Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/9/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112201566
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2112201566.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci
navrhovateľky: G. U., rod. V., nar. X.X.XXXX, bytom T. L. XXX, proti odporcom: 1. E. U., rod. G., nar.
X.X.XXXX, bytom U., L. XXX/X, zastúp.: JUDr. Magdalénou Lesayovou, advokátkou, Trnava, Hlavná 27/
A, 2. C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľka G. U., rod. V., bytom T. L. XXX, nar. X.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX je
výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané v Katastri nehnuteľností vedenom Správou
Katastra F., v katastrálnom území T. L., na LV č. XXXX, ako dom súpisné číslo XXX na pozemku parcely
registra „V.“ č. XXX/X, pozemok parcely registra „V.“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere
XXX m2, pozemok parcely registra „V.“ č. XXX/X záhrady vo výmere XXX mX a pozemok parcely registra
„V.“ č. XXX orná pôda vo výmere XXX m2.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutí, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na súde dňa 27.1.2012 domáhala rozhodnutia, ktorým by
súd určil že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území T. L. zapísaných na LV č. XXXX,
a to parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/X záhrady, parcely č. XXX orná
pôda, a domu súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X. Spolu s návrhom na určenie vlastníckeho práva,
navrhovateľka podala dňa 27.1.2012 na súde aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
by súd nariadil odporkyni v 1. rade nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, o ktorom súd rozhodol
uznesením č.k. 14C/9/2012-15 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 24Co/128/2012-27
zo dňa 2.5.2012 tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov H. U., G.. G. U. a
C.. F. U., oboznámil sa s Kúpnou zmluvou zo dňa 31.5.2004, s Dohodou o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva zo dňa 16.7.2009, s výpisom z LV č. XXXX, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovateľka uviedla, že určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa domáha z toho dôvodu,
že kúpnu zmluvu uzavretú dňa 31.5.2004, ktorou previedla predmetné nehnuteľnosti na odporcov
považuje za neplatnú, pretože ju podpísala pod psychickým nátlakom, ktorý pociťovala zo správania sa
a vyjadrovania odporkyne v 1. rade pred podpisom kúpnej zmluvy. Odporcovia v 1. a v 2. rade prišli
za ňou na jar 2004 so žiadosťou, aby im predala dom súp. č. XXX spolu s pozemkami, ktoré mala vo
výlučnom vlastníctve z titulu odkúpenia týchto nehnuteľností od svojho strýka. Navrhovateľka odporcom

oznámila, že tento dom nebude predávať, pretože ho chce dať tomu zo svojich synov, ktorý sa bude
zároveň starať aj o strýkov hrob. Následne sa so svojimi ďalšími dvomi synmi a s manželom dohodli, že
dom sa nebude predávať. V neskoršom období prišli za navrhovateľkou, ktorá bola sama doma, obaja
odporcovia a odporkyňa v 1. rade v neprítomnosti odporcu v 2. rade jej oznámila, že ak im tento dom
nepredá, odporca v 2. rade odíde pracovať do cudziny. Navrhovateľka bola po autonehode v roku 1995
závislá na odporcovi v 2. rade, pretože jej poskytoval pomoc a autom ju vozil k lekárovi, o čom odporkyňa
mala vedomosť. Zároveň jej uviedla aj to, že keď budú bývať v dome, postarajú sa o ňu. Navrhovateľka
si nevedela predstaviť, čo by sa s ňou stalo keby odporca v 2. rade odišiel do cudziny, preto na druhý
deň po tomto rozhovore, kúpnu zmluvu ktorú si ani neprečítala, u notárky JUDr. Q. podpísala. Kúpna
cena jej nebola vyplatená, a odporkyňa v 1. rade jej povedala, že keď nechce peniaze za tento dom,
ona jej ich dá s tým, aby peniaze následne dala vnučke E.. Nie je pravdou, že bola objednávateľom
znaleckého posudku na určenie ceny nehnuteľnosti tak, ako je to v znaleckom posudku Ing. E. uvedené,
tohto znalca nepozná a nikdy sa s ním nestretla. Kúpnu zmluvu podpísala pod psychickým nátlakom,
ktorý spočíval v tom, že jej bolo povedané, že ak túto nehnuteľnosť nepredá, odporca v 2. rade odíde do
cudziny. Svoj ďalší život bez odporcu v 2. rade si navrhovateľka nevedela predstaviť, a jej odkázanosť
na neho spočívala v tom, že odporca v 2. rade jej vo všetkom pomáhal v domácnosti, navaril, a keďže si
jej manžel aj vypil, odporca sa jej pred ním zastával. Odporkyne v 1. rade sa pre zlé skúsenosti, ktoré s
ňou mala, navyše aj bála. Naliehavý právny záujem na určení vlastníctva v dôsledku neplatnosti kúpnej
zmluvy navrhovateľka videla v tom, že na katastri môže dôjsť k obnoveniu jej vlastníckeho práva len na
základe rozhodnutia súdu, a o neplatnosti kúpnej zmluvy ktorú ona sama považuje za neplatnú, môže
rozhodnúť len súd.

