Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310214246
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8310214246.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v H., J. XXX/XX,
zastúpená JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom AK v Humenné, Štefánikova 17, proti žalovanému: C.
J., nar. X.X.XXXX, bývajúci v P., H. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom AK
v Humennom, Staničná 11, o zaplatenie 14.804,49 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 6C/129/2011 - 163 zo dňa 29. 1. 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 14.804,49 eur s
9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1. 7. 2010 do zaplatenia, a to v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške
3.269,87 eur. V dôvodoch tohto rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala

proti žalovanému zaplatenia sumy 14.804,49 eur s 9% úrokom z omeškania z tejto sumy ročne od
1.7.2010 do zaplatenia a tiež náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že medzi ňou a žalovaným
bola uzatvorená dohoda, na základe ktorej žalobkyňa dala žalovanému do užívania rôzne obrábacie
stroje s tým, že výška nájomného bola dohodnutá na sumu 25.000,- Sk mesačne. Dohoda bola
uzatvorená dňa 31. 1. 2005. Keďže žalovaný neplnil podmienky tejto dohody a neplatil riadne nájomné,
medzi účastníkmi konania bola dňa 30. 6. 2007 uzatvorená dohoda o výške dlhu a jeho splatnosti tak, že

žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobkyni sumu 446.000,- Sk v lehote 3 rokov, teda do 30. 6. 2010. Keďže
ani tejto svoj záväzok nesplnil, žalobkyňa podala žalobu na súd. Na základe vykonaného dokazovania
zistil súd skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa je sestrou neb. E. F., ktorý zomrel XX. X. XXXX a ktorý
podnikal spolu so žalovaným. Nebohý brat žalobkyne podnikal asi od roku 1989 do roku 2000 takým
spôsobom, že nakupoval rôzne stroje a zariadenia od spoločností, ktoré ich mali prebytočné, alebo
vyradené z evidencie, tieto opravoval, ďalej na nich pracoval a vyrábal strojárenské výrobky. Žalobkyňa

tvrdila, že bratovi požičiavala peniaze na kúpu týchto strojov a tieto boli vlastne spoločné, rodinné. Ak
bol nejaký zisk z týchto strojov, tak bol rozdeľovaný medzi rodinu, to znamená, medzi nebohého brata
žalobkyne, žalobkyňu, ich otca a deti nebohého E. F.. Po určitom čase neb. E. F. zrušil svoju živnosť
a začal podnikať spolu so žalovaným na živnosť, ktorú mal žalovaný. Koncom roka 2004 žalobkyňa
požičala svojmu bratovi sumu 150.000,- Sk, pretože mal neuhradené záväzky zo svojej činnosti a mal
tým uhradiť niektoré svoje dlhy. Dňa 25. 1. 2005 brat žalobkyne tragicky zahynul pri sťahovaní strojov,

na ktorých pracoval. Žalobkyňa prišla z L., kde vtedy žila a vybavovala formality okolo pohrebu svojho
brata, ale aj okolo jeho firmy. V čase smrti bol jej brat rozvedený a z predchádzajúceho manželstva
mal tri dospelé deti. Dedičské konanie skončilo tak, že neb. E. F. mal dlhy väčšie, než hodnota majetku
a teda dedičstvo bolo predĺžené. Stroje a zariadenia, ktoré sú predmetom sporu neboli predmetom
dedičského konania. Žalobkyňa tvrdila, že tak bolo kvôli tomu, že celá rodina vedela o tom, že ona
je tichým spoločníkom svojho brata, financovala kúpu týchto strojov a brat na nich len pracoval. Po

smrti brata sa rozhodla, že tieto stroje predá a peniaze rozdelí medzi rodinu. Chcela uhradiť dlhy svojho
nebohého brata. Žalovaný ju však presviedčal, aby mu tieto stroje nechala v nájme s tým, že on bude nanichpracovať,podnikať,časomichodkúpiadovtedybudežalobkyniplatiťnájomné.Dňa31.1.2005bola
uzatvorená medzi účastníkmi konania dohoda, ku ktorej bol pripojený zoznam strojov a zariadení, ktoré
žalobkyňa prenajala žalovanému. Žalovaný sa zaviazal platiť nájomné vo výške 25.000,- Sk mesačne,

pričom žalobkyňa poverila E. O., aby sa o tieto stroje staral, za čo mu sľúbila odmenu 10.000,- Sk.
Táto dohoda bola uzatvorená najprv na skúšobnú dobu 6 mesiacov a neskôr bola predĺžená. Keďže po
nebohom bratovi žalobkyne zostali neuhradené dlhy, účastníci dohody chceli tieto vzájomné záväzky
vysporiadať neskôr. Žalobkyňa uviedla, že za rok 2005 jej žalovaný uhradil sumu 150.000,- Sk, čiže
zaplatil nájom za pol roka. Z toho dôvodu bola aj predĺžená platnosť zmluvy o nájme strojov. Žalobkyňa

tvrdila, že tieto stroje chcela odpredať, ale žalovaný ju sústavne presviedčal, aby mu ich nechala s
tým, že on na nich bude pracovať a zarábať peniaze. Keďže žalovaný dlhšiu dobu nájomné neplatil,
dňa 30. 6. 2007 bola uzatvorená dohoda o výške dlhu a jeho splátkach. Uzatvoreniu tejto dohody
predchádzala situácia, že žalobkyňa potrebovala sumu 100.000,- Sk a žiadala žalovaného, aby doplatil
nájomné. Keďže žalovaný takúto sumu nemal, žalobkyňa predala jeden zo strojov, ktoré mal v nájme
žalovaný a znížila nájomné z 25.000,- Sk na sumu 15.000,- Sk, ale týkalo sa to až obdobia po 30. 6.

2007. Dňa 30. 6. 2007 prišla žalobkyňa z L. do H., komunikovala so žalovaným telefonicky a chcela
vyriešiť situáciu ohľadne jeho dlhu. Nakoniec napísala dohodu a za účasti dvoch svedkov vyhľadala
žalovaného na jeho pracovisku. Vynechala na tejto údaje, ktoré boli neskôr dopísané ručne. Účastníci
konania odsúhlasili sumu, ktorú žalovaný dlhoval žalobkyni za prenájom strojov na sumu 446.000,-
Sk. Žalovaný voči výške dlhu nič nenamietal, pretože bola vzájomne odsúhlasená. Keďže nemal celú

sumu k dispozícii v hotovosti, účastníci sa dohodli na splátkach vo výške 12.500,- Sk mesačne tak, aby
celkový dlh bol uhradený v trojročnej lehote. Teda žalobkyňa do strojom písaného textu doplnila dátum,
výšku sumy 446.000,- Sk, dátum dokedy má byť suma zaplatená, a to do 30. 6. 2010. Žalovaný nemal
uhradiť celú sumu naraz, ale po splátkach po 12.500,- Sk počas 36 mesiacov. Celkový dlh mal byť tak
uhradený do 30. 6. 2010. Obidvaja účastníci túto dohodu podpísali, podpísali ju aj svedkovia, ktorí sú

tam uvedení a žalovaný dohodu opatril svojou pečiatkou. Žalobkyňa tvrdila, že ani po uzatvorení dohody
medzi ňou a žalovaným neboli žiadne rozpory. Žalobkyňa dohodu podpísala ako fyzická osoba, bez
akéhokoľvek oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti, nikdy nebola živnostníčkou, nemala
žiadne oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti. V čase podpísania dohody pracovala v L.
ako zamestnankyňa základnej školy. Žalobkyňa uviedla, že v rodine F. bolo všeobecne známe, že ona

investovala finančné prostriedky na zakúpenie strojov, ktoré sú predmetom sporu, lebo jej brat mal
finančné problémy, mal neuhradené pohľadávky voči Sociálnej poisťovni a aj iným veriteľom. Keďže bol
rozvedený, jeho bývalá manželka si na tieto stroje nikdy nerobila žiaden nárok a rovnako ani jeho tri
dospelé deti. Dohoda bola taká, že ak by sa E. F. niečo stalo, tak firmu preberie žalobkyňa, pretože
spolufinancovala kúpu strojov a starala sa o jeho zákazky. Brat žalobkyne vychádzal zle so svojimi

deťmi a v prípade núdze sa obracal vždy len na žalobkyňu, preto táto po jeho smrti prevzala celé jeho
podnikanie. Žalobkyňa vo svojom mene uzatvorila so žalovaným dohodu o prenájme strojov a spočiatku
aj žalovaný riadne platil nájomné a až neskôr sa žalobkyňa dozvedela, že má finančné problémy, ktoré
odôvodňoval tým, že iné firmy mu neplatia za dodané výrobky. Ak tieto firmy žalovanému nejaké peniaze
zaplatili, tak za ne kúpil stroje a zariadenia od žalobkyne, ale až po uzatvorení dohody z 30. 6. 2007.

Tieto peniaze sa netýkali dlžného nájomného. Nakoniec sa žalobkyňa rozhodla všetky stroje odpredať
p. O.. Žalobkyňa uviedla, že ani po odpredaji strojov si deti jej nebohého brata nerobili žiaden nárok
na finančné prostriedky, ktoré takto získala, pretože už počas života jej brat so svojimi deťmi dobre
nevychádzal. Mal dvoch synov a jednu dcéru. Jeden zo synov dlhodobo žije v O., ďalší žije v C. s celou
rodinou a dcéra dlhodobo žije vo Y.. Žalovaný, pokiaľ ide o dohodu z 30.06.2007, potvrdil, že žalobkyňa

