Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/649/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411208948
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6411208948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov: 1/ N. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom E. K. XXXX/XX, XXX XX V. P., 2/ J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX
XX V. P., 3/ N. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX V. P., všetci právne zastúpení Advokátskou
kanceláriou Špireková & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad
Hronom, IČO: 47 232 811, proti odporkyni R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. K. XXX/XX, XXX XX V. P.,
právne zastúpenej JUDr. Antonom Bahledom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie
Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní

odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/189/2011-119 zo dňa 10. 03. 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť vykonať na jej náklady opatrenia, ktoré
zabránia zosuvu pôdy z parcely CKN číslo XXXX - trvalé trávnaté porasty o výmere 7659 m2 pre
katastrálne územie V. P. na parcelu CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 528 m2 pre
katastrálne územie V. P., ako aj na rodinný dom súpisného čísla XXXX, zapísaný na LV číslo XXXX
pre katastrálne územie V. P. (nehnuteľnosti patriace navrhovateľom), spočívajúce najmä v tom, že bude

na CKN parcele číslo XXXX udržiavať funkčnosť už zrealizovaných odvodňovacích vrtov, upraví povrch
zosuvu a zabezpečí ju proti pôsobeniu plošnej erózie, vybuduje odvodňovací drén a utesní prípadné
novovznikajúce zátrhy, všetko do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V poradí druhým výrokom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zabezpečiť, aby spadnutá dažďová
voda na parcelu CKN číslo XXXX - trvale trávne porasty o výmere 7659 m2 pre katastrálne územie V.
P., neodtekala na pozemok navrhovateľov CKN parcela číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 528 m2 pre katastrálne územie V. P. a do rodinného domu súpisného čísla XXXX, zapísaný na
LV číslo XXXX pre katastrálne územie V. P., a to taktiež v lehote 60 dní.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje
tzv. súdnu, teda kvalifikovanú prevenciu škôd. V prípade vážneho ohrozenia priznáva Občiansky
zákonník v rámci prevencie ohrozenému právo domáhať sa návrhom na začatie konania na súde,
aby ohrozovateľovi bola uložená povinnosť vykonať určité vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu

hroziacej škody. Vhodnosť a primeranosť takýchto opatrení bude závisieť vždy na okolnostiach
konkrétneho prípadu. Pre poskytnutie ochrany podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je
podmienkou, aby vznik škody hrozil bezprostredne; stačí, ak ide zatiaľ len o ohrozenie, avšak vážne, v
dôsledku ktorého vznikne škoda v budúcnosti. Práve odporkyňa je podľa okresného súdu tou povinnouosobou, ktorej nekonaním, t. j. neupravením pozemku, prípadne úkonmi ktorej vzniká ohrozenie
navrhovateliek, a u ktorej vzniká predpoklad zodpovednosti za škodu pokiaľ by k nej došlo, preto je v
tomto spore pasívne legitimovaná.

Okresný súd zdôraznil, že dažďovú vodu treba využívať, prípadne zneškodniť na tom pozemku, na ktorý
spadla, preto zaobchádzanie s dažďovou vodou má byť také, aby dažďová vody spadnutá na jeden
pozemok neuškodila druhému pozemku, predovšetkým pozemku susednému. Navrhovateľky uniesli
dôkazné bremeno a preukázali, že u nich vzniká vážne ohrozenie majetku zo strany odporkyne tým, že

neudržiava funkčnosť už realizovaných odvodňovacích vrtov, neupravila povrch zosunu a nezabezpečila
ho proti pôsobeniu plošnej erózii, nevybudovala odvodňovací drén a neutesnila novovznikajúce zátrhy
a nezabezpečila, aby spadnutá voda na jej pozemku neodtekala na pozemok navrhovateliek.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto okresný súd návrhu navrhovateliek v celom rozsahu
vyhovel a odporkyni uložil povinnosť vykonať opatrenia v rozsahu a v lehote, ako je uvedené vo výroku

napadnutého rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 151 ods. 3 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15-dňovej lehote (§204 ods. 1 veta prvá O. s. p.)

