Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223444
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112223444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9C/244/2012 - 84 zo dňa 11. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu
na zákonného sudcu a na nestranný súd. Druhou výrokovou vetou zamietol návrh žalobcu, ktorým sa
domáhal od žalovanej zaplatenia majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho
úradného postupu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd v uvedenej veci rozhodol o spojených veciach pod sp. zn. 9C/244/2012, 9C/289/2012,
9C/305/2012, 9C/306/2012, 9C/307/2012, 9C/308/2012, 9C/310/2012, 9C/313/2012, ktoré sa viedli
ďalej pod sp. zn. 9C/244/2012. Zamietnutie návrhu žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia
Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti odôvodnil prvostupňový súd tým, že nejde o dôvody, pre ktoré je
súd v zmysle § 109 ods. 1 O. s. p. povinný obligatórne prerušiť konanie. Pokiaľ ide o prerušenie konania
v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., poukázal na nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS/21/00 v súvislosti
aj s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní 16Co/198/2013 - 465, podľa ktorých

nie je dôvodom na prerušenie v zmysle uvedeného ustanovenia tá skutočnosť, že prebieha konanie
na ústavnom súde o porušení základných práv postupom, ktorý sa týkal rozhodovania o námietke
zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v konaní nebude závisieť od rozhodnutia ústavného
súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez
zbytočnýchprieťahov.Vovecisamejvzhľadomnanámietkupremlčaniavznesenúžalovanouvovzťahuk
uplatneným nárokom zaoberal sa prvostupňový súd touto otázkou a dospel k záveru, že táto je dôvodná
v prípade nároku uplatnenému vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 9C/306/2012 a týka sa exekučného

konania 2Er/10/2009. V tejto časti návrh žalobcu zamietol z dôvodu premlčania. V prípade ostatných
nárokov nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby. Ďalej sa súd zaoberal otázkou dôvodnosti
uplatnenýchnárokov,akoprvýskúmaltvrdenýnesprávnyúradnýpostup,keďpovykonanomdokazovaní
dospel k záveru, že ani v jednom prípade nedošlo k porušeniu povinnosti na strane súdu, ktoré tvrdilžalobca vo svojom návrhu, nebola teda splnená prvá hmotnoprávna podmienka pre úspešné uplatnenie
návrhužalobcom.Pretonávrhvplnomrozsahuakobezdôvodnýzamietol.Súdlenokrajovopoznamenal,
že žalobca nepreukázal ani ďalšie predpoklady úspešnosti návrhu, konkrétne vznik škody a príčinnú

súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom škody.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V rozsiahlom
odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia

mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň
musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa
k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté. Ďalej sa vyjadroval k
skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo pojednávanie tvrdiac, že bolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, poukazoval na to, že žalovaná sa nevyjadrila k podanej žalobe, žalobcovi bolo upreté
právo uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým a právnym otázkam nastoleným samotným súdom v

súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Súd vykonal dokazovanie,
ktorého obsah a rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám. K skutočnosti, že sa žalovaná vo
veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému žalobnému návrhu, uviedol, že súd mal rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. a skutkovým základom sa mal stať žalobcom tvrdený
skutkový stav. Namiesto toho súd doplnil skutkový základ dokazovaním a následne vo veci meritórne

rozhodol ignorujúc ustanovenie § 153b O. s. p. Rozhodnutiu ďalej vytýka, že súd úplne ignoroval
všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy informačného
systému a z titulu výdavkov, rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je
prejavom svojvôle súdu a je potrebné ako arbitrárne ho zrušiť. K nemajetkovej ujme poukázal na to,
že súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, keď sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase. Rozhodnutie
súdu označil za vnútorne rozporné, keď napriek zisteniu porušenia práva toto nekonštatoval a na
tejto chybe postavil svoje rozhodnutie. Vytýkal súdu, že v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje
okolnosti s vecou nesúvisiace a tieto vydáva za odôvodnenie rozhodnutia, s čím nemožno súhlasiť.
Práva žalobcu boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty a tento fakt jednoznačne vyplýva

z vykonaného dokazovania. Práve všetky a akékoľvek problémy vyvolané v právnej sfére žalobcu
nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť
poskytnutím finančnej satisfakcie za porušenie práva. Žalobca jasne a zrozumiteľne opísal, aké
problémy nastali a vyplatenie spravodlivej satisfakcie oprel aj o podstatnú judikatúru ústavného súdu
spojenú s porušovaním v žalobe označených práv. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a

vrátenia veci na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez

nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a rozhodnutie náležite podľa

§ 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnil. Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v
napadnutomrozsudkuakoajsjehoodôvodnením,ktorépovažujezavyčerpávajúce,zrozumiteľné,jasné
a presvedčivé, stotožnil v celom rozsahu. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné
a prijateľné.

