/ 100 x 50 = 14,07 Eur

Jedna cesta z Piešťan do NMNV a späť
Celkom 2x, cena paliva 1,539 Eur za 1 L, čo je 14,07 x 2 = 28,14 Eur

Cestovné na pojednávania s päť do sídla advokáta celkom 69,87 Eur

Celkom trovy právneho zastúpenia ku dňu vydania rozhodnutia vo veci predstavujú sumu 740,50 Eur,

na zaplatenie ktorej zaviazal súd odporov 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v lehote do 3 dní v zmysle §
142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia.