Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/199/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200462
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713200462.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: STAVEBNINY
ŽABOKREKY, s.r.o., so sídlom Kolónia Hviezda 9655/161, 036 08 Martin - Priekopa, IČO: 45 665 702,
zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou, so sídlom V. A. XXXXX/
XX, XXX XX O., proti žalovanému v 1/ rade: stavLUMI s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 389/30, 972 43

Zemianske Kostoľany, IČO: 46 078 436, žalovanému v 2/ rade: Skaleš Plus, s.r.o., so sídlom 038 04
Bystrička 445, IČO: 46 277 005, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Adrianou Šimekovou, rod.
C., advokátkou, so sídlom G. XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 5.453,14 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/6/2013-234 zo dňa 30.1.2014
vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému v 2/ rade zamietnutá a v závislom výroku o trovách
prvostupňového konania, viažucom sa k žalovanému v 2/ rade, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/6/2013-234 zo dňa 30.1.2014 v napadnutom výroku,

ktorým bola žaloba voči žalovanému v 2/ rade zamietnutá a vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť
žalovanému v 2/ rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1.582,02 Eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalovaného v 2/ rade, p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2/ rade trovy odvolacieho konania, a to trovy
právneho zastúpenia v sume 198,93 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet
právnej zástupkyne žalovaného v 2/ rade JUDr. Adriany Šimekovej, rod. C., advokátky, so sídlom G.
XX, XXX XX O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 5.453,14 Eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.453,14 Eur od 15.1.2013 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči žalovanému v 2/ rade bola žaloba zamietnutá.
O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný v 1/ rade je povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 327 Eur a v trovách právneho
zastúpenia v sume 1.390,95 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu

žalobcu. V súvislosti so zamietnutím žaloby voči žalovanému v 2/ rade o trovách prvostupňového
konania bolo rozhodnuté tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2/ rade trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1.582,02 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalovaného v 2/ rade. Okresný súd v odôvodnení, po vykonanom
dokazovaní poukázal na Zmluvu o dielo zo dňa 21.08.2012 medzi objednávateľom stavLUMI s.r.o.
a zhotoviteľom Skaleš Plus, s.r.o., z ktorej vyplývalo, že predmetom diela bola montáž, demontáž a
prenájom lešenia a zatepľovacie práce na objekte Hala ZŤS Martin. Podľa čl. IV. vyplývala cena diela 3

Eur za meter štvorcový lešenia, 10 Eur za zatepľovacie práce, 6 Eur za špalety, pričom cena materiálunebola dohodnutá. Ceny v tejto zmluve o dielo korešpondovali s cenovou ponukou firmy Skaleš Plus,
s.r.o., Bystrička pre firmu stavLUMI s.r.o.. Zo zmluvy o dielo zo dňa 6.9.2012 medzi objednávateľom
NUTTA, s.r.o., Námestovo a zhotoviteľom Skaleš Plus, s.r.o., Bystrička vyplynulo, že predmetom plnenia

boli stavebné dokončovacie zatepľovacie práce so začiatkom prác 6.9.2012. Cena bola dohodnutá za
vykonané práce a materiál 9.130 Eur. Cena diela korešpondovala s cenovou ponukou firmy Skaleš
Plus, s.r.o., Bystrička pre firmu NUTTA, s.r.o., Námestovo, kde predmetom cenovej ponuky bola aj cena
materiáluvhodnote3.700Eur.Zozmluvyodielozodňa20.8.2012medziobjednávateľomNUTTA,s.r.o.,
Námestovo a zhotoviteľom stavLUMI s.r.o., Zemianske Kostoľany vyplynulo, že predmetom diela bolo

zateplenie budovy - areál bývalej haly ZŤS Martin. Cena za dielo bola dohodnutá na 27 Eur za meter
štvorcový.Vcenebolzahrnutýajprenájom,montážademontážlešenia,začiatokprác21.8.2012,koniec
prác 4.9.2012. Z jednotlivých „stasiek“ (č.l. 133 až 136) vyplynulo, že materiál bol navážaný od žalobcu
v dňoch 13.8., 14.8., 20.8., 28.8., 30.8., 6.9. a 7.9.2012. Zo zmluvy o dielo zo dňa 4.9.2012 vyplynulo,
že živnostník Jozef Gaži-TREND, Nová Lesná ako zhotoviteľ mal uzavretú zmluvu o dielo so žalovaným
v 2/ rade. Predmetom zmluvy boli zatepľovacie práce podľa pokynov objednávateľa. Zo Zmluvy o dielo

zo dňa 21.8.2012 vyplynulo, že živnostník pán Ivan Dolník, s miestom podnikania Bystrička 249, mal
uzavretú zmluvu o dielo so žalovaným v 2/ rade, predmetom ktorej boli stavebné práce na objekte Haly
ZŤS Martin. Zo zmluvy označenej ako Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 1.1.2012 vyplynulo, že pán
V. G. bol zamestnancom firmy Skaleš Plus, s.r.o. s dohodnutým druhom práce pomocné lešenárske
a zatepľovacie práce. Okresný súd poukázal na ust. § 261 ods. 1, § 369 ods. 1, § 409 ods. 1, 2, §

448 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 veta prvá, § 33 ods.
1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru skutkového stavu, podľa ktorého právne
vzťahy medzi účastníkmi konania sa spravovali ustanoveniami Obchodného zákonníka vzhľadom na
ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca uplatnil svoj nárok s argumentáciou
existencie záväzkového vzťahu, a to konkrétne kúpnej zmluvy uzavretej ústnou formou so žalovaným v

1/ a v 2/ rade. Vykonané dokazovanie podľa názoru okresného súdu preukázalo, že medzi žalobcom a
žalovaným v 1/ rade bola uzavretá kúpna zmluva podľa ust. § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka,
a to ústnou formou dňa 20.8.2012. Vyplynulo to z výpovede žalobcu, ktorý uviedol, že dňa 20.8.2012
ho navštívil konateľ žalovaného v 1/ rade za účelom uzavretia kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola
dodávka materiálu na zateplenie areálu bývalých ZŤS Martin. Ďalej výpoveďou samotného žalovaného

v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade vypovedal, že so žalobcom dojednával cenu, keď sa vyjadril, že sa pýtal
žalobcu, akú cenu vie spraviť pre firmu stavLUMI s.r.o.. Bolo dohodnuté, že žalobca bude firme stavLUMI
materiál dodávať a preberať ho bude pán Z.. Uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
v 1/ rade bolo preukázané „výdajkami“ zo skladu žalobcu v Žabokrekoch a v Martine, ktoré znejú na
meno A., čo je konateľ žalovaného v 1/ rade. Skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a

žalovaným v 1/ rade potvrdil aj žalovaný v 2/ rade. Predmetom kúpnej zmluvy bola dodávka materiálu
na zateplenie areálu bývalých ZŤS Martin, čo zostalo medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nesporné.
Zostali nesporné aj dojednané náležitosti kúpnej zmluvy týkajúce sa objemu tovaru, ktorý bol objednaný
na samom počiatku čo do množstva a dodávaný na stavbu priebežne. Žalovaný v 1/ rade nerozporoval
vyfakturovanú cenu. Z týchto záverov preto okresný súd žalobe žalobcu proti žalovanému v 1/ rade na

zaplatenie kúpnej ceny dodaného materiálu v celkovej sume 5.453,14 Eur vyhovel. Pokiaľ žalovaný v 1/
rade nezaplatil kúpnu cenu, nastalo omeškanie, z ktorého titulu bol priznaný aj úrok z omeškania podľa
ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade neboli
dojednané úroky z omeškania, žalobcovi prislúchali úroky z omeškania zákonné s použitím § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka, účinného od 15.1.2009 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a Nariadenia Vlády SR číslo 87/1995 Z.z., a to o 8 percentuálnych bodov vyššie, než je
úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Splatnosť bola dohodnutá najneskôr s vyhotovením diela,
a keďže dielo bolo zhotovené v septembri 2012, vtedy nastala aj splatnosť kúpnej ceny, a pokiaľ bol
uplatnený úrok z omeškania až odo dňa podania žaloby na okresný súd, čo bolo dňa 15.1.2013, okresný
súd žalobe aj v tejto časti uplatneného príslušenstva vyhovel.

Vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade mal okresný súd preukázané, že zateplenie budovy areálu bývalej
Haly ZŤS Martin bolo realizované prostredníctvom dvoch Zmlúv o dielo, jednou zo dňa 20.8.2012
uzavretou medzi objednávateľom NUTTA, s.r.o. a zhotoviteľom žalovaným v 1/ rade. Táto skutočnosť
bola preukázaná výpoveďou svedka R., ako aj výpoveďou žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade.
V diele bolo následne pokračované podľa druhej Zmluvy o dielo zo dňa 6.9.2012 medzi objednávateľom

NUTTA, s.r.o., Námestovo a zhotoviteľom Skaleš Plus, s.r.o., Bystrička. Pokiaľ išlo o prvú Zmluvu o dielo
zo dňa 20.8.2012, bola zhotoviteľom diela firma stavLUMI, s.r.o.. Táto následne toto dielo realizovalasubdodávateľsky na základe Zmluvy o dielo zo dňa 21.8.2012 medzi objednávateľom stavLUMI, s.r.o. a
zhotoviteľom Skaleš Plus, s.r.o.. Predmetom zmluvy bola výlučne montáž, demontáž, prenájom lešenia
a zatepľovacie práce. Táto zmluva nezahŕňala dodávku materiálu. Dodávku materiálu žalovaný v 1/

rade zabezpečoval na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.8.2012 uzavretej so žalobcom. I napriek tomu,
že žalobca tvrdil, že 21.8.2012 došlo k ukončeniu kúpnej zmluvy medzi ním a žalovaným v 1/ rade,
táto skutočnosť zo strany žalobcu nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalobca tvrdil, že 21.8.2012
uzavrel novú kúpnu zmluvu, a to ako so žalovaným v 1/ rade, tak so žalovaným v 2/ rade, ktorí prišli
osobne do firmy žalobcu a mali dojednávať kúpnu zmluvu. Tieto skutočnosti neboli preukázané. Bolo

preukázanévýpoveďousamotnéhožalobcunačíslelistu89,ženáležitostikúpnejzmluvy,tedamnožstvo
materiálu, cenu a splatnosť dojednával ešte 20.8.2012 práve so žalovaným v 1/ rade a tieto základné
náležitosti kúpnej zmluvy 21.8.2012 neboli predmetom rokovaní, ktorých bol účastný aj žalovaný v 2/
rade. Žalobca potvrdil, že žiadna identita firmy žalovaného v 2/ rade mu nebola známa. Ak žalobcovi
nebola známa identita žalovaného v 2/ rade, nevedel, s kým kúpnu zmluvu dojednáva a neboli prebraté
a dojednané základné náležitosti kúpnej zmluvy, tak takýmto jednaním nemohlo dôjsť k uzavretiu

kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade. Uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným v 2/ rade poprel aj žalovaný v 2/ rade, ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní tvrdil, že dostal
splnomocnenie od žalovaného v 1/ rade na preberanie tovaru. Táto skutočnosť bola známa aj žalobcovi.
To, že žalovaný v 2/ rade nebol účastníkom kúpnej zmluvy so žalobcom, potvrdil aj samotný žalovaný
v 1/ rade na č.l. 201 spisu, keď uviedol, že žalovaný v 2/ rade bol jeho subdodávateľom, o čom svedčí

aj predložená zmluva o dielo s tým, že kúpnu zmluvu so žalobcom uzavrel práve žalovaný v 1/ rade a
pán Z. za žalovaného v 2/ rade mal len tovar preberať, čo potvrdzuje vyjadrenie žalovaného v 2/ rade,
že bol splnomocnený na preberanie tovaru. Ako bolo preukázané 6.9.2012, uzavretá nová zmluva o
dielo, ktorú realizoval ako zhotoviteľ žalovaný v 2/ rade a aj po tomto termíne žalovaný v 2/ rade preberal
materiál na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, tak aj po tomto

termíne konanie žalovaného v 2/ rade zaväzuje žalovaného v 1/ rade, a to z toho dôvodu, že samotný
žalovaný v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že po tom, ako ho pán Z. dostal zo stavby a bral materiál
stále na jeho meno, tak žalobca to nemal odkiaľ vedieť a samotný žalovaný v 1/ rade mu túto skutočnosť
neoznámil, akosi na to pozabudol, to znamená, že takéto konanie žalovaného v 1/ rade sa považuje za
schválenie prekročenia splnomocnenia tak, ako to má na mysli ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ došlo k odoberaniu tovaru v období od 20.8.2012 do 6.9.2012, tovar bol odoberaný na základe
kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, existencia v tomto rozhodnom období kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade nebola preukázaná. Ak došlo k odoberaniu tovaru aj po
dátume 6.9.2012 žalovaným v 2/ rade, zaväzovalo to žalovaného v 1/ rade z dôvodov uvedených v §
33 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, ako skonštatoval okresný súd, a preto žalobu proti žalovanému

v 2/ rade zamietol.