za ním prišla spolu s dvoma svedkami, mala pripravenú určitú listinu, kde údaje boli napísané strojom.
Uviedla, že jej dlhuje sumu 446.000,- Sk a on to odsúhlasil. Dohodli sa, že jej uvedenú sumu uhradí
v priebehu troch rokov tak, ako je to v dohode napísané a súhlasil aj s výškou splátok 12.500,- Sk
mesačne. Uviedol, že zmluva mu bola jasná, podpísal ju vlastnoručne, bez akéhokoľvek nátlaku. Mimo
neho a žalobkyne dohodu podpísali aj dvaja svedkovia, ktorí sú na nej uvedení. Žalovaný tvrdil, že na

splatenie dlhu z tejto dohody uhradil žalobkyni sumu 133.000,- Sk a to v čiastkach v rokoch 2007 až
2008, pričom má o tom aj doklady. Mimo toho jej ešte zaplatil 26.000,- Sk, ale na túto sumu žiaden
pokladničný doklad nemá. Zvyšok dlhu neuhradil z dôvodu, že žalobkyňa zobrala obrábacie stroje,
odpredalaichažalovanýnemalnačompracovaťazarábaťpeniazetak,abymoholdlhpostupnesplácať.
Žalovanýuviedol,žedohodaz30.6.2007jeneplatnýmprávnymúkonom.Odôvodniltotým,žežalovaná

nebola vlastníčkou prenajatých strojných zariadení, nebola oprávnená uzatvoriť dohodu o ich prenájme.
Stroje mali byť predmetom dedičského konania. Podaním z 29. 11. 2012 žalovaný vzniesol aj námietku
premlčania pre prípad, ak by sa žalobkyni podarilo preukázať platnosť dohody z 31. 1. 2005. Poukázal
na rozpory vo výpovedi žalobkyne, keď najprv táto uviedla, že stroje nakupoval jej brat, potom že tietostrojepatrilirodineanakoniec,žeonabolavlastníčkoutýchtostrojov.Nepreukázala,abyposkytlabratovi
finančné prostriedky na kúpu strojov a zariadení. Z toho teda vyplýva, že žalobkyňa nebola vlastníčkou
týchto strojov a nemohla ich prenajať. Dohoda z 31. 1. 2005, ako aj dodatok k tejto dohode je preto

neplatným právnym úkonom. Dohoda z 30. 6. 2007 nemôže byť uznaním záväzku, pretože tam chýba
dôvod. Ide o neplatný právny úkon. Od okamihu smrti neb. E. F. sa vlastníkmi strojov stali jeho deti.
Žalovaný teda stroje užíval bez právneho dôvodu a ak aj žalobkyni platil nejaké peniaze, tak to bolo tiež
bez právneho dôvodu a žalobkyňa by ich mala vrátiť ako bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa tvrdila,
že dohoda z 30. 6. 2007 je uznaním dlhu zo strany žalovaného, a pokiaľ išlo o vznesenú námietku

premlčania uviedla, že táto nemá opodstatnenie. Premlčal by sa však nárok na zaplatenie nájomného, a
to samostatne za každý jeden mesiac a to v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Žalobkyňa bola
oprávnená nakladať s príslušnými strojmi a vyplýva to už aj zo samotnej výpovede žalovaného, ktorý
opísal okolnosti, za ktorých bola uzatvorená dohoda o výške a splatení dlhu z 30. 6. 2007. Podľa dohody
z 30. 6. 2007 účastníci tejto súhlasne vyhlásili, že ku dňu 30. 6. 2007 eviduje žalobkyňa pohľadávku
vo výške 446.000,- Sk, ktorú je povinný žalovaný zaplatiť v lehote do 30. 6. 2010. Pod tým je uvedené

- splátkový kalendár: 36 mesiacov po dobu 3 rokov, t. j. do 30. 6. 2010, mesačnou splátkou na číslo
účtu 2613845996/1100 v sume 12.500,- Sk mesačne, 30. dňa v mesiaci. Pod tým je text - v prípade
nezaplatenia bude dlžná suma vymáhaná súdnou cestou. Ďalej je uvedený dátum 30. 6. 2007, podpisy
obidvoch účastníkov, pečiatka žalovaného, mená a priezviská, podpisy a rodné čísla dvoch svedkov - J.
F. a H. D.. Podpísaniu tejto dohody predchádzala dohoda z 31. 5. 2005, ktorú uzatvorili účastníci sporu.