Odporkyňa v 1. rade poprela, že by navrhovateľka bola pod psychickým alebo fyzickým nátlakom z
jej strany, prípadne zo strany odporcu v 2. rade. V tej dobe bol odporca v 2. rade nezamestnaný, ona
bola na rodičovskej dovolenke, a chceli vyriešiť svoje bývanie. Predmetný dom chátral, a spomína
si, že z diskusie vyplynulo, že by v ňom mohli bývať, keď táto možnosť im bola navrhnutá zo strany
navrhovateľky. Nenútili ju do ničoho, a vtedy to bolo podané tak, že by tam bývali a boli by jej nápomocní.
Odporkyňa poprela, že by ju vydierala odchodom odporcu v 2. rade do zahraničia, aj keď záujem odísť
do zahraničia odporca v 2. rade mal. Kúpna zmluva bola daná už niekoľko dní pred jej podpisom
navrhovateľke k dispozícií na prečítanie popr., a to ešte pred tým ako išli k notárovi. Kúpna cena za
nehnuteľnosť zaplatená nebola, peniaze navrhovateľke chceli dať, ona ich však odmietla, a následne
boli peniaze investované do domu. U notára navrhovateľka kúpnu zmluvu podpísala, a návrh na vklad
do katastra podával odporca v 2. rade. Následne sa dom začal rekonštruovať, čo sa však do rozvodu
ich manželstva neukončilo, a keď ho videla naposledy, obývateľný nebol.

Právna zástupkyňa odporkyne v 1. rade uviedla, že kúpna zmluva bola uzavretá bezchybným spôsobom,
navrhovateľka túto zmluvu mala minimálne 5 dní pred jej podpisom u notárky k dispozícií doma.
Konanie navrhovateľky a odporcu v 2. rade považuje za účelové, pretože medzičasom došlo k rozvodu
manželstva medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade, pričom dňa 16.7.2009 uzavreli dohodu
o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej predmetnú nehnuteľnosť získala odporkyňa v 1. rade do svojho
výlučného vlastníctva s tým, že z titulu vyporiadania BSM vyplatila odporcovi v 2. rade sumu 2.000
eur. Účelovosť návrhu navrhovateľky vidí aj v tom, že k podaniu návrhu na určenie vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti došlo až 27.1.2012, pričom dovtedy sa o vrátení vlastníckych práv na
navrhovateľku nehovorilo.

Odporca v 2. rade uviedol, že s návrhom súhlasí. Navrhovateľka mu nehnuteľnosť pôvodne chcela
darovať, a nevie, prečo to nakoniec bolo riešené kúpnou zmluvou, pretože mu to odporkyňa nikdy
nepovedala. Akceptoval to však, pretože prevod nehnuteľnosti chcela spraviť formou kúpnej zmluvy
práve odporkyňa v 1. rade, a on jej dôveroval. Má vedomosť, že navrhovateľka zmluvu ani nečítala, a
preto ani nevedela čo podpisuje, verila odporkyni, ktorej veril aj odporca, pričom len kvôli nej sa táto
záležitosť riešila formou kúpnej zmluvy aj proti jeho vôli. Odporca poprel, že by navrhovateľka mala
kúpnu zmluvu doma k dispozícií niekoľko dní pred jej podpisom tak, ako to tvrdila odporkyňa v 1. rade,
pretože v skutočnosti prišli spolu s odporkyňou a s dcérou k navrhovateľke večer, na druhý deň už išli
k notárke, a následne po podpise kúpnej zmluvy opäť odišli do U.. Kúpnu zmluvu napísala odporkyňa
v 1. rade ešte v U., a pre navrhovateľku to bola cudzia vec, pretože mala o tom svoju predstavu.
Ak by bola navrhovateľke táto kúpna zmluva predložená, určite by si ju dala odobriť svojimi ďalšími

synmi. Ohodnotenie nehnuteľnosti znalcom Ing. E. vybavoval on, a išlo len o formalitu z dôvodu, že
navrhovateľka nechcela peniaze, pretože dom chcela pôvodne darovať. Kúpna cena vyplatená nebola,
a nie je pravdou, že tieto peniaze boli nakoniec investované do tejto nehnuteľnosti. Odporca uviedol, že
s odstupom času nadobúda presvedčenie, že pri prevode nehnuteľnosti nebola odporkyňou v 1. rade
zavádzaná len navrhovateľka, ale aj on sám.

Svedok H.k, manžel navrhovateľky uviedol, že podľa jeho názoru je predmetná nehnuteľnosť vo
vlastníctve bývalej nevesty, a došlo k tomu podfukom. Je o tom presvedčený z toho dôvodu, že keď
odporcovia začali hovoriť o tom, že by prišli bývať do Krupej, mali celá rodina posedenie za prítomnosti
oboch odporcov, ako aj za prítomnosti ďalších dvoch synov, kde navrhovateľka jasne povedala, že dom
sa nikdy nebude predávať. Navrhovateľka neplánovala tento dom predať, pretože dala sľúb strýkovi od
ktorého dom kúpila, že sa bude starať o jeho hrob, a o hrob jeho manželky. Podľa jeho názoru, odporkyňa
v 1. rade využila situáciu, keď bol dva dni odcestovaný, a spolu s odporcom v 2. rade ju zmanipulovali
nejakými vyhrážkami tak, že podpísala kúpnu zmluvu, nakoľko inak by sa o tom poradila aj so svojimi
ďalšími synmi. Tento dom sa nemal predávať, a o tom vedel aj odporca v 2. rade. Pozná navrhovateľku
aká je citlivá, a je presvedčený, že keby bol doma, tak sa toto nestane. Domov prišiel na druhý deň
po podpise zmluvy, a navrhovateľka už vtedy plakala, pretože ju oklamali, a ľutovala že kúpnu zmluvu
podpísala. Vyčítal jej, prečo sa dala oblbnúť, a vtedy mu navrhovateľka uviedla, že na ňu tlačili s tým,
že odporca v 2. rade odíde do cudziny. Toto odporcovia hovorili už aj vtedy, keď mali rodinné stretnutie.
Po tom, ako navrhovateľka na tomto stretnutí povedala, že dom sa nebude predávať, sa odporkyňa v
1. rade nahnevala a odišla do U.. Následne prišli až keď nebol doma. Zmluvu jej neukázali, priniesli ju
večer, a na druhý deň už išli k notárke, takže podľa jeho názoru, všetko mali vopred prichystané

Svedok Mgr. G.k, syn navrhovateľky uviedol, že bol účastný rozhovoru, ktorého boli prítomní okrem
navrhovateľky, odporkyne v 1. rade a odporcu v 2. rade aj jeho otec H. a brat F. U.. Bolo to v čase
pred podpísaním kúpnej zmluvy, a tento rozhovor sa týkal domu s pozemkami, ktorý je predmetom
tohto konania. Odporcovia v 1. a v 2. rade pri tomto rozhovore odôvodňovali svoj záujem o kúpu domu
záujmom o trvalé bývanie v tomto dome, ktorý chceli za tým účelom zrekonštruovať, pričom vôbec
nevysvetlili, prečo chcú tieto nehnuteľnosti nadobudnúť kúpou. Počas rozhovoru odporkyňa v 1. rade
uviedla, že pokiaľ navrhovateľka dom nepredá, odporca v 2. rade odíde do cudziny. Vtedy si všimol, že
navrhovateľka bola evidentne pod psychickým tlakom, pretože ona nehnuteľnosti nechcela predávať a
povedala, že má troch synov, a dom dá tomu, kto sa postará o navrhovateľku a jej manžela, ako aj o
strýkov hrob. Na tomto stretnutí k žiadnej dohode o kúpe nehnuteľnosti nedošlo. Navrhovateľka mu o
tom, ako došlo k podpisu kúpnej zmluvy povedala to, že v máji 2004 ju odporcovia zobrali autom do F.
k notárke, kde jej odporkyňa v 1. rade predložila kúpnu zmluvu, ktorú pred tým navrhovateľka nevidela,
a ktorú potom podpísala. Táto kúpna zmluva sa týkala predmetných nehnuteľností.