O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Žalovaný v 1/ rade bol neúspešným účastníkom súdneho konania, preto bol zaviazaný na náhradu
súdneho poplatku z podanej žaloby v sume 327 Eur, zaplateného žalobcom a súčasne žalobcovi boli
priznané trovy právneho zastúpenia v sume 1.390,95 Eur za sedem úkonov právnej služby. Pokiaľ išlo o

žalovaného v 2/ rade, ten bol vo vzťahu k žalobcovi plne úspešný, a preto okresný súd žalobcu zaviazal
nahradiť trovy konania žalovanému v 2/ rade. Trovy konania na strane žalovaného v 2/ rade pozostávali
zo 7 úkonov právnej služby (príprava prevzatie, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní 15.3.2013,
6.6.2013, 25.10.2013, 13.12.2013 a 30.1.2014). Okresný súd priznal režijný paušál za 6 úkonov právnej
služby učinených v roku 2013, režijný paušál vo výške 7,81 Eur a za 1 úkon právnej služby učinený v

roku 2014, režijný paušál 8,04 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia zodpovedali sume 1.582,02 Eur.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba žalobcu proti žalovanému v 2/ rade
zamietnutá, v spojení so závislým výrokom o trovách prvostupňového konania, viažucim sa k
žalovanému v 2/ rade, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd nesprávne
vec právne posúdil, podľa vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca

poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a judikatúru Ústavného súdu SR s tým, že prvostupňový súd
sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami, keď v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia nezdôvodnil, prečo neuznal argumentáciu žalobcu, na ktorú poukazoval
počas súdneho konania, ako aj v záverečnej reči právny zástupca žalobcu. Vzhľadom k uvedenémužalobca mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, t.j. je postihnuté vadou
podraditeľnou pod ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Žalobca uviedol, že uniesol dôkazné bremeno, keď
preukázal, že uzavrel so žalovaným v 1/ a v 2/ rade kúpnu zmluvu na dodávku stavebného materiálu

na zateplenie objektu v areáli bývalých ZŤS. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaní v 1/ a v 2/ rade vystupovali
ako partneri a žalobca nemal vedomosť o ich vnútorných zmluvných vzťahoch. Podľa vykonaného
dokazovania žalovaní v 1/ a v 2/ rade prebrali a objednali stavebný materiál od žalobcu v rozsahu
predložených výdajok. Stavebný materiál preberal tak žalovaný v 1/ rade, ako aj žalovaný v 2/ rade a
materiál objednával tak žalovaný v 1/ rade (konkrétne pán A.), ako aj žalovaný v 2/ rade (konkrétne

pán Z. alebo jeho pracovníci na stavbe). Uvedené skutočnosti preukazuje samotná výpoveď pána Z.
na súdnom pojednávaní zo dňa 15.03.2013. Ohľadom skutočnosti, kto tovar objednával, vypovedala
aj svedkyňa pani P. D. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 06.06.2013. Potvrdila, že
telefonicky objednával tovar pracovník p. Z.. Svedkyňa od žalobcu dostala počas zastupovania žalobcu
informáciu, že stavbu v bývalej ZŤS realizujú partneri Z. a A., s tým, že uviedla, že mala za to, že zmluvu
uzavreli so žalobcom obidvaja. Tovar bol preberaný obidvoma žalovanými, ako aj objednávaný, a pokiaľ

by bola kúpna zmluva uzavretá iba so žalovaným v 1/ rade, žalobca by tovar nedodával na základe
objednávky zo strany pána Z., resp. jeho pracovníkov, ale výlučne na základe objednávky iba zo strany
pána A. ako konateľa žalovaného v 1/ rade. S týmito argumentmi sa podľa názoru žalobcu okresný súd
nevysporiadal. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 2/ rade neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti
s tvrdením, že žalovaný v 2/ rade v zastúpení konateľom pánom Z. neuzavrel so žalobcom predmetnú

kúpnu zmluvu ohľadom dodávky stavebného materiálu, a že vo vzťahu k žalobcovi vystupoval ako
nejaký „splnomocnenec“. O plnomocenstve v konaní nebol predložený žiadny písomný doklad. Tvrdenia
žalovaných žalobca považoval za rozporné a ich obranu za účelovú, ktorá nezodpovedala faktickému
priebehu preberania a objednávania materiálu od žalobcu. Žalobca poukázal na rozporné tvrdenia p.
Z., ktorý uviedol, že materiál aj preberal aj objednával a neskôr uvádzal, že tovar len preberal, ale

objednával ho p. A.. Žalobca uviedol, že sú rozpory aj medzi tvrdeniami žalovaného v 1/ a v 2/ rade, a
to p. Z. a A. na súdnych pojednávaniach. Pán A. na súdnom pojednávaní zo dňa 12.12.2013 uviedol,
že pán Z. mal tovar preberať, nie objednávať a pán A. ďalej na pojednávaní dňa 12.12.2013 tvrdil,
že pán Z. si od žalobcu sám materiál objednával. Faktom bolo to, že stavebný materiál bol zo strany
žalovaného v 2/ rade preberaný a objednávaný aj po 06.09.2012, t.j. po tom ako žalovaný v 2/ rade

uzavrel zmluvu o dielo so spoločnosťou NUTTA, s.r.o.. Všetok stavebný materiál, ktorý bol objednaný,
dovezený na stavbu a prevzatý, je na stavbe aj spotrebovaný. Uvedené tvrdil aj pán Z. vo svojej
výpovedi v trestnom konaní sp. zn. ČVS: ORP-646/0EK-MT-2012, že výdajky predložené žalobcom k
trestnému oznámeniu sú podpisované jeho pracovníkmi, ktorí vykonávali zateplenie objektu v ZŤS, a
že všetok materiál je zapracovaný a spotrebovaný. Žalovaný v 2/ rade v zastúpení p. Z. na súdnom

pojednávaní dňa 06.06.2013 klamlivo uviedol, že po 06.09.2012 sa už od žalobcu materiál nenavážal.
Okresný súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s tým, že žalovaný v 2/ rade tovar od žalobcu
aj objednával, nielen preberal, pričom z „údajného“ plnomocenstva malo vyplývať len splnomocnenie
žalovaného v 2/ rade na preberanie, nie objednávanie tovaru. Výsledky dokazovania podľa názoru
žalobcu však potvrdili, že žalovaný v 2/ rade tovar od žalobcu aj objednával, a to počas celej doby

odoberania tovaru. Je nespochybniteľné, že po 06.09.2012 musel tovar objednávať výlučne žalovaný
v 2/ rade, pretože žalovaný v 1/ rade už zateplenie objektu nevykonával, a teda on nemohol ani tovar
od žalobcu objednávať. Žalobca mal za to, že okresný súd nesprávnym spôsobom aplikoval ust. § 33
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný
súd uviedol, že dňa 06.09.2012 bola uzavretá nová zmluva o dielo, ktorú realizoval ako zhotoviteľ

