Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3P/80/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213208962
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcel Kirnág
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213208962.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v právnej veci starostlivosti o mal. L. M., nar. XX.X.XXXX, mal. L. M., nar.
XX.X.XXXX a mal. L.G. M., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom D. X, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, dieťa rodičov otca L. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X,
zast. JUDr. Evou Hudákovou, advokátkou so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov a matky L. M., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom D. X, toho času bytom U. XXX, M. O. X., zast. JUDr. Jánom Jurčom, advokátom
so sídlom Partizánska 5, 085 01 Bardejov, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Maloleté deti L. M., nar. XX.X.XXXX, L. M., nar. XX.X.XXXX a L. M., nar. XX.X.XXXX, všetci bytom
D. X z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Matka maloletej sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých L. M., nar. XX.X.XXXX, L. M.,
nar. XX.X.XXXX a L. M., nar. XX.X.XXXX sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa mesačne na každé z maloletých detí počnúc dňom 5.11.2013 vždy k 15-temu dňu v
mesiaci k rukám otca maloletej.

Dlžné výživné za obdobie od 5.11.2013 do 26.11.2014 vo výške 1.036,37 € je matka maloletých p o v
i n n á zaplatiť k rukám otca maloletých do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk maloletých detí s matkou n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých sa návrhom na začatie konania spísaným do zápisnice pred Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny v Bardejove, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 5.11.2013 domáhal, aby súd zveril
maloleté deti L. M., nar. XX.X.XXXX, L. M., nar. XX.X.XXXX a L. M., nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti otca s tým, aby súd zaviazal matku maloletých detí platiť výživné na mal. L. vo výške 110,-
€ mesačne, na mal. L. vo výške 100,- € mesačne a na mal. L. vo výške 80,- € mesačne počnúc dňom
1.10.2013. Styk matky s maloletými žiadal neupraviť. Návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletých
nežije v spoločnej domácnosti od 4.10.2013 z dôvodu, že v posledných dňoch pretrvávali medzi nimi
problémy a z dôvodu, že matka maloletých nadviazala mimomanželský vzťah. Uviedol, že pri hádke v
rozčúlení fyzicky napadol matku maloletých, ktorá následne nato odišla zo spoločnej domácnosti.

Matka maloletých sa k návrhu vyjadrila cestou splnomocneného právneho zástupcu podaním
doručeným dňa 24.1.2014 kde uviedla, že s tvrdeniami otca maloletých môže čiastočne súhlasiť, ale
určite nemôže súhlasiť s dôvodmi rozpadu manželského vzťahu a následného odsťahovania sa zo
spoločnej domácnosti. Uviedla, že dôvodom hlbokého narušenia manželských vzťahov je to, že otec
maloletých ju viackrát fyzicky napadol, a to v dňoch 25.8.2013, 9.9.2013 a dňa 4.10.2013 bola nútená
opustiť spoločnú domácnosť. Toto konanie odôvodnila žiarlivosťou, psychickým a fyzickým nátlakom
otcom maloletých. Zároveň navrhla, aby maloleté deti jej boli zverené do osobnej starostlivosti s tým, že
otec bude povinný platiť na maloleté deti výživné vo výške mesačne 150,- € na mal. L., 130,- € na mal.
L. a 100,- € na mal. L.. Súčasne navrhla upraviť styk otca s maloletými.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
účastníkmi predložených listinných dôkazov a správ kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav:

Rodičia maloletých odo dňa 4.10.2013 nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko medzi nimi vznikli
problémy a došlo k vážnemu narušeniu manželského vzťahu, na čom sa vo svojich vyjadreniach
účastníci zhodli. Matka maloletých sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Maloleté deti ostali bývať u
otca na adrese D. X. Matka maloletých sa odsťahovala na adresu Š. XXXX, V. R., V.. Zo správy kolízneho
opatrovníka doručenej súdu dňa 8.1.2014 vyplýva, že otec maloletých mal záujem o obnovenie spolužitia
manželov, snažil sa o obnovenie, avšak bezúspešne. Matka nemala, ani nemá záujem o obnovenie
spolužitia a vrátenie sa do spoločnej domácnosti. Z jej strany je minimálny záujem o maloleté deti. Podľa
tvrdenia otca maloletých sa matka údajne zdržuje v Českej republike, kde asi pracuje.

Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2014 otec maloletých uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom
rozsahu, nakoľko matka maloletých vôbec nejaví záujem o maloleté deti. Spoločne s deťmi býva na
adrese D. XXX, trvalý pobyt majú na adrese D. X. Matka maloletých uviedla, že od októbra 2013 nie je v
kontakte s maloletými deťmi a býva na adrese U. XXX, M. O. X.. Na územie Slovenska chodí zhruba raz
za štvrťrok. Ďalej uviedla, že z jej strany by bola snaha vrátiť sa na územie Slovenska, hľadať si prácu
v blízkosti mesta V.. V prípade, ak sa vráti na územie Slovenska, chcela by bývať spoločne s deťmi.
Výživné od októbra 2013 neplatila.

Na pojednávaní konanom dňa 5.11.2014 uviedla právna zástupkyňa otca maloletých, že matka od
posledného pojednávania kontaktovala deti iba sporadicky, a to jeden deň pred jarmokom. Preto
navrhuje návrhu vyhovieť. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti, aj s prihliadnutím na pomery na
strane matky, otec maloletých by súhlasil aj s minimálnou výškou vyživovacej povinnosti, sumou 30
% zo sumy životného minima. Právny zástupca matky maloletých uviedol, že čo sa týka zverenia detí
do starostlivosti otca, nemá pokyny zo strany matky maloletých detí. Zotrváva na svojich podaniach a
písomných vyjadreniach. Kolízny opatrovník uviedol, že matka nemá vytvorené podmienky pre to, aby
sa mohla starať o maloleté deti. Preto navrhuje maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca a s
prihliadnutím na zárobkové pomery na strane matky navrhuje určiť vyživovaciu povinnosť sumou 30 %
zo sumy životného minima mesačne na každé z maloletých detí.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj
bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa
použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za preukázané, že maloleté deti sú počnúc októbrom 2013 v
starostlivosti otca. Matka maloletých v období od októbra 2013 až doposiaľ maloleté deti kontaktovala len
sporadicky, o deti sa nezaujímala a taktiež na maloleté deti neplatila výživné. Na pojednávaní konanom
v júni 2014 uviedla, že v prípade ak sa vráti na územie SR, chcela by bývať s maloletými deťmi. Do
posledného pojednávania konaného dňa 5.11.2014 nespravila žiadne kroky smerujúce k tomu, aby bola
častejšie v kontakte s maloletými deťmi, alebo aby sa vrátila trvalo na územie SR. Preto má súd za
preukázanú aj skutočnosť, že matka sa o maloleté deti nezaujíma, resp. sa zaujíma iba sporadicky a
nespravila žiadne kroky k tomu, aby mohla maloletým deťom zabezpečovať riadnu starostlivosť. Z toho
dôvodu súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca s tým, že styk maloletých detí s matkou
neupravil.

Vzhľadom na zverenie maloletých detí z manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti otca bolo
povinnosťou súdu vyplývajúcou mu z ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine určiť, ako má matka maloletých
prispievať na ich výživu, nakoľko k dohode rodičov o určení výživného nedošlo.

Otec maloletých v návrhu na začatie konania žiadal určiť výživné vo výške 110,- € mesačne na
maloletého L., 100,- € na maloletú L. a 80,- € na maloletého L..

Kolízny opatrovník navrhoval určiť výživné na maloleté deti rovnako, ako to navrhoval aj otec maloletých.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelne opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Pokiaľ ide o medzi účastníkmi spornú výšku výživného, na základe vykonaného dokazovania, postupujúc
v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd matku maloletých zaviazal prispievať na
výživu maloletých L. M., nar. XX.X.XXXX, L. M., nar. XX.X.XXXX a L. M., nar. XX.X.XXXX sumou
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na každé z maloletých detí vždy
k 15-temu dňu v mesiaci k rukám otca maloletej. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z výšky
príjmov matky maloletých detí, ktoré neodôvodňujú priznanie výživného vo vyššej výške. Taktiež na
pojednávaní konanom dňa 5.11.2014 právna zástupkyňa otca maloletých uviedla, že otec maloletých
detí by s prihliadnutím na pomery na strane matky súhlasil aj s minimálnou výškou výživného, t. j. sumou
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na každé z maloletých detí.

Súd uložil povinnosť matke maloletých uhradiť dlžné výživné za obdobie od 5.11.2013 (podanie návrhu
na začatie konania) do 26.11.2014 (dátum vyhlásenia rozsudku) vo výške 1.036,37 € k rukám otca
maloletých do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko túto lehotu považuje s prihliadnutím na
výšku dlžného výživného, ako aj s prihliadnutím na potreby maloletých detí za primeranú. Výška dlžného
výživného bola vypočítaná podľa § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. Z. o životnom minime v spojení
s § 62 ods. 3 Zákona o rodine (výška minimálneho výživného 27,13 € x počet mesiacov neplatenia
výživného - 11 mesiacov a 52 dní x 3 maloleté deti).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa
mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti.