Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/91/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5009200926
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5009200926.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu

JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Tatra nábytkáreň Martin,
a.s. v konkurze, Bernolákova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 623 280, zastúpený JUDr. Vladimírom Herichom,
správcom konkurznej podstaty, K. XX, XXX XX O., proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, Janka Kráľa
2, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného (pôvodne
Daňového úradu Martin) č. 666/231/79604/09/Sop zo dňa 05.10.2009, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou osobne na tunajšom súde dňa 10.12.2009 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia

žalovaného - Daňového úradu Martin č. 666/231/79604/09/Sop zo dňa 5.10.2009, ktorým správny orgán
s odkazom na § 50 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov nevyhovel reklamácii daňového subjektu - žalobcu proti postupu správcu
dane vyplývajúceho z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu č. 666/231/75134/09/Sop zo
dňa 14.09.2009, v rámci ktorého správca dane oznámil žalobcovi, že v zmysle ust. § 63 ods. 8 zák.
č. 511/1992 Zb. vykoná kompenzáciu (k 24.09.2009) nadmerného odpočtu vo výške 6022,92 Eur za
zdaňovacie obdobie jún 2009 na daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008,
ktorý nebol žalobcom zaplatený v lehote splatnosti. V napadnutom rozhodnutí žalovaný správny orgán

odcitoval § 95 ods. 1 a 2 zák. č. 511/1992 Zb. a argumentoval, že pri dani z príjmov zo závislej činnosti
možno hovoriť o daňovej povinnosti za rok 2008 až od 31.03.2009, z čoho vyplýva, že ku dňu začatia
reštrukturalizácie (06.03.2009) nezaplatené preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008
nenapĺňali podmienky daňovej pohľadávky podľa § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a preto ich správca
dane nemohol uplatniť formou prihlášky.

Skutkovo a právne žalobca vymedzil rozsah preskúmania správneho rozhodnutia nasledovnými
žalobnými bodmi:

1. Nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom z dôvodu mylného narábania s dvoma

pojmami (resp. ich účinkami) odlišného právneho významu, a to začatie reštrukturalizačného konania
(začatie reštrukturalizácie) podľa § 113 a § 114 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a povolenie reštrukturalizácie podľa § 116 a § 118 toho istého zákona, nakoľko podľa žalobcu pri
daňových pohľadávkach je rozhodujúce, či daňová pohľadávka bola splatná (vznik daňovej povinnosti)
v deň povolenia reštrukturalizácie (nie v deň začatia reštrukturalizácie, ako tvrdí žalovaný), pričomkompenzovaná pohľadávka z titulu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 bola
v čase povolenia reštrukturalizácie už splatná - lehota na vyrovnanie (doplatenie) dane uplynula dňa
31.3.2009 a reštrukturalizácia bola povolená uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 1R/1/2009 zo

dňa2.4.2009zverejnenýmvObchodnomvestníkadňa7.4.2009.Žalovanýbolpretopovinnýrešpektovať
zákaz výkonu kompenzácie a mal si predmetnú splatnú pohľadávku ako správca dane po povolení
reštrukturalizácie riadne prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresným súdom v Žiline.

2. Nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatočne identifikovaných položiek, ktoré správca dane navzájom
započítal - v oznámení absentuje označenie dane, o ktorej nadmerný odpočet má ísť.

3. Absencia označenia, citácie a výkladu ustanovení právnych predpisov, ktoré žalovaný v danom
prípade aplikoval.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 27.04.2010. Vo svojom stanovisku v
súvislosti s námietkou nedostatočnej identifikácie pohľadávky uviedol, že nadmerný odpočet sa vzťahuje
výlučne na daň z pridanej hodnoty, preto nemôže byť pochýb o akú daň v predmetnom prípade ide.
Vo vzťahu k namietanej citácii právnych predpisov správca dane uviedol, že použil citáciu len tých