žalovaný v 2/ rade, a ak aj po tomto termíne žalovaný v 2/ rade preberal tovar, tak bolo to konanie
žalovaného v 2/ rade, ktoré zaväzovalo žalovaného v 1/ rade s poukazom na § 33 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ by aj vykonané dokazovanie bolo základom pre názor okresného súdu, že k uzavretiu
kúpnej zmluvy nedošlo vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade, tak nárok žalobcu voči žalovanému v 2/ rade
vychádza z ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný v 2/ rade nemal splnomocnenie

tovar objednávať, napriek tomu, tovar od žalobcu objednával. Podľa ustálenej súdnej judikatúry sa
ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzťahuje na prípad, keď existuje síce plnomocenstvo, ale
splnomocnenec ho nerešpektuje tým, že pri svojom konaní prekračuje jeho medze alebo na prípad,
ak ide o nesplnomocnené konanie alebo ak síce plnomocenstvo pôvodne existovalo, ale z nejakého
dôvodu následne zaniklo a splnomocnenec napriek tomu koná tak, ako keby mal platné plnomocenstvo.

Ak zdanlivý zástupca použije plnenie, ktoré dostal od tretej osoby v prospech zastúpeného, má tretia
osoba nárok na plnenie ako proti nepravému zástupcovi, tak i „zastúpenému“.Žalobca v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov prvostupňového konania poukázal na to, že okresný
súd nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný v 2/ rade nereagoval na žalobcovu výzvu o mimosúdne
vyrovnanie veci a neprispel k vyriešeniu veci bez toho, aby bol žalobca nútený obrátiť sa na súd. I

napriek pasívnemu správaniu sa žalovaného v 2/ rade okresný súd mu priznal trovy konania. Žalobca
poukázal aj na výšku súdom priznanej náhrady trov konania žalovanému v 2/ rade, ktorá nie je v súlade
so špecifikáciou trov právneho zastúpenia, uvedenou v odôvodnení rozhodnutia. Okresný súd uviedol,
že trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 7 úkonov právnej služby po 190,89 Eur, 6 x režijný paušál
vo výške 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur, spolu 1.582,02 Eur, pričom matematickým prepočtom táto suma trov

právneho zastúpenia predstavuje 1.391,13 Eur. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť podľa
ust. § 220 O.s.p. tak, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu 5.453,14 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania, resp. rozhodnutie okresného
súdu zrušiť v plnom rozsahu a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil
aj náhradu trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade mal za to,

že okresný súd vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Pokiaľ žalobca v
odvolaní poukazuje na rozpornosť dôvodov rozhodnutia okresného súdu, tak nekonkretizoval, v čom vidí
tieto rozpory. Žalovaný v 2/ rade kúpnu zmluvu so žalobcom neuzatvoril. Toto tvrdenie bolo preukázané
aj výpoveďou konateľa žalovaného v 1/ rade - O. A., ktorý okrem iného uviedol, že materiál bude dodávať
žalobca žalovanému v 1/ rade a preberať ho bude pán Z.. Žalovaný v 2/ rade súčasne poukázal na

viaceré rozpornosti vo výpovedi žalobcu, a to konateľa L.. O. D. o tom, ako malo dôjsť k uzatvoreniu
zmlúv na dodávku materiálu. Žalovaný v 2/ rade poukázal na výpoveď svedkyne P. D., ktorá potvrdila,
že žalobca bežne uzatvára kúpnu zmluvu pred výdajom tovaru. Keďže prvý výdaj tovaru, na základe
kúpnej zmluvy, bol uskutočnený 20.8.2012, nemohlo ísť o výdaj tovaru na základe údajnej zmluvy, ktorá
bola uzatvorená dňa 21.8.2012 medzi žalobcom a žalovanými. Svedkyňa podľa názoru žalovaného v 2/

rade potvrdila, že kúpna zmluva bola uzatvorená len jedna, a to 20.8.2012 medzi žalobcom a žalovaným
v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že O. A. sám vo svojej výpovedi potvrdil, že spomínal, že p. Z.
bude robiť na stavbe a že bude odoberať materiál. V zmysle trestného oznámenia, uznesenia sp. zn.
ČVS: ORP-646/OEK-MT-2012 zo dňa 31.10.2012, L.. O. D. okrem iného uviedol, že O. A. dňa 24.8.2012
navštívilpredajnýdvorstavebnínvMartine,kdesmajiteľomsIng.O.D.osobne,popredloženínáležitých

dokladov, uzatvoril ústnu dohodu o predaji stavebného materiálu s možným odberom a následným
vrátenímnepotrebnéhomateriálunavýdajku,čoumožňovaloO.A.odoberaťtovarbezpriamehoplatenia
s tým, že vždy po každom odbere prijatý tovar na mieste prevezme on osobne, alebo ním určený
pracovník, čo potvrdí svojim podpisom na výdajke pracovníkovi stavebnín a k úhrade materiálu dôjde až
po realizácii stavby“. V čase 20.08.2012 žiaden pracovník p. Z. na stavbe fyzicky nebol. Podľa názoru

žalovaného v 2/ rade okresný súd správne aplikoval ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak aj
žalobca poukázal na ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak v zmysle ust. § 33 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva
vedela. Zdôraznil výpoveď O. A., podľa ktorej bol s p. D. - za žalobcu dohodnutý tak, že materiál bude
objednávať a pracovníci na stavbe ho budú preberať. Pokiaľ žalobca uviedol tvrdenia, že žalovaný

v 2/ rade nebol oprávnený na objednávanie tovaru a svojim konaním prekročil oprávnenie konať za
splnomocniteľa, tak z výpovedí O. D., O. A. bolo zrejmé, že konateľ žalobcu L.. D. o tejto skutočnosti
od počiatku vedel, konateľ žalovaného v 1/ rade O. A. svojim konaním dodatočne schválil konanie pána
Z. na objednávanie tovaru, pretože bolo zrejmé, že po tom, čo sa dozvedel, že objednávky tovaru mal
vykonať pán Z., prisľúbil žalobcovi úhradu za odobratý materiál. V priebehu konania nebolo žiadnym

spôsobom preukázané, kedy mal žalovaný v 2/ rade objednať materiál, aký materiál mal objednať a
či tento materiál bol aj dodaný. Žalovaný v 2/ rade považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne
správne s návrhom ho potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 198,93 Eur za 1 úkon právnej pomoci, a to písomné vyjadrenie žalovaného v 2/
rade k odvolaniu žalobcu.

