Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Vanca

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/459/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805202118
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7805202118.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., IČO:
36864421, Moyzesova 8, Bratislava proti povinnému: M. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v L. F., M. XXX o
vymoženie 143,40 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom
Mihalom, Moyzesova 34, Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo

dňa 31.8.2012, č.k. 12Er/64/2005-47, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 31.8.2012, č.k.

12Er/64/2005-47 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal
vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica notárskeho úradu
JUDr. Jarmily Kováčovej, spis. zn. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2004. Súd prvého
stupňa poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 5.4.2005. Súd citoval § 41 ods. 1 a 2
písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok“), § 22 ods. 1 a 2, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa
§ 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 18 ods. 1 a 2, § 20 ods. 1
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a uviedol, že exekučným titulom je Notárska zápisnica N XXXX/
XXXX, NZ 93269/2004 zo dňa 19.12.2004 Notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej v Bratislave,
ktorej prílohou je zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou. Notárskou zápisnicou je
osvedčené vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta konajúceho v mene povinnej na základe plnej

moci udelenej mu v zmluve o úvere. Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinnej vyhlásil, že medzi oprávneným
a povinnou bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXX dňa 24.6.2004, na základe ktorej bol povinnej
poskytnutý úver vo výške 199,16 eura, v mene povinnej uznal aj dlh voči oprávnenému. Z obsahu
spisu súdu prvého stupňa vyplynulo, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere dňa 24.6.2004 podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Súd posúdil túto zmluvu ako spotrebiteľskú, keďže išlo o dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou z

predmetnej zmluvy o úvere bolo preto potrebné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch v spojení s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zároveň súd uviedol, že v zmluve o úvere bol splnomocnený
Mgr. Tomáš Kušnír na spísanie notárskej zápisnice, aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárskazápisnica stala vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu. Povinná, ak chcela,
abyjejbolposkytnutýúver,bolasúčasnenútenápodpísaťsplnomocnenie,ktorébolosúčasťoupredtlače
úverovej zmluvy a nemohla ovplyvniť jeho obsah. Povinná sa týmto vzdala práva uznať či neuznať

záväzok, ktorý vznikne alebo nevznikne v budúcnosti. Taktiež zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby splnomocnil tretiu osobu, ktorú určil dodávateľ, na uznanie záväzku, ktorý je v čase
splnomocnenia všeobecný a neurčitý, je treba považovať za neprípustnú v spotrebiteľských zmluvách
a ako takú aj za absolútne neplatnú. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že predpokladom zastúpenia je
jednakspôsobilosťzástupcunaprávnyúkon,oktorýideajednakskutočnosť,žezáujmyzástupcunesmú

byť v rozpore so záujmami zastúpeného, pričom stačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného,
ktorý môže vyvolať pochybnosť o tom, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti
vyplývajúce mu zo zastúpenia. V danom prípade právneho zástupcu povinnej priamo určil v predtlačenej
zmluve oprávnený a vybraný advokát zastupoval oprávneného v iných súdnych sporoch. Splnomocnený
zástupca pritom v rozpore s právnou úpravou uznával v mene povinnej sumy, ktoré v notárskej zápisnici
neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované. Taktiež zástupca povinnej uznal úroky z omeškania vo

výške, ktorá je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa mal za to, že splnomocnenec
povinnej konal v rozpore s dobrými mravmi, a preto je právny úkon - vyhlásenie - advokáta pred notárom
neplatný. A i keď notárska zápisnica formálne existuje, ale osvedčuje absolútne neplatný právny úkon,
je materiálne nevykonateľná a nemôže slúžiť ako exekučný titul v exekučnom konaní. Preto súd prvého
stupňa exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto

zastavil. Keďže súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil, rozhodol súd prvého stupňa tak, že
mu ich náhradu nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a aby konanie podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

V odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím
postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec
nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do
pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej

právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu
došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom
s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a kedy notár pri výkone

svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou
so zákonom a dobrými mravmi. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár
poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje
právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho
z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa

skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnej nič
nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa
náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej
zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako

s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Svojím
postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo
na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s
povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon

všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to
z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnúpríležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu
exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny
dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania

opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.
Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo
nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo
udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje

možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej
dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice.
Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že
mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak,
aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Ďalej oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že
vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa § 22 ods. 2

Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch
zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za
nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť
spísaná s oprávneným aj povinnou. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno

súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. Žiadal, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

V návrhu na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ oprávnený poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej
republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a

slobôd s tým, že citoval § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím
ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a
slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS. 120/2012-12 zo
dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti
notárskej zápisnice. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že žiadne ďalšie podmienky

formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť.
Oprávnený ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami
uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku
splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžníčka dobrovoľne splnomocnila fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V závere oprávnený žiadal, aby konanie bolo

prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom
znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Súdny exekútor ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to beznariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nakoľko mal za to, že notárska

zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie
exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 24.6.2004 zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 199,16 eura (6.000,-Sk),
ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie v sume 159,33 eura (4.800,-
Sk), t.j. spolu 358,49 eura (10.800,-Sk). Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná

splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v
jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Tomáš Kušnír dňa 19.12.2004 uznal za povinnú záväzok
z tohto úveru pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn.
N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2004 a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala

vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre

platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri
spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo
prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníka pri

spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnomocenstva
udeleného mu povinnou v zmluve o úvere.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho

orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide
o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba
uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu

záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluvaje potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne
práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň

na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinnej pri vyhlásení
o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a
povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej
zápisniceakoexekučnéhotitulu.Zatakejtosituáciejetuzjavnýrozporzáujmovmedzisplnomocnencom,
ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku,

že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým
účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami
povinnej.Existujúcirozporzáujmovmedzizástupcomazastúpeným(povinnou)vylučujemožnosťvzniku
platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra svojím
zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica teda neobsahuje
prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom
voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu
exekúcie na jeho základe.

Odvolací súd preto súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých notárskej zápisnici, ktorá bola
vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, chýba jej materiálna vykonateľnosť, a teda nie je možné,
aby bola spôsobilým exekučným titulom. Preto nie je možné na jej základe vykonávať exekúciu proti
povinnej.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní

spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým
z tvrdení oprávneného, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával
dokazovanie.

Oprávnený v podanom odvolaní podotkol, že súd prvého stupňa opätovne preskúmaval spôsobilosť
exekučného titulu. Preskúmanie notárskej zápisnice notárom nie je pre súd záväzné a taktiež nie je

záväzné jej posúdenie súdom pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Totiž udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím a rozhodnutím nie je ani notárska zápisnica, pretože táto
má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti),
ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. A preto jej opätovné posúdenie
ako exekučného titulu nie je porušením právnych predpisov. Exekučný súd je oprávnený a povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak
môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (viď § 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.1.2007, spis. zn.

3Cdo 164/1996, v ktorom sa o. i. uvádza, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je
tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí

byť konanie zastavené.Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací
súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými exekúciu vyhlásil za

neprípustnú, túto zastavil vrátane výroku o trovách exekúcie, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v
súlade so zákonnou úpravou potvrdil ako vecne správne.

Oprávnený spolu s odvolaním proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal aj návrh na prerušenie konania
v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru
Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K tomuto odvolací súd uvádza, že je bez právneho významu, či povinná v právnom vzťahu s

oprávneným vystupovala ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnila Mgr. Tomáša
Kušníranajejzastupovanieprispisovanínotárskejzápisnicenapĺňalocharakterneprijateľnejpodmienky
v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko notárska zápisnica v predmetnom konaní
nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa § 22

ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. Totiž splnomocnenie,
ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy advokátovi konajúcemu za oprávneného za účelom uznania
dlhu povinnej voči oprávnenému, je neplatným právnym úkonom, a preto je aj uznanie dlhu na základe
takto udeleného splnomocnenia absolútne neplatným právnym úkonom (viď uznesenie ÚS SR II. ÚS
404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za opodstatnený a z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní
úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli

priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.