Svedok C.. F.k, syn navrhovateľky uviedol, že cez víkend pred podpísaním kúpnej zmluvy bol u rodičov,
a za prítomnosti oboch odporcov a brata G. sa prediskutovával záujem odporcov o kúpu nehnuteľností
na adrese T. L. č.XXX, ktorý odôvodňovali svojim záujmom v tomto dome trvalo bývať. Nevedeli
jednoznačne a zrozumiteľne vysvetliť, prečo túto nehnuteľnosť chcú kúpiť, ale odporkyňa v 1. rade
uviedla, a reagovala na to aj plačom, že v prípade ak im navrhovateľka nepredá dom, odporca v 2.
rade odíde do cudziny. V tej dobe nevedeli, prečo odporcovia toto uvádzali ako dôvod pre kúpu domu,
a svedok to vnímal tak, že v manželstve odporcov sú zrejme nejaké problémy, ktoré sa takto snažia
riešiť. Svedok má vedomosť o tom, že navrhovateľka nehnuteľnosti určite nechcela predávať, pretože
sa výslovne vyjadrila, že dom nie je na predaj. V deň tohto rodinného stretnutia, k žiadnej dohode o
kúpe nedošlo. Navrhovateľka bola vystresovaná, triasli sa jej ruky a pri rozhovore sa jej chvel hlas,
čo svedok vnímal tak, že určite nebola v stave tieto nehnuteľnosti predávať. Preto ho prekvapilo, keď
mu po pár dňoch telefonicky oznámila, že kúpnu zmluvu podpísala, čo mu vysvetlila tým, že k podpisu
zmluvy bola donútená a bola pod psychickým tlakom. Od navrhovateľky vie, že odporcovia v 1. a v 2.
rade znovu prišli k nej domov, a odporkyňa v 1.rade v tej rozhodnej chvíli poslala odporcu v 2. rade s
ich dcérou na dvor, takže zostali samé, pretože ani otec nebol v tej dobe doma. Navrhovateľka bola k
podpísaniu kúpnej zmluvy donútená, keď jej odporkyňa v 1. rade opäť uviedla, že odporca v 2. rade
odíde do cudziny. Kúpnu zmluvu navrhovateľka k dispozícii nemala, pretože keby ju mala, ukázala by
mu ju a pýtala by sa na jeho názor. Odporcovia zrejme nemali vážny záujem bývať v dome ktorý kúpili,
pretože aj dovtedy chodili na návštevu len sporadicky, a pritom dochádzalo k hádkam a k problémom

kvôli nejakým maličkostiam. Preto by len ťažko mohli existovať v susedstve s ich rodičmi. Aj po kúpe
domu kedy odporca v 2. rade dom postupne rekonštruoval, odporkyňa v 1. rade do L. nechodila, a
chodieval len sám odporca v 2. rade. Svedok ďalej uviedol, že v lete 2006 mu odporkyňa v 1. rade
telefonovala a plakala, pričom zdôvodňovala, prečo odporcovi zbalila veci a vyhodila ho z bytu. Pri tomto
mu odporkyňa v 1. rade výslovne uviedla, že nikdy si nebude robiť nároky na rodinný dom v T. L. ktorý
kúpili, pretože si bola vedomá za akých okolností nehnuteľnosti kúpili.

Z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako predávajúcou, a odporcami v 1. a 2. rade
ako kupujúcimi dňa 31.5.2004 súd zistil, že jej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území T. L., vedené na LV č. XXXX, ako dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X,
parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXX/X záhrady vo výmere
XXX m2 a parcela č. XXX orná pôda vo výmere XXX m2.

Z Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd zistil, že bola uzavretá dňa16.7.2009
medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade, a jej predmetom bolo vyporiadanie BSM zaniknutého
rozvodom ich manželstva, v rámci ktorého sa okrem iných hnuteľných vecí, stala odporkyňa v 1. rade
výlučnou vlastníčkou aj nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. L., vedené na LV č.
XXXX, ako dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2, parcela č. XXX/X záhrady vo výmere XXX m2 a parcela č. XXX orná pôda vo výmere
XXX m2, oproti povinnosti odporkyne vyplatiť odporcovi v 2. rade titulom finančného vyrovnania sumu
2.000 eur.

Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 26.1.2012 súd zistil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území T. L., parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXX/X záhrady
vo výmere XXX m2, parcela č. XXX orná pôda vo výmere XXX m2, a dom súpisné číslo XXX na parcele
č. XXX/X, sú vo výlučnom vlastníctve odporkyne v 1. rade.

V predmetnej veci mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 31.5.2004 bola uzavretá
kúpna zmluva medzi navrhovateľkou ako predávajúcou, a odporcami v 1. a 2. rade ako kupujúcimi,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T. L., vedené Správou
Katastra F. na LV č. XXXX, ako dom súpisné číslo XXX na pozemku parcely č. XXX/X, parcela č. XXX/X
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXX/X záhrady vo výmere XXX m2 a parcela
č. XXX orná pôda vo výmere XXX m2. Všetky tieto nehnuteľnosti boli pôvodne vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky, a odporcovia nehnuteľnosti kúpili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po
rozvode ich manželstva, odporcovia dňa 16.7.2009 uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností stala odporkyňa v 1. rade,
oproti jej povinnosti vyplatiť odporcovi v 2. rade sumu 2.000 eur.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľky na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy z 31.5.2004 z dôvodu, že túto kúpnu zmluvu považuje za neplatnú, pretože
zmluvu pred jej podpisom nečítala, jej obsah nepoznala, a podpísanie zmluvy nebolo prejavom jej
vlastnej a slobodnej vôle, nakoľko k tomu bola donútená pod psychickým nátlakom.

V rámci tohto konania pred rozhodnutím o predmete konania bolo potrebné, aby súd posúdil platnosť
kúpnej zmluvy z 31.5.2004 ako otázku predbežnú.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, právny úkon je určený prejavom vôle, a pri
posudzovaní, či došlo k právnemu úkonu, je rozhodujúca práve existencia prejavu vôle toho, kto úkon
robí. Pre posúdenie platnosti urobeného právneho úkonu, je nevyhnutné skúmať platnosť prejavu vôle,
pretože ak by prejav vôle nespĺňal predpísané náležitosti, právny úkon by nemohol byť platný, pričom
východiskom pre takéto posúdenie sú objektívne okolnosti, za ktorých k prejavu vôle došlo. Pri prejave
vôle je potrebné, aby zároveň existovala jednota medzi vôľou toho kto úkon robí, a jej prejavom. Platný
právny úkon okrem iného predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, nakoľko v opačnom
prípade je právny úkon neplatný. Sloboda vôle sa posudzuje podľa podmienok, za ktorých došlo k
utvoreniu vôle toho kto úkon robí, pretože ak by tieto podmienky pôsobili na konajúceho tak, že by ich
vplyv považoval za násilný, rušivý, prípadne za obmedzujúci pri výbere z viacerých možností prejavenia
vôle, bolo by potrebné skonštatovať, že vôľa nebola prejavená slobodne. Na slobodný prejav vôle môže
byť pôsobené buď fyzickým, ale aj psychickým donútením. Fyzické donútenie by sa prejavilo priamym
fyzickým útokom na konajúceho, pričom by nepostačovala len hrozba bezprostredného fyzického násilia.
Naproti tomu za psychické donútenie sa považuje bezprávna vyhrážka, ktorá môže vzbudiť dôvodnú
obavu, je protiprávna, a smeruje priamo voči tomu, na kom sa konkrétny právny úkon vynucuje, prípadne
voči jeho blízkej osobe. Donútenie spočívajúce vo vzbudení dôvodnej obavy predpokladá také intenzívne
pôsobenie toho kto hrozí na konajúceho, že úkon pod jeho tlakom vykoná.