Žalovaný v 1/ rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutýchvýrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/199/2014-261 zo dňa 01.10.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
žalobcovi,žalovanémuv2/radeprostredníctvomichzástupcovstým,žepodľaust.§156ods.1,3O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.11.2014,

na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Základom odvolania žalobcu bola námietka prijatých záverov okresným súdom v tom smere, že
žalobca nepreukázal uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným v 2/ rade, vo vzťahu ku ktorému žalobca
uplatnil pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny spolu s príslušenstvom. Žalobca namietal rozpornosť
odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu s tým, že nebolo dodržané ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Žalobca

v odvolacom konaní zotrval na tom, že výsledky dokazovania potvrdili, že žalovaný v 2/ rade tovar
od žalobcu nielen preberal, ako aj objednával, pričom pohľadávka žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny
dodaného tovaru voči žalovanému v 2/ rade vyplýva z ust. § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže
okresný súd nesprávne aplikoval ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasťou odvolania žalobcu
bola aj námietka do výroku o trovách prvostupňového konania priznaných žalovanému v 2/ rade, keďže

tomuto boli priznané trovy prvostupňového konania i napriek jeho pasívnemu postoju v súvislosti s
uplatnenou pohľadávkou žalobcu a z dôvodu, že matematický výpočet trov právneho zastúpenia nesedí.

K postupnosti jednotlivých odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd uvádza, že ani jeden nevyhodnotil
akorelevantnýktomu,abymohlodôjsťkzrušeniurozhodnutiaokresnéhosúduvnapadnutýchvýrokoch,
resp. k zmene prvostupňového rozhodnutia a vyhovenia žalobe žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2/

rade.

Krajský súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu spĺňa atribúty vyplývajúce z ust. §
157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd svoje závery odôvodnil na základe vyjadrených vlastných myšlienkových
postupov a hodnotení vyplývajúcich z priebehu konania a stavu dokazovania. Podľa názoru krajského
súdu rozhodnutie prvostupňového súdu je primeraným spôsobom odôvodnené, pretože okresný súd sa

vysporiadal so základnou otázkou v súdnom konaní, a to či bol uzavretý zmluvný vzťah nielen medzi
žalobcom a žalovaným v 1/ rade, ale aj to, či žalobca preukázal uzavretie kúpnej zmluvy so žalovaným
v 2/ rade. Vo vzťahu k tejto základnej spornosti, a to existencie, resp. neexistencie zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade okresný súd vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie za
dôkaznej povinnosti sporových strán a svoje prijaté závery dostatočným spôsobom odôvodnil. Krajský

súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od logických záverov okresného súdu, od jeho racionálnej
úvahy,ktorávychádzalazpriebehukonaniaastavudokazovania,pretovovyvolanomodvolacomkonaní
bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

V konečnom dôsledku okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril, na základe ktorých

dôkazov nemal preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade. Krajský
súd nezistil rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu. Dôkazy, ktoré vykonal okresný súd,
boli posudzované tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a bolo prihliadané aj k správaniu sa tak
žalobcu, žalovaného v 1/ rade, ako aj žalovaného v 2/ rade, za vzatia do úvahy svedeckých výpovedí. V
spôsobe hodnotenia dôkazov krajský súd uvádza, že bolo dodržané ust. § 132 O.s.p.. Vo všeobecnosti

hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, akú
dôkaznú silu, resp. výpovednú hodnotu má súd priradiť tomu - ktorému z vykonaných dôkazov. Do

obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu zodpovedá požiadavke nielen ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ale aj
judikatúre Ústavného súdu SR. Ústavný súd SR už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnejochrany,t.j.uplatnenímnárokovaobranouprotitakémuuplatneniu(III.ÚS119/03,IV.ÚS115/03).

Okresný súd dal odpoveď na tie otázky, prípadne spornosti, ktoré mali pre vec podstatný význam
a dostatočne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Všeobecný súd podľa rozhodnutí
Ústavného súdu SR nemusí dať odpovede na všetky otázky. Ak však okresný súd v predmetnej veci
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia,
tak jeho rozhodnutie nemožno považovať za neodôvodnené, keď pre zamietnutie žaloby žalobcu vo

vzťahu k žalovanému v 2/ rade uviedol rozhodujúce argumenty. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m.
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby sa v odôvodnení rozhodnutia dala
odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu
predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty spĺňa.

To, či sa žalobcovi podarilo preukázať uzavretie zmluvy aj so žalovaným v 2/ rade, posudzoval ako

odvolací dôvod žalobcu krajský súd za viazanosti skutkového stavu zisteného okresným súdom podľa
ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol preukázaný žiaden dôvod výnimky vyplývajúci z odsekov 2 až 7
ust. § 213 O.s.p.. K tomu, aby bol žalovaný v 2/ rade zaviazaný na zaplatenie uplatnenej pohľadávky
žalobcu,savyžadovalopreukázanieurčitýmspôsobomprejavenejvôležalovanýmv2/rade,atojasným,
zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom, že uzatvára zmluvu na dodávku tovaru (materiálu) so

žalobcom. Výsledky dokazovania, a to výsluchy účastníkov sporového konania, svedecké výpovede,
písomné listinné dôkazy takto prejavenú vôľu žalovaným v 2/ rade nedokázali.