Podľa článku 1 tejto dohody sa účastníci zaviazali dodržiavať pravidlá užívania strojných zariadení a
pokračovať v činnosti smerujúcej k výrobe strojných súčiastok a doplnkov v priestoroch firmy AL-FIN so
sídlom v Humennom s tým, že firma uzavrie aj kúpne zmluvy na kúpu týchto výrobkov. Podľa článku
3 tejto dohody, žalobkyňa prenechala do užívania na dobu 6 mesiacov strojné zariadenia uvedené v
prílohe dohody k činnosti - výroba strojných súčiastok a doplnkov v dohodnutých priestoroch a určeného

zodpovedného pracovníka E. O.. Žalovaný zobral na vedomie, že stroje sú funkčné a spôsobilé k
pracovnej činnosti. V článku 5 žalovaný zobral na vedomie, že vlastníctvo a dispozičné právo k týmto
strojom má žalobkyňa a podľa článku 7 dohody, do vykonania finančného účtovníctva žalovaný sa
zaviazal uhradiť zálohu vo výške 25.000,- Sk, ktorá bude splatná vždy do 10. dňa v mesiaci na účet
žalovanej v Tatra banke. Podiel na zisku bude rozdeľovaný podľa pravidiel zaužívaných ako doteraz

v zmysle počtu objednávok získaných individuálnou činnosťou obidvoch účastníkov so zohľadnením
zmluvnej zálohy. Podľa článku 9 dohoda bola uzatvorená na skúšobnú dobu 6 mesiacov. Žalobkyňa
predložila aj prílohu č. 1 k tejto dohode, v ktorej sú uvedené stroje a strojné zariadenia, ktoré boli
predmetom dohody z 31. 1. 2005. Na tejto je uvedený dátum 31. 1. 2005 a sú tam podpisy oboch
účastníkov konania. K uvedenej dohode bol uzatvorený Dodatok č. 1, a to dňa 22. 8. 2005, na základe

ktorého žalobkyňa prenechala žalovanému do užívania na dobu do 31. 3. 2006 strojné zariadenia podľa
prílohy č. 1 dohody. Na text s týmto dodatkom účastníci rukou dopísali Dodatok č. 1, podľa ktorého
dohoda sa predlžuje na dobu určitú do 30. 6. 2007. Je tam uvedený dátum 11. 2. 2006 a podpisy oboch
účastníkov, ako aj pečiatka žalovaného. Žalovaný v konaní predložil list označený rímskou trojkou z
1. 2. 2005 označený ako špecifikácia dodávky, cena a platové podmienky. Je tam uvedený predmet

dodávky, a to stroje a strojné zariadenia a pod tým text, že predmet kúpnej zmluvy si kupujúci prevezme
osobne a zaplatí kúpnu cenu 150.000,- Sk. Zo záverečných ustanovení vyplýva, že išlo o kúpnu zmluvu
uzatvorenúmedzižalovanýmažalobkyňou.Žalovanýpredložildokonaniapríjmovépokladničnédoklady
vystavené žalobkyňou, ktoré mali svedčiť o tom, že od neho prevzala finančné prostriedky, a to dňa 22.
2. 2007 vo výške 12.000,- Sk, dňa 12. 7. 2007 vo výške 12.800,- Sk, dňa 27. 8. 2007 vo výške 5.000,-

Sk, dňa 31. 8. 2007 vo výške 1.200,- Sk, 16. 5. 2008 sumu 40.000,- Sk, dňa 2. 6. 2008 sumu 25.000,- Sk,
dňa 23. 6. 2008 sumu 20.000,- Sk a 13. 6. 2008 sumu 35.000,- Sk. Ako účel platieb je uvedená záloha
na nákup strojov, nákup DKP, alebo úhrada za kúpu obrábacích strojov. Ani jeden z týchto príjmových
pokladničných dokladov nesvedčí o tom, že žalovaný hradil žalobkyni nájomné. Podľa dedičského spisu
sp. zn. 13D/74/2005, v rámci ktorého bolo prejednané dedičské konanie po neb. E. F., zomrelom XX. X.

XXXX, stroje a strojné zariadenia, ktoré sú predmetom sporu neboli predmetom dedičského konania a
dedičstvo bolo predĺžené o sumu 54.336,18 eur. Účastníkmi dedičského konania boli deti E. F., J. F. a Y.
F.. E. F. podľa živnostenského registra Obvodného úradu Humenné mal živnostenský list z 5. 9. 1992,
ktorý bol zrušený rozhodnutím z 27.12.1995. Súd ďalej poukázal na výpovede svedkov E. O. a Y. O..
Z výpovede E. O. vyplynulo, že žalovaný mal finančné problémy, neplatil nájomné za prenajaté stroje.

Y. O. potvrdil, že od žalobkyne odkúpil obrábacie stroje, ktoré mal p. F.. Podľa svedka žalobkyňa tieto
stroje chcela predať, pretože žalovaný jej neplatil nájomné.Súd poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že dohodu z 30. 6. 2007 podpísal,
pretože chcel ďalej podnikať. Získal niekoľko miliónovú zákazku, ale žalovaná mu zobrala všetky stroje,
a preto ju musel odmietnuť. Počas života E. F. boli zákazky zabezpečované na jeho strojoch, ale

na živnosť žalovaného, pretože neb. E. F. ju v tom čase nemal. Zákazky získavali obidvaja a podľa
toho, kto zákazku získal, sa vopred dohodli, ako si podelia zisk. Stroje patrili E. F., ktorý ich mal z
predchádzajúceho podnikania. Uviedol, že neb. E. F. požičal sumu 3.600,- Sk a zaplatil za neho DPH vo
výške 43.000,- Sk, zaplatil ročné vyúčtovanie za elektriku 32.000,- Sk a za nové priestory 4.600,- Sk. E.
O.vyplatil 195.000,-Ska43.000,-Sk.Pripodpisovanídohodyovýškedlhužalovanánezapočítalasumu

