Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eduard Valenčin
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201217
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114201217.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: G. K., Z.. XX.X.XXXX,
trvale bytom F. Q. X, X., právne zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Hlavná 137,
Prešov, proti žalovanej: J. J., Z.. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, X., právne zastúpenej Mgr. Miroslavom
Balážom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o vrátenie daru takto
r o z h o d o l :
žalobu z a m i e t a ,
žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v sume 209,73 EUR na účet právneho zástupcu
žalovanej, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou súdu podanou dňa 17.1.2014 navrhol žalobca uložiť žalovanej povinnosť vydať dar
nadobudnutý darovacou zmluvou zo dňa 16.6.2011, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese X., obec
X., k.ú. X., zapísanú na LV Č.. XXXX Správy katastra Prešov a to: byt č. XX, číslo vchodu X, 8. posch.,
súpisné číslo stavby XXXX, na pozemku registra C. A. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 54/2736 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nehnuteľnosti zapísanej na
LV XXXXX Správy katastra Prešov a to: pozemok registra C KN, parc. Č.. XXXX/X - zastavené plochy
a nádvoria o výmere 319 m2.
Zo žaloby vyplýva, že do darovaného bytu sa nasťahoval vnuk žalobcu spolu so svojou priateľkou, voči
čomu žalobca spočiatku nemal žiadne výhrady, keďže sa jednalo o jeho vnuka, s ktorým mal korektné
vzťahy. Po krátkom spolužití žalobcu s vnukom a jeho priateľkou sa začalo v domácnosti eskalovať
napätie, ktoré bolo zapríčinené tým, že priateľka vnuka žalobcu sa k nemu začala, bez toho aby na to
dal žalobca podnet, správať agresívne, čo sa prejavovalo najmä vulgárnymi nadávkami a osočovaním
na jeho adresu. Na tieto skutočnosti žalobca upozornil aj svojho vnuka, ako aj žalovanú, ktorí reagovali
slovami „že ak sa mu nepáči, môže kedykoľvek odísť“. K vyvrcholeniu napätia došlo začiatkom decembra
roku 2013, keď bola žalobcovi zo strany žalovanej adresovaná výpoveď z nájmu bytu z dôvodu, že
neplatil náklady spojené s užívaním bytu. Zo žaloby taktiež vyplýva, že žalobca vyzval ústne žalovanú na
vrátenie daru z dôvodu jej nevhodného správania sa voči nemu, na čo obdarovaná žiadnym spôsobom
nereagovala.
Žalovaná v rámci vyjadrenia k žalobe, túto navrhla zamietnuť, keďže sa vo vzťahu k žalobcovi nikdy
nedopustila konania, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako aj oboznámením listinných
dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, čiastočný výpis z LV č. XXXX k.ú. X., vyhlásenie žalobcu zo
dňa 7.9.2010, rozhodnutie Správy katastra Prešov č. vkladu V. XXXX/XX zo dňa 11.7.2011, list označený
ako „Výpoveď z nájmu bytu“ zo dňa 3.12.2013, oznámenie zo dňa 14.11.2013, notárska zápisnica Z.
XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX zo dňa 16.6.2011, vyjadrenie žalovanej zo dňa 11.2.2014, list spoločnosti
Spravbytkomfort - úhrada nedoplatku zo dňa 23.10.2013, ako aj ostatný obsah spisu a na základe
vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Žalobca v rámci svojho výsluchu poukázal na to, že jeho dcéra, teda žalovaná ho požiadala, aby daroval
byt svojmu vnukovi, s čím on nesúhlasil, pretože vnuk žije s cigánkou a kvôli tomu prepísal byt na
žalovanú. Ku skutočnosti v čom vidí žalobca dôvody vrátenia daru a akým spôsobom sa k nemu žalovaná
správala tak, aby hrubo porušovala dobré mravy, žalobca uviedol, že to spočíva v tom, že žalovaná ho
upozorňuje na to, že zasa nezaplatil za byt, resp. v tom, že žalovaná chce asi byt predať. Žalobca sa
taktiež vyjadril, že v súčasnosti býva v byte sám, ale pokiaľ s ním býval vnuk so svojou družkou, tak táto
sa k nemu nesprávala agresívne, vulgárne mu nenadávala, ani ho neosočovala a nemôže povedať, že
by s ňou mal nejaký problém, pretože ešte nijaký konflikt nemali. Nepáčilo sa mu však ako hospodári
a ako vychováva deti. Nie je teda pravdou, aby sa k nemu správala agresívne tak, že by ho chcela
napadnúť, biť, alebo že by mu vulgárne nadávala. Žalobca sa vyjadril aj ku skutočnosti, že od domovníka
sa dozvedel, že žalovaná sa mala vyjadriť v tom zmysle, že pokiaľ sa mu nepáči, tak ona byt predá a on
pôjde na ulicu, teda nepovedala mu to žalovaná, ale domovník. Zároveň uviedol, že to čo je uvedené
v žalobe ohľadom skutočnosti, že mal ústne vyzývať dcéru na vrátenie daru, tak to nie je pravda a je
to čistý klam.
