Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Záhorák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/41/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411201964
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2013:4411201964.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci navrhovateľky: Mgr.
Q. A., nar. 2. 8. XXXX bytom N. D., Q. XX, t. č. N. D., M. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Máriou P. so
sídlom N. D., W. XX proti odporcom: 1. H. A., nar. XX. 7. XXXX, bytom N. D., Q. XX, 2. V. V., nar. XX.
4. XXXX bytom N. D., T. X o určenie neplatnosti závetu takto
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e , že závet V. A., rod. A., nar. 4. XX. XXXX, spísaný notárskou zápisnicou N XXX/XXXX,
NZ XXX/XXXX zo dňa 12. XX. XXXX na Notárskom úrade Nové Zámky, S. námestie X pred notárkou
Q.. Q. Z. je v časti, ktorou poručiteľka V. A., rod. A. opomenula navrhovateľke V.. Q. A., nar. 2. 8. XXXX
ponechať dedičský podiel v pomere 1/6 dedičstva n e p l a t n ý .
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 4.2.2011 domáhala neplatnosti
závetu V. A., nar. 4. XX. XXXX spísaného notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX na
notárskom úrade Q.. Q. Z. v N. D. dňa XX. XX. XXXX. Navrhovateľka svoj návrh zdôvodnila tým, že
poručiteľka V. A. - matka navrhovateľky spísala uvedený závet a listinu o vydedení na jednej listine,
pričom tieto úkony nevykonala z vlastnej vôle a to zdravým úsudkom - dobrovoľne, vážne a určito ale
pod tlakom tretích osôb, pričom uviedla, že už v rokoch 1999 až 2000 a i skôr po zdravotnej stránke
trpela nedostatkom úsudku, vlastnej vôle a rozhodovacích schopností a teda bola pod tlakom ľahko
manipulovateľná, pričom tieto deficity boli preukázané v súdnom konaní o ochranu osobnosti, ktoré
bolo vedené pod č. 6C/343/1998, keď V. A. nebola schopná porozumieť otázkam sudcu, nerozumela
právnym výrazom a vlastnými slovami sudcovi povedala, že nie je schopná chápať zmysel otázok a
konania. Zároveň tiež poukázala na to, že v súdnom konaní s Mestom Nové Zámky, ktoré bolo vedené
pod č. 5C/87/92 sa zistilo, že jej zdravotný stav nebol najlepší a že v čase uzavretia zmluvy o predaji
majetku štátu nebola schopná v plnosti chápať zmysel vykonávaného právneho úkonu a jeho dôsledky
a nebola schopná sa zúčastňovať pojednávaní. Zároveň uviedla, že fyzickú a psychickú neschopnosť
odolávať nátlaku využil odporca v 1. rade spolu s odporkyňou v 2. rade so zámerom získať zvyšok
majetku rodičov na úrok navrhovateľky, pričom uvedené skutočnosti je možné preukázať aj písomnými
svedectvami, osobnými výpoveďami osôb, ktoré sa v tom čase s V. A. stýkali ako i to, že odporca v
1. rade sa k V. A. choval násilne a ona sa ho bála. Zároveň uviedla, že v konaní 5C/87/92 vo veci
vysúdenia majetku sa odporcovia nijako nepodieľali na vysúdení majetku od mesta Nové Zámky, pričom
v celej záležitosti zachrániť majetok sa podujala navrhovateľka, keďže V. A. považovala celú vec v tom
čase za definitívnu a stratenú a preto nepovažuje za reálne, že by V. A. navrhovateľku testamentom
vynechala z dedenia a majetok by rozdelila medzi odporcov. Zároveň žiadala, aby súd zabezpečil spistunajšieho súdu č. 12C/157/08, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že nie sú dané dôvody
vydedenia a v tomto konaní bolo preukázané, že navrhovateľka chodila do záhrady rodičovského
domu a v neprítomnosti odporcu sa s matkou stretávala, zabezpečovala jej lieky a podobne, pričom
odporca v 1. rade navrhovateľke sa snažil zabraňovať, stretávať sa s matkou aj za cenu použitia násilia
voči navrhovateľke, pričom odporca v 1. rade navrhovateľku vyštval z rodičovského domu, pričom
pre agresívne správanie odporcu bolo spolužitie s ním pod jednou strechou nemožné a nebyť jeho
násilia, mohla by s matkou bývať až do jej smrti. Zároveň tiež uviedla, že odporca v 1. rade zabraňoval
navrhovateľke v užívaní jej vlastných vecí, ktoré boli umiestnené v predmetnom dome. Zároveň tiež
uviedla,žematkaozávetenehovorilanikomu,čopotvrdzuje,ženevedelačopodpísala.Zároveňuviedla,
že ak by matka chcela zriadiť závet, bola by ho zriadila u notárky JUDr. N., ktorú osobne poznala a
ktorá viac ovláda maďarský jazyk, pričom matka v tom čase nemala peniaze na uhradenie poplatkov
za spísanie závetu a tento poplatok za ňu museli uhradiť tretie osoby. Zároveň poukázala na to, že
podľa písomného vyjadrenia V. A. z roku 2006, V. A. chcela, aby sa navrhovateľka o ňu starala, keďže
je slabá a bezvládna a tento jej prejav vôle je v zásadnom rozpore s jej vyjadrením v listine o vydedení a
závete, pričom tento doklad podpísala v čase, keď ju odporca v 1. rade obmedzoval tým, že jej odobral
kľúče a zamykal ju v dome. Taktiež žiadala, aby boli vypočutí svedkovia vo veci správania sa matky v
konaní č. 6C/343/98 ako i ohľadne zásahu polície voči násilnému konaniu odporcu v 1. rade voči V. A.
a navrhovateľky. K návrhu navrhovateľka pripojila fotokópiu notárskej zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX,
listy vlastníctva.
V predmetnej veci sa vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade podaním zo dňa 10.4. 2012, v ktorom uviedli, že
argumenty navrhovateľky nie sú pravdivé, keďže pravdou je, že matka V. A. vo vyjadrovaní v slovenskej
reči bola menej zdatná, ale i napriek tomu správne chápala a rozumela položeným otázkam v konaní
6C/343/98. Zároveň obaja odporcovi uviedli, že V. A. vyššie uvedenú listinu o vydedení a závet vykonala
bezichprítomnostizvlastnejvôleabezakéhokoľveknátlaku,pričomnetrpeladuševnouchorobouvčase
spisovania závetu a listiny o vydedení ani predtým, pričom duševný stav V. A. bol počas jej života dobrý,
avšak i napriek tomu v roku 1996 požiadala o vyšetrenie, čoho dôkazom je lekárska správa - nález zo
dňa 7. 2. XXXX, ktorú vo fotokópii pripojili k uvedenému podaniu. Z uvedenej lekárskej správy je zrejmé,
že dôvodom vydedenia a následného spísania závetu boli časté slovné a fyzické útoky navrhovateľky.
V uvedenej lekárskej správe sa konštatuje, že V. A. bola opakovane napadnutá navrhovateľkou, pričom
mohla podať trestné oznámenie, keďže navrhovateľka je agresívna voči všetkým členom rodiny a táto
agresivita navrhovateľky trvá päť rokov. Zároveň sa v uvedenej správe konštatuje, že sa nezistili známky
duševnej choroby a poruchy. Zároveň v uvedenom podaní odporcovia uviedli, že matka V. A. neužívala
lieky ani jej neboli lekárom predpísané. D. uviedli, že vyhlásenie V. H. podľa výsledkov šetrenia OR PZ
v Nových Zámkoch nebolo jeho vyhlásením. Záverom uviedli, že nároky navrhovateľky na dedičstvo zo
závetu sú neoprávnené a žiadali, aby súd návrh navrhovateľky zamietol v plnom rozsahu.
Vo veci sa podaním zo dňa 13. 11. 2012 vyjadrila právna zástupkyňa navrhovateľky, v ktorom uvádza, že
v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nové Zámky č. 12C/157/2007 súd konštatuje narušené
rodinné vzťahy, pričom zároveň uviedla, že dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu je jednostranný
právny úkon adresovaný účastníkom právneho úkonu a možno ho urobiť oznámením alebo námietkou
a to aj ústne, čo navrhovateľka uskutočnila na dedičskom pojednávaní na Notárskom úrade Q.. P. N.
za prítomnosti odporcov. Zároveň uviedla, že právne účinky dovolania sa neplatnosti právneho úkonu
nastupujú okamihom, keď dôjde dovolanie sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu, pričom
podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa §
49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto
je takýmto úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Zároveň uviedla, že navrhovateľka
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolala v zákonnej lehote zákonným spôsobom na dedičskom
pojednávaní, pričom navrhovateľka podala na súd návrh o určenie, že dôvody vydedenia nie sú,
neexistujú, pričom súd návrhu navrhovateľky vyhovel rozsudkom č. 12C/157/2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25. 3. 2010. Zároveň uviedla, že na dedičskom pojednávaní dňa 14. 12. 2010 boli
oboznámené výsledky doterajších šetrení, ako i rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 12C/157/2007,
pričom notárkou bola navrhovateľka poučená o jej právach, keďže navrhovateľke ako zákonnej dedičke
mal byť jej dedičský podiel skrátený s poukazom na ustanovenie § 479 Obč. zákonníka a odporcovia
naďalej popierajú uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhovateľka
domáha súdnej ochrany t. j. určenia neplatnosti závetu. Zároveň poukázala na ustanovenia § 469a ods.