častí právnych predpisov, ktoré priamo súviseli s problematikou. Ohľadne tvrdeného chybného právneho
posúdenia žalovaný argumentoval, že o daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok
2008 je možné hovoriť až v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania preddavkov na daň po uplynutí
zdaňovacieho obdobia. Do tohto termínu sa jedná len o preddavky podľa podaného hlásenia za rok
2008. Dňom vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň zo závislej činnosti je 30.03.2009, takže

až dňom nasledujúcim, t.j. 31.03.2009 je možné pre daň zo závislej činnosti hovoriť o vzniku daňovej
povinnosti za rok 2008. Daňový subjekt je povinný zaplatiť daň v lehote na podanie daňového priznania
alebo hlásenia, pričom žalovaný súhlasí s tým, že zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Podľa
žalovaného zo zákonnej úpravy vyplýva, že ku dňu začatia reštrukturalizácie (06.03.2009) nezaplatené
preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 nenapĺňali podmienky daňovej pohľadávky

podľa § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a preto ich správca dane nemohol uplatniť formou prihlášky.
Daňové pohľadávky správcu dane, ktoré vznikli voči daňovému dlžníkovi počas reštrukturalizačného
konania (v čase od začatia reštrukturalizačného konania do povolenia reštrukturalizácie) správca dane
neprihlasuje do reštrukturalizácie prihláškou. Zákon ich označuje ako pohľadávky prednostné. Správca
dane tieto pohľadávky môže vymáhať priamo od dlžníka, a to aj daňovým exekučným konaním. Z

uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že správca dane postupoval správne, pretože pohľadávka
vznikla počas reštrukturalizačného konania, t.j. správca dane ju nebol povinný prihlásiť prihláškou
(pričom zákon zakazuje započítanie len takých pohľadávok, ktoré sa v rámci reštrukturalizácie uplatňujú
prihláškou), tak ako tvrdí žalobca.

Súd zistil, že na majetok žalobcu bol uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 1K 15/2011- 78, zo dňa

26.09.2011 vyhlásený konkurz dňa 01.10.2011 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr.
Vladimír Herich.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s
majetkompodliehajúcimkonkurzuaoprávneniekonaťzaúpadcuvoveciachtýkajúcichsatohtomajetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. platí, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením
konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu
patriaceho úpadcovi.

Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné
konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno

rozhodnúť o náhrade škody, tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.Správne súdnictvo je založené na prieskume rozhodnutí správnych orgánov (§ 244 O.s.p.), ktoré
priznávajú najrôznejšie verejné práva alebo ukladajú verejnoprávne povinnosti, pričom základným
kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a samotné napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu je zákonné alebo nie je.

Preto krajský súd konštatuje, že v správnom súdnictve, ktoré nie je založené na nachádzaní
subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení, nie je možné
zasiahnuť do majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi spôsobom, ktorý predpokladal
hore uvedený zákon č. 7/2005 Z.z., tzn. znížiť jeho hodnotu alebo rozsah. Naopak tým, že správne

súdnictvo je oprávnené zrušiť nezákonné rozhodnutie správneho orgánu, ktorého dopadom je zrušenie
právoplatných majetkových nárokov štátnej moci voči žalobcovi - úpadcovi, čo je spojené s logickým
dôsledkom nárastu majetku úpadcu, tým napomáha účelu konkurzného konania, tzn. potencionálnemu
uspokojeniu viacerých veriteľov.

Zákon č. 7/2005 Z.z. výslovne vylučuje daňové konanie z účinkov sledovaných v § 47 ods. 1, čo
potvrdzuje hore uvedené závery, lebo na súdny prieskum daňových konaní je nutné nazerať, ako na

súčasť práva účastníka daňového konania na dodržiavanie jeho zákonnosti v zmysle čl. 2 ods. 2 v
spojitosti s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Sžf/5/2010, 2Sžf/14/2009, 5Sžf/4/2010.

Vo vzťahu k žalovanému súd uvádza, že prechod kompetencie resp. pôsobnosti z Daňového úradu
Martin na Daňový úrad Žilina vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 333/2011 Z.z. a § 5 ods. 1, § 9 zákona č.

479/2009 Z.z. Ministerstvo financií Slovenskej republiky určilo vnútornú organizačnú štruktúru daňových
úradov a ich pobočiek rozhodnutiami č. MF/27507/2011-76 zo dňa 10.11.2011 a č. MF/207504/2011-76
zo dňa 10.11.2011 z ktorých vyplynulo, že k 01.01.2012 je Daňový úrad v Martine pobočkou Daňového
úradu v Žiline.

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 14.05.2013. Na nariadený termín pojednávania sa

nedostavil žalobca, ani žalovaný. Žalobca vyslovil súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. Súd s poukazom na ust. § 250g ods. 2 O.s.p. pojednával aj v ich neprítomnosti.

