Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713205698
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2713205698.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX
XXX.aotecŠ.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomY.X,P.-T.,Č.I.ozvýšenievýživnéhonamaloletédieťatakto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. L. zo sumy 59,75 eur (1.800,- Sk) mesačne na sumu 120,- eur
mesačne s účinnosťou od 12.8.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom na mal. L. za čas od 12.8.2013 do 31.10.2014 v sume 1.757,42 eur súd p o
v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 40,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým,

že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom
po právoplatnosti rozsudku.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. 3C/77/03-20 zo dňa 4.2.2004 v časti výšky
výživného otca na mal. L..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa podala dňa 12.08.2013 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného
na mal. L. zo sumy 1.800,- Sk mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2013. Svoj
návrh matka odôvodila tým, že od poslednej úpravy výživného sa výdaje na mal. L. značne zvýšili. Otec
sa o mal. nezaujíma, výživné dlhodobo neplatí. Matka poberá náhradné výživné.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril. Vyjadril sa prostredníctvom dožiadaného súdu s tým, že s návrhom

na zvýšenie výživného nesúhlasí.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril. Na hlavnom pojednávaní navrhol vyhovieť návrhu
na zvýšenie výživného.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie mal vykázané fikciou doručenia. Otec v rámci výsluchu
pred dožiadaným súdom dňa 1.9.2014 do zápisnice uviedol svoju adresu Y. X, P. a preto súd nemádôvod pochybovať o tom, že na tejto adrese sa otec zdržiava. Svoju neúčasť neospravedlnil a o
odročenie pojednávania nepožiadal. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec
prejednal bez jeho účasti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Napokon súd len

poznamenáva, že otec bol vo veci vypočutý dožiadaným súdom.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, výsluchom otca
prostredníctvom dožiadaného súdu Mestského súdu v Brne, obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Skalica sp.zn. 3C/77/2003, lustráciou v Sociálnej poisťovni, správami ÚPSVaR a Sociálnej
poisťovne, potvrdeniami o príjmoch, dohodou o pracovnej činnosti, potvrdeniami o výdajoch, výpisom

zo Živnostenského registra ČR a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 3C/77/2003-20 zo dňa 04.02.2004 súd manželstvo matky
a otca rozviedol a schválil dohodu rodičov s tým, že mal. F. a mal. L. boli zverení do starostlivosti
matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na mal. F. vo výške 2.200,- Sk mesačne a na mal.
L. vo výške 1.800,- Sk mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o
výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka poberala sociálne dávky v sume 5.500,- Sk

mesačne a rodinné prídavky vo výške 600,- Sk mesačne. Matka mala dve vyživovacie povinnosti. Otec
bol živnostník, jeho mesačný príjem bol vo výške 20.000,- Kč netto mesačne. Otec mal dve vyživovacie
povinnosti. Mal. F. navštevoval 4. ročník ZŠ. Mal. L. navštevovala materskú školu. Obe mal. deti boli
zdravé.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že býva v rodinnom dome spoločne s manželom, s mal. L.,

mal. I. a mal. J.. Matka má celkom tri vyživovacie povinnosti. Mal. I. a mal. J. sa narodili z terajšieho
manželstva. Manžel je zamestnaný v S. T., kde dosahuje príjem 600,- eur netto mesačne. Z prvého
manželstva pochádza ešte syn F., tento je už plnoletý. Matka do 26.6.2014 pracovala na dohodu o
vykonaní práce v spoločnosti D. Z. T.. I.. N.., kde dosahovala mesačný príjem priemerne 260,- eur netto.
Od 11.7.2014 do 19.10.2014 bola nezamestnaná a od 20.10.2014 opäť pracuje pre D. Z. T.. I.. N.. na

dohodu o vykonaní práce. Príjem bude dosahovať taký istý a to 260,- eur mesačne netto. Matka poberá
rodinné prídavky na tri deti spolu vo výške 70,56 eur mesačne. Mal. L. opakuje 1. ročník Obchodnej
akadémie a to z toho dôvodu, že bola po ťažkej havárii a bola dlhodobo PN viac ako pol roka. Maloletá
mala zlomeninu stehennej kosti. Dňa 26.11.2014 by mala absolvovať ešte jednu operáciu v Detskej
fakultnej nemocnici Bratislava a potom začne s rehabilitáciami. Momentálne jej zdravotný stav je taký,

