Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204031
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614204031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Provident

Financial, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zastúpeného Mgr. Martinom
Ťupekom, advokátom so sídlom v Bratislave, Palisády 29/A, proti žalovanému G. V., U.. X. XX. XXXX,
trvale bytom D. XXX, O. M. G., o zaplatenie 562,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 562,80 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 63,12 eura s a z a
s t a v u j e .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 33,50 eura a náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 364,68 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 5. 5. 2014, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 562,80 eura, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 63,12
eura, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom vrátenia poskytnutého úveru na základe zmluvy
o úvere číslo 569054023, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 20. 5. 2013, od ktorej žalovaný dňa
3. 6. 2013 odstúpil v zmysle § 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že žalovaná suma
vo výške 562,80 eura predstavuje dlžnú istinu z poskytnutého úveru. Úver bol poskytnutý žalovanému
vo výške 600 eur, a keďže žalovaný v zákonom stanovenej lehote odstúpil od poskytnutého úveru, bol

povinný sumu poskytnutého úveru vrátiť. Žalovaný zaplatil 2 splátky po 13,45 eura. Okrem toho uhradil
2 krát po 5,15 eura poplatok za hotovostný režim, ktorý taktiež odpočítali od výšky žalovanej istiny. Na
priznaní nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 63,12 eura netrval.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas
doručené. Žalobca a žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitýmidôvodmi. Súd preto konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, odstúpením

od zmluvy, výzvou na zaplatenie, vrátane poštového podacieho hárku, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 20. 5. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
60 týždenných splátkach po 13,45 eura. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 70,38 %,
priemernáhodnotaročnejpercentuálnejmierynákladovpredstavovala48,52%.Dňa3.6.2013žalovaný
odzmluvyospotrebiteľskomúvereodstúpil.Právnyzástupcažalobcudňa10.3.2014vyzvalžalovaného

na úhradu sumy vo výške 562,80 eura. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 11. 3. 2014.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd

rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 63,12 eura zastavil, nakoľko žalobca vzal žalobu v uvedenej časti
späť, pričom uvedený dispozitívny úkon mu prislúchal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa§2písm.d/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre
spotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisov,naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa §
9 alebo § 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; ustanovenia
osobitných predpisov o práve na odstúpenie od zmluvy sa nepoužijú. Ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje zmluvné podmienky podľa § 9 alebo § 10, začína lehota na odstúpenie od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere plynúť od okamihu, keď spotrebiteľ tieto zmluvné podmienky obdržal.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku
1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal
čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní
oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru. Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, veriteľ nemá nárok na žiadnu inú

kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu
verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu, po vykonanom čiastočnom
späťvzatí, v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 20. 5.

2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému úver vo výške
600 eur a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť úrok, v 60 týždenných splátkach po 13,45 eura.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa jedná o
spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter zmluvy a jej obsah, sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Keďže žalovaný od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch odstúpil v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy, bol povinný žalobcovi, v zmysle
§ 13 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, zaplatiť istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa
spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny. Súd preto uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 562,80 eura, t. j. sumu poskytnutého úveru, po odpočítaní 2 zaplatených splátok po
13,45 eura a 2 zaplatených poplatkov za hotovostný režim po 5,15 eura.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi.

V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzniklo právo
na náhradu trov konania v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi (pokiaľ aj bolo konanie o
zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 63,12 eura zastavené, jednalo sa o
príslušenstvo pohľadávky v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Súd preto priznal

žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania
v sume 33,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov vo výške 364,68 eura, a to tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby - prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na súdnom pojednávaní dňa 13. 10. 2014 po

36,52 eura (§ 13a ods. 1 písm. a), c), d) citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky),
režijný paušál za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2014 po 8,04 eura (§ 16 ods. 3 citovanejvyhlášky), náhradu cestovných výdavkov za účasť na súdnom pojednávaní dňa 13. 10. 2014 na trase
Bratislava - Liptovský Mikuláš a späť, pri použití osobného motorového vozidla advokáta žalobcu zn.
Ford Focus, evidenčné číslo BL212GN, spolu 572 km (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 uvedenej vyhlášky

v spojení s § 7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a
to základnú náhradu 0,183 eura x 572 km, t. j. 104,68 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky
572 km x 7,8/100 km (spotreba) x 1,469 eura/l (cena paliva), t. j. 65,54 eura, spolu 170,22 eura a DPH
20 % z tarifnej odmeny, režijného paušálu a cestovných náhrad, t. j. zo sumy 303,90 eura, čo činí 60,78
eura. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času, nakoľko cesta na súdne pojednávanie nebola

vykonaná advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom advokáta. Advokátsky
koncipient teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci pracovnej cesty,
na ktorú bol ako zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods.
1 citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné povinnosti. Počas cesty advokátskeho
koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi strata času nevzniká.
Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu

trov konania k rukám advokáta žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.