Pokiaľ aj žalobca vo svojej výpovedi tak na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 15. marca
2013, ako aj vo svojich podaniach poukazoval na to, že p. Z. za žalovaného v 2/ rade mu bol predstavený
p. A., ktorý vystupoval za žalovaného v 1/ rade ako zástupca obchodného partnera s tým, že dielo

budú vykonávať spoločne, uvedená okolnosť nepredstavovala podklad pre určité kreovanie zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade. Samotné odoberanie tovaru tak žalovaným v 1/ rade,
ako aj žalovaným v 2/ rade nie je dôkazom o priamom uzavretí zmluvného vzťahu aj medzi žalobcom a
žalovaným v 2/ rade, keďže výsledky dokazovania potvrdili, že tovar sa bude preberať buď žalovaným
v 1/ rade alebo žalovaným v 2/ rade.

Zmluvný vzťah na dodávku tovaru (materiálu) bol však zastrešený medzi žalobcom a žalovaným v 1/
rade. To, že zmluvný vzťah na dodávku tovaru (materiálu) bol založený medzi žalobcom a žalovaným
v 1/ rade, potvrdzuje aj statusové postavenie žalovaného v 2/ rade, ktorý vystupoval ako subdodávateľ
žalovaného v 1/ rade podľa uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 21.08.2012 (č.l. 50 - 53 spisu). Pokiaľ
aj žalovaný v 2/ rade zastúpený p. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že spolu so žalovaným v 1/ rade

p. A. boli spoločne v stavebninách u žalobcu, tak len z titulu, aby sa žalovaný v 2/ rade ubezpečil,
že má žalovaný v 1/ rade zabezpečený stavebný materiál na dielo, ktoré subdodávateľsky realizoval
žalovaný v 2/ rade pre žalovaného v 1/ rade podľa uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 21.08.2012. Z
tejto osobnej návštevy však nevyplynulo kreovanie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 2/ rade na dodávku stavebného materiálu pre žalovaného v 2/ rade. Z osobného stretnutia medzi

žalobcom a žalovaným v 1/ rade, zastúpeným p. A. a žalovaným v 2/ rade p. Z. v súvislosti s preverením
a zabezpečením dodávok stavebného materiálu na dielo, ani z ďalšieho konania žalovaného v 2/ rade,ktorý zabezpečoval preberanie stavebného materiálu, nevyplynulo, že by došlo k právnemu úkonu,
podľa ktorého by žalovaný v 2/ rade priamo rokoval so žalobcom na uzavretí kúpnej zmluvy pre dodávku
stavebnéhomateriálu,t.j.zožiadnehokonaniažalovanéhov2/radenebolopreukázané,žebyvovzťahu

k žalobcovi v spojení s dodávkou stavebného materiálu konal vo vlastnom mene, pretože vystupoval
za žalovaného v 1/ rade ako jeho subdodávateľ. Žalovaný v 2/ rade tak konal za žalovaného v 1/ rade
vo vzťahu k žalobcovi a nekonal vo vlastnom mene (§ 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj v ďalších
vyjadreniach žalovaný v 2/ rade, konkrétne na pojednávaní konanom dňa 06. júna 2013 uviedol, že
ohľadne dodávky stavebného materiálu pri osobnej návšteve v stavebninách nekomunikoval za žalobcu

s p. D., s ním komunikoval len A. za žalovaného v 1/ rade. Stavebný materiál objednával žalovaný v 1/
rade a k preberaniu tovaru dochádzalo aj zo strany žalovaného v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade vo svojej
výpovedi uviedol, že zmluvu na dodávku stavebného materiálu mal uzavretú žalobca so žalovaným
v 1/ rade, podľa ktorej k preberaniu tovaru dochádzalo aj zo strany žalovaného v 2/ rade z titulu, že
subdodávateľsky vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade realizoval dielo.

V zhode s názorom okresného súdu krajský súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by bola uzavretá

kúpna zmluva na stavebný materiál priamo medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade. Ak konal žalovaný
v 2/ rade, tak v mene žalovaného v 1/ rade. Správne zistil okresný súd, že z výpovede svedkyne O. R.
vyplynulo objednávanie stavebného materiálu u žalobcu žalovaným v 1/ rade, za ktorého vystupoval p.
A.. Ak sa preberal stavebný materiál žalovaným v 2/ rade, tak sa tento úkon uskutočňoval za žalovaného
v 1/ rade, pretože žalovaný v 1/ rade mal uzavretú zmluvu so žalobcom na dodávku stavebného

materiálu. Ak aj žalobca v odvolaní poukázal na výpoveď svedkyne P. D., tak jej výpoveď je potrebné
posudzovať komplexne, nie jej jednotlivé časti. Menovaná svedkyňa P. D. na pojednávaní konanom
pred okresným súdom dňa 06. júna 2013 uviedla, že dostala informáciu, že sa realizuje nejaká stavba
v bývalom ZŤS a že vo firme žalobcu boli p. Z. a p. A. s tým, že realizujú stavbu a že má pokračovať v
dodávaní tovaru, t.j. dodávka bola už rozbehnutá. Uvedené nepreukazuje uzavretie zmluvy na dodávku

stavebného materiálu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade. Pokiaľ svedkyňa P. D. dostala informácie
od žalobcu - p. D., tak išlo o sprostredkovanú vedomosť, nie priamu a z tohto dôvodu, ak túto informáciu
považovala za takú, že zmluva na dodávku stavebného materiálu bola uzavretá tak so žalovaným v
1/ rade, ako aj so žalovaným v 2/ rade, tento predpoklad, resp. prezentovaná úvaha svedkyne P. D.
nemohla byť dôkazom uzavretej zmluvy na dodávku stavebného materiálu medzi žalobcom a žalovaným

v 2/ rade. Ak ďalej uviedla, že za žalovaného v 2/ rade stavebný materiál zabezpečoval p. Z., tak jeho
konanie bolo konaním za žalovaného v 1/ rade a bolo odvodené od zmluvy, ktorú mal uzavretú žalobca
so žalovaným v 1/ rade.