1 Obč. zákonníka ako i na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. Z uvedených dôvodov preto žiadala,
aby súd určil, že notárska zápisnica N 126/2000, NZ XXX/XXXX napísaná na Notárskom úrade N. D.,S. námestie 7, dňa XX. XX. XXXX pred Q.. Q. Z., notárkou so sídlom v Nových Zámkoch obsahujúcej
listinu o vydedení a závet je neplatná.
Na pojednávaní dňa 23. 11. 2012 navrhovateľka uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu, keďže V.
A. závet podpísala pod nátlakom, ktorý na ňu vyvíjal odporca v 1. rade, keďže s ním žila v jednom
dome, pričom odporcovia zabezpečili, že sa spísal taký závet ako sa spísal. Zároveň uviedla, že V. A.
bola mimoriadne ovplyvniteľná, nemala rozhodovacie schopnosti aj v čase keď bol podpisovaný závet,
pričomvčasesúdnehokonania5C/87/1992nebolaV.A.vdobromzdravotnomstave,pričompredmetom
uvedeného konania boli reštitučné nároky V. A. na nehnuteľnosti.
Odporca v 1. rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že popiera pravdivosť skutočností uvedené
navrhovateľkou, pričom nevedel, že matka V. A. išla k notárke spísať závet, nevedel ani ku komu išla, vie
len to, že matka vydedí navrhovateľku. Zároveň uviedol, že nebol prítomný pri spísaní závetu ani matku
neviezol k notárke, ani ju nesprevádzal, ani nevedel, že tam ide, a teda nevie ani to, kto bol prítomný
pri spisovaní závetu a za akých okolností sa závet spisoval. Zároveň tiež uviedol, že o tom, že matka
vydedila navrhovateľku sa dozvedel len z toho, čo hovorila matka, keďže matka už predtým hovorila, že
vydedí navrhovateľku, keďže navrhovateľka sa voči matke správala zle, pričom aj sama navrhovateľka
vedela, že ju matka mieni vydediť. Súčasne založil do spisu fotokópiu listu, ktorý navrhovateľka poslala
matke dňa 21. 7. 1998.
Odporkyňa v 2. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že nevedela o tom, že matka ide spísať závet
nevedela a teda k okolnostiam spisovania závetu sa vôbec nevedela vyjadriť a teda nevedela ani kto bol
prítomný pri spisovaní závetu. Zároveň uviedla, že o tom, že bol závet spísaný sa dozvedela až po tom
ako mama zomrela v dedičskom konaní u Q.. N.. Zároveň uviedla, že matka bola slovenskej národnosti,
pričom však ovládala aj maďarský jazyk. Zároveň uviedla, že ona nevie o tom, že by závet spísaný V.
A. bol spísaný pod vplyvom a nátlakom tretích osôb.
Navrhovateľka ďalej na uvedenom pojednávaní uviedla, že ani ona nevie kto bol prítomný pri spisovaní
notárskej zápisnice ani k okolnostiam za akých sa spisoval. Zároveň uviedla, že matka poznala notárku
Q.. P. N. a je nepochopiteľné, že uvedený závet išla spisovať k notárke Q.. Z., ktorú nepoznala, pričom
uviedla, že matka dobre neovládala slovenský jazyk. Zároveň založila do spisu prehlásenie matky V. A.
zo dňa 4. 4. 20036, v ktorom sa uvádza, že chce, aby sa o ňu starala navrhovateľka, keďže je slabá a
bezvládna a chce, aby bola navrhovateľka pri nej. Navrhovateľka uviedla, že text uvedeného vyhlásenia
napísala sama navrhovateľka, keďže mama už nevedela písať a mama len text podpísala. Zároveň
uviedla, že chce, aby bol vypočutý svedok Q.. X., ktorý je bývalý riaditeľ poriadkovej polície, ktorý vie
o nespočetných zásahoch polície proti odporcovi v 1. rade voči V. A. aj proti navrhovateľke a uviedla
tiež, že matka bola ovplyvniteľná, nevedela sa sama rozhodnúť a bola pod nátlakom odporcu v 1. rade.
Zároveň žiadala, aby boli vypočutí ako svedkovia Z. H. a V.. H.. Taktiež uviedla, že odporca na matku
vplýval, tlačil na ňu, terorizoval ju a matka ho musela poslúchať, pričom má zato, že o jej vydedení
rozhodol odporca.