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal v zákonných intenciách inštitútu preskúmavania
rozhodnutí orgánov verejnej správy v správnom súdnictve (§ 247 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok /ďalej len O.s.p./ v platnom znení), pričom vychádzal z vyššie uvedeného
vymedzenia rozsahu napadnutia rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom žalobných bodov
žalobcu, ktorým rozsahom (s výnimkou postupu súdu v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p., ktorý taxatívne
menujezávažnépochybenia,ktoréjesúdoprávnenýzisťovaťzúradnejmoci)jesúdviazaný.Predmetom
posúdenia v danej právnej veci preto bola otázka správnosti aplikácie právnej úpravy regulujúcej

započítanie daňových pohľadávok správnym orgánom, ako aj posúdenie napadnutých formálnych
náležitostí rozhodnutia správneho orgánu.

Podľa § 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu tento zákon upravuje
správu daní. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon 1) - /zákonný odkaz na zákon č.

595/2003 Z.z. o dani z príjmov/ neustanovuje inak.

Podľa § 1a písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu je daňovou pohľadávkou
pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane.Podľa § 1a písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu je daňovým nedoplatkom
dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom od 1.5.2004 je daňovým subjektom daňovník, platiteľ dane, daňový
dlžník podľa osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako
daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov je daňovníkom osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov je platiteľom dane osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka
alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov je daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla povinnosť

podať daňové priznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona, alebo ten, koho na to správca dane
vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo
hlásenia, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu daňová povinnosť vzniká

okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných
predpisov.

Podľa § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo
uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov

dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet
alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových
nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo
sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na
iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní

kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane
z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane
použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov.

Podľa § 63a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu sa na účely započítania
daňových pohľadávok za daňovú pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo
colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku
voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto
pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva

alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi.

Podľa § 66 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu po skončení zdaňovacieho
obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje
nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných

zákonov. 1) - / zákonný odkaz na zákon č. 595/2003 Z.z, o dani z príjmov/. Za daňovú pohľadávku sa
považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom
dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len "sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak
mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

Podľa § 95 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový záväzok považuje suma dane,
na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov, a to aj v
prípade, keď si tento nárok neuplatnil.

Podľa § 95 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa považuje daňová
pohľadávka podľa odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5. Za daňovú pohľadávku

vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7 okrem
daňovej pohľadávky podľa odseku 5.

Podľa § 95 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov sa ustanovenie odseku 3 rovnako vzťahuje aj na daňové záväzky vzniknuté pred
vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie.

Podľa § 95 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň
povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa
považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.
Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie,

alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok
vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.

Podľa § 95 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje
za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred

povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.

Podľa § 95 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási
daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.
19o) - /zákonný odkaz na § 28, 29, 121 a 122 zákona č. 7/2005 Z.z./.

Podľa § 95a ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému subjektu po vyhlásení
konkurzu, nemožno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu. Započítanie
daňových pohľadávok podľa § 63 ods. 2 až 4 a 8 až 10 tým nie je dotknuté.

Podľa § 2 písm. l/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov z zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné
príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou
podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7, uvedené v § 5 ods. 1 písm. i) a v § 6 až 8 anie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej
časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po
uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy

zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa,
ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový
bonus.

Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ,
ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v

zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u
žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania
ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak
zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový
bonus mal nárok.

Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,

vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové
priznanie podľa § 32.

Podľa § 38 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré
je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich úhrady zdravotníckeho pracovníka

za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom
obdobízapodmienokadovýškyustanovenejosobitnýmpredpisomnároknazníženiezákladudaneana
daňový bonus a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených
preddavkoch na daň a zrazenej dani, ak zamestnanec použije postup podľa § 43 ods. 7, z týchto príjmov,
o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse

od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé
zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára
roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý
je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom
termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32).

Podľa § 38 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ročné zúčtovanie a výpočet dane
vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí
zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného
zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva,
vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca

a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a) a daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) do výšky ustanovenej
týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie
vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu

najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup
podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži
odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho
roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Správca dane
použije postup podľa § 40 ods. 8.

Podľa § 38 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňový nedoplatok vyplývajúci z
ročného zúčtovania presahujúci sumu 3,32 eura zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,
zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo
ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo
zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň.