Krajský súd ďalej poukazuje na výpoveď p. O. A. - konateľa žalovaného v 1/ rade na pojednávaní
konanom pred okresným súdom dňa 13. decembra 2013, ktorý potvrdil stav pri vykonávaní diela, keď

žalovaný v 2/ rade bol subdodávateľom žalovaného v 1/ rade, ako aj, že so žalobcom žalovaný v 1/ rade
dohodol materiál, ktorý bude dodávaný žalobcom žalovanému v 1/ rade a preberať ho bude p. Z. za
žalovaného v 2/ rade. V komplexe vykonané dôkazy pred okresným súdom preukázali len zmluvný vzťah
na dodávku stavebného materiálu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, a pokiaľ konal za žalovaného
v 2/ rade p. Z. pri preberaní tovaru, tak vychádzalo to z logického zabezpečenia realizácie subdodávky

žalovaného v 2/ rade vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade podľa samostatne uzavretej zmluvy o dielo.
Ak aj dochádzalo zo strany žalovaného v 2/ rade prostredníctvom p. Z. k zabezpečovaniu stavebného
materiálu od žalobcu, tak tento stav vzhľadom k vyššie uvedenému a výsledkom vykonaných dôkazov
bolo možné posúdiť len ako konanie žalovaného v 2/ rade za žalovaného v 1/ rade. Uvedené konanie
vychádzalo zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. V konečnom dôsledku žalovaný

v 1/ rade za účasti konateľom p. O. A. vo svojej výpovedi pred okresným súdom dňa 13. decembra 2013
potvrdil, že žalovaný v 2/ rade - p. Z. naďalej na jeho meno bral materiál, pričom žalobca nemal odkiaľ
vedieť, že žalovaný v 1/ rade už stavbu nerealizoval, ktorú skutočnosť mu žalovaný v 1/ rade neoznámil.
To, že zmluvný vzťah na dodávku stavebného materiálu bol len medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade,
z logickej opodstatnenosti potvrdzuje aj ďalší prednes žalovaného v 1/ rade na pojednávaní konanom

pred okresným súdom dňa 13. decembra 2013, keď uviedol, že zmluva medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade
bola len na vykonanie prác a netýkala sa materiálu. Žalovaný v 1/ rade potvrdil stav, v zmysle ktorého so
žalobcom - s p. D. bol dohodnutý tak, že materiál objednáva žalovaný v 1/ rade a pracovníci na stavbe
ho budú preberať.Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam krajský súd v zhode so záverom okresného súdu
konštatuje, že nebola preukázaná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade na dodávku
stavebného materiálu. Výsledky dokazovania preukázali len to, že bola prejavená vôľa uzavrieť zmluvu

na dodávku stavebného materiálu len zo strany žalovaného v 1/ rade vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný
v 2/ rade podľa vykonaných dôkazov neprejavil vôľu kreovať zmluvný vzťah so žalobcom. Žalobca
žiadnym z vykonaných dôkazov nepreukázal, že by tomuto tak bolo, t.j. že by žalovaný v 2/ rade určitým,
zrozumiteľným spôsobom mal prejaviť vôľu k uzavretiu zmluvy na dodávku stavebného materiálu so
žalobcom. Takéto tvrdenie o uzavretí zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade vyvrátil sám

žalovaný v 1/ rade, keď prostredníctvom konateľa O. A. vypovedal, že uzavrel so žalobcom zmluvu
na dodávku stavebného materiálu, pričom preberať ho bude p. Z. (žalovaný v 2/ rade). Žalovaný v 1/
rade vypovedal, že mal dohodu so žalobcom o objednávaní stavebného materiálu žalovaným v 1/ rade.
Žalovaný v 1/ rade nepotvrdil, že by mal samostatnú ďalšiu zmluvu na dodávku stavebného materiálu
uzavretú aj žalovaný v 2/ rade so žalobcom. Toto potvrdzuje aj výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že
žalovaného v 2/ rade nepoznal, o ňom nič nevedel, len že p. Z. vystupuje ako zástupca firmy Skaleš Plus,

s.r.o., t.j. za žalovaného v 2/ rade. Samotné preberanie tovaru, ktoré zabezpečoval aj p. Z. za žalovaného
v 2/ rade, nie je možné stotožniť s úkonom uzavretia zmluvy medzi žalovaným v 2/ rade a žalobcom,
pretoževýsledkydokazovaniapreukázali,žepreberaniutovarupredchádzalkreovanýzmluvnývzťahlen
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Z dôkazného stavu bolo zrejmé, že žalovaný v 2/ rade konal za
žalovaného v 1/ rade s jeho vedomím, súhlasom, preto z takéhoto konania môže byť priamo zaviazaný

len žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade mal vedomosť o tom, že žalovaný v 2/ rade preberal stavebný
materiálnamenožalovanéhov1/rade,apokiaľužžalovanýv1/radedielonerealizoval,taktútookolnosť
neoznámil žalobcovi, keďže na to pozabudol. Uvedený stav nie je možné vykladať na ujmu postavenia
žalovaného v 2/ rade, pretože aj v zmysle ust. § 43 Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní dbať,
aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Ak zmluvu

nadodávkustavebnéhomateriáluuzatváralžalovanýv1/radesožalobcom,čosvojimivýpoveďamipred
okresným súdom dotvrdzoval, tak potom bolo na žalovanom v 1/ rade, aby uskutočnil všetko potrebné k
tomu, aby sa odstránili prípadné rozpory ohľadom zmluvného vzťahu, jeho obsahu a trvania. Ak takýmto
spôsobom žalovaný v 1/ rade nepostupoval, tak záväzky z uzavretej zmluvy na dodávku stavebného
materiálu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade dopadajú len na žalovaného v 1/ rade, preto okresný

súd vecne správne rozhodol, ak žalobu o zaplatenie kúpnej ceny na dodávku stavebného materiálu proti
žalovanému v 2/ rade zamietol. Žalovaný v 2/ rade nebol účastníkom zmluvného vzťahu uzavretého
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, preto nemohla ani žalovanému v 2/ rade vzniknúť povinnosť
zaplatiť žalobcovi v súdnom spore uplatnenú kúpnu cenu stavebného materiálu.