Preskúmaním postupu prvostupňového súdu odvolací súd nezistil, že by zo strany tohto súdu bol
porušený spravodlivý proces. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a vyhodnotil. Nemožno
prihliadať na námietku žalobcu, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny proces z dôvodu,
že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť

sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol
oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto tvrdenie nie je pravdivé. Z obsahu spisu
je preukázané, že vyjadrenie žalovanej bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 22. 04.
2013. Rovnako správne a včas bol právny zástupca žalobcu predvolaný aj na vytýčené pojednávanie,ktoré sa uskutočnilo dňa 11. 09. 2013, keď žalobca predvolanie obdržal dňa 01. 08. 2013. Zo spisu je
jednoznačne preukázané, že obaja účastníci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, žalovaná sa
ospravedlnila z pojednávania a súhlasila s rozhodnutím veci bez jej prítomnosti, žalobca síce požiadal

o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestranného súdu a
sudcu, svoju neúčasť na pojednávaní však neospravedlnil, ani neuviedol žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý
sa pojednávania zúčastniť nemohol. Preto okresný súd dôvodne pojednával v jeho neprítomnosti podľa
§ 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že bol podaný návrh na zrušenie nariadeného pojednávania.
Pokiaľ sa teda žalobca dobrovoľne vzdal tohto práva, nemôže byť prejednanie veci v jeho neprítomnosti

kvalifikované ako odňatie možnosti konať pred súdom. Okresný súd, okrem toho, dôvodne zamietol aj
návrh žalobcu na prerušenie konania, žiadnym spôsobom teda žalobcovi nebolo odňaté právo konať
pred súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces.

Pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, odvolací súd konštatuje zhodne s
prvostupňovým súdom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle

ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Prvostupňový súd sa dostatočným spôsobom jasne
a zrozumiteľne vysporiadal s namietaným postupom exekučnej veci v každej jednej spojenej veci
v rozhodnutí uvedených pod bodmi 1 až 8. Skutkové zistenia prvostupňového súdu v označených
exekučných konaniach vyplývajú z priložených exekučných spisov tak, ako to zistil a vyhodnotil
prvostupňový súd. Odvolací súd v tejto časti sa v celom rozsahu stotožňuje ako s vysloveným

rozhodnutím vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, tak aj s dôvodmi odvolania, na ktoré v
podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

K ďalším odvolacím námietkam žalobcu - k námietke, že vo veci sa neuskutočnilo ústne pojednávanie,
odvolací súd túto považuje za zmätočnú, nakoľko vo veci bolo vytýčené ústne pojednávanie, ktoré sa aj

uskutočnilo, síce v neprítomnosti účastníkov, ale s tým (ako už bolo uvedené vyššie), že žalobca sa z
vážneho dôvodu neospravedlnil z neprítomnosti na pojednávaní a žalovaná strana ospravedlnila svoju
neúčasť a súhlasila s pojednávaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti.

Rovnako k ďalšej námietke, že sa žalovaná vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému

žalobnému návrhu, odvolací súd uvádza, že ide o odvolaciu námietku nesúvisiacu s predmetným
súdnym konaním a rozsudkom, ktorý bol napadnutý odvolaním, pretože žalovaná sa meritórne vyjadrila
a žalobca obdržal písomné vyjadrenie žalovanej včas (dňa 22. 04. 2013), takže nebol žiadny dôvod
rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ustanovenia § 153b O. s. p.

K námietke, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie prvostupňového súdu, ktorý zamietol žalobný návrh z dôvodu, že nebol preukázaný
jeden zo základných predpokladov pre zodpovednosť štátu za škodu zapríčinenú nesprávnym úradným
postupom, a to bol žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup. Za takejto situácie bolo úplne
nadbytočné (a nehospodárne) skúmať výšku tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy (k tejto sa súd vyjadril

len okrajovo na strane 7 odsek 5 napadnutého rozsudku). Z rovnakého dôvodu súd ako nedôvodné a s
odôvodnením napadnutého rozsudku nesúvisiace hodnotí aj odvolacie dôvody uvedené pod nadpisom
„k nemajetkovej ujme“.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne

správny potvrdil považujúc za správne v celom rozsahu aj odôvodnenie napadnutého rozsudku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a §
151 ods. 1 O. s. p., keď žalovaná bola úspešným účastníkom odvolacieho konania, žiadne trovy v tomto
štádiu konania však neuplatnila (ani jej zo spisu nevyplývajú), preto súd rozhodol tak, že jej právo na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.