Žalovaná v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že darovaniu bytu predchádzali také okolnosti,
že otec mal problémy s alkoholom, mal značné zdravotné problémy, bol často v nemocnici, kde mu
pumpovali vodu z brucha, taktiež mal aj cirhózu pečene a pokiaľ by neprestal piť, bol by už úplne v
ohrození života. Poukázala na to, že keď so žalobcom bývala jej sestra F., vznikol na byte dlh a hrozila
dražba bytu, preto chceli byt zachrániť a jej syn (vnuk žalobcu) poskytol peniaze na zaplatenie dlhu, preto
sa aj odvrátila dražba. Žalovaná poukázala aj na to, že z darovacej zmluva vyplýva, že žalobca môže v
byte bývať s tým, že bude uhrádzať náklady za elektrinu, plyn, rozhlas a televíziu, pričom plyn, rozhlas
a televíziu uhrádzal, ale elektrinu neuhrádzal, preto vznikal dlh. Žalovaná potvrdila, že je pravdou, že
žalobcu upozorňovala na to, že neplatí za byt a keď mu poslala list označený ako „výpoveď z nájmu“,
tak ho chcela iba postrašiť, aby platil elektrinu. Uviedla, že v súčasnosti je stav taký, že žalobca uhrádza
elektrinu, plyn, rozhlas a televíziu a všetky ostatné náklady platí ona, pričom niekedy jej prispeje syn.
Z listu spoločnosti Spravbytkomfort, a.s. Prešov zo dňa 23.10.2013 označeného ako úhrada nedoplatku,
ktorý bol adresovaný žalovanej vyplýva, že na konte bytu je evidovaný dlh vo výške 624,24 EUR, pričom
pokiaľ nedôjde k vyrovnaniu dlhu do 15.11.2013, bude predmetná záležitosť riešená prostredníctvom
dobrovoľnej dražby, písomným hlasovaním vlastníkov bytov bytového domu na ul. F. Q. X.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa
k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako darca daroval svojej
dcére ako žalovanej byt č. XX na 8. poschodí vchodu č. X bytového domu súpisné č. XXXX, podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podiel na pozemku, evidovaný na LV
č. XXXXX, k.ú. X.. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby boli pravdivé skutočnosti uvedené
v samotnej žalobe, keďže pravdivosť týchto tvrdení svojou výpoveďou vyvrátil sám žalobca. V rámci
výsluchu k predmetu sporu uviedol v podstate iba to, že jeho dcéra, teda žalovaná ho upozorňovala na
to, že nezaplatil za a to, že sa domnieva, že žalovaná byt chce asi predať. Z výsluchu žalobcu taktiež
vyplynulo, že družka jeho vnuka sa k nemu nikdy nesprávala agresívne, vulgárne mu nenadávala, ani
ho neosočovala, pričom jemu sa iba nepáčilo to, ako vychováva deti a ako hospodári v domácnosti.
Na základe výsluchu žalobcu sa taktiež ukázala nepravdivá žalobcom tvrdená skutočnosť, že žalobca
ústne vyzýval žalovanú na vrátenie daru. Na základe vykonaného dokazovania teda súd nezistil, aby
sa žalovaná mala k žalobcovi správať tak, že by tým hrubo porušovala dobré mravy. V tejto súvislosti
súd uvádza, že upozornenie na neplatenie platieb spojených s užívaním bytu, na platenie, ktorých sa
zaviazal žalobca priamo v darovacej zmluve, nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov,
taktiež ani skutočnosť, že žalobca sa domnieva, že žalovaná chce asi byt predať. Rovnako pokiaľ mu
žalovaná zaslala list označený ako výpoveď z nájmu, tak z obsahu výpovede žalovanej vyplynulo, že táto
chcela žalobcu skutočne upozorniť iba na neplatenie elektriny a aj keď spôsob tohto upozornenia, teda
zaslanie listu označeného ako výpoveď z nájmu nie je právne relevantný a je dá sa povedať nevhodný,
nemožno z tejto skutočnosti taktiež vyvodiť záver o hrubom porušení dobrých mravov žalovanou vo
vzťahu k žalobcovi, ktorá ako laik a osoba neznalá práva, takýto list po tom, čo jej to niekto poradil, aj
žalobcovi zaslala. Z výsluchu žalovanej taktiež vyplynulo, aké okolnosti predchádzali uzavretiu darovacej
zmluvy a to, že žalovaný mal značné zdravotné problémy v súvislosti s nadmerným užívaním alkoholu
a že v tom čase bol na byte dlh a hrozila dražba bytu, ktorú odvrátil vlastne vnuk žalobcu, ktorý poskytol
peniaze na zaplatenie dlhu, čo potvrdzuje aj písomné vyhlásenie samotného žalobcu (čl. 8 spisu).
Správanie žalovanej teda súd nevyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov (veľký nevďak zo
strany obdarovaného), keďže nebolo preukázané porušenie dobrých mravov značnej intenzity, resp.
sústavné menej závažné porušovanie dobrých mravov a z týchto dôvodov žalobu zamietol.
Z vykonaného dokazovania taktiež nevyplynulo, aby sa družka vnuka žalovaného k nemu správala tak,
že by tým hrubo porušovala dobré mravy. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že dikcia zákonného
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka vyžaduje nevhodné správanie porušujúce dobré mravy zo
strany obdarovaného a nie príslušníkov jeho rodiny, resp. v danom prípade družky vnuka žalobcu, keďže
toto zákonné ustanovenie nemožno vykladať rozširujúcim spôsobom tak, že sa ním majú postihnúť aj
dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych, pretože od obdarovaného
by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných osôb voči darcovi,
za ktoré sám nezodpovedá (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 103/2002).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnej
žalovanej priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2014),
každý úkon po 61,87 EUR + režijný paušál 3 x 8,04 EUR, t.j. spolu 209,73 EUR.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalovanej trovy právneho zastúpenia za úkon označený ako „ďalšia
porada s klientkou v rozsahu nad 1 hodinu“, keďže tento úkon nepovažoval za nevyhnutne účelný pre
uplatňovanie, resp. bránenie práva žalovanej, nakoľko predloženie určitej listiny žalovanou jej právnemu
zástupcovi, podľa názoru súdu, nemožno považovať za poradu s klientom, pričom vzhľadom na záznam
porady sa nejaví byť adekvátny ani časový rozsah porady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.