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, daňový nedoplatok vyplývajúciz ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 3,32
eura alebo nižšej ako 3,32 eura. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je
platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške

znížením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 eura alebo nižšej ako 3,32
eura najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.

Podľa § 39 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je
povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49

a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej podľa § 43 z príjmov
zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za

uplynulý kalendárny štvrťrok,

b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5
ods. 8, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len "hlásenie"), poskytnutých jednotlivým
zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie
obdobie, a o zrazených preddavkoch na daň; hlásenie obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého

pobytu osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, výšku zrazeného preddavku na daň, sumu
priznaného a vyplateného daňového bonusu, vyplatenú sumu zamestnaneckej prémie a zrazenú daň
a základ dane, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa
osobitného predpisu.

V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa daň z príjmov právnických osôb podľa

odsekov 2 a 3 vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane podľa § 15.

Podľa § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov je platiteľ dane povinný zrazenú daň odviesť
správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.
Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť
platiteľa dane neurčí inak. Platiteľ dane, ktorý vykonal zrážku z príjmov zo závislej činnosti podľa odseku

3 písm. j), je povinný hlásenie o vykonaní zrážky a odvedení zrazenej dane oznámiť správcovi dane na
tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), v lehote podľa § 49 ods. 2. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady
alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39
ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník miestne príslušnému správcovi

dane.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva
do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak;
prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka.
V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v
Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné
konanie.

Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:

a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka
podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,

c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani
pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,

d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť
pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím
reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je
neúčinné,

e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom
alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,

f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

Podľa § 116 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov,

aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas
reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania
pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho
prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd
bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného

konania, ustanovenému správcovi, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.

Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za
povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

Podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak
v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému,
výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

Podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú

prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len
spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú
len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky

v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v
prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena
správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostnépohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa
nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

Podľa § 120 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo
iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú
za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia
byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi.

Podľa § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej
písomnostisapovažujenasledujúcideňpozverejnenísúdnehorozhodnutiaaleboinejsúdnejpísomnosti
v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom
vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v
Obchodnom vestníku.

S ohľadom na vymedzený predmet preskúmavacieho konania súd z obsahu spisového materiálu súd
zistil,žeoznámenímokompenzáciinadmernéhoodpočtu č.666/231/75134/09/Sop
zo dňa 14.09.2009 správca dane oznámil žalobcovi, že v zmysle ust. § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.
vykoná (k 24.09.2009) kompenzáciu nadmerného odpočtu vo výške 6022,92 Eur (ako správne uviedol
žalobca po číselnej špecifikácii absentuje údaj o akú daň ide) za zdaňovacie obdobie jún 2009 na

daňový nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008, ktorý nebol žalobcom zaplatený
v lehote splatnosti a zároveň správny orgán poučil daňový subjekt o možnosti podania reklamácie v
zákonnej lehote 8 dní. Žalobca využil reklamáciu ako opravný prostriedok a namietal skutočnosť začatia
procesu reštrukturalizácie v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, z ktorého dôvodu nastúpili účinky § 114 ods. 1 písm. f) citovaného

zákona, ktoré zakazujú postup započítania dňom 07.03.2009 a tieto účinky sú záväzne pre všetky
subjekty a daňový úrad nevynímajúc. V nadväznosti na to, vydal žalobca dňa 05.10.2009 rozhodnutie č.
666/231/79604/09/Sop, v ktorom správny orgán s odkazom na § 50 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov nevyhovel reklamácii žalobcu
a s odkazom na § 95 ods. 1 a 2 zák. č. 511/1992 Zb. argumentoval, že pri dani z príjmov zo závislej

činnosti možno hovoriť o daňovej povinnosti za rok 2008 až od 31.03.2009, z čoho vyplýva, že ku dňu
začatia reštrukturalizácie (06.03.2009) nezaplatené preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti za
rok 2008 nenapĺňali podmienky daňovej pohľadávky podľa § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a preto ich
správca dane nemohol uplatniť formou prihlášky.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 21S/91/2009-32 zo dňa 12.10.2010,

a to tak, že rozhodnutie žalovaného č. 666/231/79604/09/Sop zo dňa 05.10.2009 zrušil podľa § 250j
ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti predmetnému rozhodnutiu podal
odvolanie žalovaný správny orgán. Na základe odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím - uznesením sp. zn. 8Sžf/35/2011 zo dňa 24.05.2012 v spojení s opravným uznesením sp.
zn. 8 Sžf/35/2011 zo dňa 28.08.2012 rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/91/2009-32 zo dňa

