Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213763
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812213763.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 852 05 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava proti odporcovi: R. Y., narodený XX.X.XXXX, bytom
A. 20, Handlová, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom
so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec o zaplatenie 387,94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške
295,46 eur, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa2.8.2012domáhalprotiodporcoviprostredníctvomsvojho
advokáta zaplatenia 387,94 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 14,75 % ročne od
3.4.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že jeho právny
predchodca, ktorý na neho pohľadávku proti odporcovi previedol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky, s odporcom uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky, ktoré
odporca dohodnutým spôsobom nevrátil, pričom tieto peniaze nevrátil ani navrhovateľovi, a to aj napriek

tomu, že odporca navrhovateľovi v tomto konaní uplatnenú pohľadávku uznal.

Odporcovi bol návrh doručený dňa 28.1.2013, pričom odporca sa k návrhu a k doručenému vyjadreniu
vedľajšieho účastníka žiadnym spôsobom nevyjadril, súdu zaslal len podanie, ktorým uviedol svoju
adresu na doručovanie.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa
19.11.2012 tak, že žiadal návrh zamietnuť namietajúc, že pohľadávka navrhovateľa proti odporcovi je
premlčaná.

Proti nároku, ktorý si v konaní uplatnil navrhovateľ, vzniesol vedľajší účastník zastúpený advokátom,

námietku premlčania, pričom navrhovateľ vo svojom právnom posúdení uvádzal, že vedľajší účastník
nie je oprávnený vzniesť v konaní pred súdom námietku premlčania, proti nároku uplatnenému
navrhovateľom. Dospel k právnemu záveru, že takéto právo patrí len odporcovi, ktorý je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu s navrhovateľom, pričom námietka premlčania je hmotnoprávnym úkonom, a
preto ju nemôže vzniesť vedľajší účastník, ktorý účastníkom tohto vzťahu nie je. S takýmto názorom
nemožno súhlasiť, keďže nie je v súlade s § 93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Z uvedenéhovýslovne vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva ako účastník, na strane ktorého vystupuje.
Preto ak námietku premlčania môže vzniesť účastník, na strane ktorého vystupuje vedľajší účastník,
môže takýto úkon urobiť aj vedľajší účastník. Neobstojí tvrdenie, podľa ktorého je námietka premlčania

úkonom hmotnoprávnym a z toho vyvodiť, že na takýto úkon je oprávnený len účastník. Námietka
premlčania je úkon upravený v hmotnom práve, no nadobúda význam len v súdnom konaní, keďže na
tento úkon prihliada len súd pri svojom rozhodovaní, a inak je vo vzťahoch účastníkov nepodstatný,
keďže i prípadné konštatovanie premlčania vo vzájomnej komunikácii účastníkov pred začatím súdneho
konania, nemá žiaden význam pre vznik, zmenu, či zánik ich hmotnoprávnych vzťahov. Týmto sa líši

námietka premlčania od iných procesných úkonov, ako napríklad zmieru uzavretého v priebehu súdneho
konania, keďže zmier uzavretý v súdnom konaní má za následok i zmenu hmotnoprávneho vzťahu.
Preto je námietka premlčania úkonom procesným, ktorým sa nedisponuje s predmetom konania a na
jej vznesenie je oprávnený nielen účastník, ale aj vedľajší účastník.

Odporcovibolidoručenévšetkypodaniavedľajšiehoúčastníkanajehostrane,pričomodporcasaktýmto
jeho podaniam žiadnym spôsobom bližšie nevyjadril. Odporca v konaní okrem zaslania svojej adresy

neurobil žiaden úkon, preto ani žiaden z úkonov odporcu úkonom vedľajšieho účastníka odporovať
nemohol. Preto ani bolo dôvod na to, aby súd postupoval k námietkam vedľajšieho účastníka podľa § 93
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku tak, že by riešil rozpor úkonov odporcu a vedľajšieho účastníka
na jeho strane, keďže k žiadnemu rozporu ani nedošlo. Už vôbec nebol dôvod na to, aby súd osobitne, či
už navrhovateľovi alebo odporcovi osobitne oznamoval vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu

do konania a dopytoval týchto účastníkov na ich postoj k tomuto vstupu. Takýto postup nemá žiadnu
oporu v Občianskom súdnom poriadku.

Súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, a to žiadosť o aktiváciu kreditnej karty s všeobecnými
podmienkami (čl. 3), dohoda o uzavretí splátkového kalendára (čl. 4), zmluva o postúpení pohľadávok
(čl. 5 - 14), pokus o zmier (čl. 15), výpis z pôžičkovej karty (čl. 21 - 22), sadzobník poplatkov (čl. 103).

Z vykonaného dokazovania boli zistené nasledovné skutočnosti:

Na žiadosť odporcu zo dňa 30.5.2006 obchodná spoločnosť VÚB, a.s. dňa 6.6.2006 uzavrela s
odporcom akceptáciou jeho žiadosti č. 854974 zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom toto číslo bolo do
zmluvy o úvere vpísané zástupcom VÚB, a.s., obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s. Na základe tejto zmluvy VÚB, a.s. odporcovi vydala kreditnú platobnú kartu s úverovým rámcom

9.000,- Sk, pričom v obchodných podmienkach, ktoré boli na rube zmluvy podpísanej navrhovateľom
bolouvedené,žezmluvasauzavierapodľa§497Obchodnéhozákonníka,pričomnazmluvusavzťahujú
špecifické ustanovenia zákona č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z kreditnej karty odporca v
priebehu mesiaca júna 2006 čerpal celkom deviatimi výbermi a platbami, a to naposledy dňa 23.6.2006,
spolu čiastku 8.700,- Sk, pričom následne mu boli vyúčtované poplatky vo výške 2.774,- Sk a úrok vo

výške 1.770,19 Sk, pričom odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa nepravidelnými splátkami, a
to poslednou zo dňa 8.12.2006 čiastku 1.500,- Sk, teda dlh odporcu predstavoval čiastku 11.687,08 Sk,
čo je v návrhu uplatnených 387,94 eur. Preto pôvodný veriteľ vyhlásil dňa 2.4.2007 predčasnú splatnosť
dlhu odporcu a vyzval ho okamžité zaplatenie dlžnej čiastky.

Obchodná spoločnosť VÚB, a.s. dňa 23.11.2006 uzavrela s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej

previedla svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ prostredníctvom svojho
zamestnanca a odporca dňa 8.7.2009 podpísali dohodu označenú ako dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, v ktorej je sformulované uznanie záväzku odporcu voči navrhovateľovi vo
výške 387,94 eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné
konanie vo výške 59,75 eur, pričom ako pôvodný veriteľ dlhu je označená obchodná spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s. a je uvedené číslo zmluvy/číslo zákazníka XXXXXX. Ďalej je v
dohode uvedené, že odporca dlh splatí v mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných vždy do
15. dňa mesiaca, pričom prvá splátka bude splatná dňa 15.8.2009. Na konci článku 3.1. tejto listiny,
ktorý obsahuje dojednanie o splátkach, sa nachádza predformulovaná veta, podľa ktorej odporca má
vedomosť o premlčaní a jeho následkoch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa§407ods.1Obchodnéhozákonníkaakdlžníkpísomneuznásvojzáväzok,plynienováštvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonní ak právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu, v ktorej bolo uvedené, že sa uzaviera
podľa § 497 Obchodného zákonníka, teda že sa uzaviera zmluva o úvere. Okrem tohto právneho
posúdenia právneho úkonu medzi účastníkmi, ktorým súd zásadne viazaný nie je, je z tohto dojednania
účastníkov zrejmá ich vôľa podriadiť svoj právny vzťah podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd uvedené dojednanie o voľbe Obchodného zákonníka na

právny vzťah účastníkov posúdil ako platné, keďže nebolo v rozpore so žiadnym ustanovením zákona,
či skôr deklarovalo právny stav, podľa ktorého treba zmluvu účastníkom posúdiť ako absolútny obchod.

Okrem toho bolo nevyhnutné posúdenie toho, či v prípade účastníkov konania ide skutočne o zmluvu o
úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi bolo zrejmé, že vôľou
právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť za odplatu peňažné prostriedky odporcovi, ktorého

vôľou bolo takto poskytnuté peňažné prostriedky prijať a zaplatiť za ne dohodnutú odplatu vo forme
úroku. Preto je zrejmé, že dojednania účastníkov obsahovali všetky nevyhnutné prvky zmluvy o úvere,
podľa ktorej sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Preto v
prípade účastníkov bola nepochybne uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka

s jediným osobitým prvkom, ktorý sa týkal určenia záväzku právneho predchodcu navrhovateľa,
keď určitá suma poskytovaných peňažných prostriedkov nebola určená jednorazovo, ale vo forme
úverového rámca, ktorého podstatou bolo to, že úverový rámec podlieha zmenám vyplývajúcim z
priebežného poskytovania peňažných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty a ich následného
splácania vo forme splátok. Bolo vylúčené posúdenie zmluvy medzi účastníkmi ako zmluvy o pôžičke

podľa Občianskeho zákonníka, keďže peňažné prostriedky boli právnym predchodcom navrhovateľa
poskytnuté na základe predchádzajúcej predzmluvnej žiadosti odporcu so zrejmou vôľou oboch
zmluvných strán, ktorá spočívala v tom, že odporca navrhovateľovi za poskytnutie peňazí zaplatí úrok.
Zmluva medzi účastníkmi konania mala zrejmý konsenzuálny a nie reálny charakter, ako tomu je
v prípade zmluvy o pôžičke. Inak povedané zmluvný vzťah medzi účastníkmi nebol založený tým,

že navrhovateľ reálne odovzdal peniaze, resp. kreditnú kartu odporcovi, ale tým, že sa stretla vôľa
účastníkov uzavrieť zmluvu za určitých podmienok. Posúdenie zmluvy ako zmluvy o úvere, na ktorú
sa vzťahuje Obchodný zákonník vyplýva aj z nepochybného úmyslu zákonodarcu posudzovať zmluvy
týkajúce sa úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, ktorý v § 261 ods. 3 písm. d) a e)
Obchodného zákonníka konštruuje zmluvy týkajúce sa úverov a rôznych iných peňažných vzťahov ako

absolútne obchody.

Okrem Obchodného zákonníka sa na vzťah účastníkov vzťahujú aj ustanovenia zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom spotrebiteľský úver nemožno považovať za samostatný zmluvný
typ, čo vyplýva z § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Z toho
ustanovenia je zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch nekonštituuje vo svojich ustanoveniachosobitný zmluvný typ spotrebiteľského úveru, ale vytvára právny rámec pre všetky zmluvné typy, či už
podľaObčianskehoaleboObchodnéhozákonníka,ktorýchpodstatoujedočasnéposkytnutiepeňažných
prostriedkov v akejkoľvek právnej forme. Pod právnou formou podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch možno rozumieť len niektorý, či už v zákone výslovne upravený zmluvný
typ alebo medzi účastníkmi nepomenovanou zmluvou vytvorený vzťah, ktorého podstatou je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa netýka podnikateľskej činnosti odporcu.
Preto sa na zmluvu použijú okrem ustanovení Obchodného zákonníka aj ustanovenia §§ 52 - 54

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách V nadväznosti na to, že navrhovateľ ako aj
vedľajší účastník na strane odporcu posudzovali právny vzťah tak, akoby išlo o nie vzťah podľa
Obchodného zákonníka, ale podľa Občianskeho zákonníka, bolo nevyhnutné vyporiadať sa s otázkou,
z akého dôvodu a či správne obaja účastníci vychádzajú z toho, že medzi navrhovateľom a odporcom
ide o občianskoprávny a nie obchodnoprávny vzťah, a z toho dôvodu treba posudzovať prípadné
premlčanie nároku a uznanie záväzku podľa ustanovení Občianskeho a nie Obchodného zákonníka.

Je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa a odporca pri uzavretí zmluvy vychádzali z toho, že si
na svoj vzťah, hoci to pre absolútny obchodnoprávny charakter zmluvy o úvere ani urobiť nemuseli,
zvolili Obchodný zákonník. Preto ako jediný dôvod toho, že svoje vzťahy vo svojich vyjadreniach
ďalej posudzovali podľa Občianskeho zákonníka, sa javí to, že vychádzali z toho, že dojednanie o
voľbe Obchodného zákonníka je neplatné, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53

Občianskeho zákonníka. S takýmto právnym názorom nemožno súhlasiť, keďže osobitné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách dojednanie Obchodného zákonníka na určitý právny vzťah výslovne
nevylučujú, pričom samotný Obchodný zákonník konštruuje výslovne spotrebiteľské vzťahy, a to nielen
zmluvu o úvere, ale napr. aj zmluvy o bežnom a vkladovom účte, resp. vzťahy z cestovného šeku, ako
absolútne obchody. To, že i spotrebiteľskú zmluvu možno uzavrieť aj podľa Obchodného zákonníka,

je zrejmé z nedávno novelizovaného znenia § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky stanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V tomto ustanovení zákonodarca
jednoznačne akceptuje vznik spotrebiteľských vzťahov i v rámci Obchodného zákonníka. Nielen
preto vôbec neobstoja názory o údajnej nevýhodnosti Obchodného zákonníka pre spotrebiteľa, ktoré

vychádzajú z eklektívneho a izolovaného porovnávania niektorých právnych inštitútov v ich úprave podľa
Občianskeho a Obchodného zákonníka. Nepochybne niekedy je Obchodný zákonník pre spotrebiteľa
ako dlžníka nevýhodný (napr. na prvý pohľad, no nie v každom prípade, v určení premlčacej doby štyroch
rokov, na rozdiel od trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka), no inokedy je pre dlžníka
spotrebiteľa výhodnejšia aplikácia Obchodného zákonníka namiesto Občianskeho zákonníka (napr. pri

určení dĺžky premlčacej doby po uznaní záväzku, keď Obchodný zákonníka určuje premlčaciu dobu v
trvaní štyroch rokov a Občiansky zákonník v trvaní desiatich rokov).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodný veriteľ v súlade s dojednaním v zmluve vyhlásil
2.4.2007 predčasnú splatnosť dlhu odporcu, čím sa celý dlh odporcu stal splatným. Preto už dňa
3.4.2007 mohol právny predchodca navrhovateľa podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatniť

dlh proti odporcovi na súde, a preto v tento deň začala plynúť štvorročná premlčacia doba podľa § 397
Obchodného zákonníka, ktorá uplynula dňa 3.4.2011, keďže navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi neurobil
žiaden úkon, ktorý by mal za následok prerušenie premlčacej doby.