Z výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je potrebné považovať za dôvodný. Ako
vyplynulo z vyjadrenia navrhovateľky, predmetnú nehnuteľnosť vlastníčkou ktorej bola, nemala v úmysle
predávať, keď túto nehnuteľnosť chcela darovať tomu zo svojich troch synov, ktorý sa zároveň postará
aj o hrob strýka navrhovateľky a jeho manželky. Túto svoju vôľu naložiť so svojou nehnuteľnosťou
takýmto spôsobom prezentovala aj navonok, keď tak odporca v 2. rade, ako aj svedkovia vypočutí v
konaní potvrdili, že mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosť navrhovateľka predávať nechce. O tejto vôli
navrhovateľky zrejme mala vedomosť aj odporkyňa v 1. rade, alebo sa to aspoň dá predpokladať, keďže
žila s odporcom v 2. rade v spoločnej domácnosti, a s navrhovateľkou bežne prichádzala do kontaktu.
Minimálne sa o tejto vôli navrhovateľky mala odporkyňa v 1. rade možnosť dozvedieť na rodinnom
stretnutí v sobotu predchádzajúcej dňu kedy došlo k podpísaniu zmluvy, keď opäť navrhovateľka,
odporca v 2. rade a aj všetci svedkovia potvrdili jednak to, že tohto stretnutia sa zúčastnila aj odporkyňa
v 1. rade, ako aj to, že navrhovateľka opäť vyslovila svoju vôľu, predmetné nehnuteľnosti nepredať.
Preto ak odporkyňa v 1. rade napriek tejto prezentovanej vôli navrhovateľky vyslovila to, že ak dom
nepredá, odporca v 2. rade odíde do cudziny, súd to považoval za psychické donútenie z jej strany,
nakoľko vzhľadom na vek navrhovateľky, a na mieru jej odkázanosti na odporcovi v 2. rade, ktorú v tej
dobe sama pociťovala podľa jej vyjadrenia ako intenzívnu, možno to považovať zo strany odporkyne
v 1. rade za vzbudenie dôvodnej obavy zo straty podpory v podobe starostlivosti odporcu v 2. rade.
Ak potom navrhovateľka v nasledujúci deň po rodinnom stretnutí, kde sa dohodli že dom sa predávať
nebude, napriek tomuto svojmu rozhodnutiu kúpnu zmluvu vypracovanú odporkyňou v 1. rade podpísala,
považuje súd tento prejav vôle navrhovateľky za nedostatok prejavu slobodnej vôle z jej strany, čo, ako
bolo uvedené vyššie, spôsobuje neplatnosť takto vykonaného právneho úkonu.

Súd nemohol vziať do úvahy tvrdenia odporkyne v 1. rade o tom, že možnosť odkúpenia domu im
bola navrhnutá práve navrhovateľkou, keď toto jej tvrdenie navrhovateľka poprela, a odporkyňa súdu
žiadnym iným spôsobom nepreukázala pravdivosť tohto svojho vyjadrenia. Rovnako tak sa jej nepodarilo
súdu preukázať ani ďalšie tvrdenia o tom, že kúpnu zmluvu mala navrhovateľka k dispozícii už pred
jej podpísaním, a dokonca to malo byť aj niekoľko dní, keď opäť aj toto tvrdenie bolo navrhovateľkou
popreté, a odporca v 2. rade sa vyjadril v tom smere, že kúpnu zmluvu ktorú vypracovala odporkyňa v
1. rade ešte v U., priniesli večer pred podpisom, a navrhovateľke na prečítanie predložená nebola.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že navrhovateľka
je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu na základe Kúpnej zmluvy z 31.5.2004,
keď bol toho názoru, že táto kúpna zmluva je absolútne neplatná pre nedostatok slobodnej vôle
predávajúcej, a z toho dôvodu na jej základe nemohlo účinne prejsť vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam na odporcov v 1. a 2. rade. Ak potom súd považoval kúpnu zmluvu o prevode
vlastníctva z navrhovateľky na odporcov za absolútne neplatnú, bolo potrebné zároveň skonštatovať
aj neplatnosť dohody odporcov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, na základe ktorej
sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností stala odporkyňa v 1. rade, keď bolo potrebné prihliadnuť na
to, že sa odporcovia nestali ani bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností na základe neplatnej

kúpnej zmluvy, takže predmetné nehnuteľnosti ani nemohli byť predmetom vyporiadania zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, a
jej určenia sa môže bez časového obmedzenia dovolávať každý, kto má na tomto určení naliehavý
záujem. U navrhovateľky súd videl naliehavý právny záujem v ochrane jej vlastníckeho práva, keď len
takýmto spôsobom sa mohla dovolať určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, a tým aj k prinavráteniu svojho
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Trnave.