odvolanie odporkyňa. Namietala, že okresný súd pri hodnotení dôkazov tieto hodnotil jednostranne v jej
neprospech. Uviedla, že nebola prítomná pri ohliadke, resp. že ju tam súd „nepotreboval“.Tvrdila, že k
zosuvu pôdy došlo v máji roku 2010 a príčinou zosunu boli abnormálne dažďové zrážky, ktorým nemala
možnosť zabrániť. Situácia rodinného domu je taká, že podlažie tvoria riečne sedimenty Novobanského
potoka a nie svahové sedimenty a zosunom svahu nie je zasiahnuté podzákladie rodinného domu a

poškodené základy objektu. Uvedený dom podľa zistených informácií je postavený bez stavebného
povolenia. Vzhľadom na bezprostrednú blízkosť rodinného domu k svahu nie je možné, aby stekajúca
voda nezasiahla túto nehnuteľnosť. Poukázala na to, že ani vlastník predmetného domu neurobil žiadne
potrebné opatrenia, ktoré by v prípade nadmerných dažďových zrážok mohli predísť a zamedziť zosunu
zeminy a tým aj ohrozeniu stavby. Na záver poukázala na tú skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť

v minulosti viac rokov užívali jej právni predchodcovia bez akýchkoľvek zosunov, ako i akýchkoľvek
protipovodňových opatrení. Keďže ide o veľmi členitý, zvlnený, ťažko priechodný a strmý terén s veľkými
terénnymi nerovnosťami, blokmi zeminy, hrboľami a jamami, tento nie je možné jej silami upraviť
tak, aby nedochádzalo k zosunu zeminy. Keďže jej pričinením ani zavinením nedošlo k zosunu pôdy,
potom uloženie povinnosti súdom považuje za nezákonné a nevykonateľné. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Navrhovatelia k odvolaniu odporkyne v písomnom vyjadrení uviedli, že okresný súd posúdil vec správne,
správne zhodnotil skutkový a právny stav, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s kritériami v ust. § 132
O. s. p.. Zdôraznili, že vážne ohrozenie v prípade zosunu pôdy bolo jednoznačne konštatované aj v

znaleckom posudku, ktorého správnosť odporkyňa nespochybnila, a teda súd rozhodol vecne správne,
ak odporkyni uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 214 ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil
ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia § 219 O. s. p. umožňujú odvolaciemu súdu potvrdiť

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1), pričom odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho
odôvodnenie presvedčivé a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal so všetkými námietkami uplatňovanými odporkyňou v priebehu prvostupňového konania anajmä totožnými v odvolacom konaní. Preto by odôvodnenie odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním
vecne správnych dôvodov, v dôsledku čoho pristúpil odvolací súd k vypracovaniu tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvého stupňa
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 4, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky
požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dodáva nasledovné :

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Vhodnotenískutkovýchzistení
neabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopak,okresnýsúdichnáležitýmspôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.
K námietkam odporkyne uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva nasledovné:

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov
budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov

konania. Treba dodať, že aj podľa judikatúry ústavného súdu nepatrí do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa
riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS

3/97, II. ÚS 251/03).

I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len
„dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť
dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené

vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale
ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov
a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý
rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa

zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03).

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdprivyhodnotenídôkazovdôsledne
postupoval v zmysle ust. § 132 O. s. p., v zmysle ktorého hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedla odporkyňa. Jedným z takýchto dôkazov, okrem
samotnej ohliadky na mieste samom, bol i znalecký posudok, ktorého závery odporkyňa nenamietala
a v ktorom bolo výslovne konštatované, že „existuje reálne riziko opätovnej aktivácie svahových
pohybov a obnovenia ďalšieho zosúvania svahu. V prípade ďalšieho pohybu svahu by mohlo dôjsť
k zosunutiu čela, zosunu smerom k nehnuteľnosti navrhovateliek, a to nahrnutím vytlačeného telesa

zeminy na dvor rodinného domu a k stene rodinného domu. V prípade ďalšej aktivizácie zosunu je
reálne nebezpečenstvo poškodenia a znehodnotenia nehnuteľnosti nahrnutou a splavenou zeminou
a vytekajúcou vodou.“ Znalec na ohliadke zistil, že teleso zosunu nie je upravené a zarovnané a
nie je dobudovaná a udržiavaná drenáž povrchových vôd v telese zosunu a v priestore nad ním a
že nie je vybudovaná ani drenáž povrchových vôd pod pätou zosunu, teda v mieste s dosahom, s

pozemkom a rodinným domom navrhovateliek a je možné potvrdiť prienik dažďových vôd na pozemok
navrhovateliek a jej poškodenie. Na mieste samom znalec konštatoval, že nie sú žiadne zábrany ani
odvodnenia, ani iné opatrenia, ktoré by spôsobili odvádzanie stekajúcej vody mimo dosah nehnuteľnosti
navrhovateliek. Naopak, na rodinnom dome navrhovateliek znalec nezistil žiadne statické poruchy a
prejavy zosúvania. Zistil splavenú zeminu pretečenú cez oplotenie, preto nie je možné konštatovať,