V odvolacom konaní žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie okresným súdom, pokiaľ tento

prihliadol k ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených
situácií v tejto sporovej veci nedošlo. Okresný súd správne posúdil vzťah medzi sporovými stranami ako
vzťah obchodno-právny, keď z titulu aplikácie ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka
ustaľoval, či bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcom a obidvoma žalovanými. Pokiaľ okresný súd
vo svojom závere mal za to, že žalobu voči žalovanému v 2/ rade je nevyhnutné zamietnuť, tak jeho

rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené. Okresný súd vec posúdil správne nielen v
skutkovej, ale aj právnej rovine, keďže skonštatoval, že žalovaný v 2/ rade neuzavrel so žalobcom kúpnu
zmluvu na dodávku stavebného materiálu, pretože zmluvný vzťah tohto druhu bol kreovaný len medzi
žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Ak aj okresný súd naviac poukázal na ust. § 33 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, tak uvedené sa nedotklo vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu v zamietavom

výroku proti žalovanému v 2/ rade. Nebolo preukázané, že by žalovaný v 1/ rade z titulu uzavretej zmluvy
na dodávku stavebného materiálu so žalobcom urobil úkony týkajúce sa obsahu záväzkov zo zmluvy
vyplývajúcich, resp. úkony v trvaní, prípadne skončenia zmluvného vzťahu so žalobcom, preto tak, ako
bol na začiatku kreovaný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, trval až do naplnenia, t.j.
že žalovaný v 2/ rade konal pri dodávkach stavebného materiálu, resp. pri jeho preberaní za žalovaného

v 1/ rade. Nositeľom pasívnej legitimácie bol len žalovaný v 1/ rade, ktorý svoju pasívnu legitimáciu
v celom rozsahu uplatneného nároku žalobcom nenamietal, čo logicky potvrdzuje, že pre vyhoveniežaloby, aj voči žalovanému v 2/ rade nebol splnený skutkový a ani právny základ. Pokiaľ aj krajský súd
uviedol vyššie uvedené zhodnotenia, tak pri stotožnení sa s podstatnými závermi súdu prvého stupňa
neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu

prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2011
zo dňa 25.04.2012).

Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd nezistil dôvod pre odchýlenie sa od logických záverov a
zhodnotení vyjadrených okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto odvolací súd
rozsudokvnapadnutomvýroku,ktorýmbolažalobavočižalovanémuv2/radezamietnutá,potvrdilpodľa

ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Žalobca súčasne v podanom odvolaní namietal aj výrok o trovách prvostupňového konania vo vzťahu
k žalovanému v 2/ rade. Žalobca sa domáhal toho, aby žalovanému v 2/ rade nebola priznaná náhrada
trov konania, keďže žalovaný v 2/ rade nereagoval na žalobcovu výzvu o mimosúdne vyrovnanie vo
veci a neprispel k vyriešeniu veci bez toho, aby bol žalobca nútený obrátiť sa na súd. Krajský súd
mal za preukázané, že pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania vo vzťahu k žalovanému

v 2/ rade okresný súd aplikoval základnú zásadu zodpovednosti za výsledok sporu. Z tejto základnej
zásady vyplýva, že účastník súdneho konania, ktorý v spore uspel, má zásadne právo na náhradu
účelne vynaložených, vzniknutých a uplatnených trov súdneho konania. Okresný súd vecne správne
postupoval, ak vychádzal z tejto zásady a žalovanému v 2/ rade ako úspešnému účastníkovi súdneho
konaniapriznalnáhraduuplatnenýchtrovprvostupňovéhokonania.Krajskýsúdnezistilžiadendôvodpre

nepriznanie trov prvostupňového konania žalovanému v 2/ rade ako úspešnému účastníkovi konania,
a to ani v tom smere, že podľa tvrdení žalobcu mal žalovaný v 2/ rade zostať pasívny, keďže v zmysle
dispozičnej zásady, ktorá ovláda sporové súdne konanie, bolo výlučne na vôli žalobcu, vo vzťahu ku
komu uplatní svoj žalobný nárok. Ak sa tak rozhodol aj voči žalovanému v 2/ rade, pričom výsledky
dokazovania preukázali to, že zmluva, podľa ktorej žalobca plnil, nebola uzavretá so žalovaným v 2/

rade, ale len so žalovaným v 1/ rade, tak pri zamietnutí žaloby žalovaný v 2/ rade ako úspešný účastník
súdneho konania mal právo na náhradu uplatnených trov prvostupňového konania.

Krajský súd nezistil ako relevantný ani odvolací dôvod žalobcu, ktorý namietal vo vzťahu k trovám
prvostupňového konania nesprávny matematický prepočet. K takejto chybe nedošlo. Vyplýva to z
toho, že okresný súd pri trovách prvostupňového konania vzniknutých na strane žalovaného v 2/ rade

vychádzal z vyčíslenia právnej zástupkyne žalovaného v 2/ rade, ktoré sa nachádza na č.l. 231 spisu.
Podľa vyúčtovania trov prvostupňového konania tieto spočívali v trovách právneho zastúpenia podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 7 úkonov právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné
vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 15.03., 06.06., 25.10., 13.12.2013 a 30.01.2014, pričom
hodnota úkonu právnej služby - tarifná odmena zodpovedala sume 190,89 Eur, avšak pri účasti na

pojednávaní konanom dňa 06.06.2013, ktoré bolo od 09.30 do 12,00 hod., patrila tarifná odmena za
každé začaté dve hodiny (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení k dátumu pojednávania),
z ktorého titulu za úkon účasti na pojednávaní konanom dňa 06.06.2013 patrila odmena 190,89 Eur
x 2 = 381,78 Eur, t.j. 6 úkonov právnej služby po 190,89 Eur = 1.145,34 Eur, 1 úkon 190,89 Eur x 2
= 381,78 Eur, režijný paušál za 6 úkonov po 7,81 Eur = 46,86 Eur, za 1 úkon vykonaný v roku 2014

1x 8,04 Eur, súčtom tak, ako uviedol okresný súd trovy právneho zastúpenia na strane žalovaného v
2/ rade zodpovedali sume 1.582,02 Eur. Okresný súd preto v zmysle vyčíslených a uplatnených trov
prvostupňového konania na strane žalovaného v 2/ rade tieto priznal v správnej výške, len nevyjadril za
úkon účasti na pojednávaní konanom dňa 06.06.2013, že išlo o pojednávanie nad dve hodiny (č.l. 121),
za čo patrila odmena 2 x 190,89 Eur. Absencia takéhoto vyjadrenia v odôvodnení rozsudku okresného

súdu, ktoré sa viazalo k výroku o trovách prvostupňového konania, vzniknutých na strane žalovaného v
2/ rade, sa však nedotkla vecnej správnosti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému v 2/ rade
trovy prvostupňového konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 1.582,02 Eur, preto
krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny aj
vo výroku o trovách prvostupňového konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade podľa ust. § 219 ods.

1 O.s.p..O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný v 2/ rade, ktorý si v písomnom
vyjadrení uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia podľa

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie 1 x 190,89 Eur, + 8,04 Eur
režijný paušál, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 198,93 Eur, ktoré v zmysle
ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný nahradiť žalovanému v 2/ rade na účet právnej zástupkyne
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.