že môže chodiť. Každý deň cestuje do školy. Za cestovné platí cca 40,- eur, stravovanie cca 70-80,-
eur mesačne. Ďalej je potrebné zakupovať školské potreby, oblečenie. Otec výživné na mal. dlhodobo
neplatí. Od podania návrhu teda od 12.8.2013 nezaplatil na mal. žiadne výživné. Otec neposiela žiadne
darčeky. Matka poberá náhradné výživné.

Z výsluchu otca prostredníctvom dožiadaného súdu Mestského súdu v Brne súd zistil, že s návrhom

na zvýšenie výživného nesúhlasí. Suma 120,- eur mesačne sa mu zdá byť neprimerane vysoká. Otec
uviedol, že nie je schopný odhadnúť koľko by mohol platiť. Otec žije s družkou a s jej mal. dieťaťom. Otec
inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec je živnostník, v obore murár. Jeho priemerný mesačný príjem je
15.000,- Kč mesačne. Jeho zdravotný stav je dobrý. Výživné pravidelne neplatí, nevie aký má dlh na
výživnom. Nad rámec výživného ničím neprispieva, darčeky nekupuje.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol, aby súd matkinmu návrhu vyhovel. Poukázal na to, že od roku
2004 vôbec nebolo výživné zvyšované. Pričom poukázal na zmenu pomerov na strane mal. L.. Táto už
navštevuje strednú školu.

Z dohody o pracovnej činnosti súd zistil, že matka uzatvorila dňa 16.10.2014 so spoločnosťou D. Z.
T..I..N.. dohodu o pracovnej činnosti na dobu určitú a to do 20.10.2014 do 31.12.2014. Za vykonanú

prácu jej prináleží odmena 2,03 eur/1hod. brutto.Zo správy Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, že matka za obdobie posledných 12
mesiacov poberala len nemocenské a ošetrovné spolu vo výške 53,90 eur, iné dávky sociálneho
poistenia nepoberala.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka poberá prídavok na tri deti spolu vo výške 70,56 eur
mesačne. Matka nie je poberateľkou dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka je vedená v evidencii úradu práce ako uchádzač o
zamestnanie od 11.7.2014.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec podniká pod obchodným menom Š. V. od
03.09.1999.

Podľa § 78 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k
takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho
rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje
porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti,

možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať
a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu,
v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršeniemajetkovýchpomerov),aletiežnastraneoprávneného(napr.zmenapotriebuškolopovinných

detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej
schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú
závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania
dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou

mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada.
Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich
detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na

svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky
na zvýšenie výživného bol dôvodný a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu
závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je
potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy

bola výška výživného určená dohodou rodičov v rozhodnutí Okresného súdu Skalica č.k. 3C/77/2003-20
zo dňa 04.02.2004 a to vo výške 1.800,- Sk (59,75 eur ) mesačne. Od tohto času uplynula doba viacako 10 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe
pre maloleté dieťaťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na
základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu

predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávnenej mal. L. v súvislosti s jej prechodom na vyšší
stupeň školského systému. Mal. L. pri poslednej úprave výživného navštevovala materskú škôlku, v
súčasnosti navštevuje už 1. ročník Obchodnej akadémie, teda medzičasom nastala viackrát zmena
pomerov na strane maloletej, a to v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň školského systému, či už
nástupom do 1. ročníka ZŠ, ďalej prechodom z I. stupňa na II. stupeň ZŠ, ako aj prechodom na strednú