75.000,-Sk.Dopodpísaniadohodyžalobkynivyplatilpostupnesumu308.000,-Sk.Popodpísanídohody
156.000,- Sk. Podľa žalovaného mu žalobkyňa dlhuje sumu 103.100,- Sk. Koncom januára 2005 prišla
za ním žalobkyňa s vopred pripravenou dohodou a za užívanie strojov jej mal platiť sumu 25.000,- Sk.
Podľa vyjadrenia žalovaného, platil ako mohol a nakoniec prišlo k podpísaniu dohody z 30. 6. 2007. Po
vyplatení sumy 446.000,- Sk mali stroje patriť jemu. Do konca augusta 2008 žalovaný vyplatil žalobkyni
sumu 113.000,- Sk na príjmové doklady a 26.000,- Sk bez príjmových dokladov. Keďže v jeseni 2008

nemohol žalobkyni vyplatiť sumu 100.000,- Sk, žalobkyňa stroje zobrala a odpredala ich Y. O..

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že žalovaný mal od 1. 2. 2005 do 31.12.2005, teda
za 11 mesiacov, uhradiť nájomné vo výške 25.000,- Sk za jeden mesiac, spolu 275.000,- Sk. Uhradil
150.000,- Sk a rozdiel za rok 2005 je 125.000,- Sk. Za rok 2006 žalovaný na nájomnom neuhradil nič,
a teda dlhoval sumu 300.000,- Sk. Od 1. 1. 2007 do 30. 6. 2007 mal zaplatiť sumu 150.000,- Sk. Keďže

v júni 2006 uhradil na nájomnom 12.000,- Sk, tieto mu žalobkyňa odpočítala, a teda za 6 mesiacov
roku 2007 žalovaný dlhoval na nájomnom sumu 138.000,- Sk. Spolu tak dlhoval na nájomnom od 1. 2.
2005 až do dňa uzatvorenia dohody o úhrade sumu 563.000,- Sk. Od tejto odpočítala sumu 25.000,-
Sk, lebo začiatkom roku 2006 žalovaný nepodnikal, ale sťahoval stroje z jedného miesta na druhé. Ďalej
suma 6.000,- Sk bola odpočítaná za to, že koncom roka 2006 žalovaný znova sťahoval stroje z jednej

prevádzky na druhú a tvrdil, že išlo o sumu za sťahovanie strojov. Z rovnakého dôvodu bolo odpočítané
nájomné za mesiac december 2006, lebo na strojoch nepracoval. Tiež

bola odpočítaná suma 3.600,- Sk, ktorú mal požičať bratovi žalobkyne v deň jeho smrti. Ďalej bola
odpočítaná suma43.000,-Sk,čojeDPHzarok2004aprvýštvrťrokroku2005.Tiežodpočítanýpoplatok
za elektriku a nájom za neb. E. F. za rok 2004 a prvý štvrťrok 2005 vo výške 19.400,- Sk. Takýmto

spôsobom bolo dlžné nájomné za stroje vypočítané vo výške 446.000,- Sk. Žalobkyňa uviedla, že pri
určení výšky dlhu boli započítané tie platby, ktoré uvádzal žalovaný vo svojom písomnom stanovisku. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom sporu
bolo nezaplatené nájomné za stroje a strojné zariadenia, ktoré žalobkyňa prenajala žalovanému za
obdobie od 1. 2. 2005 do 30. 6. 2007. Žalovaný namietal, že zmluva o prenájme strojov uzatvorená dňa

31.1.2005jeneplatnýmprávnymúkonom,lebožalobkyňavtomčasenebolavlastníčkouprenajímaných
vecí. Súd teda predbežne musel posúdiť, či táto

dohoda je platná a či na základe nej vznikla žalovanému povinnosť platiť nájomné v dohodnutej výške.
Bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala oprávnenie nakladať so spornými strojmi a teda, či ich mohla
žalovanému prenajať.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pred 25. 1. 2005 so spornými strojmi disponoval E. F.,
ktorý v tento deň zomrel. Vyjadrenia žalobkyne ohľadne vlastníctva týchto strojov boli rozporné, lebo
najprv uvádzala, že stroje kupoval jej brat, neskôr, že ona hradila finančné prostriedky, za ktoré stroje
boli kupované a potom, že tieto stroje vlastne patrili rodine F.. Nakoniec uvádzala, že ešte pred smrťou
svojho brata bola ona výlučnou vlastníčkou týchto strojov, lebo bola tichou spoločníčkou v podnikaní