že by závery prvostupňového súdu boli vyhodnotené jednostranne len v neprospech odporkyne, ak
vykonanie znaleckého posudku je výsledkom odbornej činnosti znalca. Už zo záverečnej správy zo
dňa 10. 12. 2010, s ktorým bola odporkyňa oboznámená, vyplývali opatrenia, ktoré ukladali udržiavať
funkčnosť realizovaných odvodňovacích vrtov, upraviť povrch zosunu a zabezpečiť ho proti pôsobeniuplošnej erózie, zabezpečiť širšie územie proti plošnej erózii, v čase zvýšených zrážok monitorovať
novovznikajúce zátrhy a okamžite ich utesniť, aby sa zabránilo vzniku povrchovej vody do telesa zosunu
a v prípade neskorších prejavov nestability vybudovať odvodňovací drén. Uvedené závery o hrozbe

možnosti vzniku vážnej škody boli zistené vykonaným dokazovaním a odporkyňou neboli žiadnym
spôsobom spochybnené.

Právna úprava v ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva ohrozenému subjektu domáhať sa
na súde, aby ohroziteľovi bola uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie

hroziacejškody,pričomvhodnosťaprimeranosťtýchtoopatrenívždyzávisínaokolnostiachkonkrétneho
prípadu a môže spočívať buď v uložení zdržať sa činnosti, ktorá by mohla spôsobiť vznik škody (pasívna
povinnosť) alebo v uložení povinnosti vykonať činnosť, ktorá môže zabrániť vzniku škody (aktívna
povinnosť). Obe opatrenia však prichádzajú do úvahy práve vtedy, ak závažná škoda ešte len hrozí.
Uvedená právna úprava v žiadnom prípade nepoukazuje na otázku zavinenia ohroziteľa, ak závažná
škoda ešte len hrozí. Citované zákonné ustanovenie teda poskytuje ochranu iba proti hroziacej škode,

a to vážnej škode, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo na majetku. Okolnosť, že odporkyňa zosuv
pôdy svojím výslovným konaním nezavinila nie je preto pre posúdenie návrhu relevantná. Odvolací
súd uznáva, že aj podľa stanoviska geodetického ústavu z roku 2010 bolo konštatované, že príčinou
zosunu bolo geologické podložie zložené zo svahovitých, hlinito-kamenitých zemín, ktoré je vo svahu
náchylné na zosúvanie, za spolupôsobenia nasýtenosti svahu vodou, ďalej tektonická predispozícia

pozdĺž údolia, prejavujúca sa porušenosťou hornín a dlhotrvajúce zrážky na jar a v lete roku 2010,
ktorým došlo k nasýteniu povrchovej polohy zeminy a zvyšoval sa tak tlak na potenciálnu šmykovú
plochu zosunu, pričom prenikajúca voda súčasne znižovala pevnostné parametre ílovitých zemín na
tejto ploche. Avšak už na základe záverečnej správy z 10. 12. 2010 vyplývali opatrenia, ktoré boli
nevyhnutné preto, aby nedošlo k ďalšiemu vzniku škody. Aj znaleckým posudkom bolo konštatované,

že naďalej pretrváva reálne riziko opätovnej aktivácie svahovitých pohybov a obnovenia ďalšieho
zosúvania svahu a súčasne aj potvrdil prienik dažďových vôd na pozemok navrhovateliek a jeho
poškodenie. Uvedené dôkazy vyhodnotené okresným súdom preto jednoznačne odôvodňovali správny
právny záver okresného súdu o povinnosti uložiť odporkyni opatrenia na zabránenie, resp. k odvráteniu
hroziacej škody. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje aj s tým, že okresným súdom

nariadené opatrenia sú vhodné a primerané okolnostiam konkrétneho prípadu a opätovne zdôrazňuje,
že skutočnosť, že odporkyňa možný hroziaci vznik škody nezapríčinila, nie je skutočnosťou, ktorá by
akýmkoľvek spôsobom spochybňovala právne závery okresného súdu. Odvolací súd preto odvolanie
odporkyne nepovažoval za dôvodné a ani skutočnosť, či rodinný dom navrhovateliek má, resp. nemá
vydané stavebné povolenie, nie je podstatnou pre posúdenie nároku navrhovateliek.

Okresný súd sa teda správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd

stručne a jasne objasnil skutkový ako i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že
nárok navrhovateliek je dôvodný.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré
nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa §

219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, a to v celom rozsahu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 4 O. s. p. súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.