školu. Medzi základné výdaje maloletej patrí cestovné vo výške 40,- eur, stravovanie 70 až 80,- eur
mesačne, ďalej školské potreby, oblečenie, hygiena a výdaje súvisiace so zdravotným stavom. Maloletá
je po ťažkej autonehode, bola operovaná, ďalšiu operáciu má naplánovanú, následne bude absolvovať
rehabilitácie, s čím boli a sú spojené ďalšie výdaje. V súvislosti s prechodom maloletého dieťaťa na vyšší
stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady
primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že

prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na
základektorejdochádzakzmenepomerovnastraneoprávnenéhovzmysle§78ods.1Zákonaorodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na
strane povinného teda otca maloletého dieťaťa nastala výrazná zmena pomerov v tom, že mu ubudla
jedna vyživovacia povinnosť a to k synovi F.. V súčasnej dobe má otec len jednu vyživovaciu povinnosť

k mal. L.. Otec je inak naďalej živnostníkom, tak ako aj pri poslednej úprave výživného. Jeho mesačný
príjem bol vo výške 20.000,- Kč netto mesačne, v súčasnosti podľa jeho vyjadrenia dosahuje príjem vo
výške 15.000,- Kč (539,88 eur) mesačne. Otec výživné na mal. L. neplatí, nezaujíma sa o maloletú.
Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i na to,
že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa. V čase poslednej úpravy výživného matka

poberala sociálne dávky v sume 5.500,- Sk mesačne a rodinné prídavky vo výške 600,- Sk mesačne.
Matka mala dve vyživovacie povinnosti k F. a L.. V súčasnosti je matka zamestnaná na dobu určitú s
príjmom vo výške 260,- eur mesačne netto a poberá rodinné prídavky na tri deti spolu vo výške 70,56
eur mesačne. Matke zanikla jedna vyživovacia povinnosť k synovi F., avšak medzičasom jej pribudli dve
vyživovacie povinnosti k mal. I. a mal. J.. Matka má teda celkom 3 vyživovacie povinnosti. Čo sa týka

výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal.
L. zo sumy 1.800,- Sk (59,75 eur) mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 12.08.2013
teda od podania návrhu na súd. Súd nezvýšil výživné na mal. dieťa s účinnosťou od 01.08.2013 tak,

ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti
a má za to, že výživné na mal. L. je možné zvýšiť o sumu 60,25 eur mesačne. Súd poukazuje na
skutočnosť, že otec sa o mal. nijakým spôsobom nezaujíma, okrem výživného inak neprispieva, darčeky
nekupuje, výživné pravidelne neplatí. Súd taktiež dáva do pozornosti, že výživné bolo naposledy určené

pred 10 rokmi, teda medzičasom nastala viackrát zmena pomerov na strane maloletej, a to v súvislosti
s prechodom na vyšší stupeň školského systému, či už nástupom do 1. ročníka ZŠ, ďalej prechodom
z I. stupňa na II. stupeň ZŠ, ako aj prechodom na strednú školu, pričom výška výživného doposiaľ
nebola ani raz menená. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30%
z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou

oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, pričom určená suma 120,- eur tvorí približne
22 % z jeho príjmu a súd preto návrhu na zvýšenie výživného na matkou požadovaných 120,- eur
vyhovel. Matkou požadovaná suma 120,-eur mesačne je skutočne minimálna suma, ktorou by sa otec
mal podieľať na odôvodnených potrebách maloletej. Súd má na základe uvedených skutočností za to,
že otec je schopný platiť výživné na mal. dieťa v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu

zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa
s prihliadnutím na jej vek, liečebné náklady, osobné potreby a náklady v škole, ktoré sa medzičasom
upravili.Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie
od 12.08.2013 do 31.10.2014 v sume 1.757,42 eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných
splátkach po 40,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení
nedoplatku vychádzal zo skutočnosti, že otec nemal výživné uhradené vôbec. Matka uviedla, že otec za
uvedené obdobie výživné neplatí a otec nepredložil súdu žiaden doklad o úhrade výživného za uvedené
obdobie. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 20 dní mesiaca 08/2013 v sume 77,42 eur
(120/31x20), za mesiace 09/2013 až 10/2014 v sume 1.680,- eur (120x14), spolu teda v sume 1.757,42

eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci sa po vyhlásení rozsudku
vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)