12.10.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že to, ktoré
pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň na ne nepôsobia účinky začatia
reštrukturalizačného konania, medzi ktoré patrí aj nemožnosť započítania pohľadávky voči dlžníkovi,
upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ide o tzv.

prednostné pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, ktoré môže vymedziť len
zákon upravujúci reštrukturalizáciu ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120
ods. 2 tohto zákona okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného
konania.V zmysle § 113 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 o začatí reštrukturalizačného konania rozhodne
súd po zistení, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti a
reštrukturalizačnékonaniezačínazverejnenímrozhodnutiavObchodnomvestníku.Do30dníodzačatia

reštrukturalizačného konania súd rozhodne o tom, či reštrukturalizáciu povolí alebo reštrukturalizačné
konanie zastaví. Zákonná terminológia je v tomto smere celkom jednoznačná a dôsledne rozlišuje medzi
začatím reštrukturalizačného konania a povolením reštrukturalizácie, pričom existenciu prednostných
pohľadávok, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, podmieňuje ich vznikom po začatí
reštrukturalizačného konania. Na tento záver nemá vplyv ust. § 95 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb., v zmysle

ktorého daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň povolenia reštrukturalizácie alebo po povolení
reštrukturalizácie sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po povolení reštrukturalizácie.

Nie je sporné, že v prejednávanej veci začalo reštrukturalizačné konanie dňa 06.03.2009, preto pokiaľ
pohľadávka správcu daní vznikla po tomto termíne, nemusela byť uplatnená prihláškou a neplatil by pre
ňu ani zákaz jej započítania s pohľadávkou žalobcu. Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii
však v tejto súvislosti nie je relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. V konaní

bola zatiaľ riešená iba otázka splatnosti predmetnej pohľadávky, pričom nebolo sporné, že sa stala
splatnou 31.03.2009. Avšak vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho
posúdenia, nezaoberal sa už námietkou žalobkyne, uplatnenou v žalobe, že odporuje zákonu tvrdenie
žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov za rok 2008 možno hovoriť až odo dňa
31.03.2009, pretože daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu už uplynutím kalendárneho roka

(t.j. 31.12.2008 o 24:00 hod.). Krajský súd sa preto bude musieť vysporiadať s touto námietkou a v
závislosti od ustálenia vzniku predmetnej pohľadávky prijať záver, či sa jedná o pohľadávku prednostnú
so všetkými dôsledkami s tým spojenými alebo nie.

Súd v zmysle intencií vyslovených v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na
nariadenom pojednávaní po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa

§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vo vzťahu k žalobcovi začalo reštrukturalizačné konanie dňa
06.03.2009, povolená reštrukturalizácia bola dňa 08.04.2009. Vzhľadom na vyslovený právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pre posúdenie v prejednávanej veci, bol relevantný termín
začatia reštrukturalizačného konania, teda deň 06.03.2009. Z obsahu spisového materiálu mal súd

preukázané, že predmetom započítania do nadmerného odpočtu DPH vo výške 6022,92 Eur za obdobie
jún 2009 žalobcu bol nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008. V konaní bolo
nesporné, že predmetná pohľadávka na dani z príjmov zo závislej činnosti právnickej osoby za rok 2008
žalobcovi sa stala splatnou dňa 31.3.2009. V zmysle intencií Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
však bolo potrebné ustáliť termín vzniku tejto pohľadávky v nadväznosti na § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005

v znení neskorších predpisov.

S poukazom na ust. § 39 ods. 9 písm. a/ a § 49 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov bol žalobca povinný ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008
podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Povinnosť podať hlásenie mal
do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia s poukazom na ust. § 49 ods. 2 zák.

č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom v roku 2009. Ako vyplýva z obsahu predloženého spisu hlásenie za rok
2008 podal žalobca dňa 31.03.2009, ako vyplýva z prezenčnej pečiatky hlásenia o vyúčtovaní dane a
úhrne príjmov zo závislej činnosti znížený o sumy podľa § 5 ods. 8 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
a zrazených preddavkov na daň a o daňovom bonuse (ďalej len hlásenie), pričom dátum vykonania
ročného zúčtovania preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podávali hlásenia, bol

uvedený v hlásení dňom 30.3.2009. Z obsahu spisu je zrejmé, že sa jedná o hlásenie za rok 2008. Súd
v tejto súvislosti poukazuje, že predmetom započítania neboli preddavky na dani z príjmov zo závislej
činnosti, ale vzniknutá daňová povinnosť žalobcu ako platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti, ktorú
je možné podľa názoru krajského súdu, zistiť až po vykonaní ročného zúčtovania, ktoré bolo vykonané
dňa 30.03.2009 a následne podaním hlásenia o vyúčtovaní dane a úhrnu príjmov zo závislej činnosti,

ktoré bolo podané dňa 31.3.2009.Súd konštatuje, že predmetná pohľadávka, ktorú žalovaný započítal ako nedoplatok dane z príjmov
zo závislej činnosti vo vzťahu, ku ktorej vystupuje žalobca ako platiteľ dane, táto pohľadávka vznikla
jednoznačne po termíne začatia reštrukturalizačného konania, teda po 06.03.2009. Mohla najskôr

vzniknúť v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania tejto dane a podaním daňového priznania, čo bolo
v dňoch 30.03.2009 a následne 31.03.2009. Pred týmito dátumami jednoznačne súd konštatuje, že táto
pohľadávka nemohla vzniknúť.

Súd dospel k záveru, že postup žalovaného bol vecne správny, keď pohľadávku dane z príjmov
právnickej osoby zo závislej činnosti neprihlásil do reštrukturalizačného konania a započítal ju voči
existujúcej a v konaní nespornej pohľadávke žalobcu - nárok na nadmerný odpočet DPH za obdobie jún

2009 v sume 6022,92 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, teda dátum začatia reštrukturalizačného
konania a dátum vzniku pohľadávky, ktorá bola predmetom započítania, a aj vzhľadom na vyslovený
právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd konštatuje, že žalovaný mal oprávnenie
predmetnú pohľadávku na dani z príjmov právnickej osoby zo závislej činnosti za rok 2008 započítať.
Tomuto postupu nebránilo ust. § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, nakoľko predmetná pohľadávka vznikla po začatí reštrukturalizačného
konania a jednalo sa o prednostnú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii neuplatňuje prihláškou a
nevzťahuje sa na ňu ust. § 114 ods. 1 písm. f/ zák. č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, teda
ustanovenie, ktoré vylučuje pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou započítať.

Pre úplnosť súd udáva, že aj ďalšie žalobné námietky považuje za nedôvodné. Súd sa stotožňuje s

námietkou žalobcu, že v oznámení o kompenzácii ako aj v napadnutom rozhodnutí absentuje riadna
identifikácia kompenzovanej pohľadávky (daň z pridanej hodnoty), uvedené pochybenie však s ohľadom
na skutočnosť že predmetný inštitút (nadmerný odpočet dane) sa vyskytuje iba vo väzbe s daňou z
pridanej hodnoty, podľa názoru súdu nemá charakter vady spôsobujúcej nezákonnosť rozhodnutia (§
250 i ods. 3 O.s.p.). Vo svojom odôvodnení (posledný žalobný bod) následne správny orgán stručne

poukázal na právnu úpravu, ktorú aplikoval a ktorú považoval za relevantnú z hľadiska posúdenia
prípadu. Zákonnú požiadavku, aby rozhodnutie správneho orgánu vo svojom odôvodnení obsahovalo
(okrem iného) použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo nemožno vykladať v
takom zmysle, že musí rozhodnutie obsahovať úplnú citáciu všetkých noriem (vrátane základných
definícií)dotýkajúcichsa(ajokrajovo)problematikyriešenejvdanomrozhodnutí.Zmyslompredmetného

ustanovenia je predovšetkým to, aby bolo účastníkovi správneho konania zrejmé, ktorú právnu úpravu
správny orgán aplikoval a aby na základe toho, mohol účastník správneho konania prípadne predložiť
svoju odlišnú argumentáciu alebo poukázať na potrebu aplikácie inej normy, pričom uvedený účel, ako
vyplýva zo samotnej žaloby v danom prípade nepochybne naplnený bol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a

zákonné a preto z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že bol neúspešným účastníkom v rámci tohto konania.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..