Navrhovateľ odporcu v súvislosti s výkonom svojho práva kontaktoval až pri uzavretý dohody o splátkach
a uznaní záväzku, v ktorej bolo uvedené, že odporca uznáva záväzok vo výške istiny výške 387,94

eur, nešpecifikovaného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo
výške 59,75 eur, pričom ako pôvodný veriteľ dlhu je označená obchodná spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. a je uvedené číslo zmluvy/číslo zákazníka 907178. Súd tento právny úkon uznania
záväzku považoval za neplatný, a to pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Uznanie záväzku vyžaduje jasnú identifikáciu uznávaného záväzku v jeho výške a v právnom dôvode.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodným veriteľom nebola v uznaní záväzku uvedená
obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ale obchodná spoločnosť VÚB, a.s., pričom
Consumer Finance Holding, a.s. v tomto vzťahu vystupoval len ako zástupca pôvodného veriteľa.
Neurčitosť uznania záväzku spôsobuje aj nejednoznačný odkaz na bližšie nešpecifikovanú na istinu vo
výške 387,94 eur, hoci je zrejmé, že právnym dôvodom záväzku nebolo len zaplatenie istiny, ale aj úroku

a rôznych v uznaní záväzku bližšie nešpecifikovaných poplatkov. To, čo je vlastne predmetom uznaniazáväzku, spochybňuje a robí neurčitým i odkaz na nešpecifikované príslušenstvo záväzku a zjavne bez
právneho dôvodu uznávané náklady na bližšie nešpecifikované inkasné konanie, ako aj to, že číslom
označená zmluva nekorešponduje so žiadnym číslom uvedeným na zmluve o úvere uzavretej medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania je dôvodná, keďže
premlčaciadobauplatnenéhoprávauplynula3.4.2011,pričomnávrhbolpodanýaždňa2.8.2012,pričom
úkon odporcu zo dňa zo dňa 8.7.2009 nespôsobil začatie plynutia novej premlčacej doby, keďže bol
neplatný pre svoju neurčitosť. Preto súd návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho práva podľa §

388 ods. 1 Obchodného zákonníka zamietol.

Vzhľadom na zamietnutie návrhu súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu, ktorému vznikli trovy konania jeho právnym zastúpením vo výške 301,07 eur určené podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a

prevzatie zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 28,22 eur a náhrada podľa § 16 ods.
3 vyhlášky vo výške 7,63 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej
- vyjadrenie k návrhu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vo výške 28,22 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
vo výške 7,63 eur; (iii) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 3.4.2013 podľa § 14 ods. 1
písm. c) vo výške 28,22 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, náhrada za stratu

času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za osem začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z
Lučenca do Prievidze a späť vo výške 8 x 13,01 eur, čo je 104,08 eur/2 pojednávania 52,04 eur, náhrada
za cestu motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 66,38 eur/2 pojednávania = 33,19
eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 240 km = 43,92 eur a náhrada za pohonné
hmoty pri priemernej spotrebe benzínu 6,5 l x 240km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,44

eur = 22,46 eur), (iv) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní dňa 10.6.2013 podľa § 14 ods. 1
písm. c) vo výške 28,22 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, náhrada za stratu
času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za osem začatých polhodín strávených cestou motorovým vozidlom z
Lučenca do Prievidze a späť vo výške 8 x 13,01 eur, čo je 104,08 eur/5 20,82 eur, náhrada za cestu
motorovým vozidlom z Lučenca do Prievidze a späť vo výške 65,14 eur/5 pojednávaní = 13,03 eur

(náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 240 km = 43,92 eur a náhrada za pohonné hmoty
pri priemernej spotrebe benzínu 6,5 l x 240km/100km x priemerná cena benzínu vo výške 1,36 eur =
21,22eur),kčomutrebapripočítaťdaňzpridanejhodnotyz191,14eur,čoje38,23eur.Vedľajšíúčastník
si uplatnil náhradu trov konania vo výške 295,46 eur. Preto mu súd náhradu trov konania priznal v takto
uplatnenej výške, pričom navrhovateľ je povinný náhradu trov konania zaplatiť advokátovi vedľajšieho

účastníka podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.