svojho brata a poskytla finančné prostriedky na kúpu strojov. Tieto skutočnosti sa nepodarilo preukázať.
Z obsahu dedičského spisu 13D/74/2005, kde bolo prejednané dedičstvo po neb. E. F., jednoznačne
vyplýva, že sporné stroje neboli predmetom dedičského konania. Ďalej zo spisu vyplynulo, že žalobkyňa
nebola dedičkou v danom konaní, pretože ako dedičia vystupovali deti nebohého E. F.. Keďže všetky
tri deti sú plnoleté a žijú v cudzine, nepodarilo sa zabezpečiť ich vyjadrenia k veci, ani ich predvolať

ako svedkov na pojednávanie. Žalobkyňa tvrdila, že bola oprávnená disponovať so strojmi po smrti
nebohého brata a jeho deti si na tieto stroje nikdy nerobili žiaden nárok. Tieto stroje po smrti svojho brata
spočiatku prenajímala žalovanému a neskôr ich odpredala, časť žalovanému a druhú časť Ing. O.. Na
základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobkyňu za oprávnenú držiteľku sporných strojov sozreteľom na ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
ju súd považoval za oprávnenú držiteľku, ktorá mala rovnaké práva ako vlastník veci, to znamená,
mohla sporné stroje žalovanému prenajať. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že po smrti svojho brata sa

považovala za vlastníčku týchto strojov a nakladala s nimi ako s vlastnými. Svoje právo odvodzovala od
vôle svojho brata, ktorý jej mal povedať, že v prípade, ak sa mu niečo stane, celé podnikanie prechádza
na ňu. O tom, že bola dobromyseľnou držiteľkou svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z dedičov neb. E. F.
si na tieto hnuteľné veci po jeho smrti nerobil žiaden nárok. O tom, že aj samotný žalovaný považoval
žalobkyňu za oprávnenú držiteľku svedčia viaceré skutočnosti, predovšetkým to, že uzatvoril s ňou

dohodu o užívaní strojov dňa 31. 1. 2005 (to znamená bezprostredne po smrti E. F.) a podľa článku
5 tejto dohody zobral na vedomie skutočnosť, že vlastníctvo a dispozičné právo k týmto strojným
zariadeniam má žalobkyňa. Zaviazal sa platiť nájomné na účet žalobkyne špecifikovaný v tejto dohode.
Teda nepochybne pri uzatváraní dohody o nájme strojov považoval žalovaný žalobkyňu za oprávnenú
držiteľku strojov. Žalovaný tiež predložil časť kúpnej zmluvy z 1. 2. 2005, kde ako kupujúci kupoval stroje
a strojné zariadenia od žalobkyne za sumu 150.000,- Sk, teda aj z toho vyplýva, že žalobkyňu považoval,

čiužzavlastníčku,alebooprávnenúdržiteľkutýchtostrojov.RovnakosvedokE.O.uviedol,žežalobkyňa
bola považovaná po smrti svojho brata za vlastníčku strojov. Počas celého konania nebol produkovaný
ani jediný dôkaz o tom, že by žalobkyňa po smrti svojho brata nebola všeobecne považovaná za
oprávnenú držiteľku. Z toho dôvodu súd považoval zmluvu z 31. 1. 2005 v časti prenájmu a výšky
nájomného za platnú. S poukazom na ust. § 663 , § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd konštatoval,

že účastníci konania uzatvorili dňa 31. 1. 2005 dohodu, ktorú podľa obsahu možno považovať za zmluvu
o nájme hnuteľných vecí. Podľa článku 3 žalobkyňa prenechala do užívania na dobu 6 mesiacov strojné
zariadenia a žalovaný sa zaviazal platiť nájomné vo výške 25.000,- Sk vždy do 10. dňa v mesiaci na
účet žalobkyne v V. L.. Ustanovenie tejto dohody, podľa ktorého podiel na zisku bude rozdeľovaný podľa
pravidiel zaužívaných ako doteraz v zmysle podľa počtu objednávok získaných individuálnou činnosťou

obidvoch účastníkov, so zohľadnením zmluvnej zálohy, súd považoval za neplatné pre neurčitosť a
nezrozumiteľnosť. Dohoda bola uzatvorená dňa 31. 1. 2005 na dobu 6 mesiacov, to znamená do 31. 7.
2005. Dohoda bola dvakrát predlžovaná Dodatkom č. 1 z 15. 8. 2005 a rukou písaným textom na tejto
dohode z 11. 2. 2006, kedy platnosť dohody bola predĺžená do 30. 6. 2007. Nájomná zmluva nemusí mať
písomnú formu a podľa tvrdenia žalobkyne v období od 1. 2. 2005 do 30. 6. 2007 bol platný nájomný