Na pojednávaní dňa 5. 3. 2013 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka návrh na
začatie konania o neplatnosť závetu podala z dôvodu, že v dedičskom konaní bola poučená, že sa
má obrátiť na súd. Zároveň uviedla, že návrhy na dokazovanie ohľadne neplatnosti závetu nemá a
poukázala na to, že uvedený závet napáda z dôvodu, že bolo rozhodnuté, že dôvody vydedenia nie
sú dané a teda uvedený závet je v rozpore so zákonom, a preto žiada, aby súd určil jeho neplatnosť.
Zároveň uviedla, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 13. 11. 2012.
Obaja odporcovia na uvedenom pojednávaní uviedli, že žiadajú návrh zamietnuť.
Podľa stanovenia § 37 ods. 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka , sa právny úkon
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu
alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme
akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou táto časť pokiaľ z povahy právneho úkonu, alebo z jeho obsahu, alebo z okolností za ktorých
k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §
49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Podľa § 473 ods. 1 Obč. zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich
rovnakým dielom.
Podľa § 476 ods. 1 Obč. zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa§ 479 Obč. zákonníka maloletým potomkom sa musí dosť aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov.
Podľa § 80 písmeno c/ Občianskeho súdneho poriadku návrh na začatie konania možno uplatniť aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.
Na základe vyššie uvedených skutočností ako i na základe uvedených zákonných ustanovení súd
posúdil návrh navrhovateľky ako prevažne nedôvodný. Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že
navrhovateľka osvedčila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti len v časti závetu poručiteľky
V. A. podľa § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, keďže v dedičskom konaní po V.
A. zistila, že poručiteľka V. A. vyššie uvedeným závetom spísaným formou notárskej zápisnice zo
dňa XX. 12. XXXX celý svoj majetok zanechala svojim dvom deťom t. j. odporcom v 1. a 2. rade,
pričom navrhovateľka ako dcéra poručiteľky bola neopomenuteľným dedičom podľa § 479 Občianskeho
zákonníka a poručiteľka V. A. navrhovateľke opomenula v závete prenechať jej dedičský podiel v zmysle
uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané z rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č. 12C/157/2007 v spojitosti s rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre
č. 8Co/111/2010-194, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21. 5. 2010, že dôvody vydedenia navrhovateľky uvedené v notárskej zápisnici N
XXX/XXXX, NZ XXX/XXXX zo dňa 12.12. XXXX a do nej poňatej listiny o vydedení matkou V. A.
nie sú dané, neexistujú. Preto súd s poukazom na ustanovenie §473 ods. 1 a § 479 Občianskeho
zákonníka mal za to, že závet poručiteľky Márie A. je v časti tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku
neplatný, keďže navrhovateľka je neopomenuteľným dedičom - dcérou V. A. a teda, keďže nedošlo k
jej vydedeniu náleží jej dedičský podiel v pomere 1/6 dedičstva po poručiteľke V. A., keďže v danom
prípade sú dedičmi všetci účastníci t. j. V.. Q. A., H. A. a V. V., rod. A. ako deti poručiteľky V. A., z
ktorých každý dedí rovnakým dielom podľa§ 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ich dedičský podiel
predstavuje 1/3 a teda navrhovateľke patrí z dedičstva po poručiteľke V. A. polovica z jej dedičského
podielu t. j. polovica z 1/3 dedičstva, čo predstavuje 1/6 dedičstva. Konajúci súd preto rozhodol tak
ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Zároveň súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, keďže
navrhovateľka v priebehu celého konania nepreukázala žiadnym spôsobom skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že závet poručiteľky V. A. by bol neplatný z dôvodov uvedených
v §§ 37, 38, 39, 40, 49a Občianskeho zákonníka, ani z iných dôvodov, ktoré by spôsobovali neplatnosť
závetu. Navrhovateľka v priebehu konania nepredložila súdu žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd
mohol konštatovať absolútnu neplatnosť celého vyššie uvedeného závetu poručiteľky V. A.. Súd pri
rozhodovaní prihliadal na skutočnosť, že žiadny z účastníkov sa nevedel vyjadriť k okolnostiam spísania
vyššie uvedeného závetu, a preto súd nevykonal dokazovanie navrhované navrhovateľkou vypočutím
svedkov, keďže ich výpovede sa mali týkať len správania sa účastníkov voči sebe, resp. voči poručiteľke
V. A. a nie k okolnostiam spísania závetu. Preto súd návrh vo zvyšku zamietol.
Čo sa týka trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na výsledok konania, podľa
ktorého mal každý z účastníkov len čiastočný úspech, navrhovateľka v 1/6 a odporcovia boli úspešní
v 5/6, súd s poukazom na uvedené ustanovenie zákona nepriznal žiadnemu z účastníkovi právo na
náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozsudku smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdI.stupňaneúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.