vzťah o nájme hnuteľných vecí medzi ňou a žalovaným, predmetom ktorého bol prenájom strojov, ktorý
tvoril prílohu k dohode z 31. 1. 2005. Súd vec uzatvoril tak, že medzi účastníkmi konania bola platne
uzatvorená dohoda o prenájme strojov s uvedením výšky nájmu 25.000,- Sk mesačne od 31. 1. 2005
minimálne do 30. 6. 2007. Bolo preukázané, že žalovaný neplnil riadne a včas povinnosti platiť nájomné,
lebo dňa 30. 6. 2007 účastníci uzatvorili dohodu o výške a splatnosti dlhu žalovaného voči žalobkyni. Súd

túto dohodu považoval za dvojstranný právny úkon, ktorým účastníci dohodli výšku a splatnosť dlhu
žalovaného voči žalobkyni. Z dohody z 30. 6. 2007 jednoznačne vyplýva, že prejavom vôle účastníkov
konania bolo určiť výšku dlhu žalovaného voči žalobkyni a dohodnúť spôsob jeho úhrady. Samotný
žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že jemu bol obsah tejto dohody jasný, zrozumiteľný,
že ju podpísal slobodne, vážne a bez nátlaku. Uviedol, že vzájomne so žalobkyňou odsúhlasili výšku

jeho dlhu a dohodli splatnosť tohto dlhu. Súd teda považoval tento dlh za preukázaný, a preto považoval
žalobu za dôvodnú. Pokiaľ išlo o námietku premlčania, túto súd považoval za neopodstatnenú. Dlh
žalovaného mal byť uhradený do 30. 6. 2010 a žaloba bola podaná na súd dňa 10. 12. 2010. Úrok z
omeškania súd posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh
žalobkyne zamietnuť. V dôvodoch tohto odvolania zdôraznil dôležitosť posúdenia platnosti dohody z 31.
1. 2005 a následne aj dohody z 30. 6. 2007, a to so zreteľom na to, že ohľadne vlastníctva veci žalobkyňa
vypovedala rozporuplne a súd na základe jej nepravdivých tvrdení dospel k záveru, že bola oprávnenou
držiteľkou veci, ktoré nadobudol a vlastnil jej nebohý brat. Podľa žalovaného súd opomenul ust. § 134

ods. 1 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní oprávnenej držby najmä so zreteľom na dobu, po ktorú
sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom hnuteľnej veci, a to v tom zmysle, že je potrebná doba troch rokov.
Žalobkyňa preto nebola oprávnená uzatvárať zmluvu zo dňa 31. 1. 2005. Naviac poukázal na to, že ju
uzatváral v tiesni, keďže bez strojov by nemohol plniť svoje zmluvné povinnosti. Podľa žalovaného súd
nesprávne posúdil aj otázku premlčania, pretože ak nedošlo k uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho

zákonníka, potom došlo k premlčaniu jednotlivých splátok nájomného. Na základe námietky premlčaniapreto súd mohol eventuálne priznať žalobkyni plnenie, na ktoré by jej vznikol nárok od 10. 12. 2007.
Nároky na plnenie, ktoré jej mohli vzniknúť do 9. 12. 2007 sú premlčané.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Žiaden z dôvodov

odvolania, na ktorý sa odvoláva žalovaný neexistuje, teda podľa nej nie sú dané dôvody odvolania ani
podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., ani dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a e) O.s.p.. Nakoniec nie je
daný dôvod ani podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Žalovaný vo svojom odvolaní
namietal dve skutočnosti. Namietal jednak neplatnosť dohody uzatvorenej medzi žalobkyňou a ním 31.

1. 2005 a následne aj 30. 6. 2007, a to z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala vlastníctvo k veciam,
ktoré boli predmetom týchto dohôd. V tomto smere je treba súhlasiť s týmto tvrdením žalovaného,
pretože súd okrem oboznámenia sa so spisom sp. zn. 13D/74/2005, v rámci ktorého bolo prejednané
dedičské konanie po neb. E. F., zomrelom XX. X. XXXX, nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré
by nepochybne viedlo k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Nakoniec aj

súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, že vyjadrenia žalobkyne ohľadne vlastníctva
predmetnýchstrojovbolirozporné,keďnajprvuvádzala,žestrojekupovaljejbrat,neskôržeonaposkytla
finančné prostriedky na nákup týchto strojov, potom že stroje vlastne patrili rodine F. a nakoniec, že
ešte pred smrťou svojho brata sa stala výlučnou vlastníčkou týchto strojov na základe toho, že bola
tichou spoločníčkou v podnikaní svojho brata a poskytla finančné prostriedky na kúpu strojov. Tieto

vyjadrenia žalobkyne naozaj v spojení s vykonaným dokazovaním nemôžu viesť k záveru, že sa stala
vlastníčkou predmetných nehnuteľností, alebo že by sa stala oprávnenou držiteľkou týchto vecí. Podľa
§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je len ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, pričom so zreteľom na okolnosti, za akých
sa žalobkyňa ujala držby týchto nehnuteľností, nemožno usudzovať, že by išlo o oprávnenú držbu, a

to aj so zreteľom na jej predchádzajúce vyjadrenia ohľadne toho, ako sa predmetné veci nadobudli.
Odvolávanie sa na to, že bola tichým spoločníkom pri podnikaní svojho nebohého brata s akcentom
na to, že sa na základe toho stala vlastníkom predmetných vecí, nie je náležitá, pretože podľa § 673
ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť
podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie

časti zisku vyplývajúceho z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania. Naviac zmluva vyžaduje
písomnú formu podľa § 674 ods. 1 Obchodného zákonníka predmetom vkladu môže byť určitá peňažná
suma, určitá vec, právo alebo iná majetková hodnota využiteľná pri podnikaní. Podľa § 674 ods. 3
Obchodného zákonníka, ak sa zmluvou neurčuje inak, stáva sa podnikateľ prevzatím veci, s výnimkou
nehnuteľných vecí, jej vlastníkom. Z týchto ustanovení teda nevyplýva, že by žalobkyňa na základe

tohto, naviac nepreukázaného tichého spoločenstva, sa stala vlastníkom uvedených vecí.

Úlohou súdu v tomto smere je teda doplniť dokazovanie v tom zmysle, aby žalobkyňa jednoznačne
preukázala svoje oprávnenie s predmetnými vecami nakladať, a to či už na základe vlastníckeho práva
alebo na základe oprávnenej držby.

Súd prvého stupňa nesprávne posúdil aj otázku premlčania, ktorá však prichádza do úvahy len vtedy,

ak sa preukáže opodstatnenosť nároku žalobkyne zo zmluvy z 31. 1. 2005 a 30. 6. 2007, a to preto, lebo
podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Z dohody z 30. 6. 2007 evidentne vyplýva, že dlh vo
výške 446.000,- Sk sa mal platiť v splátkach po 12.500,- Sk mesačne do 30. dňa v mesiaci, a teda niet
dôvodu otázku premlčania posudzovať podľa vyššie uvedeného ustanovenia. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje aj na ust. § 521 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania,
pretože ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach, a ak veriteľ chce, aby
dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí používa termín nájomné v súvislosti s dohodou
uzatvorenou medzi účastníkmi dňa 31. 1. 2005, pričom táto dohoda takýto pojem nepozná. Podľa

uvedenej dohody sa účastníci zaviazali dodržiavať pravidlá užívania strojných zariadení a pokračovaniev činnosti smerujúcej k výrobe strojných súčiastok a doplnkov v priestoroch firmy ALFIN so sídlom v
Humennom s tým, že firma uzavrie aj kúpne zmluvy na kúpu týchto výrobkov a má právo za účelom
splnenia tejto činnosti disponovať so vzorkami ponúkaného tovaru. V čl. 3 sa uvádza, že za vyššie

uvedeným účelom U. F. prenecháva do užívania na dobu 6 mesiacov strojné zariadenia, uvedené v
prílohe tejto dohody, výlučne k činnosti s tým spojenej, t.j. výroba strojných súčiastok a doplnkov v
dohodnutých priestoroch a určeného zodpovedného pracovníka, ktorý sa stanovuje dohodou obidvoch
strán v osobe E. O.. V čl. 4 sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje pri používaní strojných zariadení venovať
osobitnú starostlivosť a údržbu o tieto stroje uvedené v prílohe 1, ako aj zabezpečeniu pred poškodením,

odcudzením a dodržiavaním bezpečnostnotechnických predpisov chodu strojov. V tejto súvislosti treba
vidieť aj čl. 6, kde žalovaný sa zaväzuje vykonávať k všetkým obchodným vzťahom evidenciu a finančné
ekonomické účtovníctvo vzťahujúce sa k tejto dohode a k vyššie uvedenej výrobnej činnosti, pričom v
čl. 7 sa uvádza, že do vykonania finančného účtovníctva sa žalovaný zaväzuje uhradiť zálohu vo výške
25.000,- Sk, ktorá bude splatná vždy do 10. dňa v mesiaci na uvedený účet v V. L. na meno U. F..
Ďalej sa v tomto článku uvádza, že podiel na zisku bude rozdeľovaný podľa pravidiel zaužívaných ako

doteraz v zmysle podľa počtu objednávok získaných individuálnou činnosťou obidvoch účastníkov so
zohľadnením zmluvnej zálohy. Súd prvého stupňa síce túto časť dohody považoval za neplatnú, avšak
treba ju vidieť v kontexte s celým obsahom tejto dohody a zistiť úmysel účastníkov pri jej uzatváraní.
Odvolací súd tu poukazuje na ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony
vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,

kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z uvedenej dohody z 31.
1. 2005 nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy v zmysle §
663 Občianskeho zákonníka. Podľa úmyslu, aký mali účastníci tejto dohody pri jej uzatváraní, je potom
potrebné posudzovať aj jednotlivé platby, ktoré žalovaný vykonal po jej uzavretí.

Z týchto dôvodov odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie v zmysle právneho názoru
uvedeného odvolacím súdom v tomto